C-159/09
ECLI:EU:C:2010:499
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CC0159
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
LIDL
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 7. septembra 2010 1
1. Súdny dvor sa už pri viacerých príleži- vnútroštátny súd uvádza vo svojom uznesení, tostiach zaoberal porovnávacou reklamou uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia, a teda a vytvoril tak pomerne rozsiahlu judikatúru. články 121-8 a 121-9 code de la consomma- Otázka, ktorú v prejednávanej veci položil tion (spotrebiteľský zákonník) sa obmedzujú vnútroštátny súd Tribunal de commerce de len na prebratie právnych predpisov Únie Bourges, sa však týka celkom nového hľadis- uplatniteľných v čase skutkových okolností. ka, a síce toho, či ustanovenia o porovnávacej reklame možno uplatniť na porovnanie po- travinárskych výrobkov.
2. Za týchto okolností vnútroštátny súd v podstate žiada Súdny dvor, aby potvrdil alebo vyvrátil francúzsku vnútroštátnu ju- dikatúru, ktorá smeruje k vylúčeniu zákon- nosti porovnávacej reklamy potravinárskych A — Smernica 84/450/EHS, zmenená a dopl- výrobkov, ktoré sa vzhľadom na ich povahu nená smernicou 97/55/ES údajne nedajú porovnať.
4. Právnym predpisom uplatniteľným na túto vec je smernica 84/450/EHS 2 (ďa- I — Právny rámec lej len „smernica“), zmenená a doplnená smernicou 97/55/ES 3.
2 — Smernica Rady z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovná- vacej reklame (Ú. v. ES L 250, s. 17; Mim. vyd. 15/001, s. 227). 3. Ustanovenia, z ktorých treba vychádzať Pred zmenami zavedenými smernicou 97/55 bol názov pri odpovedi na položenú otázku, predsta- smernice 84/450 odlišný a odzrkadľoval užší obsah práv- neho predpisu („smernica… o aproximácii zákonov, iných vujú výlučne právne normy Únie. Ako totiž právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy“). 3 — Smernica Európskeho Parlamentu a Rady zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu 1 — Jazyk prednesu: taliančina. (Ú. v. ES L 290, s. 18; Mim. vyd. 15/003, s. 365).
I - 11765
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
5. Podľa článku 2 bodu 2 smernice „klamli- b) cena alebo spôsob, akým je vypočítaná vou reklamou“ sa rozumie „každá reklama, cena, a podmienky, za ktorých sa tovar ktorá akýmkoľvek spôsobom, vrátane pred- dodáva alebo poskytujú služby; vedenia, klame alebo pravdepodobne môže klamať osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charak- ter pravdepodobne ovplyvní ich ekonomické správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov po- c) podstata, charakteristické črty a práva škodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa“. zadávateľa reklamy, ako je jeho totožnosť Nasledujúci bod 2a vymedzuje porovnávaciu a majetok, kvalifikácia a práva priemysel- reklamu ako „akúkoľvek reklamu, ktorá expli- ného vlastníctva, práva hmotných a ne- citne alebo ako samozrejmý dôsledok iden- hmotných statkov alebo jeho ocenenie tifikuje súťažiteľa alebo tovary alebo služby a vyznamenanie.“ ponúkané súťažiteľom“.
7. Článok 3a stanovuje:
6. Článok 3 smernice znie takto: „1. Porovnávacia reklama, čo sa porovná- vania týka, sa povoľuje, ak sú splnené tieto podmienky:
„Pri posudzovaní, či je reklama klamlivá, je a) nie je klamlivá podľa článkov 2 ods. 2, 3 nevyhnutné vziať do úvahy všetky jej črty, naj- a 7 ods. 1; mä v nej obsiahnuté informácie týkajúce sa:
b) porovnáva tovary alebo služby spĺňajú- ce [uspokojujúce – neoficiálny preklad] rovnaké potreby alebo určené na ten istý účel; a) vlastností tovaru alebo služieb, ako je ich dostupnosť, charakter, vyhotovenie, zlo- ženie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, účel použitia, možnosti použitia, množstvo, špecifikácia, krajina c) objektívne porovnáva jednu alebo viac pôvodu alebo krajiny výroby alebo oča- materiálnych, dôležitých, kontrolovateľ- kávané výsledky použitia, alebo výsledky ných a reprezentatívnych vlastností tých- a podstatné časti skúšok alebo previerok to tovarov a služieb, ktoré môžu zahŕňať vykonaných na tovare alebo službách; cenu;
I - 11766
LIDL
d) nespôsobuje zmätok trhu medzi inzeren- 8. Nakoniec článok 7 smernice znie takto: tom a súťažiteľom alebo medzi ochran- nými známkami, obchodnými názvami, inými identifikačnými označeniami, to- varmi a službami inzerenta a súťažiteľa; „1. Táto smernica nemá brániť členským štátom ponechať si alebo prijať ustanovenia s cieľom zabezpečiť rozsiahlejšiu ochranu spotrebiteľov, osôb vykonávajúcich obchod- nú činnosť, podnikateľskú činnosť, remeslo e) nediskredituje ani neočierňuje ochranné alebo odborné povolanie a širokú verejnosť, známky, obchodné názvy, ďalšie identifi- čo sa týka klamlivej reklamy. kačné označenia, tovary, služby, činnosti alebo okolnosti súťažiteľa;
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na porovnávaciu re- klamu, čo sa týka porovnávania. f) pri produktoch s označením pôvodu sa reklama týka v každom prípade produk- tov s rovnakým označením;
…“
g) nevyužíva nečestnú výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného názvu alebo iných identifikačných ozna- čení súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov; B — Smernica 84/450/EHS, zmenená a dopl- nená smernicou 2005/29/ES
h) nepredstavuje tovary alebo služby ako 9. Smernica 84/450 bola zmenená a doplne- imitácie alebo kópie tovarov alebo slu- ná tiež smernicou 2005/29/ES 4. Tejto veci sa žieb označených chránenou ochrannou týka najmä zmena článku 3a a článku 7. známkou alebo obchodným názvom.
4 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spot- rebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parla- mentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica …“ o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, s. 22).
I - 11767
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
10. Článok 3a smernice 84/450 teraz znie e) pre produkty s označením pôvodu sa takto: vzťahuje v každom prípade na produkty s rovnakým označením;
„1. Porovnávacia reklama, pokiaľ ide o po- f) nevyužíva nečestnú výhodu dobrého rovnávanie, je povolená, ak sú splnené tieto mena ochrannej známky, obchodného podmienky: mena alebo iných rozlišujúcich znakov účastníka hospodárskej súťaže alebo označenie pôvodu konkurenčných pro- duktov;
a) nie je klamlivá v zmysle článku 2 ods. 2, článku 3 a článku 7 ods. 1 tejto smerni- ce alebo článkov 6 a 7 smernice Európ- skeho parlamentu a Rady 2005/29/ES g) nepredstavuje tovary alebo služby ako z 11. mája 2005 o nekalých obchodných imitácie alebo kópie tovarov alebo slu- praktikách podnikateľov voči spotrebite- žieb označených chránenou ochrannou ľom na vnútornom trhu; známkou alebo obchodným menom;
h) nevyvoláva zámenu medzi obchodník- b) porovnáva tovary alebo služby, ktoré uspo- mi, medzi zadávateľom reklamy a účast- kojujú rovnaké potreby alebo sú určené níkom hospodárskej súťaže alebo medzi na ten istý účel; ochrannými známkami, obchodnými me- nami, inými rozlišujúcimi znakmi, tovar- mi alebo službami zadávateľa reklamy a účastníka hospodárskej súťaže.“
c) objektívne porovnáva jednu alebo viac podstatných, dôležitých, overiteľných a reprezentatívnych vlastností týchto tova- rov a služieb, ktoré môžu zahŕňať cenu; 11. Článok 7 teraz znie takto:
„1. Táto smernica nebráni členským štátom, d) nediskredituje ani neočierňuje ochranné aby si zachovali alebo prijali ustanovenia známky, obchodné mená, ďalšie rozlišo- s cieľom zabezpečiť rozsiahlejšiu ochranu ob- vacie znaky, tovary, služby, činnosti alebo chodníkov a účastníkov hospodárskej súťaže, okolnosti účastníka hospodárskej súťaže; pokiaľ ide o klamlivú reklamu.
I - 11768
LIDL
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na porovnávaciu re- do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu klamu, čo sa týka porovnávania. priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna vo vzťahu k jed- nému alebo viacerým nasledujúcim prvkom, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje ale- bo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí …“ rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil:
12. V čase skutočností rozhodných vo veci samej smernica 2005/29 síce už nadobudla a) existencia alebo povaha produktu; účinnosť, ale neuplynula ešte lehota na jej prebratie do vnútroštátnych právnych po- riadkov stanovená do 12. júna 2007. 5 b) hlavné znaky produktu,
C — Smernica 2005/29/ES …
13. Články 6 a 7 smernice 2005/29, na kto- 2. Obchodná praktika sa taktiež považuje za ré teraz odkazuje článok 3a smernice 84/450 klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do na účely vymedzenia pojmu klamlivej rekla- úvahy všetky jej črty a okolnosti, zapríčiňu- my, sú venované „klamlivým činnostiam“ je alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný a „klamlivým opomenutiam konania“. spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa:
14. Článok 6 stanovuje: a) akýkoľvek marketing produktu, vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišu- „1. Obchodná praktika sa považuje za klamli- júcim znakom účastníka hospodárskej vú, ak obsahuje nesprávne informácie a je súťaže; preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôso- bom, vrátane celkového prevedenia, uvádza
5 — Pozri článok 19 smernice 2005/29. …“
I - 11769
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
15. Článok 7 znie takto: 16. Pravidlá v oblasti klamlivej a porovná- vacej reklamy boli neskôr konsolidované bez podstatných zmien smernicou 2006/114/ES 6.
„1. Obchodná praktika sa považuje za klamli- vú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komu- nikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ po- trebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchod- II — Skutkové okolnosti sporu vo veci samej nej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže a prejudiciálna otázka zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
17. Spor pred vnútroštátnym súdom sa týka dvoch spoločností prevádzkujúcich super- markety. Konkrétne ide o spoločnosť Lidl … a o spoločnosť Vierzon. Táto posledná uve- dená spoločnosť podnikajúca pod znač- kou Leclerc uverejnila 23. septembra 2006 v miestnom denníku porovnávaciu rekla- mu, ktorá porovnávala pokladničné doklady z nákupov uskutočnených v štyroch rôznych 4. V prípade výzvy na kúpu sa za podstatné supermarketoch. považujú nasledujúce informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu:
18. V zoznamoch nakúpených výrobkov a) hlavné vlastnosti produktu, v rozsahu s ich cenami bolo zahrnutých 34 výrobkov primeranom komunikačnému prostried- z každého supermarketu: išlo o výrobky kaž- ku a produktu; dodennej potreby, najmä potravinárske, ktoré boli veľmi podobné. Značky konkrétnych vý- robkov neboli uvedené. Z celkovej ceny kaž- dého takto jednotlivo určeného „nákupného vozíka“ vyplývalo, že nákup v supermarkete Leclerc s celkovou cenou za uvedené výrobky … vo výške 46,30 eura je zo všetkých supermar- ketov najvýhodnejší. Supermarket Lidl bol na
6 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované zne- c) cena vrátane daní…“ nie) (Ú. v. EÚ L 376, s. 21).
I - 11770
LIDL
druhom mieste s celkovou cenou 51,40 eura. pôžitok z ich konzumácie, sa úplne odlišuje Ďalšie dva dotknuté supermarkety boli ešte podľa podmienok a miest ich výroby, podľa drahšie. Predvedenie štyroch zoznamov vý- použitých prísad a podľa znalostí výrobcu?“ robkov a ich cien bolo sprevádzané sloganom, ktorý zdôrazňoval, že supermarkety Leclerc sú najlacnejšie.
III — Konanie pre Súdnym dvorom
19. Po uverejnení vyššie uvedenej reklamy podala spoločnosť Lidl proti spoločnosti 21. Návrh na začatie prejudiciálneho kona- Vierzon žalobu na vnútroštátny súd a dovo- nia bol podaný do kancelárie Súdneho dvora lávala sa najmä porušenia pravidiel upravujú- 8. mája 2009. Písomné pripomienky predloži- cich porovnávaciu reklamu. li účastníci konania vo veci samej, česká, ra- kúska a francúzska vláda, ako aj Komisia.
22. Na pojednávaní 1. júla 2010 vystúpili účastníci konania vo veci samej, francúzska 20. Keďže vnútroštátny súd sa domnieval, že vláda a Komisia. na účely rozhodnutia o spore je nevyhnutný výklad právnej úpravy Únie v oblasti porov- návacej reklamy, prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
IV — O prejudiciálnej otázke
„Má sa článok 3a smernice 84/450, zmenenej a doplnenej smernicou 97/55, vykladať v tom zmysle, že je nezákonné použiť porovnávaciu A — Prípustnosť otázky reklamu cien výrobkov uspokojujúcich rov- naké potreby alebo určených na ten istý účel, to znamená tých, medzi ktorými existuje do- statočný stupeň zameniteľnosti, len preto, že pokiaľ ide o potravinárske výrobky, požívateľ- 23. Francúzska vláda vo svojich písomných nosť každého z týchto výrobkov, konkrétne pripomienkach predovšetkým uvádza, že
I - 11771
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
prejudiciálna otázka by mala byť vyhlásená za B — Úloha smernice 2005/29 neprípustnú, a to z toho dôvodu, že uznesenie vnútroštátneho súdu neobsahuje dostatočné údaje umožňujúce presne individualizovať výrobky, ktoré sú predmetom porovnávacej reklamy a ich osobitné vlastnosti. 27. Osobitným problémom v tejto veci, kto- rý načrtla najmä rakúska vláda vo svojich pripomienkach, je otázka úlohy, ktorú treba na účely odpovede na prejudiciálnu otázku priznať smernici 2005/29. Ako bolo uvede- né vyššie v bode uvádzajúcom právny rámec týkajúci sa tejto veci, uvedená smernica bola v čase skutkových okolností už účinná, ale le- 24. Je však potrebné uviesť, že otázka polože- hota na jej prebratie ešte neuplynula. ná vnútroštátnym súdom sa síce týka skutko- vého stavu, ktorý je relatívne stručne opísaný, no v skutočnosti ide o čisto právnu otázku, ktorá je ako taká jasne formulovaná. Aj keď podrobná znalosť konkrétnych skutkových okolností, ktoré viedli k sporu pred vnútro- štátnym súdom, nie je zbytočná, nie je nevy- 28. V týchto prípadoch judikatúra Súdneho hnutná na účely odpovede – právnej a teore- dvora ukladá zdržať sa v čo najväčšej možnej tickej – na otázku, ktorá je tiež teoretická. miere takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by vážne ohrozil uskutočnenie cieľa sle- dovaného smernicou, ktorej lehota na prebra- tie ešte neuplynula. 7
25. Okrem toho je potrebné uviesť, že text 29. Domnievam sa však, že základná otázka porovnávacej reklamy, ktorá je predmetom v tejto veci spočíva v tom, či prípadné zohľad- sporu vo veci samej, bol pripojený k vyjadre- nenie smernice 2005/29 môže v zásade zme- niu jedného z vedľajších účastníkov konania niť odpoveď, ktorá má byť poskytnutá vnút- pred Súdnym dvorom, a preto je teraz súčas- roštátnemu súdu. Odpoveď na túto otázku je ťou spisu. Z toho, ako sa na pojednávaní vy- podľa môjho názoru záporná. jadrila sama francúzska vláda, vyplýva, že je možné domnievať sa, že otázka prípustnosti je vyriešená.
30. Predovšetkým treba uviesť, že smerni- ca 2005/29, pokiaľ ide o to, čo je relevantné
26. V dôsledku toho je potrebné výhradu ne- 7 — Rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i. C-212/04, Zb. s. I-6057, bod 123, a z 23. apríla 2009, VTB-VAB, prípustnosti zamietnuť. C-261/07, Zb. s. I-2949, bod 39.
I - 11772
LIDL
pre túto vec, zaviedla iba niekoľko upresnení okolností, použijúc slová Súdneho dvora, v oblasti klamlivej reklamy: vnútroštátny súd „po uplynutí lehoty na prebratie vážne ohro- sa však položenou otázkou nepýta na pod- zil uskutočnenie cieľa, ktorý sleduje“ 8 novšia mienky, ktoré umožňujú kvalifikovať rekla- smernica. mu ako klamlivú, ale len na to, či podmienky prípustnosti porovnávacej reklamy možno všeobecne uplatniť na potravinárske výrobky. Skutočnosť, že jednou z podmienok prípust- nosti porovnávacej reklamy je neklamlivá po- vaha tejto reklamy, nič nemení na tom, že sa 32. Nepovažujem teda za potrebné, aby Súd otázka netýka definície klamlivej reklamy. ny dvor zohľadnil na účely poskytnutia odpo vede vnútroštátnemu súdu obsah smernice 2005/29.
C — Povaha uplatňovaných práv
33. Spor pred vnútroštátnym súdom sa týka dvoch súkromnoprávnych subjektov. Je mož- né položiť si teda otázku, či predložená otázka nezahŕňa tzv. „horizontálnu“ uplatniteľnosť smernice, ktorá je v rozpore s ustálenou judi- katúrou Súdneho dvora, podľa ktorej smerni- ca v zásade nemôže zakladať povinnosti jed- notlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať. 9 31. V každom prípade sa domnievam, že aj keby mali byť zohľadnené zmeny a dopl- nenia zavedené smernicou 2005/29, zjavne by to nespôsobilo nijaké osobitné ťažkosti. Táto smernica, najmä vo svojich článkoch 6 34. Uvádzam však, že ako správne uviedla a 7, na ktoré odkazuje nový článok 3a smer- francúzska vláda vo svojich pripomienkach, nice 84/450, sa totiž v zásade obmedzuje na vnútroštátny súd má v rámci tohto sporu poskytnutie niekoľkých vysvetlení, ktoré poskytnúť výklad ustanovenia vnútroštát- upresnili bez toho, aby zmenili, a tým menej neho práva, ktoré takmer doslovne prebralo skreslili pojem klamlivej reklamy obsiahnu- tý v smernici 84/450, zmenenej a doplnenej smernicou 97/55. Nie je preto zrejmé, ako by 8 — Rozsudok VTB-VAB, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, výklad pojmu klamlivej reklamy zameraný len bod 39. na menej určité a všeobecnejšie znenie smer- 9 — Pozri napríklad naposledy rozsudok z 19. januára 2010, Kücükdeveci, C-555/07, Zb. s. I-365, bod 46 a tam citovanú nice 84/450 uplatniteľnej v čase skutkových judikatúru.
I - 11773
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
smernicu 84/450, zmenenú a doplnenú smer- tovarov a zároveň zakazuje praktiky, ktoré nicou 97/55. môžu narušiť hospodársku súťaž, spôsobiť ujmu súťažiteľom a negatívne ovplyvniť voľbu spotrebiteľa“. 11
35. Najmä vzhľadom na osobitnú povinnosť vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne 37. Na základe týchto úvah bola v judikatúre ustanovenia, ktoré preberajú smernicu, v čo Súdneho dvora opakovane potvrdená povin- najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel nosť vykladať ustanovenia smernice v pro- predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou spech porovnávacej reklamy, a to vždy s pri- sledovaný výsledok 10, prejudiciálnu otázku hliadnutím na ochranu spotrebiteľov pred položenú Tribunal de commerce de Bourges prípadnou klamlivou reklamou. 12 nemožno preto ani z tohto hľadiska považo- vať za neprípustnú alebo irelevantnú.
38. Je potrebné pripomenúť, že pojem porov- návacej reklamy uvedený v smernici je veľmi široký. Na účely existencie porovnávacej re- klamy totiž stačí, že je splnená jediná pod- mienka, a síce, že existuje oznámenie, ktoré v akejkoľvek forme, aj implicitne, odkazuje na súťažiteľa alebo na tovary, alebo služby D — Smernica 84/450 a porovnávacia rekla- ponúkané týmto súťažiteľom a nie je ani po- ma: všeobecné úvahy trebné, aby došlo k samotnému porovnaniu medzi tovarmi alebo službami ponúkanými zadávateľom reklamy a tými, ktoré ponúka súťažiteľ. 13
36. Cieľom článku 3a smernice, ktorý vyme- nováva všeobecné podmienky prípustnosti porovnávacej reklamy, je „podnecovať hos- 39. Právna úprava porovnávacej reklamy podársku súťaž medzi dodávateľmi tovarov obsiahnutá v smernici má navyše vyčerpá- a služieb, čo je aj v záujme spotrebiteľov, vajúcu povahu. Preto nie je možné uplatniť a to tým, že súťažiteľom umožní objektívne predstaviť prednosti rôznych porovnateľných
11 — Rozsudok z 18. júna 2009, L’Oréal a i., C-487/07, Zb. s. I-5185, bod 68. 10 — Pozri napríklad naposledy rozsudok Súdneho dvora 12 — Tamže, bod 69 a tam citovaná judikatúra. z 28. januára 2010, Uniplex, C-406/08, Zb. s. I-817, bod 45 13 — Rozsudok z 25. októbra 2001, Toshiba Europe, C-112/99, a tam citovanú judikatúru. Zb. s. I-7945, bod 31.
I - 11774
LIDL
v tejto oblasti prípadné prísnejšie vnútroštát- na ne odkazujú, a nie sú teda v tomto prípade ne ustanovenia. 14 uplatniteľné.
E — Všeobecné podmienky prípustnosti po- 41. Prvou podmienkou prípustnosti porov- rovnávacej reklamy návacej reklamy je, že reklama nie je klamli- vá. Túto podmienku som spomenul už vyššie a vrátim sa k nej neskôr. 16 Skutočnosťou však zostáva, že vnútroštátny súd sa vo svojej otáz- ke nepýta Súdneho dvora na pojem klamlivej reklamy: otázka sa totiž v podstate týka výluč- ne toho, či pravidlá upravujúce porovnávaciu reklamu možno všeobecne a teoreticky pou- žiť na potravinárske výrobky. 40. Všeobecné podmienky prípustnosti po- rovnávacej reklamy stanovuje článok 3a bod 1 smernice. Týchto podmienok je celkom osem a majú kumulatívnu povahu: porušenie jednej z podmienok stačí na to, aby bola porovnáva- cia reklama nezákonná. 15 Na účely odpovede na túto prejudiciálnu otázku sú však relevant- né len prvé tri podmienky. Ostatné podmien- ky sa totiž týkajú použitia ochranných zná- mok, rozlišovacích znakov a označení, alebo 42. Omnoho priamejší vzťah s prejedná- vanou vecou má druhá a tretia podmienka 14 — Rozsudok z 8. apríla 2003, Pippig Augenoptik, C-44/01, prípustnosti. Ako bolo uvedené, druhá pod- Zb. s. I-3095, bod 44. Naopak v oblasti klamlivej reklamy smernica v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo mienka stanovuje, že porovnávacia reklama veci samej uskutočnila len minimálnu harmonizáciu, ktorá „porovnáva tovary alebo služby spĺňajúce umožnila vnútroštátnemu zákonodarcovi použiť prísnejšie pravidlá, najmä čo sa týka ochrany spotrebiteľov (tamže, rovnaké potreby alebo určené na ten istý bod 44) za predpokladu, že nebudú porušené pravidlá týka- účel“. V tejto súvislosti Súdny dvor, ktorý zo- júce sa porovnávacej reklamy, pokiaľ ide o formu a obsah porovnania (tamže, bod 44). Okrem toho treba uviesť, že po bral do úvahy priaznivý postoj, ktorý vo vzťa- nadobudnutí účinnosti smernice 2005/29 sa právne pred- pisy Únie musia v súčasnosti považovať za vyčerpávajúce hu k porovnávacej reklame zaujali tvorcovia aj pokiaľ ide o niektoré oblasti právnej úpravy klamlivej smernice, vo svojej judikatúre spresnil, že ci- reklamy, pretože členské štáty majú teraz možnosť stano- viť prísnejšie pravidlá len v prípade ochrany obchodníkov tovaná podmienka prípustnosti sa nesmie vy- a účastníkov hospodárskej súťaže (pozri odôvodnenie č. 6 kladať príliš reštriktívne. Vyložil ju konkrétne smernice 2005/29, ako aj nové znenie článku 7 smernice 84/450). v tom zmysle, že porovnávané tovary musia 15 — Pozri odôvodnenie č. 11 smernice 97/55, podľa ktorého „… podmienky porovnávacej reklamy by mali byť kumula- tívne a rešpektované v plnom svojom rozsahu…“ Pozri tiež
rozsudok
Pippig Augenoptik, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 54. 16 — Pozri bod 54 a nasl. nižšie.
I - 11775
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
jednoducho predstavovať „pre spotrebiteľa ustanovení práva Únie v oblasti porovnávacej dostatočný stupeň zameniteľnosti“. 17 reklamy na porovnanie potravinárskych vý- robkov. V tejto súvislosti uvádzam, že rekla- ma, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa v skutočnosti netýka len potravinárskych výrobkov. Na posledných miestach zoznamu 43. Napokon tretia podmienka prípustnosti porovnávaných výrobkov sa totiž nachádza- stanovuje, že porovnávacia reklama „objek- jú napríklad niektoré čistiace prostriedky. tívne porovnáva jednu alebo viac podstat- Prevažnú väčšinu porovnávaných výrobkov ných, dôležitých, overiteľných a reprezenta- v každom prípade skutočne predstavujú po- tívnych vlastností týchto tovarov a služieb, travinárske výrobky, čo vysvetľuje a odôvod- ktoré môžu zahŕňať cenu“ porovnávaných ňuje znenie prejudiciálnej otázky. výrobkov. V tejto súvislosti treba spresniť, že porovnávacia reklama, v ktorej je cena jedi- ným prvkom, na základe ktorého sa vykonáva porovnanie ako v tejto veci, je prípustná. 18
44. Po objasnení, ktoré všeobecné podmien- ky prípustnosti porovnávacej reklamy sú v prejednávanej veci relevantné, pristúpim teraz k preskúmaniu jadra otázky predloženej vnútroštátnym súdom, a síce možnosti uplat- nenia vyššie uvedených podmienok na porov- nanie týkajúce sa potravinárskych výrobkov. 46. Skutočnosť, že v prejednávanej veci nej- de o porovnanie jednotlivých výrobkov, ale zoznamu výrobkov, nepredstavuje nijaký problém z hľadiska prípustnosti porovná- vacej reklamy. Judikatúra Súdneho dvora už totiž uznala zákonnosť tohto osobitného typu reklamy pod podmienkou, že výrobky uvede- F — Uplatnenie smernice na porovnávaciu re- né v porovnávaných zoznamoch sú vzájom- klamu potravinárskych výrobkov ne jednotlivo porovnateľné. 19 Prirodzene, že overenie splnenia tejto podmienky prípust- nosti patrí do právomoci vnútroštátneho súdu, no zdá sa, že na základe skutočností vy- 45. Ako bolo uvedené, jadrom prejudiciál- plývajúcich zo spisu možno potvrdiť, že pred- nej otázky položenej vnútroštátnym súdom metná podmienka je v prejednávanej veci je otázka možnosti všeobecného uplatnenia splnená, pretože výrobky zahrnuté v každom „nákupnom vozíku“ sú uvedené v osobitnom poradí a sú zameniteľné za výrobky, ktoré sa nachádzajú na rovnakom mieste vo všetkých 17 — Rozsudky z 19. septembra 2006, Lidl Belgium, C-356/04, Zb. s. I-8501, bod 26, a z 19. apríla 2007, De Landtsheer ostatných „nákupných vozíkoch“. Emmanuel, C-381/05, Zb. s. I-3115, bod 44. 18 — Pozri odôvodnenie č. 8 smernice 97/55, ktoré uvádza, že „…porovnávanie len ceny tovarov alebo služieb by malo byť možné, ak porovnávanie rešpektuje určité podmienky, najmä, že nemá byť klamlivé“. Pozri tiež rozsudok Lidl Bel- 19 — Rozsudok Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod čia- gium, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 56. rou 17, body 34 až 36.
I - 11776
LIDL
47. Smernica 84/450 neobsahuje nijakú vý- nižšie. Súdny dvor v rovnakom zmysle po- slovnú výnimku alebo osobitné ustanovenie tvrdil prípustnosť porovnávacej reklamy po- pre potravinárske výrobky. Nie je teda zrejmé, rovnávajúcej výrobok, ktorý nemá označenie z akého dôvodu by bolo možné porovnávaciu pôvodu s výrobkom, ktorý takéto označenie reklamu potravinárskych výrobkov všeobec- má. 23 ne považovať za neprípustnú, a to najmä so zreteľom na výkladovú zásadu, ktorá vyžadu- je, aby bol v prípade pochybnosti vždy upred- nostnený výklad smernice v prospech porov- návacej reklamy. 20 Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť zaoberať sa porovnávacími re- klamami potravinárskych výrobkov a v tých- to prípadoch sa nikdy nevyskytol problém spojený s údajnou nemožnosťou uplatnenia 49. Napokon ako správne uviedla Komisia vo smernice na tieto výrobky. 21 Napokon ne- svojich písomných pripomienkach, pokiaľ by možno zabúdať ani na to, že medzi podmien- porovnávacia reklama mohla byť prípustná kami prípustnosti porovnávacej reklamy uve- len vtedy, keby boli predmetom porovnania denými v článku 3a bode 1 smernice existuje rovnaké výrobky, alebo výrobky, ktoré majú ustanovenie písmena f ) týkajúce sa výrobkov úplne rovnocenné vlastnosti, porovnávacia s označením pôvodu, ktoré by nemalo žiadny reklama by stratila veľkú časť svojho zmyslu, význam, pokiaľ by potravinárske výrobky ne- pretože jej účelom je porovnanie odlišných mohli byť predmetom porovnania. výrobkov s dôrazom na ich kladné vlastnosti (a ich nedostatky).
48. Už vyššie som uviedol, že skutočnosť, že 50. Judikatúra Súdneho dvora stanovila v sú- porovnávané tovary spĺňajú rovnaké potreby vislosti s osobitnými spôsobmi posudzovania alebo sú určené na ten istý účel, ako to vyža- existencie dostatočného stupňa zameniteľ- duje článok 3a bod 1 písm. b), sa podľa Súd- nosti niekoľko usmernení. Toto posúdenie neho dvora vykladá tak, že tieto tovary musia prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý pri- predstavovať dostatočný stupeň zameniteľ- hliadne na ciele smernice a na zásady za- nosti. 22 Je zrejmé, že táto formulácia nevy- kotvené v judikatúre. Vnútroštátny súd musí žaduje, aby mali porovnávané potravinárske v rámci tohto posúdenia zohľadniť jednak sú- výrobky rovnaké chuťové vlastnosti. Pocho- časný stav trhu, ako aj možnosti jeho vývoja piteľne za predpokladu, že nebudú splnené a nemusí sa nevyhnutne obmedziť na spotre- znaky klamlivej reklamy, ako bude uvedené biteľské zvyky v jednom členskom štáte alebo v osobitnom regióne. Pri tomto posudzovaní môže okrem iného zohrávať úlohu aj obraz, 20 — Pozri bod 37 vyššie. 21 — Pozri napríklad rozsudky Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, a De Landtsheer Emmanuel, už citovaný v poznámke pod čiarou 17. 23 —
Rozsudok
De Landtsheer Emmanuel, už citovaný 22 — Pozri bod 41 vyššie. v poznámke pod čiarou 17, bod 66.
I - 11777
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
ktorý chce zadávateľ reklamy vytvoriť o svo- 53. Zaradením úplnej chuťovej rovnocennos- jich výrobkoch. 24 ti medzi kritériá prípustnosti porovnávacej reklamy v oblasti potravinárskych výrobkov by sa dosiahol ten istý výsledok ako v prí- pade, keby smernicu nebolo možné na tieto výrobky vôbec uplatniť. Česká vláda vo svo- jich písomných pripomienkach zdôraznila, že takáto podmienka, ktorú nestanovil zákono- darca, by totiž zaviedla do skúmania prípust- nosti porovnávacej reklamy prvok subjektív- nej povahy, ktorý by účastníkovi trhu vždy 51. Nie je možné vopred určiť, akým sku- umožnil zamedziť porovnávacej reklame jeho točnostiam môže vnútroštátny súd priznať konkurenta s tvrdením, že medzi dotknutými na účely posúdenia zameniteľnosti porovná- výrobkami existujú rozdiely v kvalite a/alebo vaných výrobkov z hľadiska spotrebiteľa roz- chuti. hodujúci význam: toto posúdenie musí byť totiž vykonané individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. 25 V tejto súvislosti však môžu byť dôležité skutočnosti ako kvalita porovnáva- ných výrobkov alebo ich príslušnosť k určitej kategórii výrobkov, pretože môžu mať vplyv na zastupiteľnosť porovnávaných výrobkov z hľadiska spotrebiteľov.
G — Skúmanie neklamlivej povahy reklamy
52. Za predpokladu, že rozdiely v chuti, ktoré existujú medzi porovnávanými potravinár- skymi výrobkami, nespôsobujú nezákonnosť porovnávacej reklamy, táto reklama bude prípustná len v prípade, že: a) výrobky sú do- statočne zameniteľné, čo je podmienka, ktorú 54. Ako som už uviedol vyššie, vnútroštátny má overiť vnútroštátny súd; b) reklama nie je súd nežiada Súdny dvor o poskytnutie usmer- klamlivá (k tomuto aspektu sa vrátim v nasle- není v súvislosti s klamlivou reklamou. Vzhľa- dujúcich bodoch); c) ostatné podmienky prí- dom na to, že jednou zo základných podmie- pustnosti podľa článku 3a bodu 1 smernice sú nok prípustnosti porovnávacej reklamy je, že splnené. reklama nemá klamlivú povahu a že je možné položiť si otázku, či je pojem klamlivá rekla- ma uplatniteľný na potravinárske výrobky od- 24 — Tamže, body 33 až 37 a 43. lišný od „bežného“ pojmu, zdá sa mi vhodné 25 — V tejto súvislosti odkazujem na moje návrhy prednesené 30. novembra 2006 vo veci De Landtsheer Emmanuel, už uviesť v tejto súvislosti niekoľko stručných citovanej v bode 17, body 98 až 105. úvah.
I - 11778
LIDL
55. Ako bolo uvedené vyššie, všeobecná de- 58. Predovšetkým treba uviesť, že zo sku- finícia klamlivej reklamy sa nachádza v člán- točnosti, že dotknutá porovnávacia reklama ku 2 bode 2 smernice 84/450. 26 Táto definícia neuvádza ochrannú známku porovnávaných má dva základné prvky. Po prvé, klamlivá re- výrobkov, nie je možné všeobecne vyvodiť, že klama klame osoby, ktorým je určená (alebo ide o klamlivú reklamu. Skutočnosťou však ich prinajmenšom môže potenciálne klamať). zostáva, že Súdny dvor rozhodol, že neuve- Po druhé, klamlivá reklama môže vzhľadom denie ochranných známok porovnávaných na jej prvú charakteristickú vlastnosť ovplyv- výrobkov môže v určitých prípadoch predsta- niť ekonomické správanie verejnosti, ktorej je vovať klamlivú reklamu. V rozsudku Pippig určená, alebo poškodiť iného súťažiteľa, kto- však uviedol, že o takýto prípad ide len vtedy, rým je zadávateľ reklamy. keď ochranná známka výrobkov môže pod- statne ovplyvniť voľbu spotrebiteľov, pretože ide o porovnanie konkurenčných výrobkov, ktorých ochranné známky sú z hľadiska vše- obecnej známosti značne rozdielne. 28
56. Posúdenie, či je reklama klamlivá, patrí vždy do právomoci vnútroštátneho súdu: v rámci tohto zisťovania musia byť totiž zohľadnené konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu s prihliadnutím najmä na spotrebiteľov, ktorým je reklama určená, pričom sa berie do úvahy bežne informovaný, primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ. 27
59. Inými slovami, neuvedenie ochranných známok môže predstavovať klamlivú reklamu skôr len v obmedzených prípadoch: Súdny 57. Zdá sa mi, a to bez toho, že by som mal dvor v už citovanom rozsudku Pipping stano- v úmysle pozbaviť vnútroštátny súd jeho vý- vil veľmi vysokú referenčnú hodnotu. V da- lučnej právomoci v tomto zmysle, že v prípa- nom prípade išlo totiž o neuvedenie ochran- de prejednávanej veci možno vymedziť nie- nej známky v prípade optických skiel na ktoré východiská, na ktoré treba prihliadať okuliare: teda výrobku, ktorý patrí z hľadiska pri stanovení toho, či spotrebitelia, ktorým je ceny a zastupiteľnosti do úplne inej kategórie dotknutá porovnávacia reklama určená, boli ako viaceré základné potravinárske výrobky. klamaní, alebo im takéto riziko hrozilo. Nemožno zabúdať ani na to, že Súdny dvor aj tomto prípade ponechal rozhodnutie, či má reklama klamlivú povahu alebo nie, na vnút- roštátnom súde. 26 — Rozsudok Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 76. 27 — Rozsudky zo 16. januára 1992, X, C-373/90, Zb. s. I-131, bod 15; Pippig Augenoptik, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 55, a Lidl Belgium, už citovaný v poznámke 28 — Rozsudok Pippig Augenoptik, už citovaný v poznámke pod pod čiarou 17, body 77 a 78 a tam citovaná judikatúra. čiarou 14, bod 53.
I - 11779
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. MENGOZZI — VEC C-159/09
60. Z toho dôvodu a s prihliadnutím na to, že príklady uvedené vyššie, jediný margarín, je- v tejto súvislosti je oprávnený rozhodnúť len diný rajčinový pretlak, atď.) alebo sú vzhľa- vnútroštátny súd, viem si len ťažko predstaviť, dom na ich povahu úplne zameniteľné s kon- že by neuvedenie ochranných známok porov- kurenčnými výrobkami, nevznikne žiadny návaných výrobkov mohlo v prejednávanej problém v súvislosti s neexistenciou alebo veci predstavovať správanie spĺňajúce znaky nemožnosťou ich identifikácie. klamlivej reklamy. O iný prípad by išlo vtedy, ak by zadávateľ reklamy napríklad neuviedol ochrannú známku porovnávaných výrobkov preto, aby si spotrebitelia vytvorili o týchto výrobkoch mylnú predstavu. Možno si na- príklad predstaviť prípad porovnania, ktoré klamlivým spôsobom naznačuje, že výrobok ponúkaný v oveľa nižšej cene je výrobkom, ktorý má tú istú ochrannú známku ako drahší výrobok.
62. Súdny dvor navyše uviedol, že postupy použité pri výbere konkrétnych výrobkov tvoriacich „nákupný vozík“, ktorý je pred- metom porovnávacej reklamy, môžu takisto teoreticky predstavovať klamlivú reklamu. O takýto prípad by mohlo ísť najmä vtedy, 61. Neuvedenie ochranných známok môže ak výber výrobkov môže u spotrebiteľov vy- mať význam naopak vtedy, keď to znemožňu- volať mylné presvedčenie, že všetky výrobky je individualizovať porovnávané výrobky. Ju- zadávateľa reklamy sú lacnejšie než všetky dikatúra totiž potvrdila, že výrobky, ktoré sú výrobky ďalších súťažiteľov. 30 Uvádzam však, predmetom porovnania, musia byť „individu- že tieto konštatovania vyplývajúce z judi- álne a konkrétne“ identifikovateľné. 29 Pokiaľ katúry sú pre prejednávanú vec irelevantné. reklama identifikuje, ako v tejto veci, výrob- Súdny dvor k nim totiž dospel v súvislosti ky všeobecne („margarín“, „nátierka“, „rajči- s prípadom, keď porovnávacia reklama ne- nový pretlak“, atď.) a bez presného uvedenia porovnávala špecifické výrobky, ale všeobec- ochrannej známky, mohlo by existovať rizi- nú úroveň cien účtovaných supermarketmi ko, že porovnávané výrobky nebude možné iných súťažiteľov. V tomto prípade však nej- identifikovať s dostatočnou presnosťou. Toto de o všeobecné informácie týkajúce sa cien, posúdenie prináleží teda aj v tomto prípade ktoré sú údajne v jednom supermarkete vždy vnútroštátnemu súdu. Ak sú totiž napríklad nižšie ako v druhom. Porovnávacia reklama, porovnávané výrobky jedinými výrobkami o ktorej má rozhodnúť vnútroštátny súd, ako tohto typu, ktoré sa predávajú v dotknutých bolo uvedené vyššie, totiž porovnáva určité supermarketoch (to znamená, ak použijem konkrétne a presne určené výrobky predáva- né v supermarketoch iných súťažiteľov. Sku-
29 —
Rozsudok
Lidl Belgium, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 61. 30 — Tamže, bod 83.
I - 11780
LIDL
točnosť, že toto porovnanie je sprevádzané číselného údaja, že ceny supermarketu zadá- všeobecným sloganom zdôrazňujúcim bez vateľa reklamy sú najvýhodnejšie, sa mi zdá uvedenia akéhokoľvek kvantitatívneho alebo úplne irelevantná.
V — Návrh
63. So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpove- dal na prejudiciálnu otázku položenú Tribunal de commerce de Bourges takto:
Podľa smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame porovnávacia reklama, ktorá len na základe ceny porovnáva potravinárske výrobky, ktoré sa síce líšia z hľadiska ich chuti, no existuje medzi nimi dostatočný stu- peň zameniteľnosti, je prípustná. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či bola táto podmienka splnená, ako aj ostatné podmienky stanovené v článku 3a smer nice 84/450/EHS a najmä podmienka týkajúca sa zákazu klamlivej reklamy.
I - 11781