C-145/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 8. júna 2010 1

1. Týmto návrhom na začatie prejudiciál- a dlhodobá neprítomnosť na území hostiteľ- neho konania žiada Verwaltungsgerichtshof ského členského štátu má vplyv na výpočet Baden-Württemberg (Nemecko) Súdny dvor lehoty desiatich rokov požadovanej na účely o spresnenie podmienok udelenia ochrany získania ochrany proti vyhosteniu. proti vyhosteniu uvedenej v článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38/CE 2. Toto usta- novenie uvádza, že rozhodnutie o vyhostení možno proti občanovi Únie, ktorý sa zdržia- val desať predchádzajúcich rokov na území hostiteľského členského štátu, prijať iba z na- liehavých dôvodov verejnej bezpečnosti.

3. V týchto návrhoch Súdnemu dvoru na- vrhnem, aby rozhodol, že článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 treba vykladať v tom zmysle, že pojem verejnej bezpečnosti nezahŕňa iba v úzkom zmysle slova ohrozenie vnútornej alebo vonkajšej bezpečnosti hosti- teľského členského štátu alebo ochrana jeho inštitúcií, ale zahŕňa aj závažné ohrozenie ta- kého základného záujmu spoločnosti, akým sú zásadné hodnoty ochrany jeho občanov, vymedzené týmto štátom prostredníctvom ním definovaných prípadov porušení práv- nych predpisov na účely ich ochrany. 2. Súdnemu dvoru bola konkrétne položená otázka, či jednak pojem naliehavé dôvody ve- rejnej bezpečnosti treba chápať tak, že zahŕňa iba úvahy viažuce sa na ochranu členského štátu a jeho inštitúcií, a jednak, či opakovaná

1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných prí- 4. Súdnemu dvoru takisto uvediem, aké sú slušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia podľa môjho názoru osobitné podmienky, členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/ ktoré musia byť splnené na to, aby príslušný EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. ES L 158, s. 77; Mim. vyd. vnútroštátny orgán mohol legálne prijať roz- 05/005, s. 46). hodnutie o vyhostení, najmä v situácii, akou

I - 11983

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

štátov. Táto smernica zhrnula a zjednodušila v hostiteľskej krajine počas obdobia dlhšieho právnu úpravu Únie v tejto oblasti. ako dva za sebou idúce roky.

12. Občania Únie majú okrem iného pro- spech z ochrany proti vyhosteniu. Smerni- 9. Uvedená smernica totiž ruší povinnosť ob- ca 2004/38 totiž prísne vymedzuje možnosť čanov Únie získať povolenie na pobyt, zavá- členských štátov obmedziť právo na pohyb dza právo na trvalý pobyt v prospech týchto a pobyt občanov Únie, pričom sa inšpiruje občanov a zužuje možnosť členských štátov priamo judikatúrou Súdneho dvora v tejto obmedziť pobyt štátnych príslušníkov iných oblasti. členských štátov na ich území.

13. Na základe článku 27 ods. 1 tejto smerni- ce tak členské štáty môžu obmedziť toto prá- vo na základe dôvodov verejného poriadku, 10. Článok 16 ods. 1 smernice 2004/38 tak verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia stanovuje, že občania Únie, ktorí sa legálne s výnimkou dôvodov využívaných na ekono- zdržiavali počas nepretržitého obdobia pia- mické účely. tich rokov v hostiteľskom členskom štáte, majú právo trvalého pobytu v tomto člen- skom štáte. Článok 16 ods. 3 tejto smerni- ce spresňuje, že nepretržitosť pobytu nie je ovplyvnená najmä dočasnou neprítomnosťou nepresahujúcou spolu šesť mesiacov ročne.

14. Článok 27 ods. 2 uvedenej smernice, ktorý preberá kritériá vyvinuté Súdnym dvorom, sta- novuje, že opatrenia prijaté z dôvodov verejné- ho poriadku alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade so zásadou úmernosti 3 a musia vychádzať výlučne z osobného správania da- ného jednotlivca dotknutého rozhodnutím

I - 11985

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

C — Nemecké právo stav, rodinnú a hospodársku situáciu, sociál- nu a kultúrnu integráciu na tomto území, ako aj intenzitu jej väzieb s krajinou pôvodu.

16. Zákon o všeobecnom práve občanov Únie voľne sa pohybovať (Freizügigkeitsges- etz/EU) z 30. júla 2004 6 do nemeckého práv- neho poriadku preberá ustanovenia smer­ nice 2004/38. Konkrétne § 6 ods. 1 FreizügG/ EU uvádza, že stratu práva na pohyb a pobyt 18. Na základe § 6 ods. 4 FreizügG/EU mož- občana Únie na nemeckom území možno kon- no stratu práva na pobyt a pohyb na nemec- štatovať iba z dôvodov verejného ­poriadku, kom území po nadobudnutí práva na trvalý verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia. pobyt konštatovať iba z vážnych dôvodov. Podľa § 6 ods. 2 FreizügG/EU možno vziať pri odôvodňovaní rozhodnutia o vyhostení do úvahy nezahladené odsúdenia v trestnom konaní pod podmienkou, že okolnosti, kto- ré viedli k takému odsúdeniu, poukazujú na osobné správanie, ktoré je aktuálnym ohroze- ním verejného poriadku, pričom musí pred- stavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základ- ných záujmov spoločnosti.

20. Panagiotis Tsakouridis, grécky štátny prí- slušník, sa narodil v Nemecku 1. marca 1978. Vždy žil v Nemecku a ukončil základné škol- ské vzdelanie na území tohto členského štátu. Od októbra 2001 je držiteľom neobmedzené- ho povolenia na pobyt na tomto území. 24. Rozhodnutím z 28. augusta 2007 Lan- dgericht Stuttgart (krajský súd v Stuttgarte) odsúdil P. Tsakouridisa na trest odňatia slo- body v trvaní šesť rokov a šesť mesiacov za osem prípadov nedovoleného obchodovania s omamnými látkami v nie malom rozsahu. Z informácií poskytnutých na pojednávaní 21. P. Tsakouridis bol v roku 1998 odsúdený vyplýva, že k dnešnému dňu je P. Tsakouridis na peňažný trest za držbu zakázaného pred- podmienečne prepustený na slobodu. metu, v roku 1999 za ťažké ublíženie na zdraví a v rokoch 2000 a 2002 za úmyselné ublíženie na zdraví v jednočinnom súbehu s nátlakom.

25. Regierungspräsidium Stuttgart rozhod- nutím z 19. augusta 2008 konštatovalo stratu 22. Od marca 2004 do polovice októbra 2004 práva na vstup a pobyt P. Tsakouridisa na ne- P. Tsakouridis prevádzkoval na ostrove Rodos meckom území a pohrozilo mu, že môže byť (Grécko) stánok na predaj palaciniek. Potom vydané rozhodnutie o vyhostení do Grécka.

I - 11987

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

27. Dňa 17. septembra 2008 podal P. Tsako- uridis odvolanie proti tomuto rozhodnutiu 29. Verwaltungsgericht okrem iného uvie- z 19. augusta 2008 na Verwaltungsgericht dol, že vzhľadom na to, že P. Tsakouridis žil (správny súd). Verwaltungsgericht na základe v Nemecku viac ako desať rokov a že nestratil toho, že Landgericht Stuttgart vo svojom svoje právo na trvalý pobyt z dôvodu svojich rozhodnutí z 28. augusta 2007 rozhodol, že pobytov v Grécku, na základe § 6 ods. 5 prvej P. Tsakouridis bol iba podriadeným členom vety FreizügG/EU možno stratu práva na po- organizovanej skupiny a na trestnom čine sa byt konštatovať iba z naliehavých dôvodov zúčastnil len z dôvodu svojej rodinnej povin- verejnej bezpečnosti. Tieto dôvody však v tej- nosti a vzhľadom na to, že vyrástol v Nemecku to veci neexistovali, pretože pojem verejnej a absolvoval v ňom školskú dochádzku – a nie bezpečnosti zahŕňa iba vnútornú a vonkajšiu je teda zrejmé ohrozenie verejného poriadku bezpečnosť členského štátu, a je teda užší ako v zmysle § 6 ods. 1 FreizügG/EU – a že má pojem verejného poriadku. P. Tsakouridis

I - 11988

TSAKOURIDIS

môže síce predstavovať značné nebezpe- štátu a že táto zahŕňa len existenciu štá- čenstvo pre verejný poriadok, ale v žiadnom tu s jeho podstatnými inštitúciami, ich prípade ho nepredstavuje pre existenciu člen- funkčnosť, prežitie obyvateľstva, ako aj ského štátu a jeho inštitúcií alebo pre prežitie zahraničné vzťahy a pokojné spolužitie obyvateľstva. národov?

30. Spolková krajina Bádensko-Württem- bersko podala proti tomuto rozhodnu- tiu odvolanie na Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg.

A — Predbežné pripomienky

IV — Posúdenie

34. Predbežné pripomienky sa týkajú dvoch aspektov, a to jednak pripomenutia ducha a štruktúry systému zavedeného smer­ nicou 2004/38 a jednak prierezovej povahy 32. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny základných zásad trestného práva. súd Súdneho dvora pýta, či je potrebné roz- lišovať pojem verejnej bezpečnosti od pojmu verejného poriadku a či má byť prvý pojem vykladaný reštriktívnejšie než druhý pojem v tom zmysle, že iba rozhodnutie o vyhoste- ní proti občanovi Únie, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu členského štátu a jeho inštitúcií, by mohlo byť považované za roz- hodnutie o vyhostení založené na naliehavých dôvodoch verejnej bezpečnosti. 1. Duch a štruktúra systému zavedeného smernicou 2004/38

33. Svojou druhou, treťou a štvrtou otáz- 35. Na základe odôvodnenia č. 3 smer- kou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či nice 2004/38 je jej cieľom zjednodušenie

I - 11990

TSAKOURIDIS

I - 11991

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

40. Podľa článku 28 ods. 2 smernice 2004/38, hostiteľského členského štátu 8. Čím je obdo- keď občan Únie alebo jeho rodinní príslušníci bie pobytu na území tohto štátu dlhšie, tým sa získali právo trvalého pobytu na území hos- väzby s uvedeným štátom považujú za užšie. titeľského členského štátu, tento členský štát môže prijať rozhodnutie o vyhostení proti týmto osobám iba z vážnych dôvodov verej- ného poriadku alebo verejnej bezpečnosti.

41. Napokon podľa článku 28 ods. 3 písm. a) tejto smernice iba naliehavé dôvody verejnej 44. Rozhodnutie o vyhostení prijaté proti ob- bezpečnosti môžu odôvodniť rozhodnutie čanovi Únie, ktorý využíva svoje právo na po- o vyhostení prijaté proti občanovi Únie, ktorý hyb a ktorý je skutočne integrovaný do hos- sa zdržiaval na území hostiteľského členského titeľského členského štátu, by ho teda mohlo štátu desať rokov predchádzajúcich tomuto vážne poškodiť. 9 rozhodnutiu.

42. Pri čítaní týchto troch odsekov si najskôr všimneme, že dĺžka pobytu je rozhodujúcim faktorom pri priznaní zvýšenej ochrany proti vyhosteniu občana Únie. 45. To je dôvod, pre ktorý tento občan požíva určitú mieru ochrany proti vyhosteniu, kto- rá bude posilnená podľa stupňa integrácie do hostiteľského členského štátu. Opísaný sys- tém v skutočnosti zavádza východisko, podľa ktorého stupeň integrácie závisí od dĺžky po- bytu. Čím bude pobyt dlhší, tým viac sa bude

8 — Pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 43. To sa vysvetľuje skutočnosťou, že nor- o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov motvorca Únie zastával názor, že dĺžka po- [KOM(2001) 257 v konečnom znení]. bytu odhaľuje určitú mieru integrácie do 9 — Pozri odôvodnenie č. 23 smernice 2004/38.

46. Osobitosti tejto veci majú za následok, že rozhodnutie zamýšľané Regierungspräsidium Stuttgart musí nielenže zodpovedať pod- mienkam vyžadovaným smernicou 2004/38, ale – vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie 48. Myšlienka, že trest má slúžiť na opätovné prijaté v dôsledku odsúdenia v trestnom ko- začlenenie odsúdeného do spoločnosti, ktorá naní a zasahujúce do otázky výkonu tres- sa objavuje už oddávna u teológov, filozofov tu – musí aj dodržiavať základné zásady týka- alebo teoretikov, je dnes zásadou, ktorú spo- júce sa funkcie trestu. ločne potvrdzujú všetky moderné právne poriadky, najmä právne poriadky členských štátov. 11 Rovnako Rada Európy prijala v ro­ ku 2006 Odporúčanie o európskych väzen- ských pravidlách 12, ktoré stanovuje, že „[k]aždé uväznenie má byť vedené tak, aby uľahčilo re- integráciu osôb, ktoré boli zbavené slobody, 47. Hoci je totiž nesporné, že metóda výkla- du oprávnene využívaná Súdnym dvorom po- necháva prípadne miesto pre osobitný výklad 11 — Napríklad v Nemecku je funkcia trestu spočívajúca v opä- tovnom začlenení do spoločnosti zdôraznená v článku 2 v závislosti od cieľa vlastného každej smernici zákona o výkone trestu odňatia slobody (Strafvollzugsge- setz). V Španielsku článok 25 ods. 2 Ústavy z roku 1978 za účelom zabezpečenia jej potrebného účin- uvádza, že tresty odňatia slobody a zaisťovacie opatrenia sú ku, základné práva a základné zásady by ne- orientované na prevýchovu a opätovné začlenenie do spo­ ločnosti. V Taliansku článok 27 tretí odsek Ústavy z ro­ mali byť uplatňované rozdielne podľa oblasti, ku 1948 uvádza, že tresty nemôžu spočívať v zaobchádzaní odporujúcom pocitom ľudskosti a ich cieľom musí byť ­prevýchova odsúdeného. 12 — Odporúčanie Rec(2006)2 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách pri- 10 — Pozri odôvodnenie č. 24 tejto smernice. jaté 11. januára 2006.

I - 11994

TSAKOURIDIS

B — O pojme naliehavé dôvody verejnej ktorý by odkazoval iba na ochranu členského bezpečnosti štátu alebo jeho inštitúcií.

53. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či možno dôvody, pre ktoré bol P. Tsakouridis predmetom rozhodnutia o vyhostení, považovať za naliehavé dôvody 56. Judikatúra Súdneho dvora k pojmu verej- verejnej bezpečnosti podľa článku 28 ods. 3 nej bezpečnosti existuje. V 80. a 90. rokoch písm. a) smernice 2004/38. totiž musel Súdny dvor pri viacerých príle- žitostiach preskúmať, či členský štát môže odôvodniť prekážku voľného pohybu tovarov z dôvodov verejnej bezpečnosti 15. Rovnako bol vyzvaný, aby rozhodol, či vnútroštátne opatrenia diskriminujúce ženy možno opod- statniť dôvodmi týkajúcimi sa ochrany verej- nej bezpečnosti členského štátu. 16

54. Touto otázkou sa vnútroštátny súd v sku- točnosti snaží zistiť, či treba rozlišovať pojem verejnej bezpečnosti od pojmu verejného poriadku a či má byť prvý pojem vykladaný reštriktívnejšie než druhý pojem v zmysle, že iba rozhodnutie o vyhostení proti občanovi Únie, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu členského štátu a jeho inštitúcií, by mohlo byť považované za rozhodnutie o vyhostení založené na naliehavých dôvodoch verejnej 57. Vo všetkých týchto veciach Súdny dvor bezpečnosti. pripustil, že vnútroštátne opatrenie odporu- júce voľnému pohybu tovarov alebo diskri- minujúce ženy možno odôvodniť z dôvodov verejnej bezpečnosti. Napriek tomu však Súdny dvor nikdy nepresnil samotný obsah tohto pojmu, ale len naznačil, že uvedený

15 — Pozri rozsudky z 10. júla 1984, Campus Oil a i., 72/83, Zb. s. 2727; zo 4. októbra 1991, Richardt a „Les Accessoi- res Scientifiques“, C-367/89, Zb. s. I-4621, a zo 17. októbra 55. Z dôvodov, ktoré ďalej uvediem, si nemys- 1995, Leifer a i., C-83/94, Zb. s. I-3231. lím, že pojem verejnej bezpečnosti je potreb- 16 — Pozri rozsudky z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, a z 26. októbra 1999, Sirdar, C-273/97, né vykladať výlučne v úzkom zmysle slova, Zb. s. I-7403.

17 — Pozri rozsudky Richardt a „Les Accessoires Scienti- fiques“, už citovaný, bod 22; Leifer a i., už citovaný, bod 26, 19 — Rozsudok van Duyn, už citovaný, bod 18, a z 28. októbra a z 11. januára 2000, Kreil, C-285/98, Zb. s. I-69, bod 17. 1975, Rutili, 36/75, Zb. s. 1219, bod 28. 18 — Pozri body 28 a 29 rozsudku. 20 — Pozri rozsudok Adoui a Cornuaille, už citovaný, bod 8.

I - 11996

TSAKOURIDIS

62. Členské štáty tak môžu v podstate na- 65. Tento rozsudok však podľa môjho názoru ďalej slobodne podľa svojich vnútroštátnych predstavuje výnimku, pretože vo väčšine vecí potrieb určovať, čo vyžaduje verejný poriadok vzťahujúcich sa na verejný poriadok a verej- a verejná bezpečnosť. 21 nú bezpečnosť, o ktorých mal rozhodovať Súdny dvor, medzi oboma pojmami jasne nerozlišuje 27.

63. Súdny dvor tým uznal, že pojem verejné- 66. Táto neexistencia rozlišovania je ešte ho poriadku zahŕňa najmä prevenciu násilia očividnejšia v rozsudku Oteiza Olazabal 28. vo veľkých mestských centrách 22, boj pro- V tejto veci totiž Súdny dvor uviedol, že za- ti obchodovaniu s kradnutými vozidlami 23, bránenie činnosti ozbrojenej a organizova- ochranu práva emisie peňazí 24 alebo tiež reš- nej skupiny možno považovať za náležité na pektovanie ľudskej dôstojnosti 25. udržanie verejnej bezpečnosti 29. Preto práve z hľadiska verejného poriadku Súdny dvor preskúma, či je opatrenie na vyhostenie pod- niknuté proti protagonistovi uvedenej veci odôvodnené.

70. Hoci je totiž Súdny dvor príslušný dbať o to, aby bolo také základné právo, aké je prá- vo pohybu a pobytu na území členského štá- 68. Aj keď je teda s ohľadom na judikatúru tu, dodržiavané, členské štáty napriek tomu Súdneho dvora a najmä na už citované roz- ostávajú jedinými, kto môže hodnotiť riziko sudky Johnston a Oteiza Olazabal zjavné, že ohrozenia verejného poriadku a verejnej bez- vnútorná bezpečnosť štátu sa vzťahuje na boj pečnosti na svojom vlastnom území 32. proti terorizmu, zdá sa byť ťažké, či priam ne- prirodzené, uzatvoriť pojmy verejný poriadok a verejná bezpečnosť do definície s vyčerpá- vajúcim obsahom.

71. V tomto ohľade je jasné, že normotvor- ca Únie sledoval judikatúru Súdneho dvora a želal si ponechať členským štátom určitý priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o obsah 69. Platí to tým skôr, že, ako už bolo uvedené pojmu verejná bezpečnosť. Článok 28 ods. 3 vyššie, členské štáty v podstate môžu naďalej písm. a) smernice 2004/38 tak uvádza, že roz- slobodne podľa svojich vnútroštátnych po- hodnutie o vyhostení musí byť založené na trieb určovať, čo vyžaduje verejný poriadok a verejná bezpečnosť. Len ony majú právo- moc zaisťovať udržiavanie verejného poriad- 31 — Pozri rozsudky z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko, ku a ochranu vnútornej bezpečnosti na svo- C-265/95, Zb. s. I-6959, bod 33, a z 15. júna 1999, Heino- nen, C-394/97, Zb. s. I-3599, bod 43. jom území a disponujú priestorom pre voľnú 32 — Pozri v tomto zmysle rozsudok van Duyn, už citovaný, úvahu v závislosti od konkrétnych sociálnych bod 18.

73. Hoci totiž Súdny dvor zahrnul do pojmu verejný poriadok boj proti obchodu s omam- nými látkami 33, domnievam sa, že tento druh obchodu často priamo ohrozuje fyzickú bez- pečnosť obyvateľstva jednoducho tým, že obchodníci s drogami sa neváhajú organizo- vať do ozbrojených skupín, ktoré vyvolávajú v mestách násilie. 76. Skutočnosť, že Súdny dvor pripustil, že boj proti rozličným formám trestnej činnos- ti spojenej s konzumáciou alkoholu smeru- je k ochrane vnútornej bezpečnosti 34, ma okrem iného v mojom názore utvrdzuje. V už citovanom rozsudku Heinonen f ínska vlá- da odôvodnila svoje opatrenie obmedzujúce dovoz alkoholu skutočnosťou, že konzumácia 74. Podľa môjho názoru existuje skutočný alkoholu vo Fínsku, ktorá sa podstatne zvý- rozdiel medzi osobou, ktorá kupuje drogu pre šila, vyvolala najmä rozšírenie jazdy v stave vlastnú spotrebu, a narúša tak verejný poria- opitosti, nárast násilia, ako aj vznik a šírenie dok, a osobou, ktorá je účastníkom ozajstnej čierneho trhu 35.

33 —  Pozri rozsudky z 19. januára 1999, Calfa, C-348/96, Zb. s. I-11, a z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, 34 — Pozri rozsudok Heinonen, už citovaný, bod 43. C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257. 35 — Tamže, bod 18.

I - 11999

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

77. Podľa môjho názoru je potrebné verejnú 2. Pojem „naliehavé dôvody verejnej bezpečnosť chápať tak, že zahŕňa nielen bez- bezpečnosti“ v zmysle článku 28 ods. 3 pečnosť členského štátu a jeho inštitúcií, ale aj ­smernice 2004/38 všetky opatrenia určené na zabránenie závaž- ných zásahov do základných hodnôt ochrany jeho občanov.

36 — Pre príkladný zoznam pozri najmä: k poctivosti obchod- ných transakcií a ochrane spotrebiteľov rozsudok z 18. mája 1993, Yves Rocher, C-126/91, Zb. s. I-2361; ku koheren- cii daňového systému rozsudok z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107; k ochrane spotrebiteľov a spoločenského 80. Pokiaľ sa teda občan Únie zdržiaval na poriadku v oblasti hier rozsudok zo 6. marca 2007, Pla- území hostiteľského členského štátu desať canica a i., C-338/04, C-359/04 a C-360/04, Zb. s. I-1891, a k bezpečnosti na cestách rozsudok z 15. marca 2007, rokov predchádzajúcich rozhodnutiu o vy- Komisia/Fínsko, C-54/05, Zb. s. I-2473. hostení, výlučne naliehavé dôvody verejnej 37 — Pozri najmä rozsudok z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body bezpečnosti v zmysle, v akom som tento po- 39 a 41. jem definoval v bode 77 týchto návrhov, môžu 38 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu odôvodniť také rozhodnutie. (Ú. v. EÚ L 376, s. 36).

I - 12000

TSAKOURIDIS

uznané ako také v judikatúre Súdneho dvora že také opatrenie môže byť z týchto dôvodov [ktoré] zahŕňajú tieto dôvody: verejný poria- opodstatnené, iba ak je nevyhnutné na ochra- dok, verejnú bezpečnosť [a] verejné zdravie“. nu záujmov, k zaručeniu ktorých smeruje, a iba ak by nebolo možné dosiahnuť rovnaký výsledok menej prísnymi opatreniami 40.

84. Hoci je zo svojej samej podstaty dôvod verejnej bezpečnosti naliehavým dôvodom, myslím si, že cieľom použitia tohto zvratu je v skutočnosti zdôrazniť nevyhnutnú a úmer- nú povahu dôvodov, ktoré odôvodňujú pred- metné vnútroštátne opatrenie. 87. Príslušné vnútroštátne orgány teda musia pri hodnotení toho, kde sa nachádza spravod- livá rovnováha medzi prítomnými legitímny- mi záujmami, brať do úvahy osobitnú právnu situáciu osôb vyplývajúcu z práva Únie a zo základnej povahy zásady slobodného pohybu 85. Keď je totiž vnútroštátne opatrenie v roz- osôb. 41 pore so základnými slobodami, Súdny dvor sa vždy venoval prevereniu toho, či bolo toto opatrenie odôvodnené, či bolo potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a či neexisto- vali iné, menej obmedzujúce opatrenia na do- siahnutie tohto cieľa. 39

90. Ako som v bodoch 37 až 44 týchto ná- vrhov už uviedol, táto smernica upravuje ochranu proti vyhosteniu, ktorej intenzita sa zvyšuje v závislosti od dĺžky pobytu občana Únie. Článok 28 ods. 3 uvedenej smernice predstavuje poslednú, a teda najsilnejšiu fázu 93. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu ochrany. a prípadne vnútroštátnemu súdu teda priná- leží uistiť sa o tom, že rozhodnutie o vyhoste- ní občana Únie je presne odôvodnené v závis- losti od skutkových okolností každého druhu a od závažnosti ohrozenia osôb.

91. Vzhľadom na umiestnenie tohto odse- ku v štruktúre článku 28 smernice 2004/38 a vzhľadom na dĺžku pobytu dotknutého občana Únie v hostiteľskom členskom štá- te si teda myslím, že miera požadovaného

94. V tomto prípade, ktorý sa týka rozhod- 42 — Pozri najmä rozsudok Bonsignore, už citovaný, body 5 a 6. 43 — Pozri rozsudok Bouchereau, už citovaný, bod 28, a rozsu­ nutia o vyhostení uplatniteľného po vykonaní dok z 31. januára 2006, Komisia/Španielsko, C-503/03, trestu, zastávam názor, že kritérium propor- Zb. s. I-1097, bod 44. 44 — Pozri rozsudok Orfanopoulos a Oliveri, už citovaný, cionality nadobúda osobitný význam, ktorý body 78 a 79. vyžaduje, aby príslušný orgán vzal do úvahy

I - 12002

TSAKOURIDIS

97. V dôsledku toho som vzhľadom na všet- ky vyššie uvedené úvahy názoru, že článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 treba vy- 96. V spore vo veci samej sú kvalifikácia kladať v tom zmysle, že pod pojmom verejná trestného činu a význam uloženého tres- bezpečnosť sa nerozumie iba v úzkom zmys- tu ukazovateľmi, ktoré treba vziať do úvahy le slova ohrozenie vnútornej alebo vonkajšej pri posúdení základnej povahy chránené- bezpečnosti hostiteľského členského štátu ho záujmu pre spoločnosť. Takisto uložený alebo ochrana jeho inštitúcií, ale že zahŕňa trest vo vzťahu k maximálnej výmere trestu aj závažné ohrozenie takého základného zá- a stupeň zapojenia P. Tsakouridisa do obcho- ujmu spoločnosti, ako sú zásadné hodnoty du s omamnými látkami, v ktorých má ten- ochrany jeho občanov, vymedzené týmto to trest pôvod, sú podľa mňa práve takými štátom prostredníctvom ním definovaných

I - 12003

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

prípadov porušení právnych predpisov na rozhodnutiu o vyhostení bol prerušovaný účely ich ochrany. opakovanou neprítomnosťou na tomto území a jeho návrat na uvedené územie je dôsled- kom súdneho rozhodnutia.

98. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie o vyhostení, priná- leží, aby ho presne odôvodnil v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré cha- rakterizujú splnenie týchto kritérií.

99. Okrem toho, keď je – ako v tejto 101. Výhoda tejto ochrany je totiž na základe veci – rozhodnutie o vyhostení prijaté po článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 vykonaní trestu, príslušný vnútroštátny or- podmienená prítomnosťou na území hostiteľ- gán musí uviesť, v čom toto rozhodnutie ského členského štátu počas desiatich rokov, nie je v rozpore s funkciou trestu spočívajú- ktoré predchádzali rozhodnutiu o vyhostení. cou v opätovnom začlenení odsúdeného do Tento článok však nič neuvádza o násled- spoločnosti. koch, ktoré môže mať na výhodu zvýšenej ochrany neprítomnosť na tomto území počas uvedeného obdobia.

105. Podľa dánskej a maďarskej vlády do- časná neprítomnosť na území hostiteľského členského štátu nemá vplyv, ak väzby s týmto 108. Poľská vláda aj Európska komisia sa štátom nie sú prerušené. Podľa dánskej vlády taktiež domnievajú, že analogické uplatnenie by sa analogicky mohol uplatniť článok 16 článku 16 ods. 4 smernice 2004/38 nie je mož- ods. 4 smernice 2004/38, zatiaľ čo podľa ma- né. Podľa poľskej vlády možno stratu zvýšenej ďarskej vlády by toto ustanovenie mohlo zo- ochrany odôvodniť iba prerušením všetkých hrávať signalizačnú úlohu pri posudzovaní väzieb s hostiteľským členským štátom. Ko- straty väzby s hostiteľským členským štátom. misia sa domnieva, že je potrebné preskúmať, či sa centrum záujmov občana Únie stále na- chádza na území hostiteľského členského štá- 45 — Pozri článok 16 ods. 3 smernice 2004/38. tu. Krátkodobá neprítomnosť by teda nemala 46 — Pozri článok 16 ods. 4 tejto smernice. mať vplyv na výpočet lehoty.

I - 12005

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

109. Podľa môjho názoru vzhľadom na 112. V dôsledku toho je potrebné odpovedať štruktúru článku 28 ods. 3 písm. a) smerni- na otázky položené vnútroštátnym súdom ce 2004/38 ho nemožno vykladať analogicky s prihliadnutím na kontext, do ktorého patrí k článku 16 ods. 4 tejto smernice. Myslím predmetné ustanovenie, ako aj štruktúra si, že rozhodujúcim bude zachovanie pevnej a ciele smernice 2004/38. väzby s hostiteľským členským štátom.

113. Občianstvo Únie udeľuje každému jej občanovi základné právo voľne sa pohybovať 110. Ako je uvedené vyššie, znenie článku 28 a zdržiavať sa v rámci územia členských štá- ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 nespresňuje, tov 48. Cieľom uvedenej smernice je zjednodu- aký by bol dôsledok neprítomnosti v hostiteľ- šiť a posilniť toto právo 49 tak, aby pohyb ob- skom členskom štáte pre výhodu alebo stratu čanov Únie medzi členskými štátmi prebiehal zvýšenej ochrany. za podobných podmienok, aké sú podmienky občanov členského štátu, ktorí sa pohybujú a menia bydlisko alebo činnosť vnútri vlast- ného štátu 50.

119. Zdá sa mi teda, že medzi stupňom in- tegrácie do uvedeného štátu a stupňom pri- znanej ochrany existuje súvislosť.

117. Podľa článku 28 ods. 1 tejto smernice totiž môže hostiteľský členský štát prijať roz- hodnutie o vyhostení proti občanovi Únie, ktorý nemá právo trvalého pobytu 52, z dôvo- dov verejného poriadku alebo verejnej bez- pečnosti. Občan Únie, ktorý získal právo tr- valého pobytu, môže byť predmetom takého rozhodnutia iba z vážnych dôvodov verejné- ho poriadku alebo verejnej bezpečnosti v sú- 120. Normotvorca Únie vychádzal z pred- pokladu, podľa ktorého dlhá doba pobytu na území hostiteľského členského štátu odhaľuje silnú integráciu. Preto sa domnievam, že po 51 — Pozri odôvodnenie č. 23 smernice 2004/38. 52 — Pripomínam, že na základe článku 16 ods. 1 uvedenej smer- nice sa právo na trvalý pobyt nadobúda po nepretržitom pobyte v trvaní piatich rokov na území hostiteľského člen- ského štátu. 53 — Pozri odôvodnenie č. 24 smernice 2004/38.

I - 12007

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

prinajmenšom desaťročnej prítomnosti na alebo z dôvodov dovolenky by nemala ovplyv- území hostiteľského členského štátu existuje niť lehotu vyžadovanú na poslednej úrovni predpoklad úplnej integrácie. ochrany proti vyhosteniu. Taká neprítomnosť totiž podľa môjho názoru nemôže narušiť pevnú väzbu, ktorá spája občana Únie a hos- titeľský členský štát.

121. Taká úroveň integrácie vyžadovaná v poslednej fáze ochrany proti vyhosteniu by podľa môjho názoru netolerovala neprítom- nosť na území hostiteľského členského štátu, ktorá by mohla prerušiť pevnú väzbu medzi občanom Únie a týmto štátom.

130. Okrem toho treba zdôrazniť, že obča- nia Únie nie sú bez ohľadu na dĺžku pobytu v hostiteľskom členskom štáte zbavení ochra- ny proti vyhosteniu 55. Článok 32 ods. 1 tejto smernice ďalej stanovuje, že osoby, ktoré sú 128. Naopak druhá neprítomnosť P. Tsakou- predmetom rozhodnutia o vylúčení z úze- ridisa od polovice októbra 2005 do mesiaca mia, môžu podať žiadosť o zrušenie príkazu marca 2007, ktorá bola prerušená nie z jeho vylúčenia po primeranom období a v kaž- vôle, ale preto, lebo sa stal predmetom núte- dom prípade po troch rokoch od vymoženia ného návratu na územie hostiteľského člen- konečného príkazu vylúčenia, pričom toto ského štátu po súdnom rozhodnutí, vyvolala prerušenie lehoty desiatich rokov. Myslím si totiž, že taká neprítomnosť v skutočnosti 55 — Pozri článok 28 ods. 1 a 2 smernice 2004/38.

I - 12009

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-145/09

vylúčenie nemožno v žiadnom prípade vyslo- nemá vplyv na výpočet lehoty desiatich rokov viť na doživotie 56. vyžadovaných v tomto článku.

132. Naopak neprítomnosť v trvaní viac ako šestnásť mesiacov na území hostiteľské- ho členského štátu, ktorá, ako je v tejto veci, skončila až núteným návratom občana Únie po rozhodnutí súdu prijatým príslušnými 131. Vzhľadom na vyššie uvedené si myslím, orgánmi tohto štátu, môže mať za následok že článok 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 stratu výhody zvýšenej ochrany upravenej treba vykladať v tom zmysle, že dočasná neprí- v článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38 tomnosť ktorá neohrozuje pevnú väzbu spá- pre tohto občana, pretože sa prejavuje naru- jajúcu občana Únie s hostiteľským členským šením pevnej väzby spájajúcej občana s uve- štátom, čo je okolnosť, ktorej overenie priná- deným štátom, čo prináleží posúdiť vnútro- leží vnútroštátnemu súdu, vo všeobecnosti štátnemu súdu.

pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov treba vykladať v tom zmysle, že:

— pod pojmom verejná bezpečnosť sa nerozumie iba v úzkom zmysle slova ohro- zenie vnútornej alebo vonkajšej bezpečnosti hostiteľského členského štátu alebo ochrana jeho inštitúcií, ale aj závažné ohrozenie takého základného záujmu spo- ločnosti, ako sú zásadné hodnoty ochrany jeho občanov, vymedzené týmto štá- tom prostredníctvom ním definovaných prípadov porušení právnych predpisov na účely ich ochrany,

— je úlohou príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý prijíma rozhodnutie o vy- hostení, aby ho presne odôvodnil v závislosti od skutkových a právnych okolnos- tí, ktoré platia pre splnenie týchto kritérií,

— pokiaľ je, ako v tejto veci, rozhodnutie o vyhostení prijaté po vykonaní trestu, príslušný vnútroštátny orgán musí uviesť, v čom nie je toto rozhodnutie v roz- pore s funkciou trestu spočívajúcou v opätovnom začlenení odsúdeného do spoločnosti,

— dočasná neprítomnosť, ktorá neohrozuje pevnú väzbu spájajúcu občana Únie s hostiteľským členským štátom, čo je okolnosť, ktorú má overiť vnútroštátny súd, nemá vplyv na výpočet lehoty desiatich rokov požadovaných v článku 28 ods. 3 písm. a) smernice 2004/38,

I - 12011