C-232/09

I - 11408

DANOSA

6. V týchto návrhoch Súdnemu dvoru navrh- situácia navrhovateľky nespadá do pôsobnos- nem, aby rozhodol v tom zmysle, že konateľ- ti smernice 92/85, a to buď preto, lebo svojho ka kapitálovej spoločnosti, ktorá úlohy spo- zamestnávateľa o tehotenstve neinformovala jené s riadením v tejto spoločnosti vykonáva za podmienok stanovených vnútroštátnym za odmenu, sa má považovať za pracovníčku právom, alebo preto, lebo sa vo vzťahu k od- v zmysle smernice 92/85, keďže sa na základe porkyni nenachádzala vo vzťahu podriade- vymenovania stala pevnou súčasťou uvedenej nosti, a musí sa tak považovať za samostatne spoločnosti, svoje úlohy vykonávala pod kon- zárobkovo činnú osobu. trolou orgánov tejto spoločnosti, nad ktorými ona sama nemala kontrolu, ako sú valné zhro- maždenie a dozorná rada, pričom tieto orgá- ny ju mohli odvolať v prípade straty dôvery.

7. Poukážem na to, že overenie splnenia týchto podmienok prináleží vnútroštátnemu súdu.

10. V tejto súvislosti doplním, že prerušenie pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľ- kou založené na jej tehotenstve by v každom 8. V súvislosti s druhou prejudiciálnou otáz- prípade predstavovalo diskrimináciu, ktorá kou navrhnem odpoveď v tom zmysle, že je v rozpore so základnou zásadou rovnosti smernica 92/85 bráni právnej úprave členské- zaobchádzania zavedenou smernicou Rady ho štátu, podľa ktorej pracovníčka, ktorá je 76/207/EHS 4, a pokiaľ ide o samostatne zá- konateľkou kapitálovej spoločnosti, môže byť robkovo činné osoby, zavedenou tou istou odvolaná bez obmedzení, ak toto ustanovenie smernicou v spojení so smernicou Rady umožňuje takéto odvolanie z dôvodov spoje- 86/613/EHS 5. ných s tehotenstvom.

„Aby sa [tehotným pracovníčkam, pracovníč- 1. Smernica 92/85 kam krátko po pôrode alebo dojčiacim pra- covníčkam] zaručilo uplatňovanie ich práv na ochranu zdravia a bezpečnosť, ako ich usta- novuje uvedený článok [tento článok – neofi- ciálny preklad], zabezpečí sa, že: 11. Z deviateho odôvodnenia smernice 92/85 vyplýva, že ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovní- čok nemá znevýhodňovať ženy na trhu prá- ce a nemá sa dotknúť smerníc týkajúcich sa 1. členské štáty prijmú potrebné opatrenia rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami. na zákaz prepustenia [tehotných pra- covníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok] počas ob- dobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky stanovenej v člán- ku 8 ods. 1 okrem výnimočných prípadov 12. Podľa pätnásteho odôvodnenia tejto nesúvisiacich s ich stavom, ktoré povoľu- smernice môže riziko prepustenia z dôvodov jú vnútroštátne právne predpisy a/alebo súvisiacich s ich stavom nepriaznivo ovplyv- vnútroštátna prax a kde to je uplatniteľ- ňovať telesný a duševný stav tehotných pra- né, pod podmienkou, že na to dá súhlas covníčok, pracovníčok krátko po pôrode príslušný orgán; alebo dojčiacich pracovníčok a je potrené zabezpečiť zákaz prepustenia z uvedených dôvodov.

2. ak zamestnávateľ prepustí [tehotnú pra- covníčku, pracovníčku krátko po pôro- de alebo dojčiacu pracovníčku] v obdo- 13. Podľa článku 2 písm. a) tejto smernice je bí uvedenom v bode 1, musí písomne tehotnou pracovníčkou „pracovníčka, ktorá uviesť riadne opodstatnené dôvody jej svojho zamestnávateľa informovala o svojom prepustenia;

18. Článok 3 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty na tento účel prijmú potrebné 16. Podľa článku 2 ods. 7 prvého pododseku opatrenia na zabezpečenie toho, aby: uvedenej smernice „táto smernica sa nedotý- ka ustanovení týkajúcich sa ochrany žien, naj- mä v súvislosti s tehotenstvom a materstvom“. Okrem toho článok 2 ods. 7 tretí pododsek tejto smernice stanovuje, že akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou a) sa zrušili všetky zákony, iné právne pred- v zmysle smernice 92/85 vytvára diskriminá- pisy a správne opatrenia v rozpore so zá- ciu v zmysle smernice 76/207. sadou rovnakého zaobchádzania;

I - 11411

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

b) sa prehlásili alebo mohli prehlásiť za ne- činnosť na vlastný účet v súlade s podmien- platné a neúčinné alebo aby sa zmenili kami ustanovenými vnútroštátnymi právny- a doplnili všetky ustanovenia v rozpore so mi predpismi. zásadou rovnakého zaobchádzania, ktoré sú obsiahnuté v zmluvách alebo kolektív- nych dohodách, vnútorných predpisoch podnikov alebo pravidlách regulujúcich nezávislé povolania…“

21. Článok 3 tejto smernice stanovuje, že zá- sada rovnosti zaobchádzania na účely tejto smernice predpokladá absenciu akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie z dô- vodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na man- želský alebo rodinný stav. 3. Smernica 86/613

26. Článok 3 Zákonníka práce (darba ­likums) 7 definuje pracovníka ako fyzickú osobu, ktorá na základe pracovnej zmluvy a — nadobudnúť nárok na peňažné dávky za dohodnutú odmenu vykonáva určitú prácu v rámci systému sociálneho zabezpeče- pod vedením zamestnávateľa. nia alebo iného systému verejnej sociál- nej ochrany.“

27. Článok 4 Zákonníka práce definuje pra- covníka ako fyzickú alebo právnickú osobu alebo spoločenstvo osôb disponujúce práv- nou subjektivitou, ktorá zamestnáva najme- nej jedného pracovníka na základe pracovnej zmluvy. 4. Charta základných práv Európskej únie

28. Článok 44 ods. 3 Zákonníka práce stanovuje: 24. Článok 21 Charty základných práv Eu- rópskej únie zakazuje diskrimináciu na zá- klade pohlavia.

„S členmi riadiaceho orgánu kapitálovej spo- ločnosti sa uzatvára pracovná zmluva, pokiaľ nie sú zamestnaní na základe inej občian- skoprávnej zmluvy. Ak sú členovia riadiaceho 25. Článok 23 tejto Charty stanovuje, že orgánu spoločnosti vymenovaní na základe „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania“. 7 —  Latvijas Vēstnesis, 2001, č. 105, ďalej len „zákonník práce“.

I - 11413

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

I - 11414

DANOSA

31. Článok 224 Obchodného zákonníka, na- 6. Stanovy môžu obsahovať ustanovenie, že zvaný „Vymenovanie a odvolanie konateľov“, konateľov možno odvolať len z vážneho dô- stanovuje: vodu. Vážnym dôvodom sa rozumie prekro- čenie právomoci, nesplnenie povinností, ne- možnosť riadiť spoločnosť, konanie v rozpore so záujmami spoločnosti alebo strata dôvery.“

„1. Valné zhromaždenie vymenúva a odvolá- va konateľov. Podateľni obchodného registra zasiela oznámenie o skončení mandátu ko- nateľov, o zmene ich práv na zastupovanie spoločnosti alebo o vymenovaní nových ko- nateľov. Prílohou tohto oznámenia je výpis zo zápisnice valného zhromaždenia obsahujúci dotknuté rozhodnutie. II — Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

…

32. Akciová spoločnosť Latvijas Krājbanka AS rozhodnutím z 21. decembra 2006 o za- ložení spoločnosti s ručením obmedzeným LKB Līzings SIA 9 vymenovala Ditu Danoso- 3. Pokiaľ v stanovách nie je uvedené kratšie vú 10 za jedinú konateľku tejto spoločnosti. obdobie, konatelia sú vymenovaní na tri roky.

36. Dita Danosa sa domnievala, že z funkcie konateľky bola odvolaná nezákonne a 31. au- gusta 2007 podala proti odporkyni žalobu na Rīgas pilsētas Centra rajona tiesa (okresný súd v Rige). 39. Žalobu, ktorú podala navrhovateľka, za- mietol prvostupňový aj odvolací súd. Navr- hovateľka následne podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

37. Navrhovateľka tvrdila, že po vymenova- ní do funkcie si riadne plnila pracovné po- vinnosti, tak ako jej vyplývali zo stanov spo- ločnosti a rokovacieho poriadku konateľov. Takisto uviedla, že keďže za svoju prácu po- berala odmenu a bola jej priznaná dovolenka, 40. Pred týmto súdom navrhovateľka tvr- treba predpokladať existenciu pracovnopráv- dila, že má byť považovaná za pracovníčku neho vzťahu, kde obe strany uzavreli, hoci v zmysle práva Únie bez ohľadu na to, či ju

I - 11416

DANOSA

ako pracovníčku kvalifikuje lotyšské vnútro- pojmu pracovník, ako aj z cieľa smer­ štátne právo. Okrem toho vzhľadom na zákaz nice 92/85 v súvislosti s ochranou tehotnej prepustenia uvedený v článku 10 smer­ ženy proti prepusteniu možno vyvodiť, že po- nice 92/85 a na dôležitý záujem, ktorý má toto kiaľ konateľ spoločnosti napĺňa vlastnosti poj- ustanovenie za cieľ chrániť, je členský štát vo mu pracovník, vzťahuje sa naň článok 10 tejto všetkých právnych vzťahoch, v ktorých mož- smernice, a to napriek tomu, že článok 224 no identifikovať vlastnosti pracovnoprávneho ods. 4 Obchodného zákonníka nijako neob- vzťahu, povinný všetkými prostriedkami, vrá- medzuje odvolanie osôb a bez ohľadu na to, či tane súdnych, zabezpečiť tehotným pracov- s týmto konateľom bola alebo nebola uzavretá níčkam stanovené právne a sociálne záruky. pracovná zmluva.

konateľa kapitálovej spoločnosti bez aké- 47. V prejednávanej veci vnútroštátny súd hokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu nepredložil údaje o tom, či lotyšský vnútro- na to, že ide o tehotnú ženu?“ štátny právny poriadok podmieňuje, prípad- ne za akých okolností, poskytnutie takejto ochrany tým, že dotknutá žena vopred svoj- ho zamestnávateľa informuje o svojom stave. Odporkyňa tvrdí, že navrhovateľka ju o svo- jom tehotenstve informovala až niekoľko dní po tom, ako ju dozorná rada odvolala z funk- cie konateľky.

III — Posúdenie

48. Otázka, či táto okolnosť môže navrhova- teľku zbaviť osobitnej ochrany vyplývajúcej zo smernice 92/85, závisí od výkladu vnút- roštátneho práva a od posúdenia skutkových okolností, akou je napríklad zjavné tehoten- stvo, pričom takýto výklad a posúdenie priná- ležia vnútroštátnemu súdu.

45. Svojimi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd predovšetkým snaží zistiť, či navrhovateľku možno považovať za pra- covníčku v zmysle smernice 92/85, a ďalej, aký je rozsah ochrany, ktorá proti prepusteniu vyplýva z článku 10 tejto smernice. 49. Neistota v tejto súvislosti však v každom prípade nemôže spochybniť prezumpciu rele- vantnosti pre vyriešenie sporu vo veci samej, ktorá podľa judikatúry 11 prináleží návrhu na začatie prejudiciálneho konania a v prejedná- vanej veci nebola spochybnená.

46. Na úvod treba pripomenúť, že ochrana vyplývajúca zo smernice 92/85, najmä ochra- 50. Položené otázky teda preskúmam na proti prepusteniu stanovená v článku 10, a vychádzam z predpokladu, že podmien- sa podľa článku 2 uvedenej smernice uplat- ka informovania zamestnávateľa podľa ňuje na tehotné pracovníčky, ktoré svojho zamestnávateľa informovali o svojom stave v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpis- 11 — Pozri najmä rozsudok zo 4. októbra 2001, Jiménez Melgar, mi alebo praxou platnou v členskom štáte. C-438/99, Zb. s. I-6915, bod 28 a citovanú judikatúru.

I - 11419

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

aby sa prvá otázka vnímala v tom zmysle, že nemôžu vzťahovať ustanovenia vnútroštátny súd sa v podstate snaží zistiť, smernice 92/85. či a v akom rozsahu konateľka kapitálovej spoločnosti, ktorá svoje riadiace úlohy v tej- to spoločnosti vykonáva za odmenu, robí túto prácu na základe vzťahu podriadenosti, a môže tak byť považovaná za pracovníčku v zmysle smernice 92/85.

59. Odporkyňa tvrdí, že s navrhovateľkou nikdy neuzavrela pracovnú zmluvu a z práv- neho hľadiska medzi nimi neexistoval pra- covnoprávny vzťah. Navrhovateľka svoje po- vinnosti konateľky vykonávala samostatne na základe mandátnej zmluvy a bez akýchkoľvek pokynov od iných osôb, na rozdiel od vedú- cich sekcií a oddelení, ktorí sú podriadení svojmu nadriadenému alebo dozornej rade a ich usmernenia a pokyny musia rešpekto- 57. Inak povedané, treba posúdiť, či sa na- vať. Navrhovateľka okrem toho sama vytvori- vrhovateľka z hľadiska tejto smernice má la rokovací poriadok konateľov. považovať za zamestnankyňu, na ktorú sa vzťahuje ochrana uvedenej smernice, alebo za nezávislú poskytovateľku služieb, na ktorú sa prípadne vzťahuje smernica 86/613. Soci- álne právo Únie totiž v súčasnosti neupravuje osobitný režim pre osoby riadiace spoločnosť v súvislosti s uplatnením zásady rovnosti za- obchádzania s mužmi a so ženami a osobitne v súvislosti s ochranou tehotných žien. Situá- 60. Grécka vláda v tom istom zmysle uvádza, cia navrhovateľky sa preto musí posudzovať že konateľka, ako je navrhovateľka, ktorá bola v rámci uvedenej alternatívy a musí sa zaradiť vlastne jediným štatutárnym orgánom, svoje do jednej z dvoch kategórií uvedených vyššie. služby neposkytovala pod vedením inej oso- by, ale práve naopak, sama bola osobou, pod ktorej vedením zamestnanci spoločnosti vy- konávali svoje úlohy.

66. Uznanie postavenia pracovníka teda nemôže závisieť od kvalifikácie pracovno- právneho vzťahu účastníkmi konania ani od uzavretia pracovnej zmluvy. Ako Súdny

64. S takouto analýzou vedľajších účastníkov konania nesúhlasím. Rovnako ako navrho- 15 — Rozsudky Lawrie-Blum, už citovaný, bod 17, a Kiiski, už citovaný, bod 25. Pozri tiež rozsudok zo 17. júla 2008, Rac- vateľka a maďarská vláda sa domnievam, že canelli, C-94/07, Zb. s. I-5939, bod 36.

I - 11421

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

dvor uviedol v už citovanom rozsudku Kiiski, sa pripúšťa, že tento pojem nie je jednot- právna povaha sui generis pracovnoprávneho ný, ale mení sa podľa oblasti, v ktorej sa má vzťahu z hľadiska vnútroštátneho práva ne- uplatniť. 20 môže mať nijaký dosah na postavenie pracov- níka v zmysle práva Únie. 16 Súdny dvor tiež rozhodol, že formálne označenie za samostat- ne zárobkovo činnú osobu z hľadiska vnútro- štátneho práva nevylučuje označenie osoby ako pracovníka v zmysle práva Únie, ak je jej samostatnosť len fiktívna. 17 69. Pokiaľ ide konkrétne o existenciu vzťahu podriadenosti, Súdny dvor podľa mojich ve- domostí zatiaľ nemal možnosť upresniť po- vahu a úroveň kontroly, ktorá by postačovala, aby bolo možné hovoriť o existencii takéhoto vzťahu.

67. Skutočnosť, že v prejednávanej veci 70. K situácii osôb riadiacich spoločnosť sa účastníci konania neuzavreli pracovnú, ale Súdny dvor vyjadril v rozsudku Asscher 21, mandátnu zmluvu, nemôže byť určujúca pre v ktorom usúdil, že riaditeľ spoločnosti, v kto- klasifikáciu ich pracovnoprávneho vzťahu rej je jediným akcionárom, nevykonáva svo- v zmysle smernice 92/85, či už ide o zamest- ju činnosť na základe vzťahu podriadenosti, nanecký alebo nezávislý vzťah. takže ho nemožno považovať za pracovníka v zmysle článku 39 ES. 22 Generálny advokát Léger vo svojich návrhoch v tejto veci toto svoje stanovisko odôvodnil tak, že uvedený riaditeľ nie je vedený inou osobou ani nijakým orgánom spoločnosti, ktorý by sám nemal pod kontrolou. 23

73. Z týchto skutočností možno vyvodiť na- sledujúce úvahy.

76. V rámci tohto posúdenia preto podľa mňa treba pripísať osobitný význam okolnos- tiam, za ktorých bola dotknutá osoba riadiaca spoločnosť prijímaná, kontrole, ktorej bola 74. Po prvé výkon úloh osoby riadiacej spo- podriadená, a podmienkam, za ktorých moh- ločnosť sám osebe nevylučuje existenciu la byť odvolaná. vzťahu podriadenosti. V už citovanom roz- sudku Asscher, tak ako mu rozumiem ja, nebola existencia takéhoto vzťahu v súvis- losti s riaditeľom dotknutej spoločnosti vy- lúčená pre povahu jeho úloh, ale preto, lebo dotknutá osoba bola jediným akcionárom tejto spoločnosti, takže vo svojej funkcii ria- diteľa zodpovedala za správu spoločnosti len 77. Pri skúmaní týchto kritérií v prejednáva- sama sebe. Postavenie osoby riadiacej spoloč- nej veci je potrebné uviesť, že navrhovateľka, nosť ako také teda nemôže vylúčiť situáciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých bola prijí- maná za konateľku odporkyne, bola vymeno- vaná do tejto funkcie na dobu určitú v dĺžke 24 — Rozsudok z 8. júna 1999, Meeusen, C-337/97, Zb. s. I-3289, troch rokov a bola poverená správou majet- bod 15. 25 — Rozsudok z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto ku tejto spoločnosti, jej vedením a zastupo- di Genova, C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 13. vaním v rámci vzťahov s tretími osobami.

I - 11423

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

Z informácií predloženými vnútroštátnym 81. Z týchto údajov však nevyplýva, ako zdô- súdom a lotyšskou vládou tiež vyplýva, že razňuje lotyšská vláda, že dozorná rada alebo bola pevnou súčasťou spoločnosti odporkyne. spoločníci mohli konateľom dávať každý deň pokyny.

I - 11424

DANOSA

a žalujúcej spoločnosti, preto podľa mňa z judikatúry vyplýva, že tehotné pracovníčky svedčí – s výhradou ich overenia zo strany musia byť chránené proti riziku prepustenia vnútroštátneho súdu – v prospech označenia založenom na ich stave, pretože takéto pre- navrhovateľky za pracovníčku. 26 pustenie by mohlo mať škodlivé následky na ich fyzický a psychický stav a je dôležité za- brániť situácii, v ktorej by mohli byť motivo- vané k umelému prerušeniu tehotenstva v zá- ujme udržania si zamestnania. 27

85. Táto analýza je v súlade s cieľom sledova- ným článkom 10 smernice 92/85.

I - 11425

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

tehotenstva v prípade možnosti presvedče- rodičovskej dovolenky zostáva zachovaný, nia, že jej tehotenstvo môže spôsobiť stratu aj keď pracovník svoju pracovnú činnosť už jej zamestnania. nevykonáva a vzťah podriadenosti je tak prerušený. 30

90. Okrem toho Súdny dvor podľa môjho výkladu judikatúry dodržiava líniu zabezpe- čenia potrebného účinku článku 10 smer­ 93. Uplatnenie smernice 92/85 na pracovno- nice 92/85. V tomto zmysle rozhodol, že uve- právny vzťah, ktorého sa týka vec sama, sa mi dené ustanovenie nezakazuje len oznámenie zdá v súlade s touto judikatúrou. rozhodnutia o prepustení založenom na te- hotenstve počas celého obdobia tehotenstva a materskej dovolenky. Zakazuje tiež prípravu na prepustenie z dôvodu tehotenstva a/alebo narodenia dieťaťa. 28

94. Druhá časť mojich úvah sa napokon za- kladá na skutočnosti, že takýto výklad pô- sobnosti smernice 92/85 neukladá povinnosť členských štátov odňať spoločníkom alebo 91. Podľa Súdneho dvora členské štáty v rám- akcionárom spoločnosti právo odobrať v prí- ci uplatňovania článku 10 smernice 92/85 ne- pade straty dôvery mandát osobám, ktoré môžu zmeniť pôsobnosť pojmu „prepustenie“ túto spoločnosť riadia. tak, že by zbavili účinkov rozsah ochrany, kto- rú toto ustanovenie poskytuje, a ohrozili tým jeho potrebný účinok. 29

95. Ako uvediem aj v rámci preskúmania druhej prejudiciálnej otázky, článok 10 smer- 92. V rovnakom zmysle Súdny dvor v už ci- nice 92/85 členským štátom neukladá povin- tovanom rozsudku Kiiski rozhodol, že pra- nosť absolútnym spôsobom zakázať prepus- covníčka na rodičovskej dovolenke zostáva tenie ženy počas jej tehotenstva až do konca počas tohto obdobia pracovníčkou v zmysle materskej dovolenky. Zavádza len povinnosť práva Únie, takže túto dovolenku môže pre- týchto štátov prijať opatrenia potrebné na rušiť s cieľom vziať si materskú dovolenku to, aby takéto prepustenie nebolo založené podľa ustanovení smernice 92/85. Súdny na tehotenstve alebo narodení dieťaťa a aby dvor usúdil, že pracovnoprávny vzťah medzi k nemu mohlo dôjsť len v prípadoch, kto- pracovníkom a jeho zamestnávateľom počas ré pripúšťajú vnútroštátne právne predpisy a vnútroštátna prax.

97. Podľa článku 10 ods. 1 smernice 92/85 teda členský štát môže prijať opatrenia, aby spoločníci, ktorí usúdia, že osoba riadiaca spoločnosť už nemá ich dôveru, mohli zrušiť pracovnoprávny vzťah aj v prípade, že taká- to osoba je tehotná. Tento členský štát však podľa článku 10 ods. 2 uvedenej smernice 99. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ko- musí prijať opatrenia, aby uvedení spoločníci nateľka kapitálovej spoločnosti, ako je navr- dôvod prepustenia vyjadrili písomne. Pod- hovateľka, sa musí považovať za pracovníčku, ľa článku 10 ods. 3 uvedenej smernice tiež ak splnila tri podmienky: po prvé, s ohľadom členský štát musí zabezpečiť, aby sa takto na okolnosti, za ktorých bola prijatá, bola prepustená osoba riadiaca spoločnosť mohla pevnou súčasťou uvedenej spoločnosti, po domáhať preskúmania, v prípade potreby aj druhé, svoje úlohy vykonávala pod kontro- pred súdom, či dôvod prepustenia v skutoč- lou orgánov, ako je valné zhromaždenie alebo nosti nie je založený na jej tehotenstve. Podľa

33 — Smernica Rady z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Ú. v. ES 31 — Pokiaľ ide o členov riadiacich orgánov európskej spoloč- L 14, 1998, s. 6; Mim. vyd. 05/003, s. 264). nosti, pozri článok 39 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 34 — O takúto situáciu môže ísť, ak napríklad osoba, ktorá riadi z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) spoločnosť a ktorej spoločníci opakovane prejavili dôveru, (Ú. v. ES L 294, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 251). bola odvolaná zo svojej funkcie po tom, ako oznámila, že 32 — Rozsudok Paquay, už citovaný, bod 29 a citovaná judikatúra. je tehotná.

104. Ako som uviedol, článok 10 smernice 92/85 ukladá členským štátom povinnosť pri- jať ustanovenia potrebné na zákaz prepuste- nia pracovníčky z dôvodov, ktoré sú spojené s jej tehotenstvom. Z tohto článku však ne- vyplýva zákaz ukončenia pracovnoprávne- 101. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ho vzťahu počas doby ochrany pracovníčky navrhujem na prvú otázku odpovedať v tom uvedenej v článku 10, ak je toto ukončenie zmysle, že konateľka kapitálovej spoločnosti, založené na iných dôvodoch, ktoré pripúšťajú ktorá svoje riadiace úlohy v tejto spoločnosti vnútroštátne právne predpisy alebo vnútro- vykonáva za odmenu, môže byť považova- štátna prax. ná za pracovníčku v zmysle smernice 92/85, a môže sa teda dovolávať ochrany proti pre- pusteniu vyplývajúcej z článku 10 tejto smer- nice, ak je na základe jej vymenovania pevnou súčasťou uvedenej spoločnosti, svoje úlohy vykonáva pod kontrolou orgánov tejto spo- 105. Rovnako ako vlády, ktoré do tohto kona- ločnosti, nad ktorými ona sama nemá kon- nia vstúpili ako vedľajší účastníci, sa domnie- trolu, ako sú valné zhromaždenie a dozorná vam, že článok 10 smernice 92/85 nebráni rada, pričom tieto orgány ju môžu odvolať len tomu, aby členský štát zaviedol režim rozlišu- z dôvodu, že stratila ich dôveru. júci medzi osobami, ktoré riadia spoločnosť, a inými pracovníčkami, ktoré nemajú rovnaké právomoci a povinnosti, a preto sa nenachá- 35 — Rozsudok Raccanelli, už citovaný, bod 37. dzajú v porovnateľnej situácii. Úlohou tohto

I - 11428

DANOSA

členského štátu je však vo všetkých prípadoch nice 92/85 bráni vnútroštátnej právnej zabezpečiť zákaz prepúšťania z dôvodov spo- úprave, podľa ktorej konateľ kapitálovej spo- jených s tehotenstvom. ločnosti môže byť odvolaný bez akýchkoľvek obmedzení, ak uvedená právna úprava umož- ňuje takéto odvolanie z dôvodov spojených s tehotenstvom.

107. Samotná skutočnosť, že toto ustanove- nie upravuje nižší stupeň ochrany ako vnút- roštátne právne normy, ktoré sa uplatňujú na iných pracovníkov, nie je v rozpore s člán- kom 10 smernice 92/85. Pokiaľ, ako som uvie- dol, ide o rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa uplatňuje na pracovníčky nachádzajúce sa 110. Je pravda, že článok 10 smernice 92/85 sa v rozdielnych situáciách, 36 môže byť v súla- nemôže – ako zdôraznila odporkyňa – uplat- de s voľnou úvahou, ktorú majú členské štáty niť priamo v spore medzi jednotlivcami, kým v zmysle článku 10 ods. 1 smernice výslovne v spore so zamestnávateľom, ktorý patrí do k dispozícii. sektora verejnej moci, sa uplatniť môže 37. Je však dôležité pripomenúť, že vnútroštátny súd má právny poriadok svojej krajiny vykla- dať čo najviac v súlade s právom Únie, aby sa dosiahol cieľ, ktorý toto právo sleduje, a ak takýto výklad nie je možný, má vylúčiť uplat- nenie ustanovenia vnútroštátneho práva, kto- ré nie je v súlade s právom Únie, pokiaľ má 108. Na druhú otázku preto ­navrhujem od­ v zmysle procesných pravidiel upravujúcich povedať v tom zmysle, že článok 10 smer­ jeho postup takúto právomoc. 38

36 —  Je potrebné pripomenúť, že členské štáty pri preberaní práva Únie musia dodržiavať základné zásady, medzi ktoré 37 — V už citovanom rozsudku Jiménez Melgar Súdny dvor pri- patrí i zásada zákazu diskriminácie (rozsudky z 13. júla pustil, že článok 10 smernice 92/85 je priamo uplatniteľný 1989, Wachauf, 5/88, Zb. s. 2609, bod 19, a z 3. mája 2007, (bod 34). Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 45, 38 — Rozsudok z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až ako aj citovaná judikatúra). C-403/01, Zb. s. I-8835, bod 116.

112. Keďže uplatnenie smernice 92/85 vo veci samej je podmienené tým, že vnútro- štátny súd overí kritériá, ktoré Súdny dvor 115. Ak by sa aj vnútroštátny súd domnie- upresní v príslušnom rozsudku, a keďže jej val, že navrhovateľka napriek tomu, že je uplatnenie má v tomto štádiu len podmiene- v postavení pracovníčky v zmysle smer­ nú povahu, v záujme prípadnej užitočnosti nice 92/85, nespadá do pôsobnosti tejto smer- pre vnútroštátny súd sa zdá byť potrebné za­ nice, lebo odporkyňu o svojom tehotenstve ujať stanovisko k možným účinkom smer­ neinformovala za podmienok stanovených níc 76/207 a 86/613 41 na vyriešenie sporu. vnútroštátnym právom, pravdou zostáva, že na situáciu navrhovateľky by sa vzťahovala smernica 76/207 a zrušenie jej zmluvy by sa 39 — Rozsudok z 19. januára 2010, C-555/07, Zb. s. I-365. 40 — Bod 56. 41 — Súdny dvor vyzval vedľajších účastníkov konania, ktorí sa zúčastnili na ústnej časti konania, aby sa vyjadrili k rele- 42 — Rozsudok zo 4. októbra 2001, Tele Danmark, C-109/00, vantnosti týchto smerníc v prejednávanej veci. Zb. s. I-6993, bod 25 a citovaná judikatúra.

I - 11430

DANOSA

v prípade, že bolo založené na jej tehotenstve, Smernica 76/207 okrem toho členským štá- muselo považovať za nezákonné a muselo by tom ukladá povinnosť prijať potrebné opat- byť sankcionované. renia na zabezpečenie toho, aby sa za neplat- né a neúčinné prehlásili všetky ustanovenia v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádza- nia, ktoré sú obsiahnuté pravidlách regulu- júcich nezávislé povolania. Určenie rozsahu ochrany vyplývajúcej z práva Únie pre samo- statne zárobkovo činné osoby sa preto určí na základe výkladu smernice 76/207 v spojení so 116. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernicou 86/613. 44 členské štáty musia podľa článku 6 smer­ nice 76/207, ako aj v zmysle judikatúry zaviesť do svojich právnych poriadkov opatrenia po- trebné na zabezpečenie efektívnej a účinnej súdnej ochrany obetí diskriminácie podľa uvedenej smernice, ako aj náhrady škody v ich prospech. 43

121. Napokon ťažkosti, ktoré mandantovi môžu vzniknúť na základe stavu mandatárky brániace výkonu práce a súvisiace s tehoten- stvom a následne pôrodom, sa zrejme veľmi 124. Smernica 86/613 nepochybne neob- nelíšia od ťažkostí, na ktoré sa odvolávajú sahuje škálu práv, ktoré garantuje smerni- zamestnávatelia pri odôvodnení ukončenia ca 92/85, ako je právo na organizáciu práce, pracovnoprávneho vzťahu a ktoré Súdny dvor právo na materskú dovolenku a zachovanie systematicky odmieta z dôvodu významu zá- práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy počas sad garantovaných smernicou 76/207. tehotenstva a materskej dovolenky. Pravdou však zostáva, že potrebný účinok zákazu dis- kriminácie založenej na pohlaví by bol na- rušený, ak by mohol mandant jednostranne odobrať mandát pred stanoveným termínom a z dôvodu spojeného s tehotenstvom.

122. Súdny dvor tak v bode 26 rozsudku Webb 45, rozhodol, že aj keď je disponibilita zamestnanca pre zamestnávateľa nevyhnut- ne základnou podmienkou riadneho plnenia pracovnoprávnej zmluvy, ochrana, ktorú prá- vo Únie zabezpečuje pre ženu počas tehoten- stva a po pôrode nemôže závisieť od toho, či je prítomnosť dotknutej osoby počas obdobia zodpovedajúceho jej materskej dovolenke nevyhnutná pre riadne fungovanie podniku, 125. V prípade pracovnej neschopnosti man- v ktorom je zamestnaná. Podľa Súdneho dvo- datárky spojenej s tehotenstvom a počas jej ra by opačný výklad odobral ustanoveniam trvania môže byť podľa mňa platná mandátna smernice 76/207 ich potrebný účinok. zmluva pozastavená, ale nie zrušená.

45 — Rozsudok zo 14. júla 1994, C-32/93, Zb. s. I-3567. 46 — Bod 30.

I - 11433

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-232/09

IV — Návrh

131. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré položil Augstākās Tiesas Senāts, odpovedal takto:

„1. Konateľka kapitálovej spoločnosti, ktorá svoje riadiace úlohy v tejto spoločnosti vykonáva za odmenu, môže byť považovaná za pracovníčku v zmysle smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, a môže sa teda dovolávať ochra- ny proti prepusteniu vyplývajúcej z článku 10 tejto smernice, ak sa na základe vymenovania stala pevnou súčasťou uvedenej spoločnosti, svoje úlohy vykonáva pod kontrolou orgánov tejto spoločnosti, nad ktorými ona sama nemá kontrolu, ako sú valné zhromaždenie a dozorná rada, pričom tieto orgány ju môžu odvolať len z dôvodu, že stratila ich dôveru.

2. Článok 10 smernice 92/85 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej ko- nateľ kapitálovej spoločnosti môže byť odvolaný bez akýchkoľvek obmedzení, ak uvedená právna úprava umožňuje takéto odvolanie z dôvodov spojených s tehotenstvom.“