C-151/09

Právny rámec 3. Odôvodnenie č. 5 smernice stanovuje, že „Charta spoločenstva o základných sociál nych právach pracovníkov, ktorá bola prijatá 9. decembra 1989 (ďalej len ,Sociálna char ta‚), v bodoch 7, 17 a 18 konštatuje najmä, Právo Európskej únie že: ,Dokončenie vnútorného trhu musí viesť k zlepšeniu životných a pracovných podmie nok pracovníkov v Európskom spoločenstve. Toto zlepšenie musí byť uskutočňované všade tam, kde je to nutné, vývojom istých aspektov 2. Odôvodnenie č. 3 smernice 2001/23 sta právnej úpravy zamestnania, ako sú ustano novuje, že „je potrebné zabezpečiť ochranu venia o hromadnom prepúšťaní alebo usta novenia týkajúce sa konkurzov a vyrovnaní. Informácie, rokovania s pracovníkmi a účasť pracovníkov sa musia rozvíjať podľa zodpove 1 — Jazyk prednesu: angličtina. dajúcich postupov a so zreteľom na doterajšiu 2 — Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98. Smernica kodii kuje a nahrádza smernicu Rady 77/187/EHS zo 14. februára prax rôznych členských štátov. Tieto informá 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, cie, rokovania s pracovníkmi a účasť pracov závodov alebo častí závodov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES níkov sa musia uskutočniť v náležitom čase, L 61, s. 26) (ďalej len „smernica 77/187“), ktorá bola následne zmenená a doplnená smernicou Rady 98/50/ES z 29. júna najmä v súvislosti s reštrukturalizačnými pro 1998 (Ú. v. ES L 201, s. 88) (ďalej len „smernica 98/50“). Nižšie sa na tieto smernice odvolávam ako na „smernice cesmi v podnikoch alebo zlúčením s dosahom o nadobudnutých právach“. na zamestnanosť pracovníkov.‘“

5. Článok 2 smernice stanovuje niektoré de finície. Pokiaľ ide o tie, ktoré sú pre tieto ná vrhy relevantné, stanovuje: …“

I - 7594

UGT-FSP

6. Článok 3 je súčasťou kapitoly II, ktorá akých existovala pred dňom prevodu na zá má názov „Zachovanie práv zamestnancov“. klade ustanovení zákonov, iných právnych Podľa článku 3 ods. 1 sa práva a povinnosti predpisov a správnych opatrení alebo dohody prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy za predpokladu, že podmienky nevyhnutné alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý exis na vytvorenie zastúpenia zamestnancov sú toval ku dňu prevodu, z dôvodu tohto prevo splnené. du prevedú na nadobúdateľa.

I - 7595

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-151/09

opätovnému menovaniu zastúpenia zamest Skutkové okolnosti, konanie vo veci samej nancov v súlade s vnútroštátnymi právnymi a prejudiciálna otázka predpismi alebo praxou.

2. Ak funkčné obdobie zástupcov zamest 10. Dekrétom č. 5983/80 z 25. augusta 2008, nancov dotknutých prevodom uplynie v dô ktorý vydal primátor mesta La Línea de la sledku prevodu, zástupcovia naďalej požívajú Concepción, sa rozhodlo, že určité dovte ochranu poskytovanú zákonmi, inými práv dy poskytnuté koncesie na mestské verejné nymi predpismi a správnymi opatreniami ale služby sa majú zrušiť a výkon týchto služieb bo praxou členského štátu.“ preberie samotné mesto. Konkrétne mali byť prevedení všetci zamestnanci podnikov, ktoré poskytovali tieto koncesné služby: i) služby správy verejných škôl, ii) upratovanie verejných škôl, iii) čistenie ciest a iv) údržba parkov a záhrad.

Vnútroštátne právo

11. Dovtedy tieto služby poskytovali štyri samostatné spoločnosti pôsobiace v súk romnom sektore. Dvadsať fyzických osôb, 9. Článok 67 ods. 1 in fine Estatuto de los ktoré sú žalovanými osobami vo veci samej, Trabajadores (španielsky štatút zamestnan bolo predtým, ako služby prebralo mesto, zá cov) stanovuje: stupcami zamestnancov, ktorí boli dotknutí prevodom.

vykonávať svoje funkcie, bez ohľadu na zá 16. Domnievam sa, že keď vnútroštátny súd ruky, ktoré im vyplývajú zo zákona“. uvádza, že dotknutí zamestnanci boli „začle není“ medzi zamestnancov nového zamest návateľa, naznačuje, že títo zamestnanci sú súčasťou zamestnancov nového zamestnáva teľa. Na tomto stupni konania na vnútroštát 13. V návrhu na začatie prejudiciálneho ko nom súde nejde o snahu rozhodnúť o miere, nania sa tiež poznamenáva, že žalobca vo veci v akej boli dotknutí zamestnanci začlenení samej UGT-FSP (odborová organizácia za medzi zamestnancov nového zamestnávateľa. stupujúca dotknutých zamestnancov) potom žiadala od dotknutého žalovaného orgánu rôzne vysvetlenia, pokiaľ ide o jeho rozhod nutie. Následne odborová organizácia podala 13. novembra 2008 žalobu na Juzgado de lo Social Único de Algeciras (Pracovnoprávny súd v Algeciras), ktorou sa domáhala, aby 17. V návrhu na začatie prejudiciálneho ko vnútroštátny súd okrem iného vyhlásil, že nania sa neuvádza nič v súvislosti s otázkou, sporní zástupcovia boli oprávnení pokračovať či vnútroštátny súd posúdil to, či v predmet vo výkone svojich funkcií až do uplynutia ich nom prípade išlo o prevod služieb na účely funkčného obdobia. smernice 2001/23. Konkrétne sa nezmieňuje o tom, či súčasťou dohôd o prebratí poskyto vania služieb mestom bolo prevedenie hmot ného majetku a rozsah, v akom poskytovanie týchto služieb vyžadovalo použitie takéhoto majetku. 14. Opis skutkového rámca návrhu na za čatie prejudiciálneho konania, pokiaľ ide o transakciu, ktorá viedla k tomu, že posky tovanie dotknutých služieb prebralo mesto, je stručný.

odkúpilo jednotlivé koncesie na verejné služ prejudiciálneho konania (keďže podľa jeho by, boli zamestnanci, ktorí boli zamestnanca názoru je význam článku 6 ods. 1 smer­- mi jednotlivých koncesných podnikov, pre nice 2001/23 úplne jasný), nenapadol rele vedení pod správu mesta a začlenení medzi vantnosť predloženej otázky a ani netvrdil, že jeho zamestnancov, pričom ide bez výnimky návrh na začatie prejudiciálneho konania je o tých istých zamestnancov, ktorí majú tie isté neprípustný. Čo sa mňa týka, nepochybujem pracovné miesta a naďalej vykonávajú tie isté o tom. Návrh na začatie prejudiciálneho ko funkcie, ako vykonávali pred uvedeným spät nania je nepochybne prípustný. ným odkúpením, na tých istých pracoviskách a pod vedením tých istých priamych nadria dených (hierarchicky nadriadených osôb) bez podstatných zmien v pracovných podmien kach, pričom jediným rozdielom je to, že ich najvyššími nadriadenými (hierarchicky nad priamymi nadriadenými) sú teraz príslušní volení verejní zástupcovia (zástupcovia mesta alebo primátor)?“ Pojem „prevod“ podľa článku 1 smernice 2001/23

19. Písomné pripomienky predložili Ministerio Fiscal (generálny prokurátor), španielska vláda a Európska komisia. Nik ne žiadal o ústne pojednávanie a žiadne sa ani 21. Hoci sa otázka položená vnútroštátnym nekonalo. súdom týka iba otázok vyplývajúcich zo za stúpenia zamestnancov podľa článku 6 smer nice 2001/23, je nevyhnutné preskúmať aj po jem „prevod“ v zmysle znenia článku 1.

Posúdenie

22. Existujú na to dva dôvody. Po prvé, vo svojich písomných pripomienkach sa špa nielska vláda pýta, či za okolností, ktoré sú Úvod opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vôbec došlo k relevantnému pre vodu. Komisia žiada, aby Súdny dvor vychá dzal z toho, že ide o taký prevod. Po druhé, pochopenie významu odkazu na prevedený hospodársky subjekt ponechávajúci si svoju 20. Hoci generálny prokurátor kritizuje vnút „identitu“ v článku 1 ods. 1 písm. b) je podľa roštátny súd za podanie návrhu na začatie môjho názoru nevyhnutné na účely správneho

24. Vzájomný vzťah medzi týmito dvoma článkami preskúmam neskôr 3. V prvom rade, 27. Vo všeobecnosti sa smernice o nadobud keďže vznikla otázka, či predmetný prevod nutých právach v rámci zmluvných vzťahov v konaní vo veci samej predstavoval prevod uplatňujú „na všetky prípady zmeny fyzickej v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice, alebo právnickej osoby zodpovednej za pre budem sa zaoberať najprv ňou. vádzkovanie podniku, ktorá sa v dôsledku tejto skutočnosti zmluvne zaväzuje ako za mestnávateľ voči zamestnancom podniku“. 5 Zmena tohto druhu je nevyhnutná na to, aby išlo o prevod podniku na účely smerni ce 2001/23. 6 Toto samozrejme nebráni pra covnoprávnemu vzťahu, aby bol prenesený z predchádzajúceho zamestnávateľa na no 25. Pritom však v týchto návrhoch nenavrhu vého zamestnávateľa na základe samotného jem, aby sa vykonalo rozsiahle preskúmanie prevodu majetku, ale dôsledky takéhoto pre judikatúry Súdneho dvora vydanej k dnešné vodu budú záležitosťou samotného vnútro mu dátumu. Takéto preskúmanie už vykonalo štátneho práva. viacero generálnych advokátov, naposledy ge nerálny advokát Mengozzi v návrhoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Klarenberg 4. 5 — Pozri najmä rozsudok z 10. februára 1988, Tellerup, nazý vaný „Daddy’s Dance Hall“, 324/86, Zb. s. 739, bod 9. 6 — Z dôvodu hospodárnosti som, jednak tu a jednak aj nižšie, použila pojem „podnik“ s cieľom zhrnúť pojmy závod, časť 3 — Pozri bod 48 a nasl. nižšie. podniku a časť závodu, a odvolávam sa na prevod, na ktorý sa 4 — Rozsudok z 12. februára 2009, Klarenberg, C-466/07, vzťahujú smernice o nadobudnutých právach, ako na „rele Zb. s. I-803. Pozri bod 20 a nasl. vantný prevod“.

7 — Pozri rozsudok z 27. novembra 2008, Juuri, C-396/07, Zb. s. I-8883, bod 28 a citovanú judikatúru. Pozri tiež odô 10 — Body 11 a 13. vodnenie č. 3 smernice 2001/23. 11 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 1998, 8 — Pozri rozsudok z 20. novembra 2007, Jouini a i., C-458/05, Hidalgo a i., C-173/96 a C-247/96, Zb. s. I-8237, bod 31. Zb. s. I-7301, bod 24 a citovanú judikatúru. 12 — Rozsudok zo 14. apríla 1994, Schmidt, C-392/92, 9 — Rozsudok z 18. marca 1986, Spijkers, 24/85, Zb. s. 1119. Zb. s. I-1311.

I - 7600

UGT-FSP

33. Ani skutočnosť, že prevod tvorí prebratie služieb bývalou zmluvnou stranou, ktoré boli predtým poskytované vo vlastnom mene sú kromnou spoločnosťou alebo spoločnosťami, 35. Neznamená to však to, že v každom prí nebráni tomu, aby išlo o relevantný prevod. 16 pade, v ktorom predmet prevodu tvoria sub To platí aj vo vzťahu k skutočnosti, že sporná kontrahované služby, sa majetok stáva irele činnosť je nezisková. Je jasné, že takáto čin vantným. Aby sa zásada načrtnutá v bode 33 nosť môže byť na účely smerníc o nadobud uplatnila, musia byť dotknuté služby náročné nutých právach hospodárskou činnosťou. 17 na ľudskú prácu. Naopak, ak si činnosti vy konávané poskytovateľom služby vyžadu jú použitie významných strojov a zariadení a nemožno ich považovať za činnosti, ktoré sa 13 — Pozri rozsudok z 26. novembra 2000, Mayeur, C-175/99, v zásade zakladajú na ľudskej pracovnej sile, Zb. s. I-7755, bod 33, a článok 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23. potom neexistencia prevodu tohto majetku 14 — Rozsudok vo veci Schmidt, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 20. 15 — Tamže, bod 14. Pozri tiež článok 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23. 16 — Rozsudok z 10. decembra 1998, Hernández Vidal a i., 18 — Bod 16. Je ťažké predstaviť si prevod podniku, ktorého C-127/96, C-229/96 a C-74/97, Zb. s. I-8179, bod 35. predmetom je menší hnuteľný majetok ako v tomto prípade. 17 — Pozri rozsudok vo veci Mayeur, už citovaný v poznámke 19 — Rozsudok z 11. marca 1997, Süzen, C-13/95, Zb. s. I-1259. pod čiarou 13, bod 40. 20 — Bod 18.

I - 7601

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-151/09

40. Je záležitosťou vnútroštátneho súdu, nie Súdneho dvora, aby vzhľadom na tieto pod mienky vykonal skutkové posúdenie a sta novil, či došlo k relevantnému prevodu. Ak 38. Skutočnosť, že celková pracovná sila pri a v rozsahu, v akom vnútroštátny súd takéto delená dotknutému závodu alebo podniku posúdenie ešte nevykonal, bude ho musieť vykonať predtým, ako sa začne zaoberať otáz kami, ktorých sa týka zvyšok týchto návrhov. 21 — Rozsudok z 25. januára 2001, Liikenne, C-172/99, Zb. s. I-745, body 39 a 42. 22 — Pozri rozsudok Mayeur, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 32 a citovanú judikatúru. Pozri tiež článok 1 ods. 1 25 — Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola písm. b) smernice 2001/23. vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Süzen, už citovaný 23 — Rozsudok z 20. novembra 2003, Abler, C-340/01, Zb. v poznámke pod čiarou 19, bod 10. Pozri tiež návrhy, s. I-14023, bod 43. ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci, v kto 24 — Rozsudok z 15. decembra 2005, Güney-Görres a Demir, rej bol vydaný rozsudok Hernández Vidal a i., už citovaný C-232/04 a C-233/04, Zb. s. I-11237, bod 41. v poznámke pod čiarou 16, bod 80.

I - 7602

UGT-FSP

27 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, s. 29; Mim. vyd. 05/004, s. 219), článok 4 ods. 2 písm. a), b) a c). 28 — Pozri tiež smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v sku pinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi 43. Smernice o nadobudnutých právach nie (Ú. v. ES L 254, s. 64; Mim. vyd. 05/002, s. 232); smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú sta sú jedinou sekundárnou právnou úpravou novy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamest nancov na riadení (Ú. v. ES L 294, s. 22; Mim. vyd. 06/004, s. 272), a pre úplnosť smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (Ú. v. EÚ L 207, 26 —  Podobné zásady sa odrážajú, okrem iného, v Charte s. 25; Mim. vyd. 05/004, s. 338), a smernicu Rady 98/59/ Spoločenstva o základných sociálnych právach pracov ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov níkov, konkrétne v článkoch 7, 17 a 18, na ktoré odkazuje členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania

odôvodnenie

č. 5 smernice 2001/13 (pozri bod 3 vyššie). (Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327).

I - 7603

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-151/09

V rozsudku vo veci Maurissen 29 Súdny dvor Táto smernica však nevyžaduje, aby sa pre- rozhodol, že „sloboda vykonávať činnosti vádzaný podnik nezmenil vôbec. Stanovuje v odborovej organizácii predstavuje všeobec- iba určité konkrétne ustanovenia, ktoré musí nú zásadu pracovného práva“ 30. V rozsudku nový zamestnávateľ spĺňať, aby boli práva vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo 31 Súdny prevedených zamestnancov chránené. dvor rozhodol, že členský štát má povinnosť zaručiť to, aby jeho vnútroštátny právny sys- tém umožňoval voľbu zástupcov zamestnan- cov na účely ustanovení, ako sú informova- nie a porady o prevode podniku obsiahnuté v článku 6 smernice 77/187 (teraz článok 7 smernice 2009/23) 32.

I - 7604

UGT-FSP

47. Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné situáciu, keď si podnik nezachová autonóm- poskytnúť výklad odkazu stanoveného v člán nosť, nemali zmysel. 35 ku 6 tejto smernice na podnik alebo závod, ktorý si zachová autonómnosť.

51. Je zrejmé, že otázku, či si podnik zachoval Majú sa pojmy „identita“ podľa článku 1 autonómnosť na účely článku 6, je potrebné ods. 1 písm. b) a „autonómnosť“ podľa člán riešiť po tom, ako sa stanovilo, že išlo o rele ku 6 smernice 2001/23 vykladať rovnako? vantný prevod na účely článku 1.

48. Španielska vláda tvrdí, že pojem „auto nómnosť“ podľa článku 6 smernice 2001/23 52. Z toho teda vyplýva, že pojem „autonóm sa musí vykladať ako ekvivalent alebo obdoba nosť“ musí mať samostatný výklad. Nemôže pojmu prevod, v rámci ktorého si prevedená sa teda vykladať spôsobom, v dôsledku ktoré hospodárska činnosť „zachováva svoju iden ho by mal rovnaký význam ako pojem „iden titu“, a teda ide o relevantný prevod na účely tita“ podľa článku 1 ods. 1 písm. b). článku 1.

54. Podľa mňa treba k problému definície Komisia vo svojej správe z roku 2007 39, v kto- pojmu „autonómnosť“ stanoveného v člán rej je použitá fráza „naďalej existuje ako sa- ku 6 pristupovať na základe týchto skutočnos mostatná funkčná jednotka a nie je pohltený tí. Preferovaný výklad však musí tiež odrážať komplexnejšou štruktúrou“ 40. tú skutočnosť, že zastúpenie zamestnancov má pri prevádzke každého podniku alebo závodu zásadný význam. 36 Musí odrážať cieľ smernice 2001/23, teda „pracovné podmien ky“ (vo všeobecnom ponímaní tohto pojmu) prevedených zamestnancov by nemali byť, pokiaľ je to možné a reálne, ovplyvnené pre vodom. Musí tiež odrážať každodennú reali 56. Komisia vo svojich písomných pripo tu, že nový zamestnávateľ môže po prevode mienkach v prejednávanom prípade navrhuje vykonať organizačné zmeny. V dôsledku toho mierne komplexnejšiu podmienku. Tvrdí, od zachovanie samostatného zastúpenia pre volávajúc sa na rozsudok vo veci Klarenberg 41, vedených zamestnancov už nemôže byť pri že podmienka, na základe ktorej možno sta merané alebo vhodné ako spôsob vyjadrenia noviť to, či si subjekt zachoval autonómnosť, záujmov pracovnej sily. spočíva v tom, či si subjekt po prevode pone chá osobitnú organizačnú štruktúru rôznych prvkov prevedenej výroby určených prevádz kovateľom. V dôsledku toho si subjekt neza chová autonómnosť, ak, napriek zachovaniu funkčnej väzby vzájomnej závislosti a dopĺ ňania sa medzi týmito faktormi prevedenej výroby (takéto prepojenie je potrebné na to, aby si prevádzaný subjekt zachoval po prevo de svoju identitu), sú tieto prvky po prevode začlenené do novej a odlišnej organizačnej štruktúry.

60. Španielska vláda tvrdí, že prvok, ktorý je potrebné zohľadniť, pokiaľ ide o stanovenie toho, či sa po prevode zachovala autonóm nosť, je identita pracovnej sily, ktorá volila dotknutých zástupcov. Inými slovami, tak ako tomuto tvrdeniu rozumiem ja, ak iden tifikovateľné zoskupenie zamestnancov pred prevodom volilo niekoľkých zástupcov a toto 58. Komisia tiež tvrdí, že výklad, ktorý na zoskupenie ostalo po prevode samostatnou vrhuje, je nevyhnutný na to, aby poskytol jednotkou, je logické domnievať sa, že sa au prvému pododseku článku 6 ods. 1 smer­ - tonómnosť zachovala. nice 2001/23 praktický účinok. Prevod pod niku je napokon takmer vždy sprevádzaný nahradením najvyššieho vedenia podniku.

61. Súhlasím s tým, že takáto podmienka môže byť v praxi užitočná, avšak za predpo kladu, že sa uplatní obozretne. Bolo by na príklad nesprávne vyžadovať úplnú identitu. Podľa španielskej vlády vnútroštátna právna 59. Súhlasím s Komisiou, ale pod jednou úprava upravujúca trvanie mandátu zástup dôležitou podmienkou. Podľa môjho názoru cov zamestnancov stanovuje funkčné obdo je nevyhnutné, aby podmienka, ktorá sa má bie na štyri roky. 42 V mnohých prípadoch uplatniť, po prevode zohľadnila organizačnú musí existovať reálna možnosť, že zloženie realitu dotknutého subjektu. Zmena, ktorá zoskupenia dotknutých zamestnancov bude má čisto kozmetickú povahu, nebude mať na už v čase, keď dôjde k prevodu podniku, túto realitu vplyv. Takisto nebude mať na rea litu vplyv ani menšia zmena, ktorá nemá pod statný dosah na podstatu tejto organizačnej 42 — Článok 67 ods. 3 španielskeho štatútu zamestnancov.

I - 7608

UGT-FSP

prípade sa ustanovenia prvého pododseku 68. Potiaľto je systém článku 6 zrejmý. Okrem neuplatnia. Dôvod je zrejmý. Vzhľadom na prípadov platobnej neschopnosti majú byť to, že na dotknutých zamestnancov budú prevedení zamestnanci v každom prípade, dohliadať novozvolení zástupcovia, nie je keď došlo k relevantnému prevodu, po pre viac potrebné zachovať postavenie a funkcie vode zastúpení. Toto zastúpenie sa vytvorí ich predchádzajúcich zástupcov. „Politická“ i) „prenesením“ existujúceho zastúpenia (ak požiadavka stanovená v prvej časti teda si podnik zachová autonómnosť a nevzniknú odpadáva. podmienky potrebné na nové zastúpenie) ale bo ii) novým zastúpením (ak tieto podmienky vzniknú) alebo iii) formou „udržania funkcie“, prostredníctvom ktorej sú zamestnanci naďa lej zastúpení v období, počas ktorého dôjde k opätovnému ustanoveniu alebo opätovné mu menovaniu zastúpenia zamestnancov (ak si podnik nezachová autonómnosť).

66. Tretia časť sa uplatní iba v prípadoch pla tobnej neschopnosti prevodcu. V tomto sme re „môžu“ členské štáty podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby prevedení zamestnanci mali riadne zastúpenie až do nového zvolenia alebo určenia zástupcov za mestnancov (tretí pododsek článku 6 ods. 1). 69. V niektorých prípadoch sa však predpo Keďže otázka platobnej neschopnosti v kona kladá trochu nižší stupeň ochrany. ní pred vnútroštátnym súdom nevznikla, ne budem sa ňou ďalej zaoberať.

požiadavkou, že „podmienky nevyhnutné zamestnávateľa vo verejnom sektore, čo na vytvorenie zastúpenia zamestnancov sú viedlo k prepusteniu žalobcu vo veci samej. splnené“. Rozhodol, že smernica sa na prevod uplatni- la. Nerozhodol však o tom, že ak vnútroštát- ne právo stanovovalo ukončenie pracovných zmlúv v prípade prevodu zo súkromného do verejného sektora, takéto ustanovenie bolo nezlučiteľné so smernicou 77/187. Skôr roz- hodol, že akékoľvek prepustenie, ku ktorému došlo na základe uplatnenia tohto práva, by znamenalo podstatnú zmenu pracovných 71. Ustanovenie je potrebné, pretože smer podmienok v súlade s tým, čo dnes tvorí člá- nice o nadobudnutých právach majú (ale nok 4 ods. 2 smernice 2001/23, s tým výsled- bo mali) za cieľ dosiahnuť iba čiastočnú har kom, že prepustenie sa musí považovať za vy- monizáciu právnych predpisov členských plývajúce z konania nového zamestnávateľa štátov v oblasti pracovného práva. 44 Ak zváži vo verejnom sektore. 46 me veľké odchýlky z hľadiska právnych pred pisov, ako aj praxe, ktoré v tejto oblasti medzi členskými štátmi existujú, čokoľvek iné by bolo nemožné dosiahnuť. To sa odráža naprí klad v odôvodnení č. 5 smernice 2001/86 45, ktoré sa odvoláva na „veľkú rozmanitosť pravidiel a praxe existujúcej v členských štá toch, pokiaľ ide o spôsob, akým sa zástupco via zamestnancov zapájajú do rozhodovania v rámci družstiev [spoločností – neoficiálny preklad]“.

74. Práve tak ako vnútroštátne pravidlá, kto ré spôsobujú, že odmena splatná zamestnan covi po relevantnom prevode sa zníži alebo 77. Po prvé španielska vláda tvrdí, že výklad že zamestnanec môže byť dokonca prepuste pojmu „autonómnosť“ podľa článku 6 ods. 1 ný pod podmienkou primeraných záruk, ne smernice 2001/23, ktorý by v prejednávanom musia byť nezlučiteľné so smernicou 2001/23, prípade mohol mať účinok trvania existujúce tak aj smernica nebráni uplatňovaniu vnút ho zastúpenia zamestnancov, by v rámci pra roštátnych pravidiel, ktoré môžu viesť, či covnej sily nového zamestnávateľa vytváral už priamo alebo nepriamo, k tomu, aby sa formu „dvojitého zastúpenia“. Ak by existujú zabránilo „preneseniu“ systému zastúpenia ca pracovná sila už bola náležite zastúpená, zamestnancov. Zastávam názor, že to tak mohlo by to spôsobiť vážny praktický prob môže byť napríklad v rámci niektorých vnút lém. Takýto záver je teda neprípustný. roštátnych právnych systémov, na základe ktorých sa ustanovenia upravujúce zastúpe nie zamestnancov vo verejnom sektore líšia od tých, ktoré sa uplatňujú na zamestnancov v súkromnom sektore. To je účel výnimky sta novenej na konci prvého pododseku článku 6 ods. 1.

78. Ak a v rozsahu, v akom sa na túto skut kovú situáciu uplatní prvý pododsek článku 6 ods. 1, takéto dvojité zastúpenie je nevyhnut 75. To samozrejme neznamená, že by do ným dôsledkom uplatnenia článku 6 ods. 1, tknutí zamestnanci za týchto okolností ostali zamestnávateľ to musí jednoducho prijať. úplne bez ochrany. Článok 6 ods. 2 zaručuje, že to tak nebude. To, aká ochrana bude v da nom prípade poskytnutá, a či sa relevantné ustanovenia uplatnia, je však záležitosťou zá konov a/alebo praxe členských štátov.

Diskriminácia a zásada rovnosti zaobchá dzania, právo zapojiť sa do činností odboro vej organizácie a potreba zohľadniť záujmy nadobúdateľa 83. Je pravda, že uplatnenie prvého po dodseku článku 6 ods. 1 smernice 2001/23 na prevedených zamestnancov by mohlo viesť v určitej miere k stavu, ktorý španielska vlá da označuje ako „organizačná nerovnováha“ v rámci organizácie nového zamestnávate 81. Po druhé španielska vláda zastáva názor, ľa. Jedným z účinkov prenesenia zastúpenia že ak by sa predpokladalo, že autonómnosť týchto zamestnancov by skutočne mohlo byť v prejednávanom prípade bola zachovaná, vý to, že by sa zvýšilo administratívne zaťaženie sledok by bol diskriminačný, pokiaľ ide o zá zahrnuté v zastúpení pracovnej sily už za stupcov zamestnancov a zástupcov odborovej mestnanej novým zamestnávateľom. organizácie existujúcej pracovnej sily nového zamestnávateľa. Absencia akýchkoľvek no vých volieb vyplývajúcich z prevodu by viedla k organizačnej nerovnováhe v rámci nového zamestnávateľa a k ujme spôsobenej nielen odborovej organizácii, ktorá už je zastúpená v rámci tohto subjektu, ale aj zástupcom do tknutej pracovnej sily. Takáto nerovnováha by mohla porušovať zásadu rovnosti zaobchá dzania a mohla by oslabiť slobodu zástupcov existujúcej pracovnej sily obce zúčastňovať sa 84. Takýto účinok sa však musí vnímať na činnostiach odborovej organizácie. Takýto v kontexte smernice 2001/23 ako celku, kto výsledok by navyše nezohľadňoval ekonomic rej hlavným cieľom, ako som už spomenula, kú ujmu, ktorá by vznikla novému zamest je zaručiť práva zamestnancov pri zmene za návateľovi, čo by viedlo k potrebe poskytnúť mestnávateľa tým, že im dáva možnosť pokra zástupcom prevedených zamestnancov to, čovať v pracovnom pomere s nadobúdateľom čo návrh na začatie prejudiciálneho konania za rovnakých podmienok, aké boli dohodnu označuje slovným spojením „hodiny veno té s prevodcom. 50 Na základe smernice budú vané odborárskej činnosti“, teda čas, v rámci v dôsledku prevodu na nový pracovnoprávny ktorého môžu svoje činnosti vykonávať. 49 vzťah prevedené nielen práva týkajúce sa za stúpenia zamestnancov, ale aj podmienky za mestnávania pracovnej sily prevedeného sub jektu. Tieto podmienky zamestnávania môžu 49 — Podľa Komisie článok 68 španielskeho štatútu zamestnan cov stanovuje, že zástupcom zamestnancov by mal byť byť lepšie alebo horšie (ako celok alebo sčasti) pridelený mesačný kredit „hodín venovaných odborárskej činnosti“, ktorý sa líši v závislosti od veľkosti dotknutého podniku. V prípade podniku do 100 zamestnancov naprí klad kredit 15 hodín. V prípade podniku, ktorý má viac ako 751 zamestnancov, kredit 40 hodín. 50 — Pozri bod 28 vyššie.

86. Pri skúmaní otázok porovnateľnos ti Súdny dvor rozhodol, že je nevyhnutné zohľadniť všetky otázky, ktoré charakterizu jú sporné situácie 52. Tieto prvky, a tým aj ich porovnateľný charakter, „je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Spoločenstva, ktorý vytvára predmetný 89. Pokiaľ ide o tvrdenie, že právo existujú rozdiel“ 53. cej pracovnej sily zúčastňovať sa na činnos tiach odborovej organizácie by bolo oslabené, Súdny dvor skutočne rozhodol, že toto právo je „základnou zásadou pracovného práva“. 51 — Pozri napríklad rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95, a z 10. júla 2008, V odôvodnení poskytnutom španielskou vlá Emirates Airlines, C-173/07, Zb. s. I-5237, bod 39. dou však nenachádzam nič, čo by naznačova 52 — Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 25. lo, že by takéto právo bolo v rámci okolností, 53 — Tamže, bod 26 a citovaná judikatúra.

I - 7613

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-151/09

aké boli opísané, materiálne oslabené alebo 92. Pre posúdenie autonómnosti vnútroštát neprimerane oslabené. nym súdom však pravdepodobne budú rele vantné tieto skutočnosti:

90. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa poten ciálnej škody vzniknutej novému zamestná — kontinuita funkcií a služieb poskytova vateľovi, je síce pravda, že Súdny dvor uznal, ných prevedenými zamestnancami, že záujmy 20tohto zamestnávateľa by mali byť zohľadnené 54, ale podľa môjho názoru taký to prístup nemôže byť povýšený nad hlavnú zásadu výkladu smernice natoľko, aby do šlo k negácii jasného znenia jej ustanovení a k oslabeniu ich effet utile.

— rozsah, v akom akékoľvek významné Komisia správne poznamenáva, zmena tejto reštrukturalizačné procesy, ktoré po povahy je po akomkoľvek relevantnom prevo prevode vykonal nadobúdateľ, mohli de prakticky nevyhnutná. viesť k tomu, aby prevedený subjekt prišiel o svoju organizačnú a finančnú nezávislosť.

93. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že vnútroštátny súd nemal zohľadniť iba ne patrné reštrukturalizačné procesy, ktoré po prevode vykonal nadobúdateľ. Napríklad sa motné premiestnenie prevádzky, odkiaľ za mestnanci vykonávajú prácu, bude mať iba veľmi nepravdepodobne zmysluplný vplyv na zachovanie autonómnosti. To isté by pla tilo aj o akejkoľvek zmene identity klientely, voči ktorej si prevedení zamestnanci plnili povinnosti.

95. Napokon španielska vláda tvrdila, že pra vidlá stanovené v článku 67 ods. 1 španielske ho štatútu zamestnancov 55 znamenajú, že je to skôr druhý, a nie prvý pododsek článku 6 ods. 1 smernice 2001/23, ktorý by sa mal na zastúpenie prevedených zamestnancov uplatniť. To môže znamenať, že uplatnenie týchto pravidiel bude mať za následok, že „podmienky nevyhnutné na opätovné meno vanie zástupcov zamestnancov alebo opätov né ustanovenie zastúpenia zamestnancov sú splnené“. Či skutočne ide alebo nejde o tento prípad, je záležitosťou vnútroštátneho súdu. 94. Akákoľvek zmena najvyšších nadriade ných prevedených zamestnancov je takisto faktor, ktorý by sa nemal zohľadňovať. Ako 55 — Pozri pod 9 vyššie.

I - 7615

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-151/09

Návrh