← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·20.5.2010

C-256/09

ECLI:EU:C:2010:296

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62009CC0256

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 20. mája 2010 1

1. Dvojčatá, z ktorých sa jedno v súčasnosti a nasl. nariadenia „Brusel IIa“ 2. Ostatné časti nachádza v Nemecku so svojou matkou, za nariadenia sú však tiež relevantné. tiaľ čo druhé je v Španielsku so svojím otcom, sú predmetom sporu o zverenie detí do osob nej starostlivosti medzi rodičmi, ktorí neboli nikdy zosobášení a ukončili svoje spolužitie. Španielsky súd vydal predbežné opatrenie zverujúce obe deti do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý sa domáha uznania a výkonu tohto rozhodnutia v Nemecku. Nemecký Úvod Bundesgerichtshof (Federálny súd) žiada usmernenie, či takéto predbežné opatrenie musí byť uznané a vykonané v inom členskom štáte rovnakým spôsobom ako rozsudok prí slušného súdu zverujúci deti do osobnej sta 3. Úvod nariadenia zahŕňa, okrem iného, tie rostlivosti s konečnou platnosťou. to odôvodnenia:

„(2) Európska Rada v Tampere schválila zásadu vzájomného uznávania súd nych rozhodnutí ako základ na vytvo renie skutočného justičného priesto ru a za prioritu označila právo styku Právny rámec s dieťaťom.

2. Vnútroštátny súd žiada, aby sa rozhodlo 2 — Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o výklade článku 2 ods. 4 a článkov 20 a 21 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v man želských veciach a vo veciach rodičovských práv a povin ností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) (ďalej len „nariadenie“ alebo, ak je potrebné odlíšiť ho od iných naria 1 — Jazyk prednesu: angličtina. dení, „toto nariadenie“).

I - 7356

PURRUCKER

(5) S cieľom zabezpečiť rovnosť pre všet odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na ky deti, toto nariadenie sa vzťahuje na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať všetky rozhodnutia o rodičovských prá Haagsky dohovor z 25. októbra 1980[ 3], vach a povinnostiach, vrátane opatrení doplnený ustanoveniami tohto nariade na ochranu dieťaťa, nezávisle na kona nia, najmä jeho článkom 11. … niach v manželských veciach.

… …

(21) Uznávanie a výkon rozsudkov vyda ných v členskom štáte sa má zakladať (12) Kritériá právomoci vo veciach rodičov na zásade vzájomnej dôvery a dôvody ských práv a povinností, upravené týmto neuznania by sa mali obmedziť na naj nariadením, sú tvorené tak, aby zodpo nutnejšie minimum. vedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právo moc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa (22) Verejné listiny a dohody medzi účast alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi níkmi, ktoré sú vykonateľné v jednom rodičovských práv a povinností. členskom štáte, by sa na účely uplat nenia pravidiel pre uznávanie a výkon mali považovať za ‚rozsudky [rozhod nutia – neoficiálny preklad]‘.

(16) Toto nariadenie nemá brániť súdom člen ského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane (23) Európska Rada v Tampere vo svojich ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb záveroch (bod 34) usúdila, že rozsud alebo majetku nachádzajúcich sa v da ky [rozhodnutia – neoficiálny preklad] nom štáte. v oblasti rodinnoprávnych sporov sa majú ‚automaticky uznávať v celej únii bez ďalšieho konania alebo dôvodov na

(17) V prípadoch neoprávneného premiestne 3 — Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medziná rodných únosov detí uzatvorený 25. októbra 1980 (ďalej len nia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez ‚Haagsky dohovor z roku 1980‘).

I - 7357

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

odmietnutie výkonu‘. Práve kvôli tomu- pre jednu či druhú oblasť, zatiaľ čo ostatné to rozsudky [rozhodnutia – neoficiálny sú spoločné pre obe tieto oblasti. Nižšie uve preklad] o práve styku a rozsudky [roz- diem iba tie, ktoré sú relevantné vo vzťahu hodnutia – neoficiálny preklad] o ná- k otázkam rodičovských práv a povinností, vrate, ktoré boli osvedčené v členskom ktoré vznikli v prejednávanom prípade. Môže štáte pôvodu podľa ustanovení tohto byť však užitočné zohľadniť celkovú štruktúru nariadenia, sa majú uznať a vykonať nariadenia. vo všetkých členských štátoch bez po- treby akéhokoľvek ďalšieho konania. Opatrenia na výkon takýchto rozsud- kov [rozhodnutí – neoficiálny preklad] sa naďalej spravujú vnútroštátnym právom.

(24) Proti osvedčeniu vydanému na uľah čenie výkonu rozsudku [rozhodnu tia – neoficiálny preklad] by nemalo byť možné odvolanie. Opraví sa iba vtedy, ak dôjde k vecnej chybe, t. j. ak nezod povedá rozsudku [rozhodnutiu – neoi ciálny preklad]. 5. Kapitola I, ktorá upravuje rozsah pôsob nosti a vymedzenie pojmov, obsahuje člán ky 1 a 2. Kapitola II upravuje súdnu právomoc a delí sa na tri oddiely: oddiel 1 (Rozvod, roz luka a anulovanie manželstva) obsahuje člán ky 3 až 7; oddiel 2 (Rodičovské práva a po vinnosti) obsahuje články 8 až 15; oddiel 3 …“ (Spoločné ustanovenia) obsahuje články 16 až 20. Kapitola III upravuje uznávanie a výkon, obsahuje šesť oddielov: oddiel 1 (Uznávanie) obsahuje články 21 až 27; oddiel 2 (Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti) obsahuje člán ky 28 až 36; oddiel 3 (Spoločné ustanovenia pre oddiely 1 a 2) obsahuje články 37 až 39; oddiel 4 (Vykonateľnosť niektorých rozsud kov týkajúcich sa práva styku a niektorých Štruktúra nariadenia rozsudkov, ktoré požadujú návrat dieťaťa) obsahuje články 40 až 45; oddiel 5 (Verejné listiny a dohody) obsahuje článok 46; od diel 6 (Iné ustanovenia) obsahuje články 47 až 52. Kapitola IV upravuje spoluprácu medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských 4. Toto nariadenie upravuje manželské práv a povinností, obsahuje články 53 až 58. veci a veci rodičovských práv a povinností. Kapitola V upravuje vzťahy k iným právnym Niektoré z týchto ustanovení sú relevantné nástrojom a obsahuje články 59 až 63, kým

I - 7358

PURRUCKER

kapitoly VI a VII obsahujú prechodné a zá 4. pojem ‚rozsudok [rozhodnutie – neofici verečné ustanovenia na vysvetlenie zvyšného álny preklad]‘ označuje… rozsudok tý textu. kajúci sa [rozhodnutie týkajúce sa – ne oficiálny preklad] rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia [vydané súdom člen ského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozhodnutie označuje, vrátane pojmov ‚rozsudok‘, ‚rozhodnutie‘ alebo ‚uznese Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov nie‘ – neoficiálny preklad];

5. pojem ‚členský štát pôvodu‘ označuje členský štát, v ktorom sa vydal rozsudok, ktorý sa má vykonať; 6. V súlade s článkom 1 ods. 1 písm. b) a člán kom 1 ods. 2 písm. a) sa nariadenie vzťahuje, bez ohľadu na povahu súdu v občianskych 6. pojem ‚členský štát výkonu‘ označuje veciach, na nadobúdanie, výkon, prenesenie, členský štát, v ktorom sa žiada o vykona obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv nie rozsudku; a povinností vrátane najmä osobnej starostli vosti o dieťa a práva styku s dieťaťom. 7. pojem ‚rodičovské práva a povinnosti‘ označuje všetky práva a povinnosti týka júce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na zá 7. Článok 2 vymedzuje niektoré pojmy. Sú to klade dohody, ktorá má právne účinky. najmä: Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo [alebo právo na zverenie do osobnej sta rostlivosti – neoficiálny preklad] a právo styku s dieťaťom;

8. pojem ‚nositeľ rodičovských práv a po „1. pojem ,súd’ označuje všetky orgány vinností‘ označuje každú osobu, ktorá má v členských štátoch s právomocou vo ve rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu; ciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1; 9. pojem ‚opatrovnícke právo [alebo prá vo na zverenie do osobnej starostlivos ti – neoficiálny preklad]‘ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starost livosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto … pobytu dieťaťa;

I - 7359

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

10. pojem ‚právo styku‘ zahŕňa najmä prá Súdna právomoc vo vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu;

8. Článok 8 nariadenia, ktorý upravuje vše 11. pojem ‚neoprávnené premiestnenie ale obecnú právomoc vo veciach rodičovských bo zadržiavanie‘ znamená premiestnenie práv a povinností, znie: alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:

a) je porušením opatrovníckeho práva [alebo práva na zverenie do osobnej starostlivosti – neoficiálny preklad] „1. Súdy členského štátu majú právomoc vo nadobudnutého rozsudkom, zo zá veciach rodičovských práv a povinností k die kona alebo dohodou, ktorá má práv ťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto člen ne účinky, podľa práva členského skom štáte v čase začatia konania. štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiest nením alebo zadržaním;

2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanove a ní článkov 9, 10 a 12.“

b) za predpokladu, že v čase pre miestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo [alebo právo 9. Článok 9 znie: na zverenie do osobnej starostlivos ti – neoficiálny preklad] aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo sa mostatne, alebo by sa bolo takto vy konávalo, ak by nedošlo k premiest neniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo [alebo právo na zverenie do „1. Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jed osobnej starostlivosti – neoficiálny ného členského štátu do iného členského štá preklad] sa považuje za vykonávané tu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy spoločne, ak na základe rozsudku členského štátu pôvodného obvyklého poby alebo zo zákona jeden nositeľ rodi tu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z člán čovských práv a povinností nemôže ku 8, právomoc počas trojmesačného obdo rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku bez súhlasu druhého nositeľa rodi o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto člen čovských práv a povinností. skom štáte predtým, ako sa dieťa presťahova lo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého poby …“ tu dieťaťa.

I - 7360

PURRUCKER

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva tohto štátu, a b) všetci účastníci konania styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podro uznali právomoc súdov výslovne alebo iným bil právomoci súdov členského štátu nového jednoznačným spôsobom v čase začatia ko obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní nania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 4 pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.“

10. Článok 10 upravuje súdnu právomoc 12. Podľa článku 13 ods. 1, ak nemožno určiť v prípadoch únosu dieťaťa. V stručnosti je zvyčajný pobyt dieťaťa a právomoc nemožno jeho účinok ten, že ak je dieťa neoprávnene založiť podľa článku 12, majú právomoc súdy premiestnené alebo zadržiavané v inom člen členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. skom štáte, než malo až do tohto času svoj zvyčajný pobyt, nedôjde automaticky k vzni ku žiadneho nového zvyčajného pobytu, na ktorom by bolo možné založiť súdnu prá vomoc súdov nového členského štátu, takže súdy pôvodného členského štátu zvyčajného pobytu si zachovajú svoju súdnu právomoc. (V článku 11 sa nachádza ustanovenie, na zá klade ktorého je za týchto okolností nariade ný návrat dieťaťa.) 13. Článok 15 umožňuje, aby súd, ktorý má právomoc vo veci samej, výnimočne preniesol túto právomoc na súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu (najmä ak je to nový alebo pôvodný štát zvyčajného pobytu dieťaťa, štát, ktorého štátnu prísluš nosť má dieťa, alebo štát, ktorý je miestom zvyčajného pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností), ak je tento súd vhodnej 11. Článok 12 upravuje presun súdnej právo šie umiestnený na prejednanie veci a ak je to moci. Podľa článku 12 ods. 3 najmä v kona v najlepšom záujme dieťaťa. niach, ktoré nesúvisia s rozvodom, rozlukou alebo anulovaním manželstva, môžu mať súdy členských štátov právomoc vo veciach 4 — Hoci to možno nie je tu priamo relevantné, podľa článku 12 týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ods. 1 súd pri výkone svojej právomoci podľa článku 3 na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manžel ak a) dieťa má k tomuto členskému štátu pod stva má právomoc rozhodnúť v každej súvisiacej veci, ktorá statnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, sa týka rodičovských práv a povinností, ak a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti a ak b) manže že jeden z nositeľov rodičovských práv a po lia a nositelia rodičovských práv a povinností výslovne alebo vinností má zvyčajný pobyt v tomto členskom iným jednoznačným spôsobom uznali právomoc týchto súdov v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom dieťaťa.

I - 7361

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

14. Článok 17 vyžaduje, aby súd členského 16. Článok 20, nazvaný „Predbežné opatre štátu aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právo nia vrátane ochranných opatrení“, uvádza: moc, ak sa začalo konanie vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc ko nať, ale súd iného členského štátu túto právo moc konať má. „1. V naliehavých prípadoch nebránia usta novenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostup 15. Článok 19 upravuje prekážku začatého né podľa práva tohto členského štátu, aj keby konania a súvisiace konania. Uvádza najmä: podľa tohto nariadenia mal právomoc roz hodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

„… 2. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považo val za primerané.“ 2. Ak sa vedú konania týkajúce sa rodičov ských práv a povinností k tomu istému die ťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Uznávanie

3. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako 17. Článok 21 nariadenia v rozsahu, v akom prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako je to relevantné, uvádza: druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

„1. Rozsudok vydaný [Rozhodnutie vyda né – neoficiálny preklad] v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez “ osobitného konania.

I - 7362

PURRUCKER

… Výkon

3. Bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zainteresovaný účastník po 20. Článok 28 ods. 1 nariadenia uvádza: stupom upraveným v oddiele 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní roz sudku [rozhodnutia – neoficiálny preklad].

„Rozsudok [Rozhodnutie – neoficiálny pre klad] o výkone rodičovských práv a povin … ností k dieťaťu vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a kto rý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.“

4. Ak sa otázka uznania rozsudku [rozhod nutia – neoficiálny preklad] vznesie ako pred bežná otázka na súde členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť.“

21. V súlade s článkom 30 ods. 1 sa podanie návrhu riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu. Podľa článku 30 ods. 3 v spojení s článkami 37 a 39 musí byť k návrhu pripoje 18. Článok 23 stanovuje dôvody neuznania ný a) odpis rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky rozhodnutí týkajúcich sa rodičovských práv na preukázanie jeho pravosti, a b) osvedčenie a povinností. V stručnosti sa tieto dôvody vydané príslušným súdom alebo orgánom týkajú verejného poriadku, nevypočutia die členského štátu pôvodu podľa vzoru stanove ťaťa alebo účastníka konania, nezlučiteľnosti ného v prílohe II. Toto osvedčenie má v pod s neskorším rozsudkom alebo nedodržania state podobu zoznamu podrobností, pokiaľ postupov umiestnenia dieťaťa. Žiaden z nich ide o súd, ktorý rozhodnutie vydal, o účastní sa nezdá byť dôvodom, na ktorý by sa v pre kov konania, o dotknuté deti a o rozhodnutie, jednávanej veci odvolávalo ako na relevantný. jeho vykonateľnosť v členskom štáte pôvodu a jeho nevyhnutný obsah.

19. Články 24 a 26 zakazujú akékoľvek pre skúmanie (v členskom štáte výkonu) právo moci súdu členského štátu pôvodu alebo vec 22. Podľa článku 31 ods. 1 a 3 súd, na ktorý bol nej stránky rozhodnutia. podaný návrh na vyhlásenie vykonateľnosti,

I - 7363

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

bezodkladne vydá rozhodnutie bez toho, aby Cezhraničná spolupráca sa rozhodnutie preskúmalo z vecnej stránky. Na tomto stupni ani osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, ani dieťa nemajú právo v tom to štádiu robiť nijaké podania k návrhu. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vyko nateľnosti môže v súlade s pravidlami stano venými v článkoch 33 a 35 podať odvolanie 24. Článok 53 vyžaduje, aby si členské štáty každý z účastníkov konania. Podľa článku 31 určili niekoľko ústredných orgánov na po ods. 2 možno návrh zamietnuť len z niekto moc pri uplatňovaní nariadenia. Podľa člán rého z dôvodov uvedených v článku 23 (hoci, ku 55 úlohy týchto orgánov zahŕňajú, pokiaľ podľa všetkého, to tiež nemožno zaručiť, ak ide o prípady rodičovských práv a povinností, jedna z podmienok stanovených v článku 28 uľahčenie komunikácie medzi súdmi, najmä ods. 1 – vykonateľnosť v členskom štáte pôvo na uplatnenie článku 15 (ktorý umožňuje po du a doručenie odporcovi – nebola splnená). stúpenie súdu vhodnejšie umiestnenému na prejednanie veci).

Verejné listiny a dohody Predbežné rozhodnutia

25. Treba pripomenúť, že nariadenie bolo 23. Článok 46 nariadenia uvádza: prijaté na základe článku 61 písm. c) a člán ku 67 ods. 1 ES, ktoré sa nachádzajú v tretej časti hlavy IV Zmluvy ES, nazvanej Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politi ky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb.

„Listiny, ktoré sa úradne vyhotovili alebo za registrovali ako verejné listiny a ktoré sú vy konateľné v jednom členskom štáte, ako aj do hody medzi účastníkmi, ktoré sú vykonateľné 26. V dôsledku toho, kým bola táto zmluva v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené, sa účinná (do 30. novembra 2009), mohli v súla uznávajú a vyhlasujú za vykonateľné za rov de s článkom 68 ods. 1 ES predložiť Súdnemu nakých podmienok ako rozsudky.“ dvoru návrh na začatie prejudiciálneho

I - 7364

PURRUCKER

konania o jeho výklade iba tie súdy, proti kto oblasti v rámci osobitného naliehavého kona- rých rozhodnutiam nebol prípustný nijaký nia v súlade s článkom 23a Štatútu Súdneho opravný prostriedok podľa vnútroštátneho dvora a článkom 104b Rokovacieho poriadku práva. Súdneho dvora.

27. Nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fun govaní Európskej únie, presnejšie 1. decem Predchodcovia nariadenia v práve Európskej bra 2009, bol však článok 68 ods. 1 ES zrušený únie a právomoc podať návrh na začatie prejudi ciálneho konania o záležitostiach patriacich do spornej oblasti sa už neobmedzuje iba na súdy, proti ktorých rozhodnutiu nie je prí pustný nijaký opravný prostriedok.

30. Nariadenie je súčasťou procesu syste matického vývoja práva Európskeho spolo čenstva (teraz Únie) začatého Bruselským dohovorom z roku 1968 6, ktorý je v súčas nosti takmer úplne nahradený nariadením 28. Navyše (či už pred 30. novembrom 2009, č. 44/2001 7. Tieto dokumenty, hoci neupra alebo po ňom) majú súdy posledného uve vujú záležitosti rodičovských práv a povin deného druhu nielen právo, ale aj povinnosť ností, ktoré ako prvé upravovalo (aj keď iba žiadať takéto rozhodnutie, ak zvážia, že je ne vo vzťahu k manželským deťom) nariadenie vyhnutné na vydanie rozsudku. 5 č. 1347/2000 8, sú teraz zrušené a nahradené

6 — Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone roz hodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad]. Konsolidované znenie dohovoru zmeneného a doplneného štyrmi ďalšími doplnkovými dohovormi je uverejnené v Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1. Tento dohovor je stále platný, pokiaľ ide o vzťahy medzi Dánskom a ďalšími člen skými štátmi, rovnako ako vo vzťahu k určitým zámorským územiam. 29. Napokon v prípade potreby môže Súdny 7 — Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o prá vomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych dvor, či už na návrh vnútroštátneho súdu, a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, alebo aj bez jeho návrhu (a pri zohľadne s. 42), v znení zmien a doplnení – taktiež známe ako „naria denie Brusel I“. ní, pokiaľ je to možné, hlavného cieľa, kto 8 — Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právo rým je dosiahnutie dlhotrvajúcej stability moci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným životov neplnoletých detí), prejednať návrh deťom manželov (Ú. v. ES L 160, s. 19; Mim. vyd. 19/001, s. 209) – taktiež známe ako „nariadenie Brusel II“. Tomuto na začatie prejudiciálneho konania v tejto nariadeniu predchádza a vo veľkej miere sa v ňom opakuje znenie „Bruselského dohovoru II“ o právomoci a o uznaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach [neoficiálny pre klad] (Ú. v. ES C 221, 1998, s. 2), ktorý v skutočnosti nebol nikdy ratifikovaný, ale existuje k nemu dôvodová správa 5 — Tretí odsek článku 234 ES a článku 267 ZFEÚ. (správa Borrás, tamže, s. 27).

I - 7365

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

týmto nariadením. 9 Mnohé ich ustanovenia, ako článok 19 ods. 2 a článok 19 ods. 3 tohto ktoré sa týkajú uznávania a výkonu, najmä nariadenia. 11 pokiaľ ide o predbežné opatrenia, sú podobné tým, ktoré sa nachádzajú v nariadení. Ak je to tak, judikatúra a iné právo 10 týkajúce sa tých- to ustanovení tiež môžu byť v kontexte tohto nariadenia relevantné.

33. Pokiaľ ide o predbežné opatrenia, naria denie č. 1347/2000 obsahovalo v článku 12 ustanovenie, ktorého znenie bolo zhodné so znením článku 20 ods. 1 tohto nariadenia, 12 pričom článok 24 Bruselského dohovoru a článok 31 nariadenia č. 44/2001 v podstate obsahujú podobné ustanovenie.

31. Nijaké z pravidiel právomoci sa v žiad nom z predchádzajúcich dokumentov netýka záležitostí rodičovských práv a povinností, ktoré sú nezávislé od manželských záležitostí. 34. Pokiaľ ide o uznávanie, ustanovenia po dobné (nie však zhodné) s už citovanými usta noveniami 13 možno nájsť v článkoch 26 až 29 Bruselského dohovoru, v článkoch 14, 15, 17 a 19 nariadenia č. 1347/2000 a v článkoch 33 až 36 nariadenia č. 44/2001. Pochopiteľne, dôvody neuznávania sú osobitné v závislosti od typu dotknutého opatrenia a ani Bruselský dohovor, ani nariadenie č. 44/2001 celkom nebránia preskúmaniu právomoci súdu pô 32. Pokiaľ ide o prekážku začatého konania, vodu, tak ako článok 24 tohto nariadenia. článok 21 Bruselského dohovoru, článok 11 nariadenia č. 1347/2000 a článok 27 naria denia č. 44/2001 obsahujú ustanovenia, kto ré majú mutatis mutandis ten istý účinok

9 — Takisto existoval návrh Komisie nariadenia Rady o prá vomoci a uznávaní a výkone rozsudkov vo veciach 35. Pokiaľ ide o výkon, ustanovenia článku 31 rodičovských práv a povinností [neoficiálny preklad] [KOM(2001) 505 v konečnom znení, Ú. v. ES C 332E, a nasl. Bruselského dohovoru, článok 21 s. 269], ktoré nebolo nikdy prijaté. 10 — Súdny dvor sa pri mnohých príležitostiach odvolával na usmernenie stanovené v správe Jenard o Bruselskom dohovore [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 1) a v správe Schlosser o pristúpení Dánska, Írska a Spojeného 11 — Pozri bod 14 vyššie. kráľovstva [neoficiálny preklad] (tamže, s. 71). Správa 12 — Pozri bod 16 vyššie; je to taktiež zhodné (okrem použitia Borrás, spomenutá v poznámke pod čiarou 8, môže takisto skôr slova „nariadenie“ než slova „dohovor“) s článkom 12 poskytovať usmernenie na výklad nariadenia č. 1347/2000 Bruselského dohovoru II, citovaného v poznámke pod čia a jeho nasledovníka, tohto nariadenia, podobne ako dôvo rou 8. dová správa k rôznym návrhom nariadení Komisie. 13 — Pozri body 17 až 19 vyššie.

I - 7366

PURRUCKER

a nasl. nariadenia č. 1347/2000 a článok 38 39. Prvý Haagsky dohovor 16 týkajúci sa sta a nasl. nariadenia č. 44/2001 predstavujú rostlivosti o neplnoleté osoby bol uzatvorený určité obdoby ustanovení článku 28 a nasl. v roku 1902 17. Vo veľkej miere bol nahradený nariadenia. 14 dohovorom z roku 1961 o ochrane dieťaťa 18. Dohovor o ochrane dieťaťa bol následne na hradený (hoci nebol nahradený až v takej veľkej miere, keďže ratifikácia nie je skonče ná) nedávnym Haagskym dohovorom z roku 1996 o ochrane dieťaťa 19. V príbuznej oblasti 36. Napokon, pokiaľ ide o pôvodné doku menty a dohody, články 50 a 51 Bruselského dohovoru a články 57 a 58 nariadenia č. 44/2001 zaisťujú výkon za podmienok po dobných tým, ktoré sú stanovené v článku 46 nariadenia 15, hoci v nariadení č. 1347/2000 neexistovalo žiadne takéto ustanovenie.

37. Týmito skoršími ustanoveniami sa bu dem podrobnejšie zaoberať v mojej analýze nižšie, a to v rozsahu, v akom môžu byť uži točné pre výklad nariadenia. 16 — Rôzne haagske dohovory, na ktoré sa odvoláva, možno nájsť na internetovej stránke (http://www.hcch.net) alebo vo vydaniach Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ktorej členmi sú všetky členské štáty a Európska únia sama osebe (pozri rozhodnutie Rady 2006/719/ES z 5. októbra 2006 o pristúpení Spoločenstva k Haagskej konferencii medzinárodného súkromného práva, Ú. v. EÚ L 297, s. 1, v spojení s poslednou vetou článku 1 ZEÚ). Internetová stránka tiež zahŕňa správu Steiger o dohovore z roku 1961, správu Pérez-Vera o doho vore z roku 1980 a správu Lagarde o dohovore z roku 1996, na ktoré sa možno odvolávať. Medzinárodní predchodcovia nariadenia 17 — Dohovor z 12. júna 1902 o starostlivosti o maloletých (ďalej len „dohovor z roku 1902“). 18 — Dohovor o právomoci orgánov a o rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých uzatvorený 5. októbra 1961 (ďalej len „dohovor z roku 1961“). V štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1902 a dohovoru z roku 1961, sa uplatní dohovor z roku 1961. Dohovor z roku 1902, pokiaľ ide o dotknuté členské štáty, je stále platný vo vzťahoch medzi Luxemburskom, Belgickom a Rumunskom (pozri Comparative study on enforcement 38. Predsa však – ako je možno typické pre procedures of family rights, TMC. Asser Instituut, Haag opatrenie zaoberajúce sa rodinným prá 2007, s. 84). Dohovor z roku 1961 ratifikovalo 11 súčasných členských štátov vrátane Nemecka a Španielska. vom – nariadenie má viac než jednu líniu 19 — Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní predchodcov. a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povin ností a opatrení na ochranu dieťaťa uzatvorený 19. októbra 1996 (Ú. v. ES L 151, s. 39). Podpísali ho všetky členské štáty Únie, ale doteraz ho ratifikovalo iba osem štátov, medzi ktoré však Nemecko a Španielsko nepatrí; všetky ostatné členské štáty, okrem Dánska, boli oprávnené ratifikovať ho 14 — Pozri body 20 až 22 vyššie. alebo pristúpiť k nemu, zároveň v záujme Únie (pozri roz 15 — Pozri bod 23 vyššie. hodnutie Rady 2008/431/ES, tamže, s. 36).

I - 7367

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

existuje Haagsky dohovor z roku 1980 o úno- orgánmi. Dohovor sa nezmieňoval o uznáva- se dieťaťa 20. ní a výkone takýchto opatrení v inom člen- skom štáte.

40. Navyše existuje Dohovor Rady Európy o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z roku 1980 21. 43. Dohovor z roku 1961 uprednostňuje právo štátnej príslušnosti dieťaťa, pokiaľ ide o „podriadenie maloletého právomoci urči tého orgánu“, ale v iných ohľadoch zveruje právomoc prijímať opatrenia zamerané na ochranu osoby dieťaťa a jeho majetku orgá nom štátu zvyčajného pobytu. Podľa článku 7 majú byť všetky takéto opatrenia uznané vo 41. Podľa článkov 60 až 62 nariadenia majú všetkých zmluvných štátoch, ale ak je ich vý dohovory z rokov 1961, 1980 a 1996 vo vzťa kon potrebný v inom štáte, uznanie a výkon sa hoch medzi členskými štátmi, ktoré sú ich má riadiť buď vnútroštátnym právom krajiny, zmluvnými stranami, v zásade aj naďalej v ktorej sa o výkon žiada, alebo príslušnými účinok v záležitostiach, ktoré neupravuje na medzinárodnými dohovormi. Článok 9 – na riadenie, hoci nariadenie má prednosť v ním ktorý sa však pravidlá upravujúce vzájom upravených záležitostiach. né uznávanie a výkon stanovené v článku 7 neuplatnia – stanovuje, že vo všetkých prí padoch naliehavosti môžu prijať akékoľvek nevyhnutné ochranné opatrenia orgány aké hokoľvek zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza alebo v ktorom má majetok.

42. Pokiaľ ide o právomoc v záležitostiach osobnej starostlivosti o dieťa, dohovor z roku 1902 v podstate zveruje kompetencie orgá nom štátnej príslušnosti dieťaťa. Článok 7 však stanovuje, že až do rozhodnutia o zvere ní dieťaťa do osobnej starostlivosti a vo všet kých prípadoch naliehavosti akékoľvek opat renia nevyhnutné na ochranu cudzej osoby dieťaťa alebo záujmov môžu byť zohľadnené 44. Dohovor z roku 1996 upúšťa od odkazu na štátnu príslušnosť a zveruje právomoc vo všetkých veciach rodičovských práv a povin ností (stanovených široko v článku 3) súdnym 20 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. Haagsky dohovor z roku 1980 ratifikovali všetky členské štáty. a správnym orgánom zmluvného štátu zvy 21 — Uzatvorený 20. mája 1980 v Luxemburgu, European Treaty čajného pobytu dieťaťa. Podľa článku 11 však Series č. 105 (ďalej len „Európsky dohovor z roku 1980“). Ratifikovali ho všetky súčasné členské štáty s výnimkou vo všetkých prípadoch naliehavosti orgány Slovinska. zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza

I - 7368

PURRUCKER

alebo v ktorom má majetok, môžu prijať aké a b) v čase premiestnenia sa toto právo osob koľvek nevyhnutné ochranné opatrenia, kto nej starostlivosti aj skutočne vykonávalo, buď rých platnosť sa však skončí, len čo orgány spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo štátu zvyčajného pobytu prijmú opatrenia, takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiest ktoré si vyžaduje situácia. Podľa článku 12 neniu či zadržaniu, konkretizujúc, že sporné orgány zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa právo osobnej starostlivosti možno nadobud nachádza (inak ako v dôsledku neoprávnené núť najmä priamo zo zákona, na základe roz ho premiestnenia alebo zadržiavania) alebo hodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo v ktorom má majetok, môžu prijať predbežné na základe dohody platnej podľa právneho ochranné opatrenia, ktorých územný účinok poriadku tohto štátu (článok 3). Podľa člán sa obmedzuje na sporný štát. Články 23 až ku 16 orgány informované o neoprávnenom 28 umožňujú vzájomné uznanie a výkon na premiestnení alebo zadržaní nemôžu rozhod úrovni, ktorá je porovnateľná s úrovňou usta núť o práve osobnej starostlivosti, až kým sa novení nariadenia, ale za všeobecnejších pod nerozhodne, že dieťa nebude vrátené, alebo mienok. Článok 23 ods. 2 písm. a) umožňuje pokiaľ nie je v primeranom čase podaný žia preskúmanie právomoci súdu pôvodu. den návrh na navrátenie dieťaťa.

46. Európsky dohovor z roku 1980 neob sahuje nijaké ustanovenia o právomoci, ale stanovuje všeobecné pravidlo vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí týkajúcich sa práva osobnej starostlivosti o dieťa pri 45. Haagsky dohovor z roku 1980 má za cieľ znaného v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, a) zabezpečiť rýchly návrat detí, ktoré boli okrem niektorých výnimiek, porovnateľných, neoprávnene premiestnené alebo zadržané ale širších, ako sú tie, ktoré sú stanovené v ktoromkoľvek zmluvnom štáte; b) zabezpe v článku 23 nariadenia 22. Najmä právomoc čiť efektívne dodržiavanie práva osobnej sta orgánu vydávajúceho rozhodnutie môže byť rostlivosti o dieťa a práva styku podľa právne z určitých dôvodov spochybňovaná [článok 9 ho poriadku jedného zmluvného štátu v iných ods. 1 písm. b) a článok 10 ods. 1]. Nie je však zmluvných štátoch (článok 1). Okrem iného stanovený žiaden rozdiel, pokiaľ ide o to, či uvádza, že premiestnenie alebo zadržanie opatrenie vo svojej podstate je, alebo nie je dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je predbežné alebo naliehavé. Dohovor taktiež porušením práva osobnej starostlivosti o die stanovuje všeobecný procesný rámec získania ťa nadobudnutého zo zákona podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa zvyčaj ný pobyt bezprostredne pred premiestnením, 22 — Pozri bod 17 vyššie.

I - 7369

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

uznania a výkonu, ale menej detailnejšie ako mi stanovenými v dohovore. Tento dohovor nariadenie (články 13 až 16). sa spomína v spornom predbežnom opatrení, ktoré bolo prijaté v prejednávanom prípade. Článok 59 ods. 1 nariadenia však konkretizu- je (okrem určitých iných ustanovení, ktoré tu nie sú relevantné), že nariadenie v členských štátoch nahrádza „dohovory platné v čase na- dobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ktoré boli uzavreté medzi dvomi alebo viacerými 47. Na ustanovenia týchto dohovorov sa opäť členskými štátmi a upravujú otázky, na ktoré budem odvolávať v rozsahu, v akom je to uži sa vzťahuje toto nariadenie“. točné pre výklad nariadenia.

Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciál Bilaterálny dohovor medzi Nemeckom ne otázky a Španielskom

49. Matka dvojčiat, ktorej právo osobnej sta rostlivosti je sporné, má nemeckú štátnu prí 48. Bilaterálny dohovor medzi Nemeckom slušnosť. Otec má španielsku štátnu prísluš a Španielskom o uznaní a výkone súdnych nosť. Nikdy neboli zosobášení, ale od polovice rozhodnutí a dohôd a o vykonateľných verej roka 2005 až do začiatku roka 2007 žili spolu ných dokumentoch v občianskych a obchod v partnerskom zväzku. Deti – chlapec M. ných veciach 23 bol podpísaný v Bonne 14. no a dievča S. – sa narodili predčasne 31. mája vembra 1983. Umožňuje vzájomné uznávanie 2006. Ich zdravotný stav si vyžadoval zdra a výkon rozhodnutí (vrátane tých, ktoré sa votnícku starostlivosť, ktorá trvala niekoľko týkajú manželských vecí a vecí v oblasti ro mesiacov po pôrode. M. bol schopný opustiť dinných vzťahov) prijatých súdom každého nemocnicu v septembri 2006, ale S. nemohla štátu, ktorý bol príslušný v súlade s pravidla- opustiť nemocnicu až do marca 2007.

23 —  Vertrag zwischen der Bundesrepublik Deutschland und Spanien über die Anerkennung und Vollstreckung von gerichtlichen Entscheidungen und Vergleichen sowie vollstreckbaren öffentlichen Urkunden in Zivil- und Handelssachen; Convenio entre España y la República Federal de Alemania sobre reconocimiento y ejecución de resoluciones y transacciones judiciales y documentos púb licos con fuerza ejecutiva en materia civil y mercantil (ďalej 50. Medzičasom sa však rodičia týchto detí len „bilaterálny dohovor z roku 1983“). rozhodli, že svoje spolužitie ukončia. Dňa

I - 7370

PURRUCKER

25. januára 2007 podpísali dohodu upravu Konanie začaté otcom v Španielsku júcu ukončenie ich vzťahu. Pokiaľ ide o deti, hoci si obaja rodičia zachovali svoje rodičov ské práva a povinnosti a právo osobnej sta rostlivosti o dieťa, matka sa mala vrátiť s dvoj čatami do Nemecka, zatiaľ čo otec mal mať právo styku s nimi.

53. Dňa 28. júna 2007 podal otec na miest ny súd prvého stupňa (Juzgado de Primera Instancia no 4 de San Lorenzo de El Escorial, ďalej len „španielsky súd“) návrh na prija tie „naliehavého a okamžitého predbežného opatrenia“ 26, konkrétne žiadal zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti, nariadenie ná 51. Táto dohoda bola overená notárom za vratu M. do Španielska a zaviazanie matky prítomnosti a so súhlasom oboch strán 30. ja platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. nuára 2007 vo forme convenio regulador (dohoda upravujúca ukončenie manželstva alebo vzťahu obdobnému manželstvu, ktorá musí byť na účely vykonateľnosti schválená súdom 24). Notárska zápisnica konkretizovala, že na účely úplného účinku musí byť dohoda schválená súdom 25 a že účastníci konania vý slovne súhlasili s tým, že sa podriadia akým 54. Španielsky súd výslovne preskúmal, či koľvek ďalším súdnym rozhodnutiam týkajú mal právomoc prijať takéto opatrenie, a do cim sa upravovaných záležitostí. spel k záveru, že mal.

55. Vydané opatrenie uvádza, že otcov návrh 52. Keďže S. nemohla byť prepustená pred na nariadenie predbežného opatrenia sa od plánovaným termínom odchodu, presnejšie voláva na články 1 a 2 Haagskeho dohovoru 2. februára 2007, matka v ten deň odletela do z roku 1980, na nariadenie a článok 8 bila Nemecka iba so spoločným synom M. a so terálneho dohovoru z roku 1983, pokiaľ ide starším synom, ktorého mala z predchádza o právomoc španielskych súdov. júceho vzťahu.

26 — Zdá sa, že „preventívne“ predbežné opatrenia možno žia dať pred podaním návrhu na rozvod, rozluku a neplatnosť 24 — Články 81, 86 a 90 španielskeho občianskeho zákonníka; manželstva v súlade s článkom 771 LEC za predpokladu, článok 777 Ley de enjuiciamiento civil (Občiansky súdny že hlavný návrh je podaný v rámci určitej lehoty, ktorá ak poriadok, ďalej len „LEC“). sa nedodrží, opatrenie zaniká. Toto konanie bolo, zdá sa, 25 — Pozri článok 46 nariadenia, už citovaný v bode 23. Zdá predmetom návrhu a uplatnilo sa analogicky v prejed sa však, že takéto schválenie súdu v skutočnosti nebolo návanom prípade, kde rodičia neboli zosobášení. Pozri následne získané. poznámku pod čiarou 34.

I - 7371

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

56. Taktiež uvádza, že matka nebola prítom v mieste pobytu dieťaťa, pričom M. mal až do ná na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. sep 2. februára 2007 zvyčajný pobyt v Španielsku. tembra 2007, 27 ale predložila svoje písom né pripomienky v nemčine (preložené do španielskeho jazyka a zohľadnené súdom), ktorými napadla právomoc španielskych súdov a žiadala, aby konanie pokračovalo v Nemecku, kde sa medzičasom začalo. 28 Na súde bola zastúpená právnikom, ktorý tvrdil, že M. bol presunutý do Nemecka v súlade so 58. Ďalej sa výslovne odvolával na článok 19 zákonom, a to na základe notárom overenej nariadenia, ktorý sa týka prekážky začatého dohody, a že jeho záujmy by mali byť riešené konania, pokiaľ ide o to, že ak malo konanie tam. začaté matkou v Nemecku 29 rovnaký pred met konania ako otcova skoršia žiadosť poda ná v Španielsku, nemecký súd by mal prerušiť konanie.

59. Španielsky súd sa však neodvolával na článok 20 nariadenia, pokiaľ ide o predbežné a ochranné opatrenia prijímané v prípadoch naliehavosti. To môže navodzovať myšlienku, že sám seba považoval za súd, ktorý má vše obecnú právomoc, a nie iba obmedzenejšiu (vymedzenú a výnimočnú) právomoc prijať 57. Španielsky súd vo svojom rozhodnutí, naliehavé alebo ochranné opatrenia, pokiaľ v ktorom konštatoval, že má právomoc, sa vo ide o osoby v rámci jeho územnej právomoci. všeobecnosti odvolával na „citovanú európ sku právnu úpravu a dohovory ratifikované Španielskom a Nemeckom“. Konkrétne cito val článok 769 ods. 3 LEC, ktorý v konaniach týkajúcich sa len osobnej starostlivosti o deti alebo nárokov medzi rodičmi na výživné vo vzťahu k dieťaťu zveruje právomoc súdu prvého stupňa v mieste posledného spoloč ného pobytu rodičov. Tiež sa odvolával na 60. Španielsky súd tiež poznamenal, že ge článok 1 Haagskeho dohovoru z roku 1980, nerálny prokurátor, ktorý predložil pripo ktorý zveruje právomoc príslušnému súdu mienky v prospech jeho právomoci, vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o zákonnosť odchodu M. zo Španielska, zdôrazňujúc, že notárom 27 — Vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru uvádzala, že sa musela starať o M., ktorý bol v tom čase chorý. 28 — Dňa 20. septembra 2007; pozri bod 67 a nasl. nižšie. 29 — Pozri bod 67 a nasl. nižšie.

I - 7372

PURRUCKER

overená dohoda nebola schválená súdom. 30 (ďalej len „sporné opatrenie“). Ako naliehavé Španielsky súd ďalej poznamenal (hoci nie a okamžité ochranné opatrenie predbežne: výslovne na účely stanovenia základu prá- vomoci), že otec tvrdil, že dohodu podpísal v tiesni alebo bol uvedený do omylu a že v deň podpisu tejto notárskej zápisnice šiel na polí- ciu v snahe zabrániť matke odísť do Nemecka — zveruje dvojčatá do osobnej starostli spolu s deťmi. vosti otcovi, 32 zatiaľ čo patria potestad (rodičovské práva a povinnosti) budú mať obaja rodičia; v tejto súvislosti musí matka vrátiť M. jeho otcovi v Španielsku, pričom si zachová právo neobmedzené ho styku s oboma deťmi,

— zakazuje, aby deti opustili územie 61. Ak sa nad tým zamyslím, tieto aspekty Španielska bez predchádzajúceho môžu navodzovať myšlienku, že španielsky povolenia, súd sa domnieval, že došlo k nezákonné mu premiestneniu M. v zmysle nariadenia a Haagskeho dohovoru z roku 1980, a tak si ponechal právomoc podľa článku 10 nariade — zveruje cestovné pasy oboch detí ich nia. Opatrenie však výslovne neodkazuje ani otcovi, na toto ustanovenie, ani na článok 8, na zá klade ktorého mohol sám osebe takisto pre skúmať, či má právomoc konať vo veci vzhľa dom na miesto zvyčajného pobytu M. 31 — akákoľvek zmena bydliska detí podlieha predchádzajúcemu schváleniu súdu a

— pre matku sa nestanovuje žiadna vyživo vacia povinnosť.

62. Španielsky súd po tom, ako konštatoval, že má právomoc prijať opatrenie, o ktoré sa žiadalo, prijal 8. novembra 2007 opatre 63. Zo súdneho dokumentu, ktorý sprevá nie, ktoré potom, pokiaľ ide o právo osobnej dzal sporné opatrenie, datovaného 11. ja starostlivosti, opravil 28. novembra 2007 nuára 2008, a z článkov 451 a 452 LEC, na ktoré sa dokument odvoláva, sa zdá, že návrh na zrušenie alebo zmeny opatrenia mohol 30 — Pozri bod 51 vyššie a článok 46 nariadenia citovaný v bode 23. 31 — Naopak, v prípade, že bol presun M. do Nemecka v súlade so zákonom, články 8 a 9 čítané spolu by implikovali, že tu 32 — Pred opravou priznávalo opatrenie spoločné opatrovnícke má nový zvyčajný pobyt, čo by zakladalo právomoc nemec právo otcovi; čo je v opravnom opatrení označené ako kých súdov. „vecná chyba“.

I - 7373

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

byť podaný na ten istý súd v rámci piatich predložené matkiným právnikom v Nemecku, pracovných dní (ďalej len „recurso de repo- v ktorých sa uvádza, že opatrenie z 8. no- sición“). Vo svojich pripomienkach predlože- vembra 2007 bolo oznámené jej právnikovi ných Súdnemu dvoru španielska vláda uvá- v Nemecku 16. novembra 2007 a že sa pred- dza, že proti predbežnému opatreniu, akým pokladá, že otcov právnik dostal toto ozná- je napríklad sporné opatrenie, nebolo podané menie v ten istý deň. Ďalej uvádza, že otcov žiadne odvolanie, ale že môže byť zmenené návrh na rozhodnutie vo veci samej bol poda- v prípade nasledujúceho konania vo veci sa- ný na španielsky súd 21. januára 2008, pričom mej. Vysvetľuje, že predbežné opatrenia sa na účely právoplatnosti predbežného opatre- stávajú účinnými iba vtedy, ak po ich prijatí nia mal byť tento návrh podaný v lehote 30 nasleduje podanie návrhu na rozhodnutie vo pracovných dní od oznámenia opatrenia. 34 veci samej, pričom v prejednávanom prípade v januári 2008 došlo k ďalšiemu konaniu.

64. Španielsky súd 11. januára 2008 tiež vydal osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílo he II k nariadeniu. 33 Toto osvedčenie uvádza lo, okrem iného, to, že rozhodnutie nebolo vyhlásené z dôvodu neprítomnosti na konaní, že je vykonateľné podľa práva členského štátu pôvodu, že bolo doručené matke, proti ktorej 66. Navyše v odpovedi na otázky Súdneho sa výkon navrhuje, a že ukladalo povinnosť dvora matkin nemecký právnik tvrdil, že navrátiť dieťa otcovi. 28. októbra 2008 španielsky súd potvrdil svoju medzinárodnú právomoc a opäť sám seba pokladal za „súd, ktorý začal konanie ako prvý“ v zmysle článku 19 ods. 2 naria denia. Matka podala odvolanie na Audiencia Provincial (Okresný súd) v Madride, ktorým napadla domnienku právomoci v konaní vo

65. Vnútroštátny spis postúpený 34 — Zdá sa, že tak je to podľa článku 771 ods. 5 LEC („Los efec Bundesgerichtshof obsahuje dokumenty tos y medidas acordados de conformidad con lo dispuesto en este artículo sólo subsistirán si, dentro de los treinta días siguientes a su adopción se presenta la demanda de nuli dad, separación o divorcio“ – kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Článok 771, na ktorý sa španielsky súd vo svo 33 — Pozri bod 21 vyššie. Táto forma osvedčenia sa týka rozsud jom opatrení odvoláva, sa týka ochranných opatrení, ktoré kov v oblasti rodičovských práv a povinností. Hoci jedno predchádzajú návrhu na neplatnosť, rozluku alebo rozvod. z prijatých opatrení ukladalo matke povinnosť vrátiť M. Podľa článku 772 ods. 1, ak je návrh prípustný, predchá otcovi, španielsky súd nedodržal formu osvedčenia podľa dzajúce predbežné opatrenia sú prebraté v novom konaní. vzoru v prílohe IV, ktorý je stanovený pre rozsudky týkajúce Hoci rodičia neboli nikdy zosobášení, tieto ustanovenia sa sa návratu dieťaťa v situáciách po únose, úvodné nariade zdajú byť uplatniteľné analogicky, ako uviedla španielska nie návratu dieťaťa a rozsudok o nenavrátení dieťaťa podľa vláda, vzhľadom na článok 748 ods. 4, na základe ktorého sa Haagskeho dohovoru z roku 1980 (pozri článok 11 ods. 8, ustanovenia kapitoly, ktorej sú uvedené ustanovenia súčas článok 40 ods. 1 písm. b) a článok 42 nariadenia a článok 13 ťou, uplatnia na konania týkajúce sa výlučne starostlivosti Haagskeho dohovoru z roku 1980). o maloleté deti.

I - 7374

PURRUCKER

veci samej. Krátko pred pojednávaním týka- vo veci samej prebiehajúce v Španielsku má júcim sa tohto návrhu na začatie prejudiciál- v úmysle prerušiť konanie v súlade s člán- neho konania odvolací súd nevyhovel odvola- kom 19 ods. 2 nariadenia. niu, pričom potvrdil právomoc súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o obe dvojčatá, a vo svojom rozhodnutí odkázal na článok 20 nariadenia. Nijaké ďalšie konanie vo veci samej však ne- bolo na súde prvého stupňa začaté.

69. Podľa relevantných súdnych rozhod nutí predložených matkiným právnikom na žiadosť Súdneho dvora Amtsgericht 8. decembra 2008 z tohto dôvodu preru Konanie začaté matkou v Nemecku šil konanie. Po odvolaní, ktoré podala mat ka na Oberlandesgericht (Regionálny súd) v Stuttgarte, bolo však rozhodnutie o preru šení konania 14. mája 2009 zrušené. Odvolací súd poznamenal, že konanie v Španielsku bolo vo svojej povahe predbežné, kým kona nie v Nemecku sa týkalo priznania osobnej starostlivosti o dieťa s konečnou platnosťou; 67. Dňa 20. septembra 2007, kým vyššie uve dospel teda k záveru, že tieto dve konania dené konanie už prebiehalo v Španielsku, ale nemajú rovnaký predmet konania v zmys ešte predtým, ako bolo prijaté sporné opat le článku 19 ods. 2 a že súd nižšieho stupňa renie, začala matka konanie na Amtsgericht by mal v tomto smere opäť preskúmať svoju (Miestny súd) v Albstadte, v rámci ktorého právomoc. sa domáhala zverenia oboch detí do osobnej starostlivosti.

68. Návrh na začatie prejudiciálneho kona nia uvádza, že toto konanie vo veci zverenia 70. V rozhodnutí z 8. júna 2009 však dieťaťa do osobnej starostlivosti bolo preruše Amtsgericht uviedol, že predsa len nebol né v súlade s článkom 16 Haagskeho dohovo presvedčený – najmä preto, lebo si nebol istý ru z roku 1980 35. Amtsgericht Stuttgart, čiže tým, či presun M. do Nemecka bol v súlade so súd, ktorému bola v tom čase z procesných zákonom, a teda právomoc bola zverená ne dôvodov vec pridelená, vyjadruje pochybnos meckým súdom v zmysle článku 9 nariadenia, ti o svojej právomoci a vzhľadom na konanie alebo v rozpore so zákonom, a v tomto prípa de by si španielske súdy zachovali právomoc podľa článku 10. Rovnako dospel k záveru, že 35 — Pozri bod 45 vyššie. otázka právomoci môže byť vyriešená iba tak,

I - 7375

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

že sa Súdnemu dvoru predloží prejudiciálna súdu, spolu s osvedčením súdu z 11. januára otázka 36 s cieľom objasniť túto záležitosť. 2008 podľa vzoru stanoveného v prílohe II k nariadeniu.

Konanie začaté otcom v Nemecku 74. Príslušný súd prvého stupňa a odvolací súd (opäť Amtsgericht a Oberlandesgericht Stuttgart) k rozhodnutiu španielskeho súdu pripojili vykonávaciu klauzulu a upozornili matku, že v prípade neuposlúchnutia môže byť pokutovaná. Práve proti týmto rozhod 71. V konaní, v ktorom došlo k podaniu toh nutiam matka podala na Bundesgerichtshof to návrhu na začatie prejudiciálneho konania, opravný prostriedok, založený na právnej sa otec domáha vyhlásenia vykonateľnosti otázke, ktorý sumarizuje rozsudok odvolacie sporného opatrenia v Nemecku. ho súdu takto.

72. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudi ciálneho konania, otec najskôr žiadal nariade nie návratu M. a iba z preventívnych dôvodov 75. Neexistuje nijaký zrejmý dôvod, prečo by žiadal vyhlásenie vykonateľnosti sporného rozhodnutie španielskeho súdu nemalo byť opatrenia. Následne však tvrdil, že jeho prio vykonateľné. Ide síce o predbežné opatrenie, ritou je vyhlásenie vykonateľnosti. ale článok 2 ods. 4 nariadenia na účely uzna nia a výkonu nerozlišuje medzi rôznymi for mami rozhodnutia. Deti neboli vypočuté špa nielskym súdom, ale nevypočutie neporušuje žiadne podstatné procesné pravidlo nemec kého práva, a to tým viac, že deti mali v tom čase len jeden a pol roka. Matka tvrdí, že špa 73. Súdny spis vnútroštátneho súdu postú nielske rozhodnutie nie je vykonateľné, lebo pený Súdnemu dvoru zahŕňa overené kópie konanie vo veci samej bolo začaté po lehote, (a overené nemecké preklady) pôvodného španielsky súd však vydal osvedčenie podľa opatrenia a opravného opatrenia španielskeho článku 39 nariadenia. Takisto neexistuje ni jaký dôvod neuznania vykonateľnosti podľa článku 23 nariadenia. Nebolo zistené žiad ne zjavné porušenie nemeckého verejného 36 — Súdny dvor doteraz nedostal žiadnu takúto otázku zo strany Amtsgericht, ktorý, samozrejme predtým, ako Zmluva poriadku a právo byť vypočutý, ktoré matke o fungovani Európskej únie nadobudla účinnosť, presnej šie 1. decembra 2009, nebol príslušný predložiť Súdnemu prináležalo, bolo zachované prostredníctvom dvoru otázku patriacu do tejto oblasti. jej predvolania na pojednávanie. Skutočnosť,

I - 7376

PURRUCKER

že sa matka osobne nezúčastnila na pojedná ku 20 musia mať dočasnú povahu a ich výkon vaní, ale že sa dala zastúpiť svojím právnym a záväzná povaha musia vyplývať z vnútro- zástupcom, bola spôsobená jej vlastným roz štátnej právnej úpravy. Za predpokladu, že hodnutím. V konaní o uznaní a výkone tento obaja účastníci konania sú vypočutí, pred- súd nemôže preskúmať vecnú stránku zvere bežné opatrenia (iné ako tie, ktoré sa týkajú nia dieťaťa do osobnej starostlivosti, o ktorom manželských vecí a vecí rodičovských práv sa rozhodlo v Španielsku. a povinností) majú byť uznané a vykonané v súlade s Bruselským dohovorom a s na- riadením č. 44/2001, pričom podliehajú iba obmedzeniam stanoveným Súdnym dvorom. Hoci situácia sa podľa tohto nariadenia zdá byť porovnateľná, článok 20 ods. 1 sa týka opatrení prijatých podľa práva členského štá- tu „s ohľadom na osoby alebo majetok v tom- 76. Matka pred Bundesgerichtshof tvrdila, to štáte“, teda spája predmet opatrenia s prá- že ustanovenia nariadenia týkajúce sa uzná vomocou. Z článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 4 vania a výkonu sa na predbežné opatrenia, a článku 20 ods. 1 vyplýva, že pôsobnosť ktoré upravuje článok 20, neuplatnia, lebo ich ustanovení týkajúcich sa uznávania a výko- nemožno klasifikovať ako „rozsudok týkajúci nu stanovených v nariadení sa obmedzuje na sa rodičovských práv a povinností“ v zmysle rozhodnutia vo veci samej. článku 2 ods. 4.

77. Bundesgerichtshof sa zaoberal rôznymi prístupmi existujúcimi v právnickej literatúre.

78. Prvá skupina autorov vylučuje z pôsob 79. Druhá skupina by rozšírila pôsobnosť nosti ustanovení týkajúcich sa uznávania článku 2 ods. 4 na predbežné opatrenia pri a výkonu opatrenia prijaté za okolností, ktoré jaté príslušným súdom, ktoré patria do ob sú stanovené v článku 20 ods. 1 nariadenia. lasti konania vo veci samej, za predpokladu, Toto pravidlo klasifikujú ako jednoduché že právo na vypočutie je chránené prinaj pravidlo právomoci – jeho výklad môže byť menšom a posteriori. Toto nariadenie, na podporovaný rozsudkom vo veci A 37, podľa rozdiel od Bruselského dohovoru a nariade ktorého predbežné opatrenia v zmysle člán- nia č. 44/2001, upravuje trojstranné vzťahy, v rámci ktorých tretia osoba – dieťa – po trebuje osobitnú ochranu. Právo na vypoču 37 — Rozsudok z 2. apríla 2009, A, C-523/07, Zb. s. I-2805. tie musí byť teda zaručené v niektorej z fáz

I - 7377

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

konania, hoci by to bolo až po tom, ako sa neporušuje nemecký verejný poriadok, že prijalo predbežné opatrenie. 38 matka mala primeranú možnosť predložiť svoju vec španielskemu súdu a že skutočnosť, že dieťa staré 18 mesiacov nebolo vypočuté, nie je dôvodom na zamietnutie uznania a vý- konu opatrenia.

80. Tretia skupina by obmedzila uplatnenie nariadenia na predbežné opatrenia prijaté iba po vypočutí účastníkov konania. Samotné dodatočné splnenie požiadavky spravodli vého vypočutia nestačí. Je to práve chyba nariadenia, že umožňuje, pokiaľ ide o prá vo osobnej starostlivosti o dieťa, len prijatie 83. Vzhľadom na uvedené úvahy Bun­ nástrojov, ktoré sú inak určené na sporové desgerichtshof žiada rozhodnúť o tejto konanie; k takémuto rozšíreniu by nemalo prejudiciálnej otázke: dôjsť tak, aby bol narušený vyvážený systém Haagskeho dohovoru z roku 1980.

81. Napokon štvrtá skupina zastáva názor, že všetky predbežné opatrenia by mali byť na „Uplatňujú sa ustanovenia článku 21 a nasl. účely uznávania a výkonu zahrnuté do sys [nariadenia], ktoré sa týkajú uznávania a vý tému nariadenia. Niektorí príslušníci tejto konu rozsudkov ostatných členských štátov, skupiny považujú opatrenia prijaté za okol v súlade s článkom 2 ods. 4 tohto nariadenia ností stanovených v článku 20 za „rozsudky aj na vykonateľné predbežné opatrenia v ob [rozhodnutia – neoficiálny preklad]“ v zmysle lasti osobnej starostlivosti o dieťa v zmysle článku 2 ods. 4, zatiaľ čo ostatní príslušníci článku 20 tohto nariadenia?“ tejto skupiny sa s týmto názorom nestotož ňujú, ale všetci súhlasia s tým, že ustanovenia článku 21 a nasl. sa na ne uplatňujú.

84. V odpovedi na otázku Súdneho dvora, 82. Výsledok matkinho odvolania a otcovej či by sa naliehavé konanie podľa článku 104b žiadosti o uznanie sporného opatrenia by sa Rokovacieho poriadku Súdneho dvora malo teda menili v závislosti od uprednostnené uplatniť, Bundesgerichtshof potvrdil, že taký ho prístupu. Podobne ako odvolací súd, aj to krok nepovažuje za nevyhnutný. Ani Súdny Bundesgerichtshof súhlasí s tým, že opatrenie dvor nezačal naliehavé konanie z vlastného podnetu, hoci predseda súdu rozhodol, že vec by sa mala v súlade s prvým pododsekom 38 —  Porovnaj rozsudok zo 16. júna 1981, Klomps/Michel, článku 55 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku 166/80, Zb. s. 1593. prejednať prednostne.

I - 7378

PURRUCKER

85. Písomné pripomienky predložila matka, 87. Ak takýto spor zasiahne viac než jednu česká, nemecká, maďarská, talianska, por krajinu a viac než jeden právny systém – ako je tugalská, španielska vláda, vláda Spojeného to čoraz bežnejšie v dnešnej Európskej únii –, kráľovstva a Komisia. Na pojednávaní, ktoré ťažkosti môže poriadne zhoršiť nejasnosť, sa konalo 17. marca 2010, boli zastúpení tí pokiaľ ide o to, ktoré orgány majú právomoc istí účastníci konania okrem talianskej, ma konať, a pravdepodobnosť, že jeden z rodičov ďarskej a portugalskej vlády a predložili úst sa bude musieť popasovať s právnym systé ne pripomienky. Otec nepredložil Súdnemu mom, ktorý mu je navyše menej známy ako dvoru žiadne vyjadrenie. jeho vlastný, a často v jazyku, ktorý nie je jeho materinským jazykom.

88. Ako by to nestačilo, existuje všeobecná, Posúdenie polozrozumiteľná nedôvera v známu pred stavu – neraz podporovaná populárnymi médiami, ktoré sa takýmito prípadmi pôsobi vého ľudského záujmu zvyknú zaoberať –, že súdy cudzích krajín sú menej spravodlivé ako vlastné vnútroštátne súdy a že pravdepodob ne nespravodlivo uprednostnia svojich vlast ných štátnych príslušníkov.

Všeobecné úvahy

89. Existenciu týchto ťažkostí nemožno po 86. Spory týkajúce sa zverenia detí do osob prieť. Zdôrazňujú však absolútnu nevyhnut nej starostlivosti sprevádzajúce rozpad vzťa nosť jasného súboru pravidiel o právomoci hu rodičov patria medzi najbolestivejšie a o uznávaní a výkone rozsudkov v tejto oblas a emocionálne najnáročnejšie, pričom úlo ti na úrovni EÚ, kde omeškanie a pochybnosť hou súdov je ich urovnať. Snahy o zmierne môžu obzvlášť uškodiť najlepším záujmom nie rozporov, ktoré v týchto sporoch vznika tých, ktorí sú v prvom rade dotknutí – a to jú, otestujú schopnosti poradcov, sociálnych sú práve deti. Práve takýto súbor pravidiel sa pracovníkov, ako aj právnikov. Ak je súdne nariadenie snaží zriadiť. V prípade pochyb rozhodnutie nevyhnutné, často sa vníma ako nosti (ktorá, zdá sa, existuje vo viacerých prí nespravodlivé prinajmenšom jedným z do padoch, aspoň medzi nemeckými zástupcami tknutých rodičov. právnej náuky zhrnutých Bundesgerichtshof )

I - 7379

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

ich výklad musí byť jasne poskytnutý Súdnym vlastnej právomoci ako spojené s jeho zápor- dvorom. 39 ným rozhodnutím vo veci samej, ktoré bude samo osebe pravdepodobne vnímané ako ne- spravodlivé, zdá sa, že je nevyhnutné, aby zis- tenie právomoci bolo v každom prípade mož- né odôvodniť ako výlučné a tak jasne a úplne, ako je to možné. Je poľutovaniahodné, že sporné opatrenie nedosiahlo tento podstatný cieľ.

90. Tieto pravidlá sa musia uplatniť pokojne, bez toho, aby sa zohľadnil akýkoľvek vplyv, ktorý pravdepodobne môžu mať na konanie vo veci samej. Majú čisto procesnú povahu. Ich účelom je po prvé zaručiť, aby sa podstat né otázky vyriešili promptne – nie unáhlene, ale bez omeškania, ktoré môže celkovo vyplý vať z dĺžky trvania sporov o právomoc – sú 92. Pokiaľ ide o uznávanie a výkon, nariade dom, ktorého právomoc, stanovená vzhľadom nie sa zakladá na obzvlášť vysokom stupni na najlepšie záujmy dieťaťa, najmä vzhľadom vzájomnej dôvery, vyžadovaní uznania bez na kritérium blízkosti, môže byť jasne zistená; použitia akéhokoľvek osobitného konania, a po druhé, že rozhodnutia súdu majú úplný obmedzení dôvodov neuznania na minimum účinok, opäť bez omeškania a v rámci celej a zákaze preskúmania právomoci súdu pôvo Európskej únie. du a jeho rozhodnutia vo veci samej. Takýto stupeň vzájomnej dôvery – nevyhnutný na účely vyhnutia sa prieťahom a konfliktom, ktoré by inak komplikovali konanie dotknu tého typu – na druhej strane zveruje vysoký stupeň zodpovednosti súdu, ktorý uzná svoju právomoc, a vyžaduje si primeranú procesnú ochranu, ktorá bude dostupná v členskom štáte pôvodu, pričom vo všeobecnosti výsled né opatrenie nemôže byť napadnuté v člen skom štáte uznávania a výkonu. 91. Pokiaľ ide o právomoc, nariadenie bolo vytvorené vzhľadom na stanovenie jasné ho rámca, na základe ktorého možno určiť súd, ktorý má právomoc konať. Nevyhnutne však budú existovať situácie, v rámci ktorých vzniká určitý stupeň neistoty. Z tohto dôvo du a z dôvodu nebezpečenstva, že sklamaný rodič bude vnímať vyhlásenie súdu o jeho

39 — Pozri taktiež body 70 až 74 stanoviska, ktoré predniesol 93. V tomto smere nemôžem urobiť nič lep generálny advokát Bot vo veci, v ktorej bol vydaný roz­ sudok z 23. decembra 2009, C-403/09 PPU, Detiček, šie, než citovať z iniciatívy na účely prijatia Zb. s. I-12193. smernice o právach na tlmočenie a preklad

I - 7380

PURRUCKER

v trestnom konaní, vydanej deň po pojedná Dvojčatá a nariadenie vaní v tejto veci. 40 Odôvodnenie č. 4 navrho vanej smernice znie:

95. Významným aspektom tohto prípadu je, že sa týka sporu o osobnú starostlivosť o dvojčatá, ktoré sa v súčasnosti nachádza jú – a možno majú teraz na účely nariade nia zvyčajný pobyt – v rôznych členských štátoch. Extrémne silnou zásadou, ktorou sa „Vzájomné uznávanie môže účinne fungovať riadi každé rozhodnutie týkajúce sa rodičov iba v atmosfére istoty, keď nielen justičné or ských práv a povinností, osobnej starostlivos gány, ale aj všetci účastníci trestného konania ti alebo zabezpečovania potrieb dieťaťa, je, že považujú rozhodnutia justičných orgánov súrodenci – a predovšetkým dvojčatá – by iných členských štátov za rovnocenné s vlast mali ostať spolu, pokiaľ veľmi výnimočné dô nými rozhodnutiami, čo zahŕňa tak dôveru vody nesvedčia o opaku. Prinajmenšom sa v primeranosť predpisov svojich partnerov, zdá byť nevyhnutné, aby sa otázkou starostli ako aj dôveru v správne uplatňovanie týchto vosti o ne zaoberal jeden a ten istý súd – čo sa predpisov.“ v skutočnosti uvádza aj v spornom opatrení.

96. Nariadenie neposkytuje žiadne osobit né ustanovenie, ktoré by upravovalo takúto situáciu. 41 To sa zdá byť nešťastnou chybou, 94. Myslím si, že toto tvrdenie môže byť hoci súhlasím s tým, že presná formulácia prebraté v celom rozsahu z oblasti trestného takéhoto ustanovenia by mohla byť citlivou konania do tej oblasti konania, ktorá sa týka záležitosťou. V prípade absencie akéhokoľvek rodičovských práv a povinností, osobnej sta takéhoto pravidla však nariadenie poskytuje rostlivosti o dieťa a zabezpečovania potrieb ustanovenie (v článku 15), na základe kto- dieťaťa.

41 — Zdá sa – hoci som nepostrehla nijaké výslovné vyhlásenie s týmto účinkom ani v jednom z prípadov –, že španiel 40 —  Iniciatíva Belgického kráľovstva, Spolkovej repub sky súd vo svojom spornom opatrení a španielska vláda liky Nemecko, Estónskej republiky, Španielskeho krá vo svojich pripomienkach na pojednávaní zastávali názor, ľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, že na účely nariadenia platí domnienka, že dvojčatá majú Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, spoločný zvyčajný pobyt a nenadobudnú nový, pokiaľ sa Rakúskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, obe nepresťahovali do nového členského štátu. Nech už Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva na účely prija zastávali akýkoľvek názor, žiadne takéto pravidlo nariade tia smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach na nie nestanovuje a zdá sa mi, že ho z tohto nariadenia ani tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ C 69, s. 1). nemožno odvodiť.

I - 7381

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

rého súdy postúpia vec na prejednanie súdu 98. Takáto dohoda uzatvorená v počiatočnej iného členského štátu, ku ktorému má dieťa fáze môže byť schopná zamedziť zdĺhavým osobitnú väzbu, ak je tento súd vhodnejšie odvolacím konaniam, sporom o právomoc umiestnený na prejednanie veci, je to v naj- a odvolávaniu sa na tento Súdny dvor – to lepšom záujme dieťaťa a na tento účel sú súdy všetko v najlepšom záujme detí. Je možné, povinné spolupracovať. Taktiež (v článku 55) že z jedného súdu, na základe dôkazov, ktoré vyžaduje, aby ústredné orgány uľahčili komu- mu predložil iba jeden rodič, by sa prenesenie nikáciu medzi súdmi s cieľom uplatniť toto právomoci na iný súd mohlo zdať nebezpeč ustanovenie. V rozsudku vo veci A 42 Súdny né. Ale komunikácia a spolupráca môže cel dvor zdôraznil povinnosť vnútroštátnych sú- kom rozptýliť takéto počiatočné dojmy a sna dov komunikovať priamo alebo prostredníc- ha komunikovať a spolupracovať sa v záujme tvom ústredných orgánov. dieťaťa zdá byť podstatná.

99. Bohužiaľ, Súdny dvor nebol oboznámený s tým, že by v prejednávanom prípade došlo k takejto iniciatíve.

97. Zdá sa byť veľmi žiaduce, aby v prípa de, akým je tento – ktorý zahŕňa jediný spor o zverenie oboch dvojčiat do osobnej sta rostlivosti, a teda si musí vyžadovať prinaj menšom jedno súvislé zhodnotenie celkovej situácie –, súdy a dotknuté ústredné orgány 100. Bolo by dokonca ešte menej žiadu aktívne používali tieto ustanovenia s cieľom ce – v skutočnosti by to indikovalo zlyhanie dohody, aby sa záležitosťou zaoberal jeden normotvorcu Spoločenstva –, keby mecha a ten istý súd, konkrétne ktorýkoľvek z dvoch, nické uplatnenie nariadenia malo mať ten vý ktorý sa zdá byť lepšie umiestnený vzhľadom sledok, že by jediná otázka v oblasti rodičov na všetky okolnosti, no najmä na najlepší zá ských práv a povinností, pokiaľ ide o dvojčatá, ujem dvojčiat. bola narýchlo rozdelená medzi súdy v dvoch rozdielnych členských štátoch, ktoré môžu dosiahnuť rozdielne rozhodnutia umožňu 42 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 61 a nasl., júce vznik rozporuplných situácií na jasnú body 4 a 5 rozhodnutia. ujmu detí.

I - 7382

PURRUCKER

Rozsah otázky a článku 20 nariadenia V každom prípade sa zdá byť pravdepodob né, že v konečnom dôsledku je založená buď na tom, že španielsky súd dospel k záveru, že podmienky stanovené v článku 20 ods. 1 sú splnené, alebo na tom, že všetky predbežné opatrenia patria do pôsobnosti článku 20 bez ohľadu na súd, ktorý ich prijal. Ak je to však tak, žiadna z týchto teórií sa mi nezdá byť odôvodnená.

101. Nemecké súdy musia rozhodnúť, či má byť sporné opatrenie uznané a vykonané v Nemecku v súlade s nariadením.

102. Prejudiciálna otázka, ktorú 104. Pokiaľ ide o prvú teóriu, vo viacerých Bundesgerichtshof predložil Súdnemu dvo pripomienkach predložených Súdnemu dvo ru, je v podstate tá, či predbežné opatrenia ru bolo zdôraznené, že sporné opatrenie sa v zmysle článku 20 nariadenia, ktoré sú vy vôbec neodvoláva na článok 20 a že M. sa v re konateľné v členskom štáte, v ktorom boli levantnom čase nenachádzal v Španielsku. prijaté, majú byť uznané a vykonané v inom Presný základ, z ktorého španielsky súd od členskom štáte rovnakým spôsobom, ako iné vodzoval právomoc, nie je uvedený. Zmienky vykonateľné rozsudky. v jeho opatrení sa však všetky zdajú byť vy svetliteľné hypotézou, že sa domnieval, že má všeobecnú právomoc regulovať rodičovské práva a povinnosti voči obom deťom, 43 a že jeho predbežné opatrenie bolo procesne skôr predbežným úvodom, ktorý má predchádzať definitívnejšiemu rozhodnutiu v tomto smere po pripomienkach oboch rodičov v konaní vo veci samej, a nie naliehavým opatrením pri jatým za okolností stanovených v článku 20.

103. Domnienkou teda je, že sporné opatre nie patrí do pôsobnosti článku 20. Základ tej 43 —  Pozri body 54 až 61 vyššie. Za určitých okolností by to domnienky nie je úplne zrejmý. Môže to byť posledný spoločný zvyčajný pobyt rodičov a trvalé bydlisko otca mohli v Španielsku zakladať právomoc podľa článku 12 tým, že bola predostretá Bundesgerichtshof ods. 1 (pozri poznámku pod čiarou 4), zatiaľ čo predchá tak, že matka predložila opravný prostriedok dzajúci zvyčajný pobyt M. v Španielsku spolu s otcovými (aj keď trochu neurčitými) námietkami týkajúcimi sa jeho založený na právnej otázke, alebo vyplýva premiestnenia by mohli zakladať právomoc podľa článku 10 priamo zo zistení súdu stanovených nižšie, (pozri bod 10 vyššie); a odkaz na prednosť podľa článku 19 sa zdá byť relevantný iba vo vzťahu ku konfliktom, pokiaľ ako vysvetlila nemecká vláda na pojednávaní. ide o všeobecnú právomoc (pozri bod 169 nižšie).

I - 7383

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

105. Pokiaľ ide o druhú teóriu, zdá sa mi, že vyriešiť základnú podstatnú otázku uznania výklad by vôbec neobstál. a výkonu sporného opatrenia – napriek tomu, že azda môže Bundesgerichtshof pomôcť do- siahnuť rozhodnutie o opravnom prostriedku podanom na tento súd, ak (ako výsledok ob- medzení stanovených vnútroštátnym kona- ním) toto rozhodnutie musí vychádzať z toho, že sporné opatrenie bolo prijaté za okolností stanovených v článku 20. Ešte menej užitočné by bolo odmietnuť odpoveď na otázku, ako 106. Po prvé nariadenie v článkoch 8 až 15 navrhla česká vláda, z dôvodu, že je vzhľadom stanovuje komplexný súbor pravidiel upra na okolnosti hypotetická. vujúcich právomoc, pokiaľ ide o záležitosti rodičovských práv a povinností. Z povahy ta kýchto záležitostí vyplýva, že mnohé rozhod nutia budú mať predbežný charakter. Ďalej článok 20 ujasňuje, že tieto pravidlá nebránia súdom členských štátov prijať naliehavé pred bežné opatrenia podľa vnútroštátneho práva s ohľadom na osoby v tomto členskom štáte, aj keby právomoc rozhodovať vo veci samej mal 108. Je ustálenou judikatúrou Súdneho dvo súd iného členského štátu, a že takéto opatre ra, že v konaní o prejudiciálnej otázke, kto nia zaniknú, len čo súd členského štátu, ktorý ré zahŕňa spoluprácu medzi vnútroštátnymi má právomoc rozhodovať vo veci samej, pri súdmi a Súdnym dvorom, prislúcha Súdnemu jal opatrenie, ktoré považoval za primerané. dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpo Takéto ustanovenie nemá v úmysle regulovať veď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú všetky predbežné opatrenia. Nemá v úmysle začal vnútroštátny súd prejednávať. Pritom je ani zveriť všeobecnú právomoc. Iba za oso povinnosťou Súdneho dvora vykladať všetky bitných okolností umožňuje inému súdu, ustanovenia práva EÚ, ktoré sú nevyhnutné ktorý je na tento účel dočasne lepšie umiest na tento účel, vrátane ustanovení, ktoré nie nený ako súd, ktorý má všeobecnú právomoc, sú výslovne spomenuté v jemu predložených prijať naliehavo nevyhnutné predbežné opat prejudiciálnych otázkach, a môže tieto otázky renia, podriadené opatreniam, o ktorých roz preformulovať. 45 hodol súd so všeobecnou právomocou. 44

109. Takýto prístup sa zdá byť ešte nevy 107. Vzhľadom na to odpoveď, ktorá sa ob hnutnejší v spore týkajúcom sa rodičovských medzuje na postavenie opatrení prijatých za práv a povinností, ktorý už bol neprimerane okolností stanovených v článku 20, nepomáha

45 — Pozri napríklad rozsudok z 26. júna 2008, Wiedermann a Funk, C-329/06 a C-343/06, Zb. s. I-4635, bod 45 a cito 44 — Pozri bod 169 nižšie. vanú judikatúru.

I - 7384

PURRUCKER

zdĺhavý. Uplynuli viac než dva roky a viac podľa všetkého zohľadnené aj v odvolacom než polovica života dvojčiat odvtedy, čo bolo konaní na Audiencia Provincial v Madride) je, sporné opatrenie prijaté a osvedčené španiel- či sú to nemecké alebo španielske súdy, ktoré skym súdom. To je však v úplnom rozpore majú právomoc určiť rodičovské práva a po s hlavným cieľom nariadenia, ktorým je slú- vinnosti voči jednému alebo obom dvojča žiť najlepším záujmom dieťaťa zaručením tám, avšak v tejto záležitosti nebola Súdnemu toho, že rozhodnutia sú prijaté a zrealizované dvoru predložená žiadna otázka. Keďže tieto promptne, bez súdnych prieťahov vyplývajú- dve otázky sa prelínajú, niektoré úvahy sa cich z cezhraničnej povahy situácie. môžu týkať, aspoň nepriamo, aj poslednej uvedenej záležitosti.

110. Nesúhlasím teda s obmedzujúcim prí stupom nemeckej vlády (že iba vnútroštát ny súd, ktorý má plnú vedomosť o konaní 112. Ako sme mali možnosť vidieť, nariade a o otázkach, ktoré sa prejednávajú, je v zása nie stanovuje takmer automatické uznanie de oprávnený stanoviť a vymedziť otázku, kto a výkon rozsudkov, ktoré sú založené na vy rú treba zodpovedať). Budem sa skôr snažiť sokom stupni vzájomnej dôvery, ktorá na od zaoberať sa všetkými očividne relevantnými vetu vyžaduje vysoký stupeň zodpovednosti otázkami a ustanoveniami takým spôsobom, a spolupráce. Z požiadaviek uznania a výko aby sa poskytla najužitočnejšia možná odpo nu síce existujú určité výnimky, ale v zásade veď s ohľadom na rýchle celkové vyriešenie, sa dalo očakávať, že sporné opatrenie špa aby to bolo v najlepšom záujme dvojčiat. nielskych súdov bude v Nemecku uznané a vykonané.

111. Pri identifikácii problematických otázok treba spomenúť, že otcov návrh, ktorého sa týka vec prejednávaná na Bundesgerichtshof, 113. Uvedených bolo niekoľko námietok v skutočnosti žiada uznanie a výkon spor k tomuto záveru – najmä matkou, hoci nie ného opatrenia, iba pokiaľ ide o M., kto koľko členských štátov predostrelo navzájom rý sa nachádza v Nemecku. Pokiaľ ide o S., sa prekrývajúce úvahy. Ide v podstate o päť ktorá ostala v Španielsku, nie je potreb tvrdení: (i) španielsky súd nemal podľa naria né žiadne opatrenie, ktoré má byť uznané, denia nijakú všeobecnú právomoc určiť rodi­ a žiaden priestor na jeho výkon v Nemecku. čovské práva a povinnosti, pokiaľ ide o M.; Samostatnou otázkou v konaní prebiehajú (ii) sporné opatrenie bolo predbežným com na Amtsgericht Stuttgart (ktoré bolo opatrením a žiadne predbežné opatrenie

I - 7385

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

akéhokoľvek druhu nemusí byť podľa člán preskúmam, či skutočnosť, že sporné opatre ku 21 a nasl. nariadenia uznané alebo vyko nie bolo predbežné, niečo na veci mení. nané; (iii) sporné opatrenie bolo predbežným opatrením v zmysle článku 20 nariadenia a predbežné opatrenia tohto osobitného dru hu sa podľa článku 21 a nasl. neuznávajú ani nevykonávajú; (iv) španielsky súd nebol oprávnený podľa článku 20 nariadenia ur čiť rodičovské práva a povinnosti, pokiaľ ide o M.; a (v) napriek osvedčeniu vydanému 116. Po druhé budem predpokladať, že špa španielskym súdom podľa článku 39 naria nielsky súd sa domnieval, že (vo vzťahu k M.) denia vykonateľnosť sporného opatrenia nemal všeobecnú právomoc, ale že jeho pred v Španielsku zanikla po tom, ako otec v lehote bežné opatrenie bolo povolené článkom 20 30 pracovných dní od prijatia tohto opatrenia nariadenia, a budem skúmať, či opatrenia, nezačal konanie vo veci samej. ktoré sa týkajú tohto článku, majú byť bežne uznané a vykonané v iných členských štátoch. Ak majú, budem sa opäť zaoberať krokmi pri jatými v prípade spornej právomoci.

117. Predtým, ako sa však budem zaoberať 114. Budem sa snažiť zaoberať sa všetkými oboma hypotézami, zdá sa byť užitočné struč týmito záležitosťami v zmysle systematického ne objasniť pojem „predbežné“ opatrenie. rámca, v rámci ktorého tiež preskúmam po vahu sporného opatrenia, čo sa javí ako nevy hnutné pre konečné rozhodnutie o tom, či má byť opatrenie uznané alebo vykonané.

„Predbežné“ opatrenia

115. Po prvé budem zastávať hypotézu, že španielsky súd sa sám osebe domnieval, že má všeobecnú právomoc podľa článku 8 a nasl. 118. Na prvý pohľad sa potreba objasnenia nariadenia vo vzťahu k obom dvojčatám. môže zdať pochybná: predbežné opatrenie Preskúmam, ako môže nariadenie umožniť je, samozrejme, to, ktoré má za cieľ pôsobiť dosiahnuť matke, ak túto právomoc spochyb iba v určitom časovom úseku – teda až dovte ňuje, aby opatrenie nebolo uznané alebo vy dy, kým sa neudeje určitá udalosť alebo kým konané v Nemecku. V tomto kontexte tiež neuplynie určité časové obdobie.

I - 7386

PURRUCKER

119. Je však povahou a podstatou rodinného že bude nahradené ďalším rozhodnutím, kto práva, že ako deti dospievajú a okolnosti sa ré sa prijme po dôkladnejšom preskúmaní, menia, rozhodnutia vo veci samej o rodičov samo osebe nie je osobitne určené na to, aby ských právach a povinnostiach môžu potre sa nahradilo alebo zmenilo a doplnilo, pokiaľ bovať zmenu (alebo v skutočnosti zrušenie). sa nezmenia okolnosti. Na účely jasnosti sa V dôsledku toho nie je žiadne takéto rozhod budem zaoberať posledným uvedeným ty nutie definitívne alebo konečné v tom zmys pom rozhodnutia ako „pevným“, keďže v sku le, že rozsudok o rozvode je definitívny alebo točnosti nie je ani konečné, ani definitívne. konečný. Všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sú účinné iba v ur čitom časovom úseku a nevyhnutne zanikajú v deň, kedy dieťa dovŕši plnoletosť.

122. V tomto kontexte je preto stupeň na liehavosti zvyčajnou vlastnosťou predbež ného opatrenia (a nevyhnutnou, ak sa týka článku 20). Zdá sa byť dôležité zohľadniť to, že naliehavé opatrenia sú neraz prijaté spô 120. V kontexte článku 20 nariadenia je si sobom skráteného konania, ktorý môže obísť tuácia jasná: predbežné opatrenie je to, ktoré niektoré alebo mnohé z bežných procesných je prijaté z dôvodu naliehavosti a ktoré za záruk. Môže sa stať, že nie je možné vypočuť nikne, len čo súd, ktorý má všeobecnú prá všetky dotknuté osoby alebo preskúmať všet vomoc, prijal opatrenia, ktoré považoval za ky relevantné dôkazy. Niektoré rozhodnutia primerané. môžu byť dokonca prijaté prostredníctvom telefónu, čo jednoducho vedie k rukou písa nému záznamu v spise. 46

121. Analogicky by niekto mohol povedať, že 123. Vzhľadom na tieto úvahy sa budem zao predbežné rozhodnutie o rodičovských prá berať dvoma hypotézami stanovenými vyššie. vach a povinnostiach prijaté súdom, ktorý má všeobecnú právomoc, je také, ktoré je často prijaté na účely vyriešenia naliehavých situá cií neumožňujúcich úplné preskúmanie zále 46 — Príklad stanovený v správe Legarde o Haagskom doho vore z roku 1996, už citovaný v poznámke pod čiarou16, žitosti a v zásade je jeho osobitným účelom, bod 120.

I - 7387

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

Prvá hypotéza: všeobecná právomoc predtým, ako otec začal konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v Nemecku – touto otázkou sa budem zaoberať nižšie, konkrétne v bode 148 a nasl.

Pevné rozhodnutie

125. Navyše je úplne zrejmé, že súdy člen ského štátu uznania a výkonu nemôžu pre skúmať ani právomoc súdu pôvodu, ani jeho rozhodnutie vo veci samej.

124. Podmienky a systém nariadenia sú dosť jasné: rozsudok prijatý v členskom štáte musí byť uznaný v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a rozsudok prijatý v člen skom štáte, ktorý je tam aj vykonateľný a kto rý bol doručený, musí byť vykonaný v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vy konateľný v súlade s postupmi stanovenými 126. Zákaz preskúmania právomoci je ob v nariadení. Osobitné a obmedzené dôvody siahnutý aj v článku 19 nariadenia, pokiaľ neuznania a zamietnutia návrhu na vyhláse ide o prekážku začatého konania. Ak sa vedú nie vykonateľnosti sú stanovené v článku 23 konania týkajúce sa rodičovských práv a po v spojení s článkom 31 ods. 2 – k nim sa, vinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým podľa všetkého, musí pridať nedostatok vy predmetom konania na súdoch rôznych člen konateľnosti v členskom štáte pôvodu a ne ských štátov, potom súd, ktorý začal konať doručenie odporcovi, ako sa to zdá byť zrej ako druhý, musí aj bez návrhu prerušiť kona mé z článku 28 ods. 1. Ak sa žiaden z týchto nie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, kto dôvodov neuplatní, neexistuje nijaký priestor rý začal konať ako prvý, pričom musí odmiet na zamietnutie uznania alebo výkonu. V pre nuť uplatniť svoju právomoc v prospech tohto jednávanom prípade je jediný takýto dôvod, súdu. Podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa týka ktorý je uvedený (matkou v konaní pred v podstate obdobných ustanovení stanove Amtsgericht Stuttgart), ten, že platnosť spor ných v článku 21 Bruselského dohovoru, je ného opatrenia zanikla v Španielsku ešte záležitosťou súdu, ktorý začal konať ako prvý,

I - 7388

PURRUCKER

rozhodnúť, či má právomoc. 47 (Súhlasím začať ďalšie konanie, ktorým sa domáhala s tým, že judikatúra týkajúca sa Bruselského pevného rozhodnutia, pretože nie španielske, dohovoru alebo jeho predchodcu, nariadenia ale nemecké súdy mali právomoc. Z tohto dô- č. 44/2001, sa nemôže automaticky a bez vodu by jej jedinou možnosťou bol opravný prostredne uplatniť na toto nariadenie, 48 prostriedok v rámci španielskeho systému v tomto konkrétnom prípade však, zdá sa, ne proti domnienke španielskych súdov o právo- existuje nijaký dôvod neprebrať ju.) moci, 49 s možnosťou – najneskôr však na súde posledného stupňa – predložiť Súdnemu dvo- ru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

127. Čo potom možno urobiť, ak účastník 128. Takýto priebeh konania by sa však mo konania, ako je to v prejednávanom prípade, hol ukázať ako zdĺhavý 50 (hoci je možné dú napadne právomoc súdu, ktorý prijal rozhod fať, že konanie by bolo urýchlené v možnom nutie, o ktorého uznanie alebo výkon sa žia rozsahu a, samozrejme, v prípadoch pochyb da? Jasnou odpoveďou je urobiť tak pred tým nosti môže teraz dokonca aj súd prvého stup to samotným súdom. Ak sporné opatrenie ňa predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu bolo pevným rozhodnutím o rodičovských otázku a žiadať naliehavé konanie), je to však právach a povinnostiach, nariadenie by jas jediný priebeh konania možný podľa nariade ne neumožnilo matke dosiahnuť zamietnutie nia. To opäť zdôrazňuje vysoký stupeň zod jeho uznania alebo výkonu v Nemecku alebo povednosti zverenej vnútroštátnym súdom pri určovaní si právomoci a potreby, že musia v tejto súvislosti poskytnúť výslovné, úplné 47 — V rozsudku z 27. júna 1991, Overseas Union Insurance a i. a jasné odôvodnenie. Iba takáto svedomitosť (C-351/89, Zb. s. I-3317, bod 22 a nasl.), Súdny dvor pozna menal, že cieľ vyhnúť sa negatívnym konfliktom právomoci môže vytvárať skutočné prostredie vzájom môže byť dosiahnutý bez toho, aby súd, ktorý začal konať ako druhý, preskúmal právomoc súdu, ktorý začal konať nej dôvery, ako to vyžaduje nariadenie, a iba ako prvý, a že v nijakom prípade nie je lepšie umiestnený takéto odôvodnenie môže umožniť odvola na stanovenie toho, či prvý súd má právomoc; pravidlá dohovoru sú spoločné pre oba súdy a každý zo súdov ich ciemu súdu, súdu výkonu v inom členskom môže vykladať a uplatniť s rovnakou autoritou. Ak je prá vomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, sporná, môže súd, ktorý začal konať ako druhý, ak neodmietne právomoc, iba prerušiť konanie a nemôže sám osebe preskúmať právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. V rozsudku z 9. decem 49 — Ako, zdá sa, skutočne urobila v nasledujúcom konaní vo bra 2003, Gasser (C-116/02, Zb. s. I-14693, bod 46 a nasl.), veci samej v Španielsku, dokonca ešte predtým, než bolo Súdny dvor potvrdil tieto vyhlásenia, zdôrazňujúc, že člá prijaté akékoľvek konečné rozhodnutie. nok 21 bol procesným pravidlom založeným úplne a jedine 50 — Poznamenávam, že z písomných vyhlásení matky na na chronologickom poradí, v rámci ktorého príslušné súdy pojednávaní vyplýva, že o jej odvolaní proti rozhodnutiu začali konať. španielskeho súdu z 28. októbra 2008, ktoré potvrdzovalo 48 — Pozri napríklad body 63 a 64 návrhov, ktoré predniesla medzinárodnú právomoc vo vzťahu k obom dvojčatám generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný v konaní vo veci samej, nebolo rozhodnuté až do februára

rozsudok

A, už citovaný v poznámke pod čiarou 37. alebo marca 2010.

I - 7389

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

štáte alebo Súdnemu dvoru stanoviť akékoľ- toho, či takto široko definované rozhodnutie vek sporné aspekty tak rýchlo, ako je to len má byť predbežné, alebo nie; ustanovenia ka- možné. pitoly III o uznávaní a výkone odkazujú na uznávanie a výkon rozsudkov, opäť bez roz- lišovania; a v zmysle tejto kapitoly článok 23 písm. b) predpokladá, že „rozsudok [rozhod- nutie – neoficiálny preklad]“ môže byť prija- té v prípadoch naliehavosti, a implikuje, že môže byť predbežné.

Predbežné rozhodnutie

129. Aký je rozdiel, pokiaľ existuje, v tom, ak rozhodnutie (prijaté súdom, ktorý sa sám ose be domnieva, že má právomoc rozhodovať vo 131. Nevidím ani nijaký naliehavý dôvod veci samej) je jasne predbežným opatrením? spojený s povahou predbežných opatrení, To by mohlo predstavovať vhodnú analýzu si ktorý by menil situáciu. Súd, ktorý má vše tuácie v prejednávanom prípade. obecnú právomoc, je súdom členského štátu, s ktorým je dieťa v zásade úzko spojené (pri najmenšom podstatne spojené). Je to aj súd, ktorý prijme rozhodnutie vo veci samej, po kiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, čiže rozhodnutie, ktoré musí byť podľa nariadenia uznané a vykonané v ostatných členských štá toch. Nevyhnutne musí mať tiež právomoc 130. Predovšetkým, ako bolo zdôraznené prijať akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré v niektorých písomných pripomienkach, sú nevyhnutné, až dovtedy, kým nie je prijaté nariadenie výslovne nerozlišuje medzi dei pevné rozhodnutie. 52 Takéto predbežné opat nitívnymi alebo pevnými rozhodnutiami na renia budú úzko spojené s nasledujúcim pev jednej strane a predbežnými rozhodnutiami ným rozhodnutím. Vnútroštátny súd rozhod na strane druhej. Článok 2 ods. 4 definuje ne o týchto predbežných opatreniach okrem pojem „rozsudok [rozhodnutie – neoficiál iného aj vzhľadom na svoju vlastnú povinnosť ny preklad]“ široko, bez ohľadu na použitú dosiahnuť takéto pevné rozhodnutie tak rých- oficiálnu terminológiu, a neobsahuje nijakú domnienku, že akákoľvek kategória by mala byť vylúčená; ustanovenia kapitoly II o prá 52 — Ako aspoň implicitne Súdny dvor nedávno uznal v roz sudku vo veci Detiček (už citovaný v poznámke pod vomoci 51 nerozlišujú medzi konaniami podľa čiarou 39), v ktorom trval na tom, že predbežné priznanie práva osobnej starostlivosti súdom, ktorý má všeobecnú prá vomoc, prevážilo nad nasledujúcim predbežným priznaním, údajne založeným na článku 20, vydaným zo strany súdu v inom členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené 51 — Iné ako článok 20, ktorého sa táto hypotéza netýka. v rozpore so skorším rozsudkom.

I - 7390

PURRUCKER

lo, ako je to zlučiteľné s celkovým posúdením zamietnuť, a že takéto skrátené konanie mal veci samej, a pokiaľ možno, bude sa snažiť zákonodarca jasne v úmysle: zamietnutie zaručiť, aby predbežné opatrenia nenarúšali môže byť prípustné okrem iného vtedy, ak alebo nepredurčovali toto rozhodnutie. dieťa nebolo vypočuté (okrem prípadov na liehavosti); alebo ak bolo rozhodnutie prijaté kontumačne, keď sa nezúčastnenej osobe ne doručilo primerané oznámenie takým spôso bom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu; alebo ak to porušuje rodičovské práva a povinnosti osoby, ktorá nebola vypočutá. 53

132. V tomto smere sa mi zdá, že predbež né opatrenia prijaté súdom, ktorý má podľa nariadenia všeobecnú právomoc, musia byť uznané a vykonané v inom členskom štáte za tých istých podmienok ako nasledujúci roz sudok, ktorý má ten istý súd vydať. Akýkoľvek iný prístup by so sebou niesol riziko ovplyv nenia nasledujúceho rozsudku spochybňo 135. Zdá sa teda, že nariadenie nestanovuje vaním akýchkoľvek snáh na zaistenie konti žiadne všeobecné vylúčenie z normálneho re nuity – a spôsoboval by vo veľkom rozsahu žimu uznávania a výkonu jednoducho preto, neúčinnosť nariadenia vzhľadom na širokú lebo konanie je také, že niektoré z bežných škálu rozhodnutí, ktoré sú denne prijíma záruk môžu chýbať. Vylúčenie existuje iba né súdmi v oblasti rodinného práva v rámci vtedy, keď sú určité osobitné záruky v sku Európskej únie. točnosti odopreté. V prejednávanom prípade sa nespomína, že by akákoľvek takáto záru ka bola odopretá; deti boli príliš malé na to, aby boli vypočuté, a matke bolo dostatočne umožnené vyjadriť sa pred súdom, čo v pre jednávanom prípade aj využila.

133. Predsa však by sa mohlo tvrdiť, že častá krátkosť konania, ktoré vedie k prijatiu pred bežného opatrenia, možno pri absencii nie ktorých procesných záruk bežne zabezpeču júcich spravodlivý proces, svedčí skôr proti automatickému uznaniu a výkonu.

136. Iným možným dôvodom na opatrnejšie zaobchádzanie s predbežným opatrením je, že proti predbežnému rozhodnutiu nemusí byť možné podať opravný prostriedok, takže účastník konania, ktorý bude chcieť napadnúť právomoc, nebude mať nijakú možnosť tak 134. Na to však možno odpovedať, že člá nok 23 nariadenia konkretizuje okolnosti, v rámci ktorých možno uznanie a výkon 53 — Článok 23 písm. b), c) a d).

I - 7391

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

urobiť v členskom štáte pôvodu alebo v člen- 138. Matka vo svojich písomných pripo skom štáte výkonu. mienkach predložených Súdnemu dvoru predostrela iný dôvod neuznania alebo ne vykonania predbežných rozhodnutí (súdu, ktorý sa domnieva, že má všeobecnú právo moc) rovnakým spôsobom ako pri pevných rozhodnutiach. Najskôr tvrdila, že opatrenia prijaté za okolností stanovených v článku 20 by nemali byť uznané alebo vykonané v iných členských štátoch (záležitosť, ktorou sa bu dem zaoberať nižšie 55), a zastávala názor, že ten istý prístup musí byť prijatý v prípade, keď súd za takýchto okolností nekoná, ale domnieva sa, že má všeobecnú právomoc, a v rámci tejto právomoci prijíma predbež né opatrenia. Zastávanie iného prístupu by vyžadovalo, aby súd členského štátu výkonu určil, či súd pôvodu zakladal svoju právomoc na článkoch 8 až 14, alebo na článku 20 – ke ďže preskúmanie právomoci súdu pôvodu je výslovne zakázané článkom 24 nariadenia. 137. To, či ide o takúto situáciu v prejedná vanom prípade, nie je zo spisového materiálu jasné. 54 Podľa môjho názoru to nebolo cel kom jasné ani z odpovedí španielskej vlády na otázky Súdneho dvora, či už písomné alebo ústne. V každom prípade je aspoň naznačené, že proti domnienke španielskeho súdu o prá vomoci prijať sporné opatrenie by mohol byť dostupný nejaký druh opravného prostriedku, a zdá sa, že matka bola aspoň schopná napad núť túto právomoc v kontexte nasledujúceho konania vo veci samej. Nech je pravda, pokiaľ ide o záležitosť v prejednávanom kontex te, akákoľvek, ak v akomkoľvek konkrétnom prípade nebol proti domnienke súdu o prá vomoci podaný nijaký opravný prostriedok, potom v prípade napadnutia v konaní pred 139. Bez ohľadu na to, či by medzi dvomi týmto súdom je tento súd tým súdom, ktorý kategóriami predbežného opatrenia mal byť je podľa tretieho odseku článku 267 ZFEÚ stanovený rozdiel, si myslím, že táto analýza (článok 234 ES) povinný predložiť Súdnemu je nevhodná. Na účely stanovenia toho, či dvoru návrh na začatie prejudiciálneho kona predbežné opatrenie bolo prijaté na základe nia – a jeho návrh by mohol byť prejednaný všeobecnej právomoci odvodenej z pravidiel v rámci naliehavého konania. stanovených v nariadení, alebo za okolností stanovených v článku 20, nie je nevyhnutné

54 — Pozri bod 63 vyššie. Pozri tiež rozsudok z 25. júna 2009, Roda Golf & Beach Resort, C-14/08, Zb. s. I-5439, body 24 až 30. 55 — Pozri bod 156 a nasl. nižšie.

I - 7392

PURRUCKER

preskúmať právomoc súdu pôvodu, ale iba pojednávaní česká vláda, zdá sa, zastávala stanoviť základ, na ktorom sa súd domnieval, presne opačný prístup. že má právomoc konať.

140. Samozrejme, určiť tento základ nemusí 142. V rozsudku vo veci Mietz Súdny dvor byť vždy jednoduché. V prejednávanom prí (v kontexte Bruselského dohovoru) zdôraznil, pade sporné opatrenie nie je odôvodnené tak že v nariadení predbežnej platby sa súd pôvo úplne alebo tak jasne, ako je to žiaduce, hoci du výslovne neodvolával na svoju všeobecnú sa zdá, že španielsky súd preskúmal záležitosť právomoc podľa dohovoru a že nijaká takáto z viacerých uhlov a sám seba uistil, pokiaľ ide právomoc nebola zrejmá zo znenia jeho roz o jeho právomoc, odvolávaním sa na niekoľ sudku (o takýto prípad by išlo napríklad vte ko možných dôvodov všeobecnej právomoci, dy, keby sa v rozsudku preukázalo, že odporca nie však na článok 20. V iných prípadoch sa mal bydlisko v zmluvnom štáte súdu pôvodu môže stať, že odôvodnenie bude oveľa struč a žiaden z druhov výlučnej právomoci stano nejšie, dokonca môže úplne chýbať, a týmto venej v dohovore nebol uplatniteľný). V dô spôsobom dôjde k absolútnemu nedodržaniu sledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že ak povinností prináležiacich vnútroštátnym sú sa súd pôvodu nevyjadrí k svojej právomoci, dom ako dôsledok zásady vzájomnej dôvery, potreba zaručiť neobchádzanie pravidiel do ktorú nariadenie presadzuje. hovoru si vyžaduje, aby bol jeho rozsudok vykladaný v tom zmysle, že tento súd zakladá svoju právomoc prijať predbežné opatrenia na vnútroštátnom práve, a nie na všeobecnej právomoci odvodenej z dohovoru.

141. Komisia a nemecká vláda najmä tvrdia, že ak základ, z ktorého sa domnienka prá vomoci vyvodzuje, nemôže byť jasne zistený z podmienok alebo z obsahu rozhodnutia, o ktorého uznanie a výkon sa žiada, potom možno analogicky s rozsudkom Mietz 56 143. Ako som už uviedla, nie všetky aspekty predpokladať, že sa zakladá na článku 20. Na judikatúry, ktorá sa týka Bruselského dohovo ru a nariadenia č. 44/2001, sú vhodné na pria me prebratie do kontextu tohto nariadenia. 56 — Rozsudok z 27. apríla 1999, Mietz, C-99/96, Zb. s. I-2277, Zdá sa mi, že tento aspekt si vyžaduje vyme najmä body 50 a 55. dzenie podmienok takéhoto prebratia – hoci

I - 7393

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

nevidím nijaký dôvod na úplné odmietnutie právomoc sa zakladala na okolnostiach sta- navrhované českou vládou. novených v článku 20 ods. 1.

146. V prejednávanom prípade sa mi zdá, 144. Toto nariadenie sa na rozdiel od že dokonca aj vtedy, ak sporné opatrenie nie Bruselského dohovoru a nariadenia je také výslovné, ako by sa žiadalo, samotný č. 44/2001 osobitne venuje komunikácii me záver, ktorý z toho treba vyvodiť, je, že špa dzi súdmi, čo majú uľahčiť, ak je to potreb nielsky súd sa sám osebe domnieval, že má né, ústredné orgány relevantných členských všeobecnú právomoc, a neodvolával sa na štátov. Je to v súlade s duchom vzájomnej článok 20. 58 spolupráce, ktorú podporuje nariadenie, aby sa takáto komunikácia rozšírila na všetky zá ležitosti, ktoré môžu uľahčiť alebo urýchliť konanie týkajúce sa uznania alebo vykonania rozsudkov. Keďže tu sa vyžaduje len zistenie základu, z ktorého súd pôvodu sám osebe vyvodzoval svoju právomoc, komunikácia by nemala byť príliš ťažká. 147. Možno dodať, že za okolností tohto prípadu sa nebolo možné oprávnene odvo lávať na článok 20, keďže M. sa nenachádzal v Španielsku v žiadnom štádiu konania na španielskom súde. (Z bodov 50 až 52 rozsud ku vo veci Detiček 59 by sa mohlo zdať, že na to, aby bolo predbežné opatrenie týkajúce sa rodičovských práv a povinností prijaté za 145. Chcela by som teda doladiť prístup pri okolností stanovených v článku 20, sa musí jatý Súdnym dvorom v kontexte Bruselského nielen dieťa, ale aj osoby, ktoré predtým alebo dohovoru. Zvýšená spolupráca a osobitné nedávno vykonávali tieto práva a povinnos ustanovenie týkajúce sa komunikácie medzi ti, nachádzať v dotknutom členskom štáte. súdmi stanovené v nariadení – čo je povin Súhlasím však s názorom vyjadreným na po nosť, ktorej nevyhnutnosť dodržania je zrej jednávaní niekoľkými z prítomných, že takýto má z judikatúry 57 – vyžaduje, aby sa súd vý prístup by bol nesprávny a že práve samotná konu, ak má pochybnosť, pokiaľ ide o základ prítomnosť dieťaťa stanovuje, či môžu byť vo domnienky právomoci súdu pôvodu, pokúšal vzťahu k nemu prijaté naliehavé predbežné zistiť tento základ od dotknutého súdu. Iba opatrenia.) Pokiaľ ide o S., skutočnosť, že od ak táto snaha nevedie k primerane rýchle narodenia neopustila územie Španielska, zna- mu výsledku, malo by sa predpokladať, že

58 — Pozri body 54 až 61 a bod 104 vyššie a poznámku pod čia rou 43. 57 — Pozri bod 96 vyššie a poznámku pod čiarou 42. 59 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 39.

I - 7394

PURRUCKER

mená, že všeobecná právomoc španielskych a povinností na účely vykonania v inom člen- súdov je podľa článku 8 nesporná a že (v sú- skom štáte vykonateľný v členskom štáte pô- časnosti) neexistuje žiadna otázka uznania vodu. V súlade s článkom 37 ods. 1 písm. b) alebo výkonu v inom členskom štáte. a článkom 39 musí byť k návrhu na vyhlá- senie vykonateľnosti pripojené osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílohe II, ktoré je vydané príslušným súdom členského štátu pôvodu. V bode 9.1 tohto osvedčenia sa od sporného súdu vyžaduje, aby uviedol, či je

rozsudok

vykonateľný podľa práva tohto štá- tu. Vzniká teda otázka, či môže súd členského 148. Napokon matka na Amtsgericht štátu výkonu skúmať niečo viac, než len toto Stuttgart uviedla, že napriek tomu, že osved osvedčenie, ktoré bolo vydané na účely ziste- čenie bolo vydané španielskym súdom podľa nia, či je rozsudok (stále) vykonateľný. článku 39 nariadenia, sporné opatrenie nie je v Španielsku vykonateľné, lebo predbežné opatrenia dotknutého druhu zaniknú, pokiaľ nie je v rámci 30 pracovných dní podaný ná vrh na rozhodnutie vo veci samej, a v prejed návanom prípade otec takýto návrh v rámci tejto lehoty nepodal. 60

149. To, či toto tvrdenie v skutočnosti a v španielskom procesnom práve je, alebo nie je riadne odôvodnené, nie je záležitosť, o ktorej môže rozhodnúť Súdny dvor. Otázka 151. Zdá sa mi, že takúto možnosť má súd, na týkajúca sa nariadenia však môže vzniknúť, ktorý je podaný návrh na vyhlásenie vykona ak sa účastník konania domáha v inom člen teľnosti. Hoci článok 31 ods. 2 uvádza, že ná skom štáte vyhlásenia vykonateľnosti opatre vrh možno zamietnuť len z niektorého z dô nia, ktorého vykonateľnosť v členskom štáte vodov stanovených v článku 23, zdá sa byť pôvodu zanikla, ale ku ktorému bolo vydané logicky nevyhnutné, že zamietnutie musí byť osvedčenie. takisto možné, ak rozsudok nie je vykonateľný v členskom štáte pôvodu, keďže takáto vyko nateľnosť je podmienkou, ktorá je výslovne stanovená v článku 28 ods. 1. Predloženie osvedčenia podľa vzoru stanoveného v prílo he II nie je však absolútnou požiadavkou na splnenie tejto podmienky, keďže článok 38 ods. 1 umožňuje súdu členského štátu výko 150. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia musí nu prijať rovnocenné písomnosti alebo iné byť rozsudok o výkone rodičovských práv informácie. Navyše žiadne z ustanovení od dielov 2 a 3 kapitoly III, ktorá upravuje ko nanie o vyhlásení vykonateľnosti rozsudkov 60 — Pozri bod 65 vyššie. týkajúcich sa rodičovských práv a povinností,

I - 7395

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

nestanovuje, že by osvedčenie v prílohe II a povinností na jednej strane a rozsudkami, bolo záväzné alebo nenapadnuteľné. ktoré sa týkajú práva styku alebo návratu dieťaťa, na strane druhej. 63 Vo vzťahu k roz- sudkom, ktoré sa týkajú práva styku alebo návratu dieťaťa, je kľúčovým okrem iného osvedčenie o vykonateľnosti v členskom štá- te pôvodu; toto osvedčenie je zároveň nevy- hnutné a záväzné. Vo vzťahu k rozsudkom o výkone rodičovských práv a povinností je osvedčenie dôležité, nie je však absolútne ne- vyhnutné a možno ho napadnúť opravným prostriedkom.

152. To je jasne v rozpore s ustanoveniami oddielu 4, ktoré upravujú vykonateľnosť ur čitých rozsudkov týkajúcich sa práva styku alebo návratu dieťaťa. Tento oddiel upravuje osvedčenia podľa vzorov stanovených v prí lohách III a IV a uznanie a výkon práva „bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez mož nosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol roz sudok osvedčený v členskom štáte pôvodu“ 61. Taktiež určuje, že proti vydaniu osvedčenia nie je prípustný opravný prostriedok, 62 ale tým, že neumožňuje predložiť iné rovnocen né písomnosti alebo informácie, robí pred 154. Ak opatrenie nie je natrvalo vykonateľ loženie osvedčenia v skutočnosti absolútnou né v členskom štáte pôvodu, ale zaniká alebo podmienkou výkonu. môže zaniknúť po určitom čase alebo v dô sledku uskutočnenia alebo neuskutočnenia určitej udalosti, je v systéme vzájomnej dôve ry, ktorú nariadenie presadzuje, samozrejme, nielen žiaduce, ale aj prirodzené, že takéto obmedzenie by malo byť naznačené súdom pôvodu v jeho osvedčení. Ak takéto nazna čenie absentuje, ktorákoľvek dotknutá osoba môže predložiť dôkaz, že opatrenie stratilo vykonateľnosť. V tomto prípade sú dostup né tie isté prostriedky komunikácie medzi súdmi a ústrednými orgánmi, ktoré existujú na účely potreby overiť základ právomoci. Ak takéto prostriedky poskytnú uspokojivú 153. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zá odpoveď, súd vykonávajúci rozhodnutie by, merom normotvorcu bolo rozlišovať me dzi rozsudkami o výkone rodičovských práv 63 — Tento názor sa zdá byť vytvorený odôvodneniami č. 23 a 24, ktoré sa, zdá sa, týkajú iba „rozsudkov o práve styku a rozsudkov o návrate“, keďže sa zmieňujú o automatickom 61 — Pozri článok 41 ods. 1 a článok 42 ods. 1. uznaní bez dôvodov zamietnutia výkonu a o nemožnosti 62 — Článok 43 ods. 2. podať proti osvedčeniu opravný prostriedok.

I - 7396

PURRUCKER

samozrejme, nemal pokračovať v skúma- vykonateľné v členskom štáte pôvodu, použiť ní, v prípade absencie takejto odpovede by tie isté prostriedky komunikácie, ak je napad však takisto nemal účastníkom konania brá- nutá správnosť osvedčenia vydaného podľa niť v predložení aktuálnych dôkazov inými článku 39. spôsobmi.

Druhá hypotéza: opatrenie umožnené článkom 20

155. Dospela som teda k záveru, že predbež 156. Uplatní sa ten istý záver, pokiaľ ide né opatrenia prijaté súdom členského štátu na o uznanie a výkon, ak sporné predbežné základe právomoci odvodenej týmto súdom opatrenia nie sú prijaté na základe všeobecnej z pravidiel o všeobecnej právomoci stano právomoci podľa nariadenia, ale na základe vených v nariadení musia byť uznané a vy vnútroštátneho práva za obmedzených okol konané v iných členských štátoch rovnakým ností umožnených článkom 20? spôsobom ako akýkoľvek iný rozsudok prijatý na tom istom základe v súlade s článkom 21 a nasl. nariadenia. Súd, ktorý prejednáva návrh na uznanie alebo neuznanie takéhoto opatrenia alebo návrh na vyhlásenie vykona teľnosti, je oprávnený zistiť základ právomoci, na ktorý sa súd pôvodu odvoláva, a to zo zne nia alebo z obsahu jeho rozhodnutia, alebo, ak je to nevyhnutné, komunikáciou s týmto 157. Jasnou úvodnou pripomienkou je, že súdom, či už priamo alebo prostredníctvom samotné znenie článku 20 vymedzuje povahu príslušných ústredných orgánov. Len v ta opatrení, ktoré upravuje („s ohľadom na oso kom prípade, že takáto komunikácia neve by alebo majetok v tomto štáte“) takým spô die k primerane rýchlemu výsledku, možno sobom, že otázky týkajúce sa uznania alebo predpokladať, že právomoc sa zakladala na výkonu v inom štáte nemôžu vznikať často. okolnostiach stanovených v článku 20 ods. 1. Navyše skutočnosť, že takéto opatrenia zanik V prípade (predbežných) rozhodnutí o rodi nú, len čo začne konať súd, ktorý má všeobec čovských právach a povinnostiach sa môžu nú právomoc, znamená, že akékoľvek uznanie na overenie toho, či je rozhodnutie (stále) alebo výkon môže mať iba prechodný význam

I - 7397

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

pre osobu, ktorá sa ho domáha. 64 Skutočnosť, ských štátoch. Španielska vláda sa domnie- že je azda omnoho menej pravdepodobné, že va, že potrebný účinok nariadenia by mohol takéto situácie vznikajú za okolností stanove byť spochybnený vtedy, ak by boli opatrenia ných v článku 20 ako v prípade predbežných prijaté za okolností stanovených v článku 20 opatrení prijatých súdom, ktorý má všeobec vylúčené z ustanovení o uznávaní a výkone. 66 nú právomoc, však neznamená, že nemôžu nikdy vzniknúť, najmä za okolností, v rámci ktorých sa počas dočasnej prítomnosti dieťa ťa v treťom členskom štáte, ktorá je v súlade so zákonom, vyskytne určitá udalosť.

159. Hoci Komisia vo svojich písomných pripomienkach vyjadrila názor, že článok 20 nebol relevantný v kontexte konania vo veci samej, na pojednávaní zaujala viac či menej 158. Z tých, ktorí predložili písomné pripo originálny prístup. Tvrdila, že ustanovenia mienky, sa iba španielska a talianska vláda článku 21 a nasl. nariadenia sú v skutočnosti domnievajú, že opatrenia prijaté za okolností uplatniteľné na opatrenia prijaté za okolnos stanovených v článku 20 by mali byť uznané tí stanovených v článku 20 ods. 1, ale iba ak a vykonané v iných členských štátoch. Obe každá z týchto okolností – prítomnosť osoby vlády poukazujú na mimoriadne širokú de alebo sporného majetku, naliehavosť a pred finíciu „rozsudku [rozhodnutia – neoficiálny bežná povaha opatrenia – môže byť prísne preklad]“ stanovenú v článku 2 ods. 4 naria overená a právo na vypočutie bolo zaručené. denia, 65 teda na pojem, ktorý sa používa vo Najmä tvrdila, že predbežná povaha rozhod všetkých ustanoveniach o uznávaní a výkone nutia by mala byť v prijatom rozhodnutí vý a o ktorom sa domnievajú, že sa musí vzťa slovná a doba platnosti uvedená. hovať na akékoľvek vykonateľné rozhodnutie akéhokoľvek súdu bez ohľadu na základ, na ktorom bolo prijaté. Talianska vláda zdô razňuje dôležitosť práva na vypočutie, kto ré považuje za jediné podstatné kritérium rozhodnutia o vykonateľnosti v iných člen-

64 — Samozrejme, niektoré opatrenia, ako napríklad súdne povolenie na predaj majetku, ktorý ľahko podlieha skaze a ktorý patrí dieťaťu (alebo manželskému páru, keďže člá nok 20 sa vzťahuje aj na rozvod, rozluku a zrušenie man želstva), alebo súdne povolenie na operáciu dieťaťa (oba 160. Hoci by to mohol byť celkom užitočný príklady sú citované v správe Lagarde o Haagskom doho prístup, zdá sa mi, že nemá základ v samot vore z roku 1996, už citovanej v poznámke pod čiarou 16, bod 68, týkajúcej sa článku 11 ods. 1 tohto dohovoru), budú nom nariadení. Mohlo by sa najmä zdať, že mať de facto účinky, ktoré jednoducho musia byť uznané zahŕňa uplatňovanie článku 21 a nasl., čo v iných členských štátoch. 65 — „… rozsudok týkajúci sa [rozhodnutie týkajúce sa – neofici by však menilo uplatnenie článku 24, ktorý álny preklad] rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia [vydané súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozhodnutie označuje, vrátane pojmov ‚rozsudok‘, ‚rozhodnutie‘ alebo 66 — Citovaný rozsudok z 11. júla 2008, Rinau, C-195/08 PPU, ‚uznesenie‘ – neoficiálny preklad]“. Zb. s. I-5271, bod 80 a nasl.

I - 7398

PURRUCKER

zakazuje akékoľvek preskúmanie právomoci. voľba znenia pravdepodobne vyplýva z pôvo Nezastávam teda názor, že takýto prístup je du ustanovenia, ktorého predchodcovia 67 sa odôvodnený súčasnou legislatívou. odvolávajú takmer výlučne na „opatrenia“.

161. Ostatní účastníci konania, ktorí predlo žili písomné pripomienky, predostreli niekoľ ko často sa prelínajúcich tvrdení, pričom sa všetci prikláňali k názoru, že pravidlá uzná vania a výkonu stanovené v článku 21 a nasl. sa neuplatnia na predbežné opatrenia prijaté výlučne na základe článku 20. 163. Ďalej česká a portugalská vláda a vlá da Spojeného kráľovstva zdôrazňujú, že člá nok 20 je výnimkou zo všeobecnej štruktúry nariadenia a mal by sa vykladať reštriktívne. Súhlasím s tým, že článok 20 predstavuje výnimku – avšak výnimku zo všeobecných pravidiel právomoci (vrátane prekážky za čatého konania 68) stanovených v kapitole II, medzi ktorými sa nachádza, a nie výnimku 162. Po prvé portugalská vláda a vláda z pravidiel uznávania a výkonu, ktoré sú sta Spojeného kráľovstva tvrdia, že z dôvodu, novené v kapitole III. Súhlasím teda s tým, že že sa článok 20 odvoláva skôr na predbežné článok 20 sa pri rozhodovaní o tom, či situ „opatrenia“ než na „rozsudky [rozhodnu ácia patrí do jeho pôsobnosti, musí vykladať tia – neoficiálny preklad]“, sa konkrétne za reštriktívne, najmä pokiaľ ide o podmienky mýšľalo vylúčiť takéto opatrenia z „rozsudkov naliehavosti a prítomnosti v rámci územia. [rozhodnutí – neoficiálny preklad]“ uvede Nie som však presvedčená o tom, že by mal ných v zvyšnej časti nariadenia, najmä v usta ako automatický dôsledok spôsobiť obme noveniach týkajúcich sa uznávania a výkonu. dzené uplatnenie ustanovení o uznávaní Nepovažujem to za presvedčivé tvrdenie, naj a výkone, najmä vzhľadom na zjavne taxa mä so zreteľom na frázu „bez ohľadu na to, tívny zoznam dôvodov neuznania stanovený ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, v článku 23 nariadenia. 69 príkazu alebo rozhodnutia [ako sa rozhod nutie označuje, vrátane pojmov ‚rozsudok‘, ‚rozhodnutie‘ alebo ‚uznesenie‘ – neoficiálny 67 — Pozri body 30 až 47 vyššie. preklad]“ stanovenú v článku 2 ods. 4 v spo 68 — Pozri pod 169 nižšie. jení s veľmi širokou definíciou „súdu“ stano 69 — Pozri bod 18 vyššie; zodpovedajúci zoznam dôvodov neuznania rozsudkov týkajúcich sa rozvodu, rozluky alebo venou v článku 2 ods. 1. V tomto kontexte, ak anulovania manželstva je stanovený v článku 22. Navyše normotvorca v článku 20 zamýšľal rozlišovať zdôrazňujem, že v bode 56 návrhov, ktoré predniesla gene rálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný rozsu medzi „opatrením“ a „rozsudkom [rozhodnu dok A (už citovaný v poznámke pod čiarou 37), na ktorý sa tím – neoficiálny preklad]“, predpokladám, vláda Spojeného kráľovstva odvoláva, generálna advokátka preskúmala iba otázku právomoci, ktorej sa prípad týkal, že by tak urobil výslovne. Skôr si myslím, že a nie otázku uznania a výkonu.

I - 7399

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

164. Ďalšie tvrdenie, uvedené matkou, ma te pôvodu. Zdá sa teda, že neexistuje nijaký ďarskou vládou a vládou Spojeného krá dôvod na to, aby sa otázky týkajúce sa výkonu ľovstva, sa zakladá na bodoch 50 až 52 roz predbežných opatrení prijatých za okolností sudku vo veci A 70, v rámci ktorého Súdny stanovených v článku 20 vnímali odlišne ako dvor v podstate uviedol, že vzhľadom na to, akékoľvek iné opatrenia prijaté výlučne na že opatrenia, ktorých sa článok 20 týka, sú právnom základe ich vlastnej záväznosti. 72 opatreniami „dostupnými podľa práva tohto členského štátu“, je záležitosťou vnútroštátnej legislatívy stanoviť ich, a že vzhľadom na to, že sú prijaté na základe vnútroštátneho práva, musí ich záväzná povaha vyplývať z dotknutej vnútroštátnej legislatívy. Z tohto dôvodu uve dení účastníci konania tvrdia, že predbežné opatrenia prijaté iba na základe článku 20 ne odvodzujú zo samotného nariadenia žiadnu záväznú silu, a keďže takáto sila sa odvodzuje z vnútroštátneho práva, musí sa obmedziť na územie, na ktorom je toto právo uplatniteľné.

166. Podľa ďalšieho tvrdenia, ktoré Spojené kráľovstvo uviedlo vo svojich písomných pri pomienkach, môže uznanie a výkon „opatrení stanovených v článku 20“ mimo územia štá tu pôvodu spochybniť celkovú štruktúru na riadenia a všeobecné pravidlo, že právomoc by mal mať súd členského štátu zvyčajného pobytu dieťaťa. Článok 20 síce zaručuje, že v právomoci neexistuje žiadna medzera, ale 165. Domnievam sa však, že akékoľvek roz zároveň predstavuje riziko oneskorenia ešte hodnutie, ktoré sa týka nariadenia, či už pred predtým, ako súd, ktorý má všeobecnú prá bežné alebo iné, či už prijaté na základe vše vomoc, bude môcť konať. Toto riziko by sa obecnej právomoci podľa nariadenia, alebo mohlo zvýšiť v prípade, že sa opatrenia stano jednoducho na základe článku 20, odvodzuje vené v článku 20 majú vykonať v iných člen svoju záväznú silu v prvom rade z vnútroštát ských štátoch. Jeden rodič by sa napríklad neho práva súdu, ktorý ho prijal, a iba násled mohol domáhať dočasného zverenia dieťaťa ne z nariadenia. 71 Navyše podľa článku 28 do jeho osobnej starostlivosti na súde, ktorý ods. 1 je výslovnou podmienkou vyhlásenia nemá všeobecnú právomoc, podľa nariade vykonateľnosti v inom členskom štáte to, že nia, za okolností stanovených v článku 20. Ak

rozsudok

o výkone rodičovských práv a po by sa druhý rodič snažil o to, aby začal konať vinností musí byť vykonateľný v členskom štá-

72 —  Opäť by som zdôraznila to (pozri poznámku pod 70 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 37. čiarou 69 s ohľadom na návrhy, ktoré predniesla generálna 71 — Navyše, keďže nariadenie neobsahuje nijaké ustanovenia advokátka Kokott), že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku všeobecného práva v žiadnej z oblastí, ktorých sa týka, vo veci A nezaoberal otázkou výkonu rozhodnutia v inom vždy bude musieť byť akékoľvek opatrenie prijaté v praxi členskom štáte, ale sa iba spýtal, či ustanovenia vnútroštát „dostupné podľa vnútroštátneho práva“, dokonca aj keby neho práva týkajúce sa predbežného opatrenia prijatého za právomoc bola jasne založená na jednom z ustanovení okolností stanovených v článku 20 boli záväzné – a odpo článkov 8 až 15. vedal, že to bola záležitosť vnútroštátneho práva.

I - 7400

PURRUCKER

súd, ktorý má všeobecnú právomoc v člen- jurisdikčné pravidlá ostávajú zachované. skom štáte zvyčajného pobytu dieťaťa, tento Nemecká vláda dodala, že na čisto formál- súd by nemohol prijať právomoc, pokiaľ by nej úrovni článok 20 nasleduje po článku 19, súd, ktorý začal konať ako prvý, neodmietol ktorý sa uplatňuje iba na pravidlá právomo- uplatnenie tejto právomoci. Z hľadiska praxe ci, ktoré mu predchádzajú, a že článok 20 by to môže trvať nejaký čas – v rámci neho by bol pozbavený veľkej časti svojho potrebného prvý rodič získal nariadenie opatrenia, ktoré účinku, keby sa naň uplatnili pravidlá o pre- by bolo uznané a vykonateľné v rámci Európy. kážke začatého konania. Komisia dospela k záveru, že pravidlá o prekážke začatého konania sa uplatňujú, ale že overenie podľa článku 19 týkajúce sa „rovnakého predmetu konania“ by sa malo uplatniť striktne, podľa jej názoru s tým výsledkom, že predmet ko- nania by v praxi vlastne nikdy nebol rovnaký v konaní vo veci samej a v konaní za okolností stanovených v článku 20 ods. 1.

167. Tento prístup, zdá sa, predpokladá, že ak je návrh na súd členského štátu podaný na jedinom základe, a síce, že okolnosti stanove né v článku 20 nariadenia sú splnené, tento súd je „súdom, ktorý začal konať ako prvý“, na účely pravidiel o prekážke začatého konania stanovenej v článku 19, a tak „súd, ktorý za čal konať ako druhý“, nemôže konať dovtedy, kým súd, ktorý začal konať ako prvý, neod mietne uplatnenie tejto právomoci. 73

169. Zastávam názor, že súdu konajúcemu iba podľa článku 20 neprináleží žiadna prá vomoc zverená nariadením. „Nebráni“ sa mu prijať také naliehavé opatrenia, ktoré sú ne vyhnutné a sú dostupné podľa vnútroštátne ho práva, s ohľadom na osoby alebo majetok v jeho územnej právomoci, ktoré sa uplatnia iba dovtedy, kým súd, ktorý má všeobecnú právomoc, neprijme opatrenia, ktoré pova 168. Spojené kráľovstvo však na pojednáva žuje za primerané. Samotná skutočnosť, že ní prijalo odlišný prístup, konkrétne vnímalo koná jedine na základe článku 20, znamená, článok 20 ako „vyčleňujúci sa“ z jurisdikčných že jeho právomoc nemôže byť určená na účely pravidiel stanovených v zvyšnej časti naria článku 19, a tak konanie na tomto súde ne denia, teda osobitnú oblasť, v rámci ktorej spúšťa pravidlá prekážky začatého konania. sa tieto pravidlá neuplatnia, ale vnútroštátne Zo štruktúry článku 20 a najmä z článku 20 ods. 2 sa zdá byť zrej.mé, že ustanovenie ne vytvára nijakú prekážku obrátiť sa na súd, 73 —  Domnienka, s ktorou môže súhlasiť Amtsgericht ktorý má všeobecnú právomoc podľa naria a Oberlandesgericht Stuttgart (pozri body 69 a 69 vyššie). denia a ktorého rozhodnutia bezodkladne

I - 7401

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

nahradia tie, ktoré boli prijaté na základe ich vykonateľnosť zanikla vo chvíli, keď dieťa článku 20. Na druhej strane sa však názor prekročilo štátnu hranicu. Komisie, hoci azda dosahuje v praxi takmer taký istý výsledok, zdá byť zbytočne kompli kovaný a neurčitý.

171. Z tvrdení, ktoré som doteraz preskúma la, ma teda ani jedno nepresvedčilo o tom, že predbežné opatrenia prijaté za okolností stanovených v článku 20 nariadenia sa mu sia vnímať, pokiaľ ide o ich uznávanie a vý kon v iných členských štátoch, odlišne ako predbežné alebo iné opatrenia prijaté súdom, ktorý má všeobecnú právomoc podľa na riadenia. Iné tvrdenie uvedené matkou, ne meckou a maďarskou vládou sa však zdá byť presvedčivejšie.

170. Nevidím teda žiadne nebezpečenstvo spochybnenia celkového systému nariade nia alebo všeobecného pravidla zverujúceho právomoc súdom členského štátu zvyčajného pobytu dieťaťa, ak sú predbežné opatrenia prijaté za okolností stanovených v článku 20 uznané alebo vykonané v iných členských štá toch ako v tých, v ktorých boli vydané. Tento systém ako celok chápem tak, že len čo sa za 172. Znenie článku 20 ods. 1 tohto nariade čalo konať, súd so všeobecnou právomocou nia je zhodné so znením článku 12 nariade má vždy právomoc prijať akékoľvek prime nia č. 1347/2000 (okrem odkazu skôr na „do rané opatrenia. Akákoľvek právomoc iného hovor“ ako na „nariadenie“) a s článkom 12 súdu prijať predbežné opatrenia za okolností Bruselského dohovoru II. Dôvodová správa stanovených v článku 20 je podriadená tejto Komisie k návrhu z roku 1999, ktorý viedol všeobecnej právomoci. Ak aj existuje riziko k prijatiu nariadenia č. 1347/2000 74, a správa prieťahov, nevyplýva z pravidiel o prekáž Borrás o Bruselskom dohovore II 75 uvádzajú ke začatého konania alebo z vykonateľnosti (zhodne) vo vzťahu k týmto ustanoveniam opatrení prijatých za okolností stanovených toto: „Pravidlo stanovené v tomto článku sa v článku 20, ale iba z možného nedostatku obmedzuje na stanovenie územných účinkov pozornosti pri obrátení sa na súd so všeobec v členskom štáte, v ktorom boli opatrenia pri nou právomocou. Na druhej strane účinnosti jaté.“ Dôvodová správa Komisie k návrhu toh- opatrení prijatých za týchto okolností – ktoré sú z hľadiska svojej definície naliehavo nevy hnutné – by sa pravdepodobne dalo ľahko 74 — KOM(1999) 220 v konečnom znení. vyhnúť až do začatia takéhoto konania, keby 75 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 8.

I - 7402

PURRUCKER

to nariadenia z roku 2002, 76 pokiaľ ide o člá- sa predbežné rozsudky prijaté v týchto člen- nok 20, stanovuje, že „tento článok vo veľkej ských štátoch Spoločenstva mali uplatniť pro- miere preberá článok 12 nariadenia Rady (ES) stredníctvom vykonávacích konaní pôvod- č. 1347/2000.…“, hoci sa výslovne nezmieňuje ných členských štátov Spoločenstva“ – teda o územnom účinku. ujasňuje, že výkon v iných členských štátoch bol zamýšľaný. Správa Lagarde o Haagskom dohovore z roku 1996 78 dokazuje, že ochran- né opatrenia prijaté na základe naliehavosti podľa článku 11 tohto dohovoru majú byť uznané vo všetkých zmluvných štátoch, kým nenaliehavé predbežné opatrenia podľa člán- ku 12 majú iba vnútroštátny účinok.

173. Kontext teda svedčí o premyslenom zá mere zo strany tvorcov všetkých troch práv nych nástrojov vylúčiť z pôsobnosti ustano vení o uznávaní a výkone rozhodnutí v iných členských štátoch predbežné opatrenia prija té jednoducho na základe naliehavosti a prí tomnosti súdom, ktorý nemá všeobecnú prá vomoc. Možno predpokladať, že Rada si pri prijímaní nariadenia č. 1347/2000 bola tohto zámeru vedomá, čo potvrdila tým, že neusku točnila žiadnu zmenu článku 12. Domnievam sa, že možno tiež predpokladať, že na účely zmeny prístupu v kontexte tohto nariadenia by bola potrebná nejaká výslovná zmena.

175. Napriek takýmto náznakom, hoci môžu byť presvedčivé, a napriek výhodám, ktoré môžem vidieť 79 v možnosti uznávania a vy konávania opatrení prijatých za okolností 174. Treba uznať, že ostatné ustanovenia stanovených v článku 20 ods. 1 v iných člen vzdialenejších predkov nariadenia by mohli ských štátoch podľa nariadenia až dovtedy, pôsobiť v prospech uznania a výkonu. Správa kým súd so všeobecnou právomocou neroz Schlosser o pristúpení k Bruselskému doho hodne, predsa mi však z priamej legislatívnej voru z roku 1978 77 napríklad uvádzala, pokiaľ histórie ustanovenia jasne vyplýva, že takéto ide o obdobné ustanovenie dohovoru, že veľ opatrenia majú predovšetkým pôsobiť iba ká rozmanitosť predbežných opatrení, ktoré v rámci členského štátu, v ktorom boli prijaté. sú dostupné v práve Írska a Spojeného krá Ustanovenia stanovené v článku 21 a nasl. na ľovstva, by spôsobovala určité ťažkosti, „keby riadenia, ktoré stanovujú takmer automatické

76 — KOM(2002) 222 v konečnom znení. 78 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 16, body 72 a 75. 77 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 10, bod 183. 79 — Pozri bod 170 vyššie, in fine.

I - 7403

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

uznanie a výkon v iných členských štátoch, sa v rámci postupov stanovených v nariadení, preto neuplatnia. predsa len môže byť predmetom iných, aj keď pravdepodobne neobratnejších postupov odvodených z vnútroštátneho práva, a najmä tých, ktoré sú vyžadované mnohostrannými alebo dvojstrannými dohovormi, ktorých sú členské štáty zmluvnými stranami.

176. Zdôraznila by som však, že záver, ku ktorému som dospela, neznamená, že na riadenie bráni akémukoľvek uznaniu alebo výkonu opatrení prijatých v iných členských štátoch za okolností stanovených v článku 20 ods. 1. Znamená to skôr to, že uznanie a vý kon takýchto opatrení nariadenie neupravu je. Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré nariadenie 178. Po dosiahnutí tohto názoru si nemyslím, neupravuje, vo vzťahoch medzi členskými že je nevyhnutné zaoberať sa otázkou [tvr- štátmi sa naďalej uplatňujú predchádzajúce denie (iv) v bode 113 vyššie], či súd členské dohovory. 80 Jedným z relevantných dohovo ho štátu výkonu môže spochybniť právo rov by mohol byť Európsky dohovor z roku moc predpokladanú na základe článku 20. 1980 81, ktorý nerozlišuje medzi predbežnými Skutočnosť, že M. sa nenachádzal v Španielsku alebo inými opatreniami, jeho článok 14 však v čase prijatia sporného opatrenia a že jedna vyžaduje, aby zmluvné štáty „uplatnili jedno z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1 duchý a rýchly postup uznania a výkonu roz teda nebola splnená, nemá pre nemecké súdy hodnutí týkajúcich sa osobnej starostlivosti žiaden význam, ak sa ustanovenia o uznáva o dieťa“. V prejednávanom prípade by mohol ní a výkone stanovené v nariadení v nijakom byť relevantný aj bilaterálny dohovor z roku prípade neuplatnia, pokiaľ sa právomoc pred 1983 82. pokladá na tomto základe. V tomto prípade sa ten istý typ úvah uplatní na tvrdenie, že plat nosť sporného opatrenia zanikla ešte pred tým, ako sa o jeho výkon požiadalo.

177. V dôsledku toho, ak predbežné opatre nie prijaté za okolností stanovených v člán ku 20 ods. 1 – čiže na základe právomoci a opravných prostriedkov dostupných podľa vnútroštátneho práva – nemôže byť predme tom takmer automatického uznania a výkonu 179. V každom prípade, ak uznanie a výkon opatrenia prijatého za okolností stanove ných v článku 20 ods. 1 nie sú záležitosťa 80 — Pozri články 59 až 62 nariadenia. 81 — Pozri body 40 a 46 vyššie. mi, ktoré by upravovalo nariadenie, po 82 — Pozri bod 48 vyššie. tom sa zákaz preskúmania právomoci súdu

I - 7404

PURRUCKER

uvedený v článku 24 neuplatní na tie prípady, poskytnúť užitočnú odpoveď na predlože keď sa osoba domáha takéhoto uznania alebo nú základnú otázku, ale aj členským štátom výkonu. a Komisii v ich úsilí pomáhať Súdnemu dvoru v tomto smere. Celkovo to pravdepodobne prispelo k predĺženiu konania, ktoré by nao pak malo byť urýchlené v takom rozsahu, ako je to len možné, so zreteľom na najlepšie zá ujmy dotknutých detí.

Záverečné poznámky

183. Nesúlad vznikol, ako sa zdá, čiastočne v dôsledku nejasnosti sporného opatrenia, pokiaľ ide o stanovenie základu právomoci, na ktorom bolo prijaté, a čiastočne možno 180. Pri analýze otázok, ktoré vznikli v rámci z dôvodu procesných obmedzení stanove tohto návrhu na začatie prejudiciálneho ko ných matkiným opravným prostriedkom ale nania, som považovala za nevyhnutné prijať bo jeho formou z právneho hľadiska vo vzťa široký prístup a preskúmať záležitosti, ktoré hu k Bundesgerichtshof. sa môžu v konečnom dôsledku preukázať ako nie úplne relevantné na vyriešenie otázok, ktoré treba zodpovedať.

184. Existencia a účinky nesúladu ma bez ohľadu na dôvody, ktoré ho spôsobujú, vedú k tomu, aby som opäť zdôraznila povinnosti zverené vnútroštátnym súdom v rámci sys 181. To z veľkej časti spôsobuje zjavný ne tému vzájomnej dôvery stanoveného naria súlad medzi právnym základom (nech bol už dením, ktorého hlavným cieľom je zaručiť akýkoľvek), z ktorého španielsky súd v sku rýchle vyriešenie sporov týkajúcich sa rodi točnosti vychádzal pri určení svojej právomo čovských práv a povinností súdom, ktorý je ci, a domnienkou v konaní na vnútroštátnom najvhodnejšie umiestnený na prijatie rozhod súde, pokiaľ ide o to, čo bolo týmto základom. nutia v najlepšom záujme dieťaťa – a v tomto prípade v najlepšom záujme veľmi malých dvojčiat.

182. Tento nesúlad – spolu s absenciou, čo treba povedať, akýchkoľvek pripomienok akéhokoľvek druhu zo strany otca – bude 185. Tento cieľ nebol v prejednávanom prí prekážať nielen Súdnemu dvoru v jeho snahe pade dosiahnutý.

I - 7405

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

Návrh

186. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázku pred loženú Bundesgerichtshof odpovedal takto:

— „Predbežné opatrenia prijaté súdom členského štátu na základe právomoci od vodenej súdom z pravidiel o všeobecnej právomoci stanovených v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností musia byť uznané a vykonané v iných členských štátoch rovnakým spôsobom ako akýkoľvek iný rozsudok prijatý na tom istom základe, v súlade s článkom 21 a nasl. tohto nariadenia.

— Predbežné opatrenia prijaté súdom členského štátu na základe vnútroštátne ho práva za okolností, ktoré sú stanovené v článku 20 nariadenia č. 2201/2003, nemusia byť uznané alebo vykonané v iných členských štátoch v súlade s člán kom 21 a nasl. nariadenia. Toto nariadenie však nebráni ich uznaniu alebo výko nu v súlade s postupmi odvodenými z vnútroštátneho práva, najmä tými, ktoré sú vyžadované mnohostrannými alebo dvojstrannými dohovormi, ktorých zmluv nými stranami sú dotknuté členské štáty.

— Súd, ktorý prejednáva návrh na uznanie alebo neuznanie predbežného opatrenia alebo návrh na vyhlásenie vykonateľnosti, je oprávnený overiť právny základ prá vomoci, na ktorý sa súd pôvodu odvoláva, a to zo znenia alebo z obsahu jeho roz hodnutia, alebo, ak je to nevyhnutné, komunikáciou s týmto súdom, či už priamo alebo prostredníctvom príslušných ústredných orgánov. Len v prípade, ak žiaden z týchto prostriedkov neposkytne jasný a uspokojivý výsledok, možno predpo kladať, že právomoc sa zakladala na okolnostiach stanovených v článku 20 ods. 1. V prípade predbežných rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach sa

I - 7406

PURRUCKER

na overenie toho, či je rozhodnutie (stále) vykonateľné v členskom štáte pôvodu, môžu použiť tie isté spôsoby komunikácie, ak je správnosť osvedčenia vydaného podľa článku 39 nariadenia č. 2201/2003 napadnutá; a ak je takáto komunikácia neúspešná, môžu sa použiť iné dôkazné prostriedky, avšak za predpokladu, že sa predložia v primeranom čase.“

I - 7407

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-256/09 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik