C-256/09

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 20. mája 2010 1

1. Dvojčatá, z ktorých sa jedno v súčasnosti a nasl. nariadenia „Brusel IIa“ 2. Ostatné časti nachádza v Nemecku so svojou matkou, za nariadenia sú však tiež relevantné. tiaľ čo druhé je v Španielsku so svojím otcom, sú predmetom sporu o zverenie detí do osob nej starostlivosti medzi rodičmi, ktorí neboli nikdy zosobášení a ukončili svoje spolužitie. Španielsky súd vydal predbežné opatrenie zverujúce obe deti do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý sa domáha uznania a výkonu tohto rozhodnutia v Nemecku. Nemecký Úvod Bundesgerichtshof (Federálny súd) žiada usmernenie, či takéto predbežné opatrenie musí byť uznané a vykonané v inom členskom štáte rovnakým spôsobom ako rozsudok prí slušného súdu zverujúci deti do osobnej sta 3. Úvod nariadenia zahŕňa, okrem iného, tie rostlivosti s konečnou platnosťou. to odôvodnenia:

„(2) Európska Rada v Tampere schválila zásadu vzájomného uznávania súd nych rozhodnutí ako základ na vytvo renie skutočného justičného priesto ru a za prioritu označila právo styku Právny rámec s dieťaťom.

…

2. Vnútroštátny súd žiada, aby sa rozhodlo 2 — Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o výklade článku 2 ods. 4 a článkov 20 a 21 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v man želských veciach a vo veciach rodičovských práv a povin ností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) (ďalej len „nariadenie“ alebo, ak je potrebné odlíšiť ho od iných naria 1 — Jazyk prednesu: angličtina. dení, „toto nariadenie“).

…

(16) Toto nariadenie nemá brániť súdom člen ského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane (23) Európska Rada v Tampere vo svojich ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb záveroch (bod 34) usúdila, že rozsud alebo majetku nachádzajúcich sa v da ky [rozhodnutia – neoficiálny preklad] nom štáte. v oblasti rodinnoprávnych sporov sa majú ‚automaticky uznávať v celej únii bez ďalšieho konania alebo dôvodov na

(17) V prípadoch neoprávneného premiestne 3 — Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medziná rodných únosov detí uzatvorený 25. októbra 1980 (ďalej len nia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez ‚Haagsky dohovor z roku 1980‘).

I - 7357

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

odmietnutie výkonu‘. Práve kvôli tomu- pre jednu či druhú oblasť, zatiaľ čo ostatné to rozsudky [rozhodnutia – neoficiálny sú spoločné pre obe tieto oblasti. Nižšie uve preklad] o práve styku a rozsudky [roz- diem iba tie, ktoré sú relevantné vo vzťahu hodnutia – neoficiálny preklad] o ná- k otázkam rodičovských práv a povinností, vrate, ktoré boli osvedčené v členskom ktoré vznikli v prejednávanom prípade. Môže štáte pôvodu podľa ustanovení tohto byť však užitočné zohľadniť celkovú štruktúru nariadenia, sa majú uznať a vykonať nariadenia. vo všetkých členských štátoch bez po- treby akéhokoľvek ďalšieho konania. Opatrenia na výkon takýchto rozsud- kov [rozhodnutí – neoficiálny preklad] sa naďalej spravujú vnútroštátnym právom.

5. pojem ‚členský štát pôvodu‘ označuje členský štát, v ktorom sa vydal rozsudok, ktorý sa má vykonať; 6. V súlade s článkom 1 ods. 1 písm. b) a člán kom 1 ods. 2 písm. a) sa nariadenie vzťahuje, bez ohľadu na povahu súdu v občianskych 6. pojem ‚členský štát výkonu‘ označuje veciach, na nadobúdanie, výkon, prenesenie, členský štát, v ktorom sa žiada o vykona obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv nie rozsudku; a povinností vrátane najmä osobnej starostli vosti o dieťa a práva styku s dieťaťom. 7. pojem ‚rodičovské práva a povinnosti‘ označuje všetky práva a povinnosti týka júce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na zá 7. Článok 2 vymedzuje niektoré pojmy. Sú to klade dohody, ktorá má právne účinky. najmä: Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo [alebo právo na zverenie do osobnej sta rostlivosti – neoficiálny preklad] a právo styku s dieťaťom;

8. pojem ‚nositeľ rodičovských práv a po „1. pojem ,súd’ označuje všetky orgány vinností‘ označuje každú osobu, ktorá má v členských štátoch s právomocou vo ve rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu; ciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1; 9. pojem ‚opatrovnícke právo [alebo prá vo na zverenie do osobnej starostlivos ti – neoficiálny preklad]‘ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starost livosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto … pobytu dieťaťa;

I - 7359

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

10. pojem ‚právo styku‘ zahŕňa najmä prá Súdna právomoc vo vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu;

b) za predpokladu, že v čase pre miestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo [alebo právo 9. Článok 9 znie: na zverenie do osobnej starostlivos ti – neoficiálny preklad] aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo sa mostatne, alebo by sa bolo takto vy konávalo, ak by nedošlo k premiest neniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo [alebo právo na zverenie do „1. Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jed osobnej starostlivosti – neoficiálny ného členského štátu do iného členského štá preklad] sa považuje za vykonávané tu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy spoločne, ak na základe rozsudku členského štátu pôvodného obvyklého poby alebo zo zákona jeden nositeľ rodi tu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z člán čovských práv a povinností nemôže ku 8, právomoc počas trojmesačného obdo rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku bez súhlasu druhého nositeľa rodi o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto člen čovských práv a povinností. skom štáte predtým, ako sa dieťa presťahova lo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého poby …“ tu dieťaťa.

I - 7360

PURRUCKER

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva tohto štátu, a b) všetci účastníci konania styku, ktorý je uvedený v odseku 1, podro uznali právomoc súdov výslovne alebo iným bil právomoci súdov členského štátu nového jednoznačným spôsobom v čase začatia ko obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní nania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 4 pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.“

I - 7361

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

14. Článok 17 vyžaduje, aby súd členského 16. Článok 20, nazvaný „Predbežné opatre štátu aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právo nia vrátane ochranných opatrení“, uvádza: moc, ak sa začalo konanie vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc ko nať, ale súd iného členského štátu túto právo moc konať má. „1. V naliehavých prípadoch nebránia usta novenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostup 15. Článok 19 upravuje prekážku začatého né podľa práva tohto členského štátu, aj keby konania a súvisiace konania. Uvádza najmä: podľa tohto nariadenia mal právomoc roz hodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

„… 2. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považo val za primerané.“ 2. Ak sa vedú konania týkajúce sa rodičov ských práv a povinností k tomu istému die ťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Uznávanie

3. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako 17. Článok 21 nariadenia v rozsahu, v akom prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako je to relevantné, uvádza: druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.“

„1. Rozsudok vydaný [Rozhodnutie vyda né – neoficiálny preklad] v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez “ osobitného konania.

21. V súlade s článkom 30 ods. 1 sa podanie návrhu riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu. Podľa článku 30 ods. 3 v spojení s článkami 37 a 39 musí byť k návrhu pripoje 18. Článok 23 stanovuje dôvody neuznania ný a) odpis rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky rozhodnutí týkajúcich sa rodičovských práv na preukázanie jeho pravosti, a b) osvedčenie a povinností. V stručnosti sa tieto dôvody vydané príslušným súdom alebo orgánom týkajú verejného poriadku, nevypočutia die členského štátu pôvodu podľa vzoru stanove ťaťa alebo účastníka konania, nezlučiteľnosti ného v prílohe II. Toto osvedčenie má v pod s neskorším rozsudkom alebo nedodržania state podobu zoznamu podrobností, pokiaľ postupov umiestnenia dieťaťa. Žiaden z nich ide o súd, ktorý rozhodnutie vydal, o účastní sa nezdá byť dôvodom, na ktorý by sa v pre kov konania, o dotknuté deti a o rozhodnutie, jednávanej veci odvolávalo ako na relevantný. jeho vykonateľnosť v členskom štáte pôvodu a jeho nevyhnutný obsah.

19. Články 24 a 26 zakazujú akékoľvek pre skúmanie (v členskom štáte výkonu) právo moci súdu členského štátu pôvodu alebo vec 22. Podľa článku 31 ods. 1 a 3 súd, na ktorý bol nej stránky rozhodnutia. podaný návrh na vyhlásenie vykonateľnosti,

I - 7363

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

I - 7364

PURRUCKER

konania o jeho výklade iba tie súdy, proti kto oblasti v rámci osobitného naliehavého kona- rých rozhodnutiam nebol prípustný nijaký nia v súlade s článkom 23a Štatútu Súdneho opravný prostriedok podľa vnútroštátneho dvora a článkom 104b Rokovacieho poriadku práva. Súdneho dvora.

27. Nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fun govaní Európskej únie, presnejšie 1. decem Predchodcovia nariadenia v práve Európskej bra 2009, bol však článok 68 ods. 1 ES zrušený únie a právomoc podať návrh na začatie prejudi ciálneho konania o záležitostiach patriacich do spornej oblasti sa už neobmedzuje iba na súdy, proti ktorých rozhodnutiu nie je prí pustný nijaký opravný prostriedok.

30. Nariadenie je súčasťou procesu syste matického vývoja práva Európskeho spolo čenstva (teraz Únie) začatého Bruselským dohovorom z roku 1968 6, ktorý je v súčas nosti takmer úplne nahradený nariadením 28. Navyše (či už pred 30. novembrom 2009, č. 44/2001 7. Tieto dokumenty, hoci neupra alebo po ňom) majú súdy posledného uve vujú záležitosti rodičovských práv a povin deného druhu nielen právo, ale aj povinnosť ností, ktoré ako prvé upravovalo (aj keď iba žiadať takéto rozhodnutie, ak zvážia, že je ne vo vzťahu k manželským deťom) nariadenie vyhnutné na vydanie rozsudku. 5 č. 1347/2000 8, sú teraz zrušené a nahradené

I - 7365

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

týmto nariadením. 9 Mnohé ich ustanovenia, ako článok 19 ods. 2 a článok 19 ods. 3 tohto ktoré sa týkajú uznávania a výkonu, najmä nariadenia. 11 pokiaľ ide o predbežné opatrenia, sú podobné tým, ktoré sa nachádzajú v nariadení. Ak je to tak, judikatúra a iné právo 10 týkajúce sa tých- to ustanovení tiež môžu byť v kontexte tohto nariadenia relevantné.

33. Pokiaľ ide o predbežné opatrenia, naria denie č. 1347/2000 obsahovalo v článku 12 ustanovenie, ktorého znenie bolo zhodné so znením článku 20 ods. 1 tohto nariadenia, 12 pričom článok 24 Bruselského dohovoru a článok 31 nariadenia č. 44/2001 v podstate obsahujú podobné ustanovenie.

31. Nijaké z pravidiel právomoci sa v žiad nom z predchádzajúcich dokumentov netýka záležitostí rodičovských práv a povinností, ktoré sú nezávislé od manželských záležitostí. 34. Pokiaľ ide o uznávanie, ustanovenia po dobné (nie však zhodné) s už citovanými usta noveniami 13 možno nájsť v článkoch 26 až 29 Bruselského dohovoru, v článkoch 14, 15, 17 a 19 nariadenia č. 1347/2000 a v článkoch 33 až 36 nariadenia č. 44/2001. Pochopiteľne, dôvody neuznávania sú osobitné v závislosti od typu dotknutého opatrenia a ani Bruselský dohovor, ani nariadenie č. 44/2001 celkom nebránia preskúmaniu právomoci súdu pô 32. Pokiaľ ide o prekážku začatého konania, vodu, tak ako článok 24 tohto nariadenia. článok 21 Bruselského dohovoru, článok 11 nariadenia č. 1347/2000 a článok 27 naria denia č. 44/2001 obsahujú ustanovenia, kto ré majú mutatis mutandis ten istý účinok

37. Týmito skoršími ustanoveniami sa bu dem podrobnejšie zaoberať v mojej analýze nižšie, a to v rozsahu, v akom môžu byť uži točné pre výklad nariadenia. 16 — Rôzne haagske dohovory, na ktoré sa odvoláva, možno nájsť na internetovej stránke (http://www.hcch.net) alebo vo vydaniach Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, ktorej členmi sú všetky členské štáty a Európska únia sama osebe (pozri rozhodnutie Rady 2006/719/ES z 5. októbra 2006 o pristúpení Spoločenstva k Haagskej konferencii medzinárodného súkromného práva, Ú. v. EÚ L 297, s. 1, v spojení s poslednou vetou článku 1 ZEÚ). Internetová stránka tiež zahŕňa správu Steiger o dohovore z roku 1961, správu Pérez-Vera o doho vore z roku 1980 a správu Lagarde o dohovore z roku 1996, na ktoré sa možno odvolávať. Medzinárodní predchodcovia nariadenia 17 — Dohovor z 12. júna 1902 o starostlivosti o maloletých (ďalej len „dohovor z roku 1902“). 18 — Dohovor o právomoci orgánov a o rozhodnom práve v oblasti ochrany maloletých uzatvorený 5. októbra 1961 (ďalej len „dohovor z roku 1961“). V štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1902 a dohovoru z roku 1961, sa uplatní dohovor z roku 1961. Dohovor z roku 1902, pokiaľ ide o dotknuté členské štáty, je stále platný vo vzťahoch medzi Luxemburskom, Belgickom a Rumunskom (pozri Comparative study on enforcement 38. Predsa však – ako je možno typické pre procedures of family rights, TMC. Asser Instituut, Haag opatrenie zaoberajúce sa rodinným prá 2007, s. 84). Dohovor z roku 1961 ratifikovalo 11 súčasných členských štátov vrátane Nemecka a Španielska. vom – nariadenie má viac než jednu líniu 19 — Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní predchodcov. a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povin ností a opatrení na ochranu dieťaťa uzatvorený 19. októbra 1996 (Ú. v. ES L 151, s. 39). Podpísali ho všetky členské štáty Únie, ale doteraz ho ratifikovalo iba osem štátov, medzi ktoré však Nemecko a Španielsko nepatrí; všetky ostatné členské štáty, okrem Dánska, boli oprávnené ratifikovať ho 14 — Pozri body 20 až 22 vyššie. alebo pristúpiť k nemu, zároveň v záujme Únie (pozri roz 15 — Pozri bod 23 vyššie. hodnutie Rady 2008/431/ES, tamže, s. 36).

42. Pokiaľ ide o právomoc v záležitostiach osobnej starostlivosti o dieťa, dohovor z roku 1902 v podstate zveruje kompetencie orgá nom štátnej príslušnosti dieťaťa. Článok 7 však stanovuje, že až do rozhodnutia o zvere ní dieťaťa do osobnej starostlivosti a vo všet kých prípadoch naliehavosti akékoľvek opat renia nevyhnutné na ochranu cudzej osoby dieťaťa alebo záujmov môžu byť zohľadnené 44. Dohovor z roku 1996 upúšťa od odkazu na štátnu príslušnosť a zveruje právomoc vo všetkých veciach rodičovských práv a povin ností (stanovených široko v článku 3) súdnym 20 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 3. Haagsky dohovor z roku 1980 ratifikovali všetky členské štáty. a správnym orgánom zmluvného štátu zvy 21 — Uzatvorený 20. mája 1980 v Luxemburgu, European Treaty čajného pobytu dieťaťa. Podľa článku 11 však Series č. 105 (ďalej len „Európsky dohovor z roku 1980“). Ratifikovali ho všetky súčasné členské štáty s výnimkou vo všetkých prípadoch naliehavosti orgány Slovinska. zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza

I - 7368

PURRUCKER

46. Európsky dohovor z roku 1980 neob sahuje nijaké ustanovenia o právomoci, ale stanovuje všeobecné pravidlo vzájomného uznávania a výkonu rozhodnutí týkajúcich sa práva osobnej starostlivosti o dieťa pri 45. Haagsky dohovor z roku 1980 má za cieľ znaného v ktoromkoľvek zmluvnom štáte, a) zabezpečiť rýchly návrat detí, ktoré boli okrem niektorých výnimiek, porovnateľných, neoprávnene premiestnené alebo zadržané ale širších, ako sú tie, ktoré sú stanovené v ktoromkoľvek zmluvnom štáte; b) zabezpe v článku 23 nariadenia 22. Najmä právomoc čiť efektívne dodržiavanie práva osobnej sta orgánu vydávajúceho rozhodnutie môže byť rostlivosti o dieťa a práva styku podľa právne z určitých dôvodov spochybňovaná [článok 9 ho poriadku jedného zmluvného štátu v iných ods. 1 písm. b) a článok 10 ods. 1]. Nie je však zmluvných štátoch (článok 1). Okrem iného stanovený žiaden rozdiel, pokiaľ ide o to, či uvádza, že premiestnenie alebo zadržanie opatrenie vo svojej podstate je, alebo nie je dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je predbežné alebo naliehavé. Dohovor taktiež porušením práva osobnej starostlivosti o die stanovuje všeobecný procesný rámec získania ťa nadobudnutého zo zákona podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa zvyčaj ný pobyt bezprostredne pred premiestnením, 22 — Pozri bod 17 vyššie.

I - 7369

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

uznania a výkonu, ale menej detailnejšie ako mi stanovenými v dohovore. Tento dohovor nariadenie (články 13 až 16). sa spomína v spornom predbežnom opatrení, ktoré bolo prijaté v prejednávanom prípade. Článok 59 ods. 1 nariadenia však konkretizu- je (okrem určitých iných ustanovení, ktoré tu nie sú relevantné), že nariadenie v členských štátoch nahrádza „dohovory platné v čase na- dobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ktoré boli uzavreté medzi dvomi alebo viacerými 47. Na ustanovenia týchto dohovorov sa opäť členskými štátmi a upravujú otázky, na ktoré budem odvolávať v rozsahu, v akom je to uži sa vzťahuje toto nariadenie“. točné pre výklad nariadenia.

I - 7370

PURRUCKER

25. januára 2007 podpísali dohodu upravu Konanie začaté otcom v Španielsku júcu ukončenie ich vzťahu. Pokiaľ ide o deti, hoci si obaja rodičia zachovali svoje rodičov ské práva a povinnosti a právo osobnej sta rostlivosti o dieťa, matka sa mala vrátiť s dvoj čatami do Nemecka, zatiaľ čo otec mal mať právo styku s nimi.

53. Dňa 28. júna 2007 podal otec na miest ny súd prvého stupňa (Juzgado de Primera Instancia no 4 de San Lorenzo de El Escorial, ďalej len „španielsky súd“) návrh na prija tie „naliehavého a okamžitého predbežného opatrenia“ 26, konkrétne žiadal zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti, nariadenie ná 51. Táto dohoda bola overená notárom za vratu M. do Španielska a zaviazanie matky prítomnosti a so súhlasom oboch strán 30. ja platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. nuára 2007 vo forme convenio regulador (dohoda upravujúca ukončenie manželstva alebo vzťahu obdobnému manželstvu, ktorá musí byť na účely vykonateľnosti schválená súdom 24). Notárska zápisnica konkretizovala, že na účely úplného účinku musí byť dohoda schválená súdom 25 a že účastníci konania vý slovne súhlasili s tým, že sa podriadia akým 54. Španielsky súd výslovne preskúmal, či koľvek ďalším súdnym rozhodnutiam týkajú mal právomoc prijať takéto opatrenie, a do cim sa upravovaných záležitostí. spel k záveru, že mal.

55. Vydané opatrenie uvádza, že otcov návrh 52. Keďže S. nemohla byť prepustená pred na nariadenie predbežného opatrenia sa od plánovaným termínom odchodu, presnejšie voláva na články 1 a 2 Haagskeho dohovoru 2. februára 2007, matka v ten deň odletela do z roku 1980, na nariadenie a článok 8 bila Nemecka iba so spoločným synom M. a so terálneho dohovoru z roku 1983, pokiaľ ide starším synom, ktorého mala z predchádza o právomoc španielskych súdov. júceho vzťahu.

59. Španielsky súd sa však neodvolával na článok 20 nariadenia, pokiaľ ide o predbežné a ochranné opatrenia prijímané v prípadoch naliehavosti. To môže navodzovať myšlienku, že sám seba považoval za súd, ktorý má vše obecnú právomoc, a nie iba obmedzenejšiu (vymedzenú a výnimočnú) právomoc prijať 57. Španielsky súd vo svojom rozhodnutí, naliehavé alebo ochranné opatrenia, pokiaľ v ktorom konštatoval, že má právomoc, sa vo ide o osoby v rámci jeho územnej právomoci. všeobecnosti odvolával na „citovanú európ sku právnu úpravu a dohovory ratifikované Španielskom a Nemeckom“. Konkrétne cito val článok 769 ods. 3 LEC, ktorý v konaniach týkajúcich sa len osobnej starostlivosti o deti alebo nárokov medzi rodičmi na výživné vo vzťahu k dieťaťu zveruje právomoc súdu prvého stupňa v mieste posledného spoloč ného pobytu rodičov. Tiež sa odvolával na 60. Španielsky súd tiež poznamenal, že ge článok 1 Haagskeho dohovoru z roku 1980, nerálny prokurátor, ktorý predložil pripo ktorý zveruje právomoc príslušnému súdu mienky v prospech jeho právomoci, vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o zákonnosť odchodu M. zo Španielska, zdôrazňujúc, že notárom 27 — Vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru uvádzala, že sa musela starať o M., ktorý bol v tom čase chorý. 28 — Dňa 20. septembra 2007; pozri bod 67 a nasl. nižšie. 29 — Pozri bod 67 a nasl. nižšie.

I - 7372

PURRUCKER

overená dohoda nebola schválená súdom. 30 (ďalej len „sporné opatrenie“). Ako naliehavé Španielsky súd ďalej poznamenal (hoci nie a okamžité ochranné opatrenie predbežne: výslovne na účely stanovenia základu prá- vomoci), že otec tvrdil, že dohodu podpísal v tiesni alebo bol uvedený do omylu a že v deň podpisu tejto notárskej zápisnice šiel na polí- ciu v snahe zabrániť matke odísť do Nemecka — zveruje dvojčatá do osobnej starostli spolu s deťmi. vosti otcovi, 32 zatiaľ čo patria potestad (rodičovské práva a povinnosti) budú mať obaja rodičia; v tejto súvislosti musí matka vrátiť M. jeho otcovi v Španielsku, pričom si zachová právo neobmedzené ho styku s oboma deťmi,

byť podaný na ten istý súd v rámci piatich predložené matkiným právnikom v Nemecku, pracovných dní (ďalej len „recurso de repo- v ktorých sa uvádza, že opatrenie z 8. no- sición“). Vo svojich pripomienkach predlože- vembra 2007 bolo oznámené jej právnikovi ných Súdnemu dvoru španielska vláda uvá- v Nemecku 16. novembra 2007 a že sa pred- dza, že proti predbežnému opatreniu, akým pokladá, že otcov právnik dostal toto ozná- je napríklad sporné opatrenie, nebolo podané menie v ten istý deň. Ďalej uvádza, že otcov žiadne odvolanie, ale že môže byť zmenené návrh na rozhodnutie vo veci samej bol poda- v prípade nasledujúceho konania vo veci sa- ný na španielsky súd 21. januára 2008, pričom mej. Vysvetľuje, že predbežné opatrenia sa na účely právoplatnosti predbežného opatre- stávajú účinnými iba vtedy, ak po ich prijatí nia mal byť tento návrh podaný v lehote 30 nasleduje podanie návrhu na rozhodnutie vo pracovných dní od oznámenia opatrenia. 34 veci samej, pričom v prejednávanom prípade v januári 2008 došlo k ďalšiemu konaniu.

64. Španielsky súd 11. januára 2008 tiež vydal osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílo he II k nariadeniu. 33 Toto osvedčenie uvádza lo, okrem iného, to, že rozhodnutie nebolo vyhlásené z dôvodu neprítomnosti na konaní, že je vykonateľné podľa práva členského štátu pôvodu, že bolo doručené matke, proti ktorej 66. Navyše v odpovedi na otázky Súdneho sa výkon navrhuje, a že ukladalo povinnosť dvora matkin nemecký právnik tvrdil, že navrátiť dieťa otcovi. 28. októbra 2008 španielsky súd potvrdil svoju medzinárodnú právomoc a opäť sám seba pokladal za „súd, ktorý začal konanie ako prvý“ v zmysle článku 19 ods. 2 naria denia. Matka podala odvolanie na Audiencia Provincial (Okresný súd) v Madride, ktorým napadla domnienku právomoci v konaní vo

69. Podľa relevantných súdnych rozhod nutí predložených matkiným právnikom na žiadosť Súdneho dvora Amtsgericht 8. decembra 2008 z tohto dôvodu preru Konanie začaté matkou v Nemecku šil konanie. Po odvolaní, ktoré podala mat ka na Oberlandesgericht (Regionálny súd) v Stuttgarte, bolo však rozhodnutie o preru šení konania 14. mája 2009 zrušené. Odvolací súd poznamenal, že konanie v Španielsku bolo vo svojej povahe predbežné, kým kona nie v Nemecku sa týkalo priznania osobnej starostlivosti o dieťa s konečnou platnosťou; 67. Dňa 20. septembra 2007, kým vyššie uve dospel teda k záveru, že tieto dve konania dené konanie už prebiehalo v Španielsku, ale nemajú rovnaký predmet konania v zmys ešte predtým, ako bolo prijaté sporné opat le článku 19 ods. 2 a že súd nižšieho stupňa renie, začala matka konanie na Amtsgericht by mal v tomto smere opäť preskúmať svoju (Miestny súd) v Albstadte, v rámci ktorého právomoc. sa domáhala zverenia oboch detí do osobnej starostlivosti.

68. Návrh na začatie prejudiciálneho kona nia uvádza, že toto konanie vo veci zverenia 70. V rozhodnutí z 8. júna 2009 však dieťaťa do osobnej starostlivosti bolo preruše Amtsgericht uviedol, že predsa len nebol né v súlade s článkom 16 Haagskeho dohovo presvedčený – najmä preto, lebo si nebol istý ru z roku 1980 35. Amtsgericht Stuttgart, čiže tým, či presun M. do Nemecka bol v súlade so súd, ktorému bola v tom čase z procesných zákonom, a teda právomoc bola zverená ne dôvodov vec pridelená, vyjadruje pochybnos meckým súdom v zmysle článku 9 nariadenia, ti o svojej právomoci a vzhľadom na konanie alebo v rozpore so zákonom, a v tomto prípa de by si španielske súdy zachovali právomoc podľa článku 10. Rovnako dospel k záveru, že 35 — Pozri bod 45 vyššie. otázka právomoci môže byť vyriešená iba tak,

72. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudi ciálneho konania, otec najskôr žiadal nariade nie návratu M. a iba z preventívnych dôvodov 75. Neexistuje nijaký zrejmý dôvod, prečo by žiadal vyhlásenie vykonateľnosti sporného rozhodnutie španielskeho súdu nemalo byť opatrenia. Následne však tvrdil, že jeho prio vykonateľné. Ide síce o predbežné opatrenie, ritou je vyhlásenie vykonateľnosti. ale článok 2 ods. 4 nariadenia na účely uzna nia a výkonu nerozlišuje medzi rôznymi for mami rozhodnutia. Deti neboli vypočuté špa nielskym súdom, ale nevypočutie neporušuje žiadne podstatné procesné pravidlo nemec kého práva, a to tým viac, že deti mali v tom čase len jeden a pol roka. Matka tvrdí, že špa 73. Súdny spis vnútroštátneho súdu postú nielske rozhodnutie nie je vykonateľné, lebo pený Súdnemu dvoru zahŕňa overené kópie konanie vo veci samej bolo začaté po lehote, (a overené nemecké preklady) pôvodného španielsky súd však vydal osvedčenie podľa opatrenia a opravného opatrenia španielskeho článku 39 nariadenia. Takisto neexistuje ni jaký dôvod neuznania vykonateľnosti podľa článku 23 nariadenia. Nebolo zistené žiad ne zjavné porušenie nemeckého verejného 36 — Súdny dvor doteraz nedostal žiadnu takúto otázku zo strany Amtsgericht, ktorý, samozrejme predtým, ako Zmluva poriadku a právo byť vypočutý, ktoré matke o fungovani Európskej únie nadobudla účinnosť, presnej šie 1. decembra 2009, nebol príslušný predložiť Súdnemu prináležalo, bolo zachované prostredníctvom dvoru otázku patriacu do tejto oblasti. jej predvolania na pojednávanie. Skutočnosť,

78. Prvá skupina autorov vylučuje z pôsob 79. Druhá skupina by rozšírila pôsobnosť nosti ustanovení týkajúcich sa uznávania článku 2 ods. 4 na predbežné opatrenia pri a výkonu opatrenia prijaté za okolností, ktoré jaté príslušným súdom, ktoré patria do ob sú stanovené v článku 20 ods. 1 nariadenia. lasti konania vo veci samej, za predpokladu, Toto pravidlo klasifikujú ako jednoduché že právo na vypočutie je chránené prinaj pravidlo právomoci – jeho výklad môže byť menšom a posteriori. Toto nariadenie, na podporovaný rozsudkom vo veci A 37, podľa rozdiel od Bruselského dohovoru a nariade ktorého predbežné opatrenia v zmysle člán- nia č. 44/2001, upravuje trojstranné vzťahy, v rámci ktorých tretia osoba – dieťa – po trebuje osobitnú ochranu. Právo na vypoču 37 — Rozsudok z 2. apríla 2009, A, C-523/07, Zb. s. I-2805. tie musí byť teda zaručené v niektorej z fáz

I - 7377

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

konania, hoci by to bolo až po tom, ako sa neporušuje nemecký verejný poriadok, že prijalo predbežné opatrenie. 38 matka mala primeranú možnosť predložiť svoju vec španielskemu súdu a že skutočnosť, že dieťa staré 18 mesiacov nebolo vypočuté, nie je dôvodom na zamietnutie uznania a vý- konu opatrenia.

80. Tretia skupina by obmedzila uplatnenie nariadenia na predbežné opatrenia prijaté iba po vypočutí účastníkov konania. Samotné dodatočné splnenie požiadavky spravodli vého vypočutia nestačí. Je to práve chyba nariadenia, že umožňuje, pokiaľ ide o prá vo osobnej starostlivosti o dieťa, len prijatie 83. Vzhľadom na uvedené úvahy Bun­ nástrojov, ktoré sú inak určené na sporové desgerichtshof žiada rozhodnúť o tejto konanie; k takémuto rozšíreniu by nemalo prejudiciálnej otázke: dôjsť tak, aby bol narušený vyvážený systém Haagskeho dohovoru z roku 1980.

88. Ako by to nestačilo, existuje všeobecná, Posúdenie polozrozumiteľná nedôvera v známu pred stavu – neraz podporovaná populárnymi médiami, ktoré sa takýmito prípadmi pôsobi vého ľudského záujmu zvyknú zaoberať –, že súdy cudzích krajín sú menej spravodlivé ako vlastné vnútroštátne súdy a že pravdepodob ne nespravodlivo uprednostnia svojich vlast ných štátnych príslušníkov.

Všeobecné úvahy

89. Existenciu týchto ťažkostí nemožno po 86. Spory týkajúce sa zverenia detí do osob prieť. Zdôrazňujú však absolútnu nevyhnut nej starostlivosti sprevádzajúce rozpad vzťa nosť jasného súboru pravidiel o právomoci hu rodičov patria medzi najbolestivejšie a o uznávaní a výkone rozsudkov v tejto oblas a emocionálne najnáročnejšie, pričom úlo ti na úrovni EÚ, kde omeškanie a pochybnosť hou súdov je ich urovnať. Snahy o zmierne môžu obzvlášť uškodiť najlepším záujmom nie rozporov, ktoré v týchto sporoch vznika tých, ktorí sú v prvom rade dotknutí – a to jú, otestujú schopnosti poradcov, sociálnych sú práve deti. Práve takýto súbor pravidiel sa pracovníkov, ako aj právnikov. Ak je súdne nariadenie snaží zriadiť. V prípade pochyb rozhodnutie nevyhnutné, často sa vníma ako nosti (ktorá, zdá sa, existuje vo viacerých prí nespravodlivé prinajmenšom jedným z do padoch, aspoň medzi nemeckými zástupcami tknutých rodičov. právnej náuky zhrnutých Bundesgerichtshof )

I - 7379

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

ich výklad musí byť jasne poskytnutý Súdnym vlastnej právomoci ako spojené s jeho zápor- dvorom. 39 ným rozhodnutím vo veci samej, ktoré bude samo osebe pravdepodobne vnímané ako ne- spravodlivé, zdá sa, že je nevyhnutné, aby zis- tenie právomoci bolo v každom prípade mož- né odôvodniť ako výlučné a tak jasne a úplne, ako je to možné. Je poľutovaniahodné, že sporné opatrenie nedosiahlo tento podstatný cieľ.

39 — Pozri taktiež body 70 až 74 stanoviska, ktoré predniesol 93. V tomto smere nemôžem urobiť nič lep generálny advokát Bot vo veci, v ktorej bol vydaný roz­ sudok z 23. decembra 2009, C-403/09 PPU, Detiček, šie, než citovať z iniciatívy na účely prijatia Zb. s. I-12193. smernice o právach na tlmočenie a preklad

I - 7380

PURRUCKER

v trestnom konaní, vydanej deň po pojedná Dvojčatá a nariadenie vaní v tejto veci. 40 Odôvodnenie č. 4 navrho vanej smernice znie:

41 — Zdá sa – hoci som nepostrehla nijaké výslovné vyhlásenie s týmto účinkom ani v jednom z prípadov –, že španiel 40 —  Iniciatíva Belgického kráľovstva, Spolkovej repub sky súd vo svojom spornom opatrení a španielska vláda liky Nemecko, Estónskej republiky, Španielskeho krá vo svojich pripomienkach na pojednávaní zastávali názor, ľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, že na účely nariadenia platí domnienka, že dvojčatá majú Luxemburského veľkovojvodstva, Maďarskej republiky, spoločný zvyčajný pobyt a nenadobudnú nový, pokiaľ sa Rakúskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, obe nepresťahovali do nového členského štátu. Nech už Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva na účely prija zastávali akýkoľvek názor, žiadne takéto pravidlo nariade tia smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach na nie nestanovuje a zdá sa mi, že ho z tohto nariadenia ani tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ C 69, s. 1). nemožno odvodiť.

I - 7381

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

97. Zdá sa byť veľmi žiaduce, aby v prípa de, akým je tento – ktorý zahŕňa jediný spor o zverenie oboch dvojčiat do osobnej sta rostlivosti, a teda si musí vyžadovať prinaj menšom jedno súvislé zhodnotenie celkovej situácie –, súdy a dotknuté ústredné orgány 100. Bolo by dokonca ešte menej žiadu aktívne používali tieto ustanovenia s cieľom ce – v skutočnosti by to indikovalo zlyhanie dohody, aby sa záležitosťou zaoberal jeden normotvorcu Spoločenstva –, keby mecha a ten istý súd, konkrétne ktorýkoľvek z dvoch, nické uplatnenie nariadenia malo mať ten vý ktorý sa zdá byť lepšie umiestnený vzhľadom sledok, že by jediná otázka v oblasti rodičov na všetky okolnosti, no najmä na najlepší zá ských práv a povinností, pokiaľ ide o dvojčatá, ujem dvojčiat. bola narýchlo rozdelená medzi súdy v dvoch rozdielnych členských štátoch, ktoré môžu dosiahnuť rozdielne rozhodnutia umožňu 42 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 37, bod 61 a nasl., júce vznik rozporuplných situácií na jasnú body 4 a 5 rozhodnutia. ujmu detí.

I - 7382

PURRUCKER

Rozsah otázky a článku 20 nariadenia V každom prípade sa zdá byť pravdepodob né, že v konečnom dôsledku je založená buď na tom, že španielsky súd dospel k záveru, že podmienky stanovené v článku 20 ods. 1 sú splnené, alebo na tom, že všetky predbežné opatrenia patria do pôsobnosti článku 20 bez ohľadu na súd, ktorý ich prijal. Ak je to však tak, žiadna z týchto teórií sa mi nezdá byť odôvodnená.

101. Nemecké súdy musia rozhodnúť, či má byť sporné opatrenie uznané a vykonané v Nemecku v súlade s nariadením.

I - 7383

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

105. Pokiaľ ide o druhú teóriu, zdá sa mi, že vyriešiť základnú podstatnú otázku uznania výklad by vôbec neobstál. a výkonu sporného opatrenia – napriek tomu, že azda môže Bundesgerichtshof pomôcť do- siahnuť rozhodnutie o opravnom prostriedku podanom na tento súd, ak (ako výsledok ob- medzení stanovených vnútroštátnym kona- ním) toto rozhodnutie musí vychádzať z toho, že sporné opatrenie bolo prijaté za okolností stanovených v článku 20. Ešte menej užitočné by bolo odmietnuť odpoveď na otázku, ako 106. Po prvé nariadenie v článkoch 8 až 15 navrhla česká vláda, z dôvodu, že je vzhľadom stanovuje komplexný súbor pravidiel upra na okolnosti hypotetická. vujúcich právomoc, pokiaľ ide o záležitosti rodičovských práv a povinností. Z povahy ta kýchto záležitostí vyplýva, že mnohé rozhod nutia budú mať predbežný charakter. Ďalej článok 20 ujasňuje, že tieto pravidlá nebránia súdom členských štátov prijať naliehavé pred bežné opatrenia podľa vnútroštátneho práva s ohľadom na osoby v tomto členskom štáte, aj keby právomoc rozhodovať vo veci samej mal 108. Je ustálenou judikatúrou Súdneho dvo súd iného členského štátu, a že takéto opatre ra, že v konaní o prejudiciálnej otázke, kto nia zaniknú, len čo súd členského štátu, ktorý ré zahŕňa spoluprácu medzi vnútroštátnymi má právomoc rozhodovať vo veci samej, pri súdmi a Súdnym dvorom, prislúcha Súdnemu jal opatrenie, ktoré považoval za primerané. dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpo Takéto ustanovenie nemá v úmysle regulovať veď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú všetky predbežné opatrenia. Nemá v úmysle začal vnútroštátny súd prejednávať. Pritom je ani zveriť všeobecnú právomoc. Iba za oso povinnosťou Súdneho dvora vykladať všetky bitných okolností umožňuje inému súdu, ustanovenia práva EÚ, ktoré sú nevyhnutné ktorý je na tento účel dočasne lepšie umiest na tento účel, vrátane ustanovení, ktoré nie nený ako súd, ktorý má všeobecnú právomoc, sú výslovne spomenuté v jemu predložených prijať naliehavo nevyhnutné predbežné opat prejudiciálnych otázkach, a môže tieto otázky renia, podriadené opatreniam, o ktorých roz preformulovať. 45 hodol súd so všeobecnou právomocou. 44

111. Pri identifikácii problematických otázok treba spomenúť, že otcov návrh, ktorého sa týka vec prejednávaná na Bundesgerichtshof, 113. Uvedených bolo niekoľko námietok v skutočnosti žiada uznanie a výkon spor k tomuto záveru – najmä matkou, hoci nie ného opatrenia, iba pokiaľ ide o M., kto koľko členských štátov predostrelo navzájom rý sa nachádza v Nemecku. Pokiaľ ide o S., sa prekrývajúce úvahy. Ide v podstate o päť ktorá ostala v Španielsku, nie je potreb tvrdení: (i) španielsky súd nemal podľa naria né žiadne opatrenie, ktoré má byť uznané, denia nijakú všeobecnú právomoc určiť rodi­ a žiaden priestor na jeho výkon v Nemecku. čovské práva a povinnosti, pokiaľ ide o M.; Samostatnou otázkou v konaní prebiehajú (ii) sporné opatrenie bolo predbežným com na Amtsgericht Stuttgart (ktoré bolo opatrením a žiadne predbežné opatrenie

I - 7385

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

I - 7386

PURRUCKER

119. Je však povahou a podstatou rodinného že bude nahradené ďalším rozhodnutím, kto práva, že ako deti dospievajú a okolnosti sa ré sa prijme po dôkladnejšom preskúmaní, menia, rozhodnutia vo veci samej o rodičov samo osebe nie je osobitne určené na to, aby ských právach a povinnostiach môžu potre sa nahradilo alebo zmenilo a doplnilo, pokiaľ bovať zmenu (alebo v skutočnosti zrušenie). sa nezmenia okolnosti. Na účely jasnosti sa V dôsledku toho nie je žiadne takéto rozhod budem zaoberať posledným uvedeným ty nutie definitívne alebo konečné v tom zmys pom rozhodnutia ako „pevným“, keďže v sku le, že rozsudok o rozvode je definitívny alebo točnosti nie je ani konečné, ani definitívne. konečný. Všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach sú účinné iba v ur čitom časovom úseku a nevyhnutne zanikajú v deň, kedy dieťa dovŕši plnoletosť.

122. V tomto kontexte je preto stupeň na liehavosti zvyčajnou vlastnosťou predbež ného opatrenia (a nevyhnutnou, ak sa týka článku 20). Zdá sa byť dôležité zohľadniť to, že naliehavé opatrenia sú neraz prijaté spô 120. V kontexte článku 20 nariadenia je si sobom skráteného konania, ktorý môže obísť tuácia jasná: predbežné opatrenie je to, ktoré niektoré alebo mnohé z bežných procesných je prijaté z dôvodu naliehavosti a ktoré za záruk. Môže sa stať, že nie je možné vypočuť nikne, len čo súd, ktorý má všeobecnú prá všetky dotknuté osoby alebo preskúmať všet vomoc, prijal opatrenia, ktoré považoval za ky relevantné dôkazy. Niektoré rozhodnutia primerané. môžu byť dokonca prijaté prostredníctvom telefónu, čo jednoducho vedie k rukou písa nému záznamu v spise. 46

124. Podmienky a systém nariadenia sú dosť jasné: rozsudok prijatý v členskom štáte musí byť uznaný v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a rozsudok prijatý v člen skom štáte, ktorý je tam aj vykonateľný a kto rý bol doručený, musí byť vykonaný v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vy konateľný v súlade s postupmi stanovenými 126. Zákaz preskúmania právomoci je ob v nariadení. Osobitné a obmedzené dôvody siahnutý aj v článku 19 nariadenia, pokiaľ neuznania a zamietnutia návrhu na vyhláse ide o prekážku začatého konania. Ak sa vedú nie vykonateľnosti sú stanovené v článku 23 konania týkajúce sa rodičovských práv a po v spojení s článkom 31 ods. 2 – k nim sa, vinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým podľa všetkého, musí pridať nedostatok vy predmetom konania na súdoch rôznych člen konateľnosti v členskom štáte pôvodu a ne ských štátov, potom súd, ktorý začal konať doručenie odporcovi, ako sa to zdá byť zrej ako druhý, musí aj bez návrhu prerušiť kona mé z článku 28 ods. 1. Ak sa žiaden z týchto nie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, kto dôvodov neuplatní, neexistuje nijaký priestor rý začal konať ako prvý, pričom musí odmiet na zamietnutie uznania alebo výkonu. V pre nuť uplatniť svoju právomoc v prospech tohto jednávanom prípade je jediný takýto dôvod, súdu. Podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa týka ktorý je uvedený (matkou v konaní pred v podstate obdobných ustanovení stanove Amtsgericht Stuttgart), ten, že platnosť spor ných v článku 21 Bruselského dohovoru, je ného opatrenia zanikla v Španielsku ešte záležitosťou súdu, ktorý začal konať ako prvý,

127. Čo potom možno urobiť, ak účastník 128. Takýto priebeh konania by sa však mo konania, ako je to v prejednávanom prípade, hol ukázať ako zdĺhavý 50 (hoci je možné dú napadne právomoc súdu, ktorý prijal rozhod fať, že konanie by bolo urýchlené v možnom nutie, o ktorého uznanie alebo výkon sa žia rozsahu a, samozrejme, v prípadoch pochyb da? Jasnou odpoveďou je urobiť tak pred tým nosti môže teraz dokonca aj súd prvého stup to samotným súdom. Ak sporné opatrenie ňa predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu bolo pevným rozhodnutím o rodičovských otázku a žiadať naliehavé konanie), je to však právach a povinnostiach, nariadenie by jas jediný priebeh konania možný podľa nariade ne neumožnilo matke dosiahnuť zamietnutie nia. To opäť zdôrazňuje vysoký stupeň zod jeho uznania alebo výkonu v Nemecku alebo povednosti zverenej vnútroštátnym súdom pri určovaní si právomoci a potreby, že musia v tejto súvislosti poskytnúť výslovné, úplné 47 — V rozsudku z 27. júna 1991, Overseas Union Insurance a i. a jasné odôvodnenie. Iba takáto svedomitosť (C-351/89, Zb. s. I-3317, bod 22 a nasl.), Súdny dvor pozna menal, že cieľ vyhnúť sa negatívnym konfliktom právomoci môže vytvárať skutočné prostredie vzájom môže byť dosiahnutý bez toho, aby súd, ktorý začal konať ako druhý, preskúmal právomoc súdu, ktorý začal konať nej dôvery, ako to vyžaduje nariadenie, a iba ako prvý, a že v nijakom prípade nie je lepšie umiestnený takéto odôvodnenie môže umožniť odvola na stanovenie toho, či prvý súd má právomoc; pravidlá dohovoru sú spoločné pre oba súdy a každý zo súdov ich ciemu súdu, súdu výkonu v inom členskom môže vykladať a uplatniť s rovnakou autoritou. Ak je prá vomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, sporná, môže súd, ktorý začal konať ako druhý, ak neodmietne právomoc, iba prerušiť konanie a nemôže sám osebe preskúmať právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. V rozsudku z 9. decem 49 — Ako, zdá sa, skutočne urobila v nasledujúcom konaní vo bra 2003, Gasser (C-116/02, Zb. s. I-14693, bod 46 a nasl.), veci samej v Španielsku, dokonca ešte predtým, než bolo Súdny dvor potvrdil tieto vyhlásenia, zdôrazňujúc, že člá prijaté akékoľvek konečné rozhodnutie. nok 21 bol procesným pravidlom založeným úplne a jedine 50 — Poznamenávam, že z písomných vyhlásení matky na na chronologickom poradí, v rámci ktorého príslušné súdy pojednávaní vyplýva, že o jej odvolaní proti rozhodnutiu začali konať. španielskeho súdu z 28. októbra 2008, ktoré potvrdzovalo 48 — Pozri napríklad body 63 a 64 návrhov, ktoré predniesla medzinárodnú právomoc vo vzťahu k obom dvojčatám generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný v konaní vo veci samej, nebolo rozhodnuté až do februára

rozsudok

A, už citovaný v poznámke pod čiarou 37. alebo marca 2010.

129. Aký je rozdiel, pokiaľ existuje, v tom, ak rozhodnutie (prijaté súdom, ktorý sa sám ose be domnieva, že má právomoc rozhodovať vo 131. Nevidím ani nijaký naliehavý dôvod veci samej) je jasne predbežným opatrením? spojený s povahou predbežných opatrení, To by mohlo predstavovať vhodnú analýzu si ktorý by menil situáciu. Súd, ktorý má vše tuácie v prejednávanom prípade. obecnú právomoc, je súdom členského štátu, s ktorým je dieťa v zásade úzko spojené (pri najmenšom podstatne spojené). Je to aj súd, ktorý prijme rozhodnutie vo veci samej, po kiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, čiže rozhodnutie, ktoré musí byť podľa nariadenia uznané a vykonané v ostatných členských štá toch. Nevyhnutne musí mať tiež právomoc 130. Predovšetkým, ako bolo zdôraznené prijať akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré v niektorých písomných pripomienkach, sú nevyhnutné, až dovtedy, kým nie je prijaté nariadenie výslovne nerozlišuje medzi dei pevné rozhodnutie. 52 Takéto predbežné opat nitívnymi alebo pevnými rozhodnutiami na renia budú úzko spojené s nasledujúcim pev jednej strane a predbežnými rozhodnutiami ným rozhodnutím. Vnútroštátny súd rozhod na strane druhej. Článok 2 ods. 4 definuje ne o týchto predbežných opatreniach okrem pojem „rozsudok [rozhodnutie – neoficiál iného aj vzhľadom na svoju vlastnú povinnosť ny preklad]“ široko, bez ohľadu na použitú dosiahnuť takéto pevné rozhodnutie tak rých- oficiálnu terminológiu, a neobsahuje nijakú domnienku, že akákoľvek kategória by mala byť vylúčená; ustanovenia kapitoly II o prá 52 — Ako aspoň implicitne Súdny dvor nedávno uznal v roz sudku vo veci Detiček (už citovaný v poznámke pod vomoci 51 nerozlišujú medzi konaniami podľa čiarou 39), v ktorom trval na tom, že predbežné priznanie práva osobnej starostlivosti súdom, ktorý má všeobecnú prá vomoc, prevážilo nad nasledujúcim predbežným priznaním, údajne založeným na článku 20, vydaným zo strany súdu v inom členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené 51 — Iné ako článok 20, ktorého sa táto hypotéza netýka. v rozpore so skorším rozsudkom.

132. V tomto smere sa mi zdá, že predbež né opatrenia prijaté súdom, ktorý má podľa nariadenia všeobecnú právomoc, musia byť uznané a vykonané v inom členskom štáte za tých istých podmienok ako nasledujúci roz sudok, ktorý má ten istý súd vydať. Akýkoľvek iný prístup by so sebou niesol riziko ovplyv nenia nasledujúceho rozsudku spochybňo 135. Zdá sa teda, že nariadenie nestanovuje vaním akýchkoľvek snáh na zaistenie konti žiadne všeobecné vylúčenie z normálneho re nuity – a spôsoboval by vo veľkom rozsahu žimu uznávania a výkonu jednoducho preto, neúčinnosť nariadenia vzhľadom na širokú lebo konanie je také, že niektoré z bežných škálu rozhodnutí, ktoré sú denne prijíma záruk môžu chýbať. Vylúčenie existuje iba né súdmi v oblasti rodinného práva v rámci vtedy, keď sú určité osobitné záruky v sku Európskej únie. točnosti odopreté. V prejednávanom prípade sa nespomína, že by akákoľvek takáto záru ka bola odopretá; deti boli príliš malé na to, aby boli vypočuté, a matke bolo dostatočne umožnené vyjadriť sa pred súdom, čo v pre jednávanom prípade aj využila.

133. Predsa však by sa mohlo tvrdiť, že častá krátkosť konania, ktoré vedie k prijatiu pred bežného opatrenia, možno pri absencii nie ktorých procesných záruk bežne zabezpeču júcich spravodlivý proces, svedčí skôr proti automatickému uznaniu a výkonu.

136. Iným možným dôvodom na opatrnejšie zaobchádzanie s predbežným opatrením je, že proti predbežnému rozhodnutiu nemusí byť možné podať opravný prostriedok, takže účastník konania, ktorý bude chcieť napadnúť právomoc, nebude mať nijakú možnosť tak 134. Na to však možno odpovedať, že člá nok 23 nariadenia konkretizuje okolnosti, v rámci ktorých možno uznanie a výkon 53 — Článok 23 písm. b), c) a d).

urobiť v členskom štáte pôvodu alebo v člen- 138. Matka vo svojich písomných pripo skom štáte výkonu. mienkach predložených Súdnemu dvoru predostrela iný dôvod neuznania alebo ne vykonania predbežných rozhodnutí (súdu, ktorý sa domnieva, že má všeobecnú právo moc) rovnakým spôsobom ako pri pevných rozhodnutiach. Najskôr tvrdila, že opatrenia prijaté za okolností stanovených v článku 20 by nemali byť uznané alebo vykonané v iných členských štátoch (záležitosť, ktorou sa bu dem zaoberať nižšie 55), a zastávala názor, že ten istý prístup musí byť prijatý v prípade, keď súd za takýchto okolností nekoná, ale domnieva sa, že má všeobecnú právomoc, a v rámci tejto právomoci prijíma predbež né opatrenia. Zastávanie iného prístupu by vyžadovalo, aby súd členského štátu výkonu určil, či súd pôvodu zakladal svoju právomoc na článkoch 8 až 14, alebo na článku 20 – ke ďže preskúmanie právomoci súdu pôvodu je výslovne zakázané článkom 24 nariadenia. 137. To, či ide o takúto situáciu v prejedná vanom prípade, nie je zo spisového materiálu jasné. 54 Podľa môjho názoru to nebolo cel kom jasné ani z odpovedí španielskej vlády na otázky Súdneho dvora, či už písomné alebo ústne. V každom prípade je aspoň naznačené, že proti domnienke španielskeho súdu o prá vomoci prijať sporné opatrenie by mohol byť dostupný nejaký druh opravného prostriedku, a zdá sa, že matka bola aspoň schopná napad núť túto právomoc v kontexte nasledujúceho konania vo veci samej. Nech je pravda, pokiaľ ide o záležitosť v prejednávanom kontex te, akákoľvek, ak v akomkoľvek konkrétnom prípade nebol proti domnienke súdu o prá vomoci podaný nijaký opravný prostriedok, potom v prípade napadnutia v konaní pred 139. Bez ohľadu na to, či by medzi dvomi týmto súdom je tento súd tým súdom, ktorý kategóriami predbežného opatrenia mal byť je podľa tretieho odseku článku 267 ZFEÚ stanovený rozdiel, si myslím, že táto analýza (článok 234 ES) povinný predložiť Súdnemu je nevhodná. Na účely stanovenia toho, či dvoru návrh na začatie prejudiciálneho kona predbežné opatrenie bolo prijaté na základe nia – a jeho návrh by mohol byť prejednaný všeobecnej právomoci odvodenej z pravidiel v rámci naliehavého konania. stanovených v nariadení, alebo za okolností stanovených v článku 20, nie je nevyhnutné

141. Komisia a nemecká vláda najmä tvrdia, že ak základ, z ktorého sa domnienka prá vomoci vyvodzuje, nemôže byť jasne zistený z podmienok alebo z obsahu rozhodnutia, o ktorého uznanie a výkon sa žiada, potom možno analogicky s rozsudkom Mietz 56 143. Ako som už uviedla, nie všetky aspekty predpokladať, že sa zakladá na článku 20. Na judikatúry, ktorá sa týka Bruselského dohovo ru a nariadenia č. 44/2001, sú vhodné na pria me prebratie do kontextu tohto nariadenia. 56 — Rozsudok z 27. apríla 1999, Mietz, C-99/96, Zb. s. I-2277, Zdá sa mi, že tento aspekt si vyžaduje vyme najmä body 50 a 55. dzenie podmienok takéhoto prebratia – hoci

I - 7393

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

nevidím nijaký dôvod na úplné odmietnutie právomoc sa zakladala na okolnostiach sta- navrhované českou vládou. novených v článku 20 ods. 1.

58 — Pozri body 54 až 61 a bod 104 vyššie a poznámku pod čia rou 43. 57 — Pozri bod 96 vyššie a poznámku pod čiarou 42. 59 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 39.

I - 7394

PURRUCKER

mená, že všeobecná právomoc španielskych a povinností na účely vykonania v inom člen- súdov je podľa článku 8 nesporná a že (v sú- skom štáte vykonateľný v členskom štáte pô- časnosti) neexistuje žiadna otázka uznania vodu. V súlade s článkom 37 ods. 1 písm. b) alebo výkonu v inom členskom štáte. a článkom 39 musí byť k návrhu na vyhlá- senie vykonateľnosti pripojené osvedčenie podľa vzoru stanoveného v prílohe II, ktoré je vydané príslušným súdom členského štátu pôvodu. V bode 9.1 tohto osvedčenia sa od sporného súdu vyžaduje, aby uviedol, či je

rozsudok

vykonateľný podľa práva tohto štá- tu. Vzniká teda otázka, či môže súd členského 148. Napokon matka na Amtsgericht štátu výkonu skúmať niečo viac, než len toto Stuttgart uviedla, že napriek tomu, že osved osvedčenie, ktoré bolo vydané na účely ziste- čenie bolo vydané španielskym súdom podľa nia, či je rozsudok (stále) vykonateľný. článku 39 nariadenia, sporné opatrenie nie je v Španielsku vykonateľné, lebo predbežné opatrenia dotknutého druhu zaniknú, pokiaľ nie je v rámci 30 pracovných dní podaný ná vrh na rozhodnutie vo veci samej, a v prejed návanom prípade otec takýto návrh v rámci tejto lehoty nepodal. 60

152. To je jasne v rozpore s ustanoveniami oddielu 4, ktoré upravujú vykonateľnosť ur čitých rozsudkov týkajúcich sa práva styku alebo návratu dieťaťa. Tento oddiel upravuje osvedčenia podľa vzorov stanovených v prí lohách III a IV a uznanie a výkon práva „bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez mož nosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol roz sudok osvedčený v členskom štáte pôvodu“ 61. Taktiež určuje, že proti vydaniu osvedčenia nie je prípustný opravný prostriedok, 62 ale tým, že neumožňuje predložiť iné rovnocen né písomnosti alebo informácie, robí pred 154. Ak opatrenie nie je natrvalo vykonateľ loženie osvedčenia v skutočnosti absolútnou né v členskom štáte pôvodu, ale zaniká alebo podmienkou výkonu. môže zaniknúť po určitom čase alebo v dô sledku uskutočnenia alebo neuskutočnenia určitej udalosti, je v systéme vzájomnej dôve ry, ktorú nariadenie presadzuje, samozrejme, nielen žiaduce, ale aj prirodzené, že takéto obmedzenie by malo byť naznačené súdom pôvodu v jeho osvedčení. Ak takéto nazna čenie absentuje, ktorákoľvek dotknutá osoba môže predložiť dôkaz, že opatrenie stratilo vykonateľnosť. V tomto prípade sú dostup né tie isté prostriedky komunikácie medzi súdmi a ústrednými orgánmi, ktoré existujú na účely potreby overiť základ právomoci. Ak takéto prostriedky poskytnú uspokojivú 153. Z tohto dôvodu sa domnievam, že zá odpoveď, súd vykonávajúci rozhodnutie by, merom normotvorcu bolo rozlišovať me dzi rozsudkami o výkone rodičovských práv 63 — Tento názor sa zdá byť vytvorený odôvodneniami č. 23 a 24, ktoré sa, zdá sa, týkajú iba „rozsudkov o práve styku a rozsudkov o návrate“, keďže sa zmieňujú o automatickom 61 — Pozri článok 41 ods. 1 a článok 42 ods. 1. uznaní bez dôvodov zamietnutia výkonu a o nemožnosti 62 — Článok 43 ods. 2. podať proti osvedčeniu opravný prostriedok.

I - 7397

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

pre osobu, ktorá sa ho domáha. 64 Skutočnosť, ských štátoch. Španielska vláda sa domnie- že je azda omnoho menej pravdepodobné, že va, že potrebný účinok nariadenia by mohol takéto situácie vznikajú za okolností stanove byť spochybnený vtedy, ak by boli opatrenia ných v článku 20 ako v prípade predbežných prijaté za okolností stanovených v článku 20 opatrení prijatých súdom, ktorý má všeobec vylúčené z ustanovení o uznávaní a výkone. 66 nú právomoc, však neznamená, že nemôžu nikdy vzniknúť, najmä za okolností, v rámci ktorých sa počas dočasnej prítomnosti dieťa ťa v treťom členskom štáte, ktorá je v súlade so zákonom, vyskytne určitá udalosť.

64 — Samozrejme, niektoré opatrenia, ako napríklad súdne povolenie na predaj majetku, ktorý ľahko podlieha skaze a ktorý patrí dieťaťu (alebo manželskému páru, keďže člá nok 20 sa vzťahuje aj na rozvod, rozluku a zrušenie man želstva), alebo súdne povolenie na operáciu dieťaťa (oba 160. Hoci by to mohol byť celkom užitočný príklady sú citované v správe Lagarde o Haagskom doho prístup, zdá sa mi, že nemá základ v samot vore z roku 1996, už citovanej v poznámke pod čiarou 16, bod 68, týkajúcej sa článku 11 ods. 1 tohto dohovoru), budú nom nariadení. Mohlo by sa najmä zdať, že mať de facto účinky, ktoré jednoducho musia byť uznané zahŕňa uplatňovanie článku 21 a nasl., čo v iných členských štátoch. 65 — „… rozsudok týkajúci sa [rozhodnutie týkajúce sa – neofici by však menilo uplatnenie článku 24, ktorý álny preklad] rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia [vydané súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozhodnutie označuje, vrátane pojmov ‚rozsudok‘, ‚rozhodnutie‘ alebo 66 — Citovaný rozsudok z 11. júla 2008, Rinau, C-195/08 PPU, ‚uznesenie‘ – neoficiálny preklad]“. Zb. s. I-5271, bod 80 a nasl.

I - 7398

PURRUCKER

zakazuje akékoľvek preskúmanie právomoci. voľba znenia pravdepodobne vyplýva z pôvo Nezastávam teda názor, že takýto prístup je du ustanovenia, ktorého predchodcovia 67 sa odôvodnený súčasnou legislatívou. odvolávajú takmer výlučne na „opatrenia“.

I - 7399

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

164. Ďalšie tvrdenie, uvedené matkou, ma te pôvodu. Zdá sa teda, že neexistuje nijaký ďarskou vládou a vládou Spojeného krá dôvod na to, aby sa otázky týkajúce sa výkonu ľovstva, sa zakladá na bodoch 50 až 52 roz predbežných opatrení prijatých za okolností sudku vo veci A 70, v rámci ktorého Súdny stanovených v článku 20 vnímali odlišne ako dvor v podstate uviedol, že vzhľadom na to, akékoľvek iné opatrenia prijaté výlučne na že opatrenia, ktorých sa článok 20 týka, sú právnom základe ich vlastnej záväznosti. 72 opatreniami „dostupnými podľa práva tohto členského štátu“, je záležitosťou vnútroštátnej legislatívy stanoviť ich, a že vzhľadom na to, že sú prijaté na základe vnútroštátneho práva, musí ich záväzná povaha vyplývať z dotknutej vnútroštátnej legislatívy. Z tohto dôvodu uve dení účastníci konania tvrdia, že predbežné opatrenia prijaté iba na základe článku 20 ne odvodzujú zo samotného nariadenia žiadnu záväznú silu, a keďže takáto sila sa odvodzuje z vnútroštátneho práva, musí sa obmedziť na územie, na ktorom je toto právo uplatniteľné.

I - 7400

PURRUCKER

súd, ktorý má všeobecnú právomoc v člen- jurisdikčné pravidlá ostávajú zachované. skom štáte zvyčajného pobytu dieťaťa, tento Nemecká vláda dodala, že na čisto formál- súd by nemohol prijať právomoc, pokiaľ by nej úrovni článok 20 nasleduje po článku 19, súd, ktorý začal konať ako prvý, neodmietol ktorý sa uplatňuje iba na pravidlá právomo- uplatnenie tejto právomoci. Z hľadiska praxe ci, ktoré mu predchádzajú, a že článok 20 by to môže trvať nejaký čas – v rámci neho by bol pozbavený veľkej časti svojho potrebného prvý rodič získal nariadenie opatrenia, ktoré účinku, keby sa naň uplatnili pravidlá o pre- by bolo uznané a vykonateľné v rámci Európy. kážke začatého konania. Komisia dospela k záveru, že pravidlá o prekážke začatého konania sa uplatňujú, ale že overenie podľa článku 19 týkajúce sa „rovnakého predmetu konania“ by sa malo uplatniť striktne, podľa jej názoru s tým výsledkom, že predmet ko- nania by v praxi vlastne nikdy nebol rovnaký v konaní vo veci samej a v konaní za okolností stanovených v článku 20 ods. 1.

167. Tento prístup, zdá sa, predpokladá, že ak je návrh na súd členského štátu podaný na jedinom základe, a síce, že okolnosti stanove né v článku 20 nariadenia sú splnené, tento súd je „súdom, ktorý začal konať ako prvý“, na účely pravidiel o prekážke začatého konania stanovenej v článku 19, a tak „súd, ktorý za čal konať ako druhý“, nemôže konať dovtedy, kým súd, ktorý začal konať ako prvý, neod mietne uplatnenie tejto právomoci. 73

170. Nevidím teda žiadne nebezpečenstvo spochybnenia celkového systému nariade nia alebo všeobecného pravidla zverujúceho právomoc súdom členského štátu zvyčajného pobytu dieťaťa, ak sú predbežné opatrenia prijaté za okolností stanovených v článku 20 uznané alebo vykonané v iných členských štá toch ako v tých, v ktorých boli vydané. Tento systém ako celok chápem tak, že len čo sa za 172. Znenie článku 20 ods. 1 tohto nariade čalo konať, súd so všeobecnou právomocou nia je zhodné so znením článku 12 nariade má vždy právomoc prijať akékoľvek prime nia č. 1347/2000 (okrem odkazu skôr na „do rané opatrenia. Akákoľvek právomoc iného hovor“ ako na „nariadenie“) a s článkom 12 súdu prijať predbežné opatrenia za okolností Bruselského dohovoru II. Dôvodová správa stanovených v článku 20 je podriadená tejto Komisie k návrhu z roku 1999, ktorý viedol všeobecnej právomoci. Ak aj existuje riziko k prijatiu nariadenia č. 1347/2000 74, a správa prieťahov, nevyplýva z pravidiel o prekáž Borrás o Bruselskom dohovore II 75 uvádzajú ke začatého konania alebo z vykonateľnosti (zhodne) vo vzťahu k týmto ustanoveniam opatrení prijatých za okolností stanovených toto: „Pravidlo stanovené v tomto článku sa v článku 20, ale iba z možného nedostatku obmedzuje na stanovenie územných účinkov pozornosti pri obrátení sa na súd so všeobec v členskom štáte, v ktorom boli opatrenia pri nou právomocou. Na druhej strane účinnosti jaté.“ Dôvodová správa Komisie k návrhu toh- opatrení prijatých za týchto okolností – ktoré sú z hľadiska svojej definície naliehavo nevy hnutné – by sa pravdepodobne dalo ľahko 74 — KOM(1999) 220 v konečnom znení. vyhnúť až do začatia takéhoto konania, keby 75 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 8.

175. Napriek takýmto náznakom, hoci môžu byť presvedčivé, a napriek výhodám, ktoré môžem vidieť 79 v možnosti uznávania a vy konávania opatrení prijatých za okolností 174. Treba uznať, že ostatné ustanovenia stanovených v článku 20 ods. 1 v iných člen vzdialenejších predkov nariadenia by mohli ských štátoch podľa nariadenia až dovtedy, pôsobiť v prospech uznania a výkonu. Správa kým súd so všeobecnou právomocou neroz Schlosser o pristúpení k Bruselskému doho hodne, predsa mi však z priamej legislatívnej voru z roku 1978 77 napríklad uvádzala, pokiaľ histórie ustanovenia jasne vyplýva, že takéto ide o obdobné ustanovenie dohovoru, že veľ opatrenia majú predovšetkým pôsobiť iba ká rozmanitosť predbežných opatrení, ktoré v rámci členského štátu, v ktorom boli prijaté. sú dostupné v práve Írska a Spojeného krá Ustanovenia stanovené v článku 21 a nasl. na ľovstva, by spôsobovala určité ťažkosti, „keby riadenia, ktoré stanovujú takmer automatické

76 — KOM(2002) 222 v konečnom znení. 78 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 16, body 72 a 75. 77 — Už citovaná v poznámke pod čiarou 10, bod 183. 79 — Pozri bod 170 vyššie, in fine.

I - 7403

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-256/09

uznanie a výkon v iných členských štátoch, sa v rámci postupov stanovených v nariadení, preto neuplatnia. predsa len môže byť predmetom iných, aj keď pravdepodobne neobratnejších postupov odvodených z vnútroštátneho práva, a najmä tých, ktoré sú vyžadované mnohostrannými alebo dvojstrannými dohovormi, ktorých sú členské štáty zmluvnými stranami.

I - 7404

PURRUCKER

uvedený v článku 24 neuplatní na tie prípady, poskytnúť užitočnú odpoveď na predlože keď sa osoba domáha takéhoto uznania alebo nú základnú otázku, ale aj členským štátom výkonu. a Komisii v ich úsilí pomáhať Súdnemu dvoru v tomto smere. Celkovo to pravdepodobne prispelo k predĺženiu konania, ktoré by nao pak malo byť urýchlené v takom rozsahu, ako je to len možné, so zreteľom na najlepšie zá ujmy dotknutých detí.

Záverečné poznámky

183. Nesúlad vznikol, ako sa zdá, čiastočne v dôsledku nejasnosti sporného opatrenia, pokiaľ ide o stanovenie základu právomoci, na ktorom bolo prijaté, a čiastočne možno 180. Pri analýze otázok, ktoré vznikli v rámci z dôvodu procesných obmedzení stanove tohto návrhu na začatie prejudiciálneho ko ných matkiným opravným prostriedkom ale nania, som považovala za nevyhnutné prijať bo jeho formou z právneho hľadiska vo vzťa široký prístup a preskúmať záležitosti, ktoré hu k Bundesgerichtshof. sa môžu v konečnom dôsledku preukázať ako nie úplne relevantné na vyriešenie otázok, ktoré treba zodpovedať.

184. Existencia a účinky nesúladu ma bez ohľadu na dôvody, ktoré ho spôsobujú, vedú k tomu, aby som opäť zdôraznila povinnosti zverené vnútroštátnym súdom v rámci sys 181. To z veľkej časti spôsobuje zjavný ne tému vzájomnej dôvery stanoveného naria súlad medzi právnym základom (nech bol už dením, ktorého hlavným cieľom je zaručiť akýkoľvek), z ktorého španielsky súd v sku rýchle vyriešenie sporov týkajúcich sa rodi točnosti vychádzal pri určení svojej právomo čovských práv a povinností súdom, ktorý je ci, a domnienkou v konaní na vnútroštátnom najvhodnejšie umiestnený na prijatie rozhod súde, pokiaľ ide o to, čo bolo týmto základom. nutia v najlepšom záujme dieťaťa – a v tomto prípade v najlepšom záujme veľmi malých dvojčiat.

— Predbežné opatrenia prijaté súdom členského štátu na základe vnútroštátne ho práva za okolností, ktoré sú stanovené v článku 20 nariadenia č. 2201/2003, nemusia byť uznané alebo vykonané v iných členských štátoch v súlade s člán kom 21 a nasl. nariadenia. Toto nariadenie však nebráni ich uznaniu alebo výko nu v súlade s postupmi odvodenými z vnútroštátneho práva, najmä tými, ktoré sú vyžadované mnohostrannými alebo dvojstrannými dohovormi, ktorých zmluv nými stranami sú dotknuté členské štáty.

— Súd, ktorý prejednáva návrh na uznanie alebo neuznanie predbežného opatrenia alebo návrh na vyhlásenie vykonateľnosti, je oprávnený overiť právny základ prá vomoci, na ktorý sa súd pôvodu odvoláva, a to zo znenia alebo z obsahu jeho roz hodnutia, alebo, ak je to nevyhnutné, komunikáciou s týmto súdom, či už priamo alebo prostredníctvom príslušných ústredných orgánov. Len v prípade, ak žiaden z týchto prostriedkov neposkytne jasný a uspokojivý výsledok, možno predpo kladať, že právomoc sa zakladala na okolnostiach stanovených v článku 20 ods. 1. V prípade predbežných rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach sa

I - 7406

PURRUCKER

na overenie toho, či je rozhodnutie (stále) vykonateľné v členskom štáte pôvodu, môžu použiť tie isté spôsoby komunikácie, ak je správnosť osvedčenia vydaného podľa článku 39 nariadenia č. 2201/2003 napadnutá; a ak je takáto komunikácia neúspešná, môžu sa použiť iné dôkazné prostriedky, avšak za predpokladu, že sa predložia v primeranom čase.“

I - 7407