C-261/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 7. septembra 2010 1

1. Európsky zatykač, zavedený rámcovým 3. Toto konanie vychádza z európskeho zaty- rozhodnutím Rady 2002/584/SVV 2 nahra- kača vydaného talianskym súdnym orgánom dil formálny postup vydávania osôb medzi proti talianskemu štátnemu príslušníkovi členskými štátmi systémom vydávania medzi s bydliskom v Nemecku, o ktorom tento or- súdnymi orgánmi, založeným na vysokej mie- gán tvrdí, že sa po dobu niekoľkých mesiacov re dôvery medzi nimi. Je správne považovaný v rokoch 2004 a 2005 v rámci zločineckej sku- za nástroj súdnej spolupráce v trestných ve- piny zúčastnil na obchodovaní s kokaínom ciach, ktorý prináša najlepšie výsledky. medzi Nemeckom a Talianskom.

9. Uvediem, že aj keď systém európskeho za- tykača spočíva na vysokej miere vzájomnej dôvery, nič to nemení na tom, že vydávanie osoby uvedenej v takomto zatykači vychádza z rozhodnutia súdneho orgánu vykonávajú- 6. Tieto dve otázky vychádzajú z predpo- ceho členského štátu 3, ktoré musí byť prija- kladu, podľa ktorého článok 3 bod 2 rám- té pri dodržaní základných práv. Uvediem, cového rozhodnutia sa má taktiež uplatniť, že článok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia je pokiaľ trestné činy uvedené v európskom za- výrazom zásady ne bis in idem, ktorá predsta- tykači boli predmetom konečného rozsudku vuje základné právo uznané právnym poriad- v členskom štáte, v ktorom bol tento zatykač kom všetkých členských štátov a zakotvené vydaný. v Charte základných práv Európskej únie 4.

7. Tento predpoklad je dôrazne spochybňo- vaný väčšinou členských štátov, ktoré vstúpi- li do tohto konania, podľa ktorých ide proti zásade vzájomného uznávania, ktorá je zák- 10. Z toho vyvodím, že aj keď podľa zásady ladom systému európskeho zatykača. Tieto vzájomného uznávania neprislúcha vykoná- členské štáty sa domnievajú, že predmetný vajúcemu súdnemu orgánu overiť ex offo do- dôvod na nevykonanie by sa uplatnil len vte- držanie tejto zásady, nič to nemení na tom, dy, pokiaľ by trestné činy uvedené v európ- že nemôže vykonať európsky zatykač, ak má skom zatykači boli predmetom konečného rozsudku vydaného v členskom štáte, ktorý je odlišný od členského štátu vydávajúceho 3 — Ďalej len „vykonávajúci súdny orgán“. zatykač. 4 — Ďalej len „charta“.

I - 11481

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

14. Rámcové rozhodnutie vychádza zo 5 — Dohovor zo 14. júna 1985, uzatvorený medzi vládami štátov zásady vzájomného uznávania súdnych Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), podpísaný v Schengene 19. júna 1990 (ďalej len „DVSD“). 6 — Odôvodnenie č. 5 predmetného rozhodnutia.

I - 11482

MANTELLO

rozhodnutí v trestnej oblasti, ktorá predsta- 18. Článok 1 rámcového rozhodnutia vuje „základný kameň“ v oblasti súdnej spo- stanovuje: lupráce. 7 Mechanizmus európskeho zatykača zavedený rámcovým rozhodnutím vychádza z „vysokej miery dôvery“ medzi členskými štátmi. 8

„1. Európsky zatykač je súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a vydať požadovanú osobu inému členské- mu štátu na účely vedenia trestného stíha- nia alebo výkonu trestu alebo ochranného 15. Podľa odôvodnenia č. 8 rámcového roz- opatrenia. hodnutia musia rozhodnutia o výkone eu- rópskeho zatykača podliehať dostatočným kontrolám, čo znamená, že súdny orgán člen- ského štátu, v ktorom bola vyžiadaná osoba zatknutá, vydá rozhodnutie o jej vydaní.

2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uzná- vania a v súlade s ustanoveniami tohto rám- cového rozhodnutia.

európskeho zatykača“. Článok 3 bod 2 rámco- 3) [ak sa vykonávajúce súdne orgány] roz- vého rozhodnutia znie takto: hodli nestíhať trestný čin, na základe ktorého bol európsky zatykač vydaný, alebo zastaviť súdne konanie, alebo ak bol vynesený definitívny rozsudok proti vyžiadanej osobe v niektorom členskom „[Súdny orgán členského štátu výkonu] od- štáte pre rovnaké činy, čo bráni ďalšiemu mietne vykonať európsky zatykač v nasledu- konaniu, júcich prípadoch:

…

… 2) ak vykonávajúci súdny orgán je informo- vaný o tom, že požadovaná osoba bola s konečnou platnosťou odsúdená niekto- rým členským štátom za rovnaké trestné činy za predpokladu, že ak bol vynesený

rozsudok

[ak bol uložený trest – neofici- álny preklad], tento rozsudok [trest – ne- oficiálny preklad] bol vykonaný alebo je 5) ak je vykonávajúci súdny orgán informo- v súčasnosti vykonávaný alebo už nemô- vaný, že vyžiadaná osoba bola s koneč- že byť vykonaný podľa právnych pred- nou platnosťou odsúdená tretím štátom pisov členského štátu vynášajúceho roz- za rovnaké činy za predpokladu, že ak bol sudok [, ktorý trest uložil – neoficiálny vynesený rozsudok, tento rozsudok bol preklad].“ vykonaný alebo sa v súčasnosti vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa prá- va krajiny vynášajúcej rozsudok.“

20. Článok 4 rámcového rozhodnutia v sied- mich odsekoch upravuje dôvody nepovin- ného nevykonania európskeho zatykača. Článok 4 ods. 3 a 5 rámcového rozhodnutia znejú takto:

21. Článok 8 rámcového rozhodnutia vy- menováva obligatórne náležitosti, ktoré eu- „Vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť rópsky zatykač musí obsahovať. Okrem to- vykonať európsky zatykač: tožnosti požadovanej osoby musí európsky zatykač uvádzať najmä okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný a informácie o účas- ti požadovanej osoby. Tieto údaje musia byť preložené do úradného jazyka vykonávajúce- … ho súdneho orgánu.

23. Článok 17 rámcového rozhodnu- 5. Pokiaľ vykonávajúci súdny orgán neprijal tia je venovaný lehotám a postupom pre konečné rozhodnutie o európskom zatykači, zabezpečí, aby materiálne podmienky po- trebné na účinné odovzdanie príslušnej osoby 9 — Ďalej len ‚vydávajúci súdny orgán‘. boli splnené.

I - 11485

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

6. Každé odmietnutie vykonania európskeho B — Zásada ne bis in idem zatykača sa musí zdôvodniť.

25. Článok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia vyjadruje zásadu ne bis in idem.

7. Ak v mimoriadnych prípadoch členský štát nemôže dodržať lehoty ustanovené v tomto článku, oznámi to Eurojust-u, pričom uvedie dôvody takéhoto prieťahu. Okrem toho, člen- ský štát, ktorý opakovane spôsobuje prieťah 1. Základy zásady ne bis in idem na strane iného členského štátu pri vykoná- vaní európskych zatykačov, informuje radu s cieľom zhodnotiť vykonávanie tohto rámco- vého rozhodnutia na úrovni členského štátu.“ 26. Zásada vyjadrená latinským výrokom „ne bis in idem“ alebo „non bis in idem“, ktorá znamená „nie dvakrát v tej istej veci“, zahŕ- ňa to, že osoba nemôže byť dvakrát odsúdená pre ten istý čin.

29. Zásada ne bis in idem je veľmi starou zásadou. 12 Ani zďaleka sa však nestala obso- létnou, ale postupne sa posilnila a rozšírila „1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať vývojom trestného práva v moderných spo- v trestnom konaní podliehajúcom právomoci ločnostiach, najmä pokiaľ ide o rolu sankcie. toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už Moderný vývoj trestného práva spoločný pre bol oslobodený alebo odsúdený konečným všetky členské štáty totiž za základnú funkciu rozsudkom podľa zákona a trestného poriad- trestu považuje opätovné zaradenie do spo- ku tohto štátu. ločnosti. Cieľom trestu teda už nie je výlučne to, aby bol represívny a odstrašujúci, ale mal by tiež napomôcť opätovnému zaradeniu od- súdeného do spoločnosti. Toto opätovné za- radenie nevyhnutne predpokladá, aby sa dlh považoval definitívne za vyrovnaný a aby sa dotknutá osoba, ktorá bola právoplatne odsú- dená, viac neobávala zákona.

…“

30. Zásada ne bis in idem bola zakotvená viacerými medzinárodnými aktmi do vnútro- štátneho práva členských štátov a aj do práv- neho rámca Únie. 32. Na úrovni vzťahov medzi členskými štátmi je zásada ne

12 — Je rozumné sa domnievať, že už je neodmysliteľne obsiah- nutá v zákone odvety, ktorý predstavuje prvé alebo jedno z prvých obmedzení práva trestať tým, že obmedzuje 13 —  Podľa údajov uvedených na internetovej stránke Rady sankciu na škodu spôsobenú páchateľom trestného činu. Európy k 18. marcu 2010 všetky členské štáty podpísali Pozri taktiež príklady, ktoré cituje generálna advokátka tento protokol, s výnimkou Spojeného kráľovstva Veľkej Sharpston v bode 72 svojich návrhov vo veci, ktorá viedla Británie a Severného Írska. Belgické kráľovstvo, Spolková k rozsudku z 28. septembra 2006 Gasparini a i. (C-467/04, republika Nemecko a Holandské kráľovstvo zatiaľ neratifi- Zb. s. I-9199). kovali tento protokol.

34. V prípade neexistencie harmonizácie trestnoprávnej úpravy členských štátov uplat- nenie tejto zásady nevyhnutne zahŕňa, že existuje vzájomná dôvera medzi týmito štát- mi v ich systémoch trestného súdnictva a že každý z nich akceptuje uplatnenie platného 36. Presný obsah zásady ne bis in idem nad trestného práva v ostatných členských štá- rámec vyššie uvedenej veľmi všeobecnej de- toch, aj keď vykonanie jeho vlastného vnútro- finície je náročné definovať. 19 V jednotlivých štátneho práva by viedlo k inému výsledku. 16 členských štátoch sa môže výrazným spôso- bom líšiť. Rozdiely sa môžu týkať dvoch zlo- žiek, od ktorých závisí uplatnenie tejto zása- 14 — Článok 54 DVSD zaväzuje 27 členských štátov vrátane dy, a to zložky bis a idem. Spojeného kráľovstva a Írska [pozri rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengen- ského acquis (Ú. v. ES L 131, s. 43; Mim. vyd. 19/001, 17 — Ako je uvedené vo vyhlásení o charte pripojenej k zmlu- s. 178) a rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 vám, charta nerozširuje pôsobnosť práva Únie. o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanove- 18 — Podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá sa stala účinnou 1. decem- niach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, s. 20; Mim. vyd. bra 2009, nadobudla charta záväzný charakter preto, lebo 19/004, s. 211)]. podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ má rovnakú právnu silu ako 15 — Rozsudky z 11. februára 2003 Gözütok a Brügge, C-187/01 Zmluvy. a C-385/01, Zb. s. I-1345, bod 38, a z 11. decembra 2008, 19 — WEYEMBERGH, A.: Le principe ne bis in idem: pierre Bourquain, C-297/07, Zb. s. I-9425, bod 41. d’achoppement de l’espace pénal européen? In: Cahiers de 16 — Rozsudok Gözütok a Brügge, už citovaný, bod 33. droit européen, 2004, č. 3 a 4, s. 337.

41. Súdnemu dvoru už boli viackrát predlo- 38. Článok 4 protokolu č. 7 k Dohovoru žené otázky v rámci výkladu článku 54 DVSD. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 54 DVSD a článok 50 charty, ako aj článok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia sa tý- kajú konečného rozsudku o oslobodení spod obžaloby alebo odsudzujúceho rozsudku. Článok 54 DVSD a článok 3 bod 2 rámcové- ho rozhodnutia však doplňujú ako dodatočnú 42. Pokiaľ ide o bis, Súdny dvor vykladal pod- podmienku v prípade odsudzujúceho rozsud- mienku, podľa ktorej trest uložený súdnym ku, že tento rozsudok bol vykonaný alebo je orgánom zmluvného štátu, bol „už odpykaný“ v súčasnosti vykonávaný, alebo už nemôže alebo „sa práve odpykáva“ v tom zmysle, že byť vykonaný podľa práva štátu, v ktorom bol pokrýva situáciu, v ktorej bol obvinený pod- vyhlásený. ľa práva tohto zmluvného štátu odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Naopak, tento pojem nepokrýva prípad, v ktorom bol obvinený krátkodobo zadržaný a/alebo vzatý do väzby, vrátane prípadu, keď sa doba toh- to zadržania, resp. väzby podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok o uložení trestu vyhlá- sený, započíta do doby neskoršieho výkonu 39. Vzniká však otázka, či podmienka uve- trestu odňatia slobody. 20 dená ako posledná pokrýva prípady udelenia milosti a amnestie alebo či rozhodnutia, ktoré môžu viesť k uplatneniu zásady ne bis in idem, sa obmedzujú len na rozhodnutia súdov ale- bo či zahŕňajú rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ak tieto ukončia trestné stíhanie a prípadne za akých podmienok. 43. Súdny dvor taktiež rozhodol, že zásada ne bis in idem sa uplatňuje na rozhodnutie súdu zmluvného štátu vydané v trestnom ko- naní, ktorým je obžalovaný právoplatne oslo- bodený spod obžaloby z dôvodu premlčania trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. 21 40. Pojem idem odkazuje na skutočnosti, ktoré treba považovať za rozhodnuté. V poní- 20 — Rozsudok z 18. júla 2007, Kretzinger, C-288/05, maní priaznivejšom pre jednotlivcov môže ísť Zb. s. I-6441. o totožnosť samotných skutkových podstát 21 — Rozsudok Gasparini a i., už citovaný.

46. Naopak zásada ne bis in idem sa neuplatní 49. Spresnil, že pokiaľ ide o trestné činy týka- na rozhodnutie justičných orgánov členského júce sa omamných látok, nepožaduje sa, aby štátu, ktorým bolo skončené konanie po tom, boli množstvá predmetnej drogy v dvoch štá- ako sa prokurátor rozhodol nepokračovať toch, ktoré sú príslušnými zmluvnými stra- v konaní z jediného dôvodu začatia trestné- nami, alebo osoby, ktoré sa údajne zúčastnili ho stíhania v inom členskom štáte proti tomu na spáchaní činov v dvoch štátoch, identic- istému obvinenému a za tie isté skutky bez ké, takže nie je vylúčené, že situácia, v ktorej rozhodnutia vo veci samej. 25 takáto zhodnosť chýba, predstavuje súbor činov, ktoré sú z hľadiska svojej samotnej

22 — Rozsudok z 28. septembra 2006, Van Straaten, C-150/05, Zb. s. I-9327. 23 — Rozsudok Bourquain, už citovaný. 26 — 

Rozsudok

z 22. decembra 2008, Turanský, C-491/07, 24 — Rozsudok Gözütok a Brügge, už citovaný. Zb. s. I-11039. 25 — Rozsudok z 10. marca 2005, Miraglia, C-469/03, 27 — 

Rozsudok

z 9. marca 2006, Van Esbroeck, C-436/04, Zb. s. I-2009. Zb. s. I-2333.

I - 11490

MANTELLO

podstaty nerozlučne spojené. Konečné posú- C — Vnútroštátne právne úpravy denie v tejto súvislosti prislúcha kompetent- ným vnútroštátnym inštanciám. 28

1. Nemecké právo

I - 11491

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

2. Talianske právo Článok 74. Zločinecká skupina, ktorej cieľom je nezákonné obchodovanie s omamnými ale- bo psychotropnými látkami

53. Články 73 a 74 dekrétu č. 309 prezidenta republiky z 9. októbra 1990 o „konsolidova- nom znení zákonov v oblasti režimu uplatni- 1. Ak sa tri alebo viac osôb spolčí na úče- teľného na omamné a psychotropné látky…“ ly spáchania viacerých skutkov uvedených znejú takto: v článku 73, osoba, ktorá skupinu podporu- je, zakladá, vedie, organizuje alebo financuje, potrestá sa výlučne trestom odňatia slobody, ktorý nie je nižší ako dvadsať rokov.

„Článok 73. Nezákonná výroba, obchodova- nie a držba omamných alebo psychotropných látok 2. Člen zločineckej skupiny sa potrestá trestom odňatia slobody, ktorý nie je nižší ako desať rokov.

Kto bez oprávnenia uvedeného v článku 17 pestuje, vyrába, zhotovuje, extrahuje, rafi- nuje, predáva, ponúka alebo uvádza na trh, postupuje, distribuuje, obchoduje, prepra- 3. Trest sa zvýši, ak je počet členov zločinec- vuje, zabezpečuje, zasiela, rozširuje alebo kej skupiny desať… odovzdáva na prepravu alebo dodáva na aký- koľvek účel omamné alebo psychotropné lát- ky…, potrestá sa odňatím slobody na šesť až dvadsať rokov a pokutou vo výške 26 000 až 260 000 eur… …“

55. Podľa údajov talianskej vlády z judikatúry 57. V európskom zatykači sú G. Mantellovi Corte suprema di cassazione (kasačný súd) vytýkané dva skutky. (Taliansko) však vyplýva, že „výnimky stano- venej v článku 649 trestného poriadku sa ne- možno dovolávať, pokiaľ udalosť, ktorá viedla k právoplatnému rozsudku, sa týka viacerých trestných činov, takže konanie, ktoré už bolo predmetom právoplatného rozsudku, môže 58. Po prvé krátko pred januárom 2004 a až byť prekvalifikované ako skutková okolnosť do novembra 2005 sa zúčastnil v rámci zlo- a klasifikované podľa odlišného, dokonca al- čineckej skupiny zahrnujúcej najmenej ďal- ternatívneho posúdenia, do kategórie závaž- ších desať osôb na obchodovaní s kokaínom nejšieho obvinenia“. organizovanom vo Vittorii (Taliansko), v ďal- ších talianskych mestách, ako aj v Nemecku. G. Mantello nebol len kuriérom a sprostred- kovateľom, ale bol taktiež zodpovedný za zásobovanie kokaínom a za obchodovanie s ním.

II — Skutkový stav a konanie v spore vo 59. Po druhé počas tohto obdobia a na tých veci samej istých miestach sám alebo za spoluúčasti os- tatných protiprávne nadobudol kokaín, mal ho v držbe a posielal ho, predával ho alebo tiež poskytoval iným osobám.

A — Sporný európsky zatykač B — Rozhodnutie, ktoré by mohlo brániť vyko- naniu európskeho zatykača

56. Tribunale di Catania, Sezione del Giudice per le indagini preliminari (Súd v Catanii, 60. Podľa údajov poskytnutých vo vnútroštát- sekcia sudcu pre predbežné vyšetrovanie) nom zatykači rôzne talianske orgány vyšetro- (Taliansko) vydal 7. novembra 2008 európ- vali od januára 2004 nezákonné obchodovanie sky zatykač proti G. Mantellovi, založený na s kokaínom v regióne Vittoria. Odpočúvanie vnútroštátnom zatykači z 5. septembra 2008 telefonických hovorov G. Mantella počas ob- proti tejto osobe a 76 spoluobvineným. dobia od 19. januára do 13. septembra 2005

62. Rozsudkom z 30. novembra 2005 Tribunale di Catania odsúdil G. Mantella na trest odňatia slobody na tri roky, šesť mesia- cov a 20 dní a na pokutu vo výške 13 000 eur za to, že v Catanii mal 13. septembra 2005 ne- 65. Vyšetrovací sudca Tribunale di Catania zákonne v držbe s cieľom predaja 155,46 g ko- 4. apríla 2009 odpovedal, že zásada ne bis in kaínu. Tento rozsudok bol 18. apríla 2006 po- idem sa neuplatní. Generálna prokuratúra tvrdený rozsudkom Corte d’apello di Catania v Stuttgarte preto požiadala vnútroštátny súd (Odvolací súd v Catanii). o vykonanie európskeho zatykača.

I - 11494

MANTELLO

69. Vzhľadom na všetky tieto úvahy sa Oberlandesgericht Stuttgart rozhodol pre- rušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: 67. Podľa vnútroštátneho súdu v nemeckom práve tak, ako ho vykladá Bundesgerichtshof (Spolkový súd) (Nemecko), by delikt týkajú- ci sa účasti v zločineckej skupine bolo mož- né v zásade ešte stíhať aj a posteriori, jednak ak predmetom predchádzajúceho obvinenia a súdneho vyšetrovania boli len izolované činy člena takejto zločineckej skupiny a jed- „1. Má sa otázka, či ide o ‚rovnaké trestné nak ak obvinený nenadobudol legitímnu činy‘ v zmysle článku 3 bodu 2 [rámcové- dôveru, že predchádzajúce trestné konanie ho rozhodnutia] posudzovať sa týkalo všetkých skutkov vykonaných zlo- čineckou skupinou. Vnútroštátny súd sa do- mnieva, že je ešte nevyhnutné, aby v okami- hu súdneho rozhodnutia o izolovanom čine vyšetrovatelia nevedeli, že existujú ďalšie in- dividuálne delikty a delikt týkajúci sa účasti v zločineckej skupine, čo nebol presne prípad a) podľa práva členského štátu vydáva- vyšetrovacích orgánov v Taliansku. júceho zatykač alebo

I - 11495

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

b) podľa práva vykonávajúceho člen- z 1. mája 1999 31 vyplýva, že Spolková repub- ského štátu alebo lika Nemecko vyhlásila na základe článku 35 ods. 2 EÚ, že uznáva právomoc Súdneho dvo- ra rozhodovať podľa podmienok stanovených v článku 35 ods. 3 písm. b) EÚ, teda o otáz- kach položených všetkými jej súdmi.

c) tak, že pojem ‚rovnaké trestné činy‘ bude predmetom samostatného výkladu, ktorý bude špecifický pre Úniu?

účastníci, tvrdia, že dôvod na povinné nevy- striktného výkladu, ako to tiež vyplýva z odô- konanie stanovený v článku 3 bode 2 rámco- vodnenia rozsudku Wolzenburg zo 6. októbra vého rozhodnutia sa v tomto prípade neuplat- 2009 33. Takisto ako česká vláda tvrdí, že zása- ní. 32 Na podporu tejto tézy tvrdia, že zásada da ne bis in idem, uvedená v článku 3 bode 2 ne bis in idem je súčasťou všeobecných práv- rámcového rozhodnutia je nevyhnutne nad- nych zásad a že súdne orgány, ktoré vydávajú národná, rovnako ako zásada uvedená v člán- európsky zatykač, sú povinné zabezpečiť ich ku 54 DVSD. Španielska vláda okrem toho dodržiavanie. Tvrdia, že tieto orgány sú naj- tvrdí, že zásada ne bis in idem by prípadne vhodnejšie, aby overili, či proti osobe, proti bola porušená nie pri odovzdaní osoby, ale ktorej bol vydaný európsky zatykač, nebol vy- v okamihu, keď by súdny orgán vydávajúci hlásený odsudzujúci rozsudok v ich štáte pre zatykač začal po vypočutí požadovanej osoby rovnaké trestné činy. proti nej viesť vyšetrovanie.

73. Podľa vlád týchto členských štátov by uplatnenie článku 3 bode 2 rámcového roz- hodnutia v takomto prípade bolo v rozpore so zásadou vzájomného uznávania a vysokej 76. S postojom týchto vlád nesúhlasím, pre- miery dôvery, ktorú vykonávajúci súdny or- tože podľa môjho názoru ide proti mechaniz- gán musí mať voči súdnemu orgánu vydáva- mu európskeho zatykača, ako bol definovaný júcemu zatykač. v rámcovom rozhodnutí a pretože článok 3 bod 2 tohto rozhodnutia je vyjadrením zá- kladného práva.

74. Podľa talianskej vlády má posúdenie súd- nym orgánom vydávajúcim zatykač, podľa ktorého zásada ne bis in idem sa neuplat- ní, záväzný účinok pre vykonávajúci súdny orgán. 77. Aj keď systém rámcového rozhodnutia spočíva na zásade vzájomného uznávania, normotvorca Únie nechcel prirovnať eu- rópsky zatykač k vnútroštátnemu zatykaču, ktorého vykonanie prislúcha priamo po- licajným silám vykonávajúceho členského štátu. Stanovil, že európsky zatykač spočíva 75. Španielska vláda tvrdí, že článok 3 bod 2 na spolupráci súdnych orgánov dotknutých rámcového rozhodnutia musí byť predmetom členských štátov a že odovzdanie požado- vanej osoby má viesť k vydaniu rozhodnutia

80. V tomto štádiu analýzy chápem tvrdenie vlád, podľa ktorého dvojitá kontrola zavede- ná týmto systémom bola skutočne potrebná len v prípade, že požadovaná osoba bola od- súdená v inom členskom štáte odlišnom od členského štátu vydávajúceho zatykač. Súdny 78. Tým, že dôvod uvedený v článku 3 bode 2 orgán vydávajúci zatykač, ktorý možno nemal rámcového rozhodnutia je dôvodom na po- možnosť vypočuť požadovanú osobu, môže vinné nevykonanie, zatiaľ čo súdny orgán v prípade neexistencie európskeho registra vydávajúci zatykač má sám overiť, že o trest- trestov centralizujúceho všetky odsúdenia ných činoch, z ktorých bola dotknutá osoba vyhlásené súdmi všetkých členských štátov obvinená, nebolo ešte rozhodnuté, normo- legitímne nevedieť, že vec bola rozhodnutá tvorca Únie chcel výslovne vyjadriť jednak to, v inom členskom štáte. Naopak, takéto riziko že zásada ne bis in idem predstavuje nielen by neexistovalo, pokiaľ by išlo o rozhodnutie prekážku nového rozsudku o dotknutej oso- vydané v členskom štáte vydávajúcom zaty- be, ale tiež prekážku jej vydania, a jednak to, kač, a fortiori v prípade, ak by ako v prejedná- že dodržanie tejto zásady nie je ponechané vanej veci právoplatný rozsudok, ktorého sa len na posúdení súdneho orgánu vydávajúce- dovoláva požadovaná osoba a európsky zaty- ho zatykač, ale tiež zaručené vykonávajúcim kač boli vydané tým istým súdom. súdnym orgánom.

81. Nemyslím si, že by toto tvrdenie mohlo odôvodniť vylúčenie uplatnenia článku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia v prípade právoplatného rozsudku vydaného v člen- skom štáte vydávajúcom zatykač.

87. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že člen- ské štáty, pokiaľ uplatnia právo Únie, musia 83. Vzniká otázka, či reakcia tohto súdneho tak urobiť pri dodržaní základných práv. 34 orgánu, pokiaľ disponuje uvedenými infor- Táto judikatúra nie je obmedzená na akty máciami, má byť odlišná podľa toho, či právo- prijaté v rámci Zmluvy o ES. Uplatní sa na platný rozsudok bol vydaný v členskom štáte všetky akty prijaté v rámci Únie. 35 pretože vydávajúcom zatykač alebo v inom členskom podľa článku 6 EÚ je Únia založená na zása- štáte. de právneho štátu a rešpektuje základné ľud- ské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií 84. Nemyslím si to z nasledujúcich dôvo- členských štátov. dov. Po prvé, ako to zdôraznila Komisia Európskych spoločenstiev, článok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia a systém určený na jeho dodržiavanie nie sú obmedzené na prí- pady, v ktorých trestné činy uvedené v eu- rópskom zatykači boli predmetom právoplat- ného rozsudku vydaného v členskom štáte, ktorý je odlišný od členského štátu vydávajú- ceho zatykač.

88. Preto rovnako ako zákonnosť aktu pri- jatého v rámci tretieho piliera, akým je rám- cové rozhodnutie, môže byť kontrolovaná 85. Po druhé základné právo, ktoré uvedené z hľadiska základných práv, 36 tak ako kona- ustanovenie rámcového rozhodnutia chráni, nie členských štátov, pokiaľ uplatňujú takýto má rovnakú hodnotu v obidvoch prípadoch. akt, musí byť v súlade s tými istými právami.

34 — Rozsudky z 13. júla 1989, Wachauf, 5/88, Zb. s. 2609, bod 19, a zo 4. júna 2009, JK Otsa Talu, C-241/07, Zb. s. I-4323, bod 46 a citovaná judikatúra. 35 — Pozri, pokiaľ ide o uplatnenie základných práv v rámci 86. Pripomínam, že zásada ne bis in idem Zmluvy o ESAE, rozsudok z 27. októbra 2009, ČEZ, C-115/08, Zb. s. I-10265, bod 91. predstavuje základné právo, ktoré je súčasťou 36 — Rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, právneho poriadku všetkých členských štátov C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 45.

90. Treba totiž pripomenúť, že vykonanie 93. Pri posúdení otázky, či sa článok 3 európskeho zatykača má za následok zatknu- bod 2 rámcového rozhodnutia uplatní alebo tie požadovanej osoby, potom prípadne jej neuplatní, vykonávajúci súdny orgán neove- vzatie do väzby vo vykonávajúcom členskom ruje, či zásada ne bis in idem, ako je defino- štáte po dobu najviac 60 dní, ak nesúhlasí so vaná v právnom poriadku členského štátu vy- svojím vydaním, a nakoniec jej nútený pre- dávajúceho zatykač, bola dodržaná súdnym voz do vykonávajúceho členského štátu pred orgánom vydávajúcim zatykač, ale kontroluje súdny orgán vydávajúcim zatykač. Vzhľadom dodržanie zásady uvedenej v uvedenom usta- na účinky týchto opatrení na osobné slobo- novení práva Únie, ako je definovaná Súdnym dy sa normotvorca Únie správne domnieval, dvorom. že vykonanie európskeho zatykača musí byť považované za integrálnu súčasť trestného stíhania začatého súdnym orgánom vydáva- júcim zatykač.

94. Škodlivé účinky vykonania európskeho zatykača pri porušení tejto zásady pre poža- dovanú osobu majú rovnakú váhu ako trestné činy, o ktorých bolo rozhodnuté v členskom 91. Okrem toho predpoklad, podľa ktorého štáte vydávajúcom zatykač alebo v inom člen- o trestných činoch uvedených v európskom skom štáte.

I - 11500

MANTELLO

95. Vykonávajúci súdny orgán teda musí 98. Jeho prejudiciálne otázky týkajúce sa uplatniť dôvod pre nevykonanie stanovený spresnenia kritérií, na základe ktorých sa má v článku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia, tento pojem posúdiť, sú plne relevantné pre ak sa za výnimočných okolností preukáže, že riešenie sporu vo veci samej, a teda prípustné. trestné činy uvedené v európskom zatykači boli predmetom konečného rozsudku v člen- skom štáte vydávajúcom zatykač, alebo ak po prijatí informácií v tomto zmysle a overení si ich presnosti u súdneho orgánu vydávajúceho zatykač mu tento orgán neposkytne uspoko- jujúcu odpoveď.

104. S týmto názorom nesúhlasím. Myslím 102. Po druhé za okolností prejednávanej si, tak ako ostatné vlády členských štátov, veci otázka miery kolízie medzi dotknutý- ktoré vstúpili do tohto konania ako vedľajší mi trestnými činmi a otázkou, či neexisten- účastníci, ako aj Komisia, že treba vychádzať cia trestného stíhania za všetky trestné činy, zo skutočnosti, že článok 3 bod 2 rámcového o ktorých sa vedelo v okamihu, keď boli len rozhodnutia, na rozdiel od článku 3 bodov 1 čiastočne stíhané, je zneužitím konania alebo a 3 tohto rozhodnutia, neodkazuje – s cieľom porušením práv na obranu, spadá do trestné- určiť svoj obsah – na právo vykonávajúceho ho práva hmotného každého členského štátu. členského štátu, ale len na právo odsudzu- júceho členského štátu, a to len pokiaľ ide o konkrétnu otázku, či konečný rozsudok, keď ide o odsudzujúci rozsudok, už nemožno vykonať.

109. Po prvé, predmetné pojmy sú vo väčšine jazykových verzií vyjadrené rovnako. V ne- meckej verzii to tak určite nie je, pretože člá- 106. Článok 3 bod 2 rámcového rozhodnu- nok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia uvádza tia sa má podľa môjho názoru vykladať v tom pojem „derselben Handlung“, zatiaľ čo člá- zmysle, že pojem „rovnaké trestné činy“ uve- nok 54 DVSD odkazuje na pojem „derselben dený v tomto ustanovení predstavuje samo- Tat“. Samotná nemecká vláda však uvádza vo statný pojem práva Únie. svojich písomných pripomienkach, že tento terminologický rozdiel nemusí predstavovať prekážku toho, aby dve predmetné ustanove- nia boli predmetom tohto istého výkladu.

107. Vlády, ktoré zastávajú tento názor, a Komisia navrhujú Súdnemu dvoru, aby vo svojej odpovedi šiel ďalej a aby rozhodol, 110. Po druhé, ako to uvedená vláda tvrdí, že tento pojem má byť predmetom rovna- ten istý výklad je odôvodnený najmä podob- kého výkladu ako pojem „tie isté činy“ uve- nosťou cieľov sledovaných oboma predmet- dený v článku 54 DVSD. Súhlasím s týmto nými ustanoveniami. názorom.

111. Ako som už uviedol, článok 54 DVSD 108. Je totiž nevyhnutné spresniť obsah má totiž za cieľ vylúčiť, aby bola osoba z dôvo- pojmu „rovnaké trestné činy“ uvedeného du, že vykonáva svoje právo voľného pohybu, v článku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia, stíhaná za ten istý čin na území viacerých štá- aby bolo možné odpovedať na druhú otázku tov, ktoré sú zmluvnými stranami. 40 Za okol- vnútroštátneho súdu. Súhlasím aj s dôvodmi, ností prejednávanej veci by článok 54 DVSD za predpokladu, že by trestné činy, z ktorých

112. Článok 3 bod 2 rámcového rozhodnu- tia predstavuje svojím spôsobom doplňujúci C — O druhej prejudiciálnej otázke právny nástroj článku 54 DVSD vo vzťahu k Talianskej republike. Tým, že ustanovenie článku 54 DVSD zakázalo súdnym orgá- nom vykonať európsky zatykač vydaný proti G. Mantellovi, má tiež za cieľ brániť tomu, aby bol pobyt dotknutej osoby v Nemecku alebo v inom členskom štáte narušovaný, ak trestné činy uvedené v tomto zatykači už boli pred- 115. Svojou druhou otázkou sa Oberlan­ metom konečného rozsudku. desgericht Stuttgart pýta, či skutočnosť, že talianski vyšetrovatelia už 30. novembra 2005, keď bol G. Mantello odsúdený za dr- žanie kokaínu 13. septembra 2005 s cieľom jeho ďalšieho predaja, disponovali dostatoč- nými dôkazmi o jeho viacmesačnej účasti na obchodovaní s omamnými látkami medzi Nemeckom a Talianskom, je relevantná na účely posúdenia, či vydanie tejto osoby musí byť odmietnuté na základe uplatnenia člán- 113. Zásada ne bis in idem uvedená v člán- ku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia. ku 3 bode 2 rámcového rozhodnutia preto prispieva k dosiahnutiu rovnakého cieľa ako článok 54 DVSD. Posledné uvedené ustano- venie má za cieľ zaručiť, aby sa už odsúde- ná osoba mohla voľne pohybovať bez obavy z nového trestného stíhania za rovnaké trest- né činy v členskom štáte, v ktorom sa nachá- dza. 41 Článok 3 bod 2 rámcového rozhod- 116. Vnútroštátny súd sa tiež v zásade pýta, nutia má sám osebe za cieľ brániť tomu, aby či článok 3 bod 2 rámcového rozhodnutia sa pobyt tejto osoby v uvedenom členskom štáte má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že bol narušený vykonaním európskeho zatyka- vyšetrovatelia už v čase, keď osoba bola trest- ča vydaného iným členským štátom. ne stíhaná a odsúdená za izolovaný čin drža- nia omamných látok, mali dôkaz o viacme- sačnej účasti tejto osoby v zločineckej skupine 41 — Pozri rozsudok Gasparini a i., už citovaný, bod 27. založenej s cieľom obchodovať s omamnými

119. Ako už bolo uvedené podľa ustálenej 122. Po prvé z toho vyplýva, že okamih, judikatúry, relevantným kritériom pre posú- keď boli trestné činy uvedené v európskom denie prvku „idem“ je totožnosť skutkových podstát trestných činov, chápaných ako exis- tencia celku činov neoddeliteľne spojených 42 — Rozsudok Kretzinger, už citovaný, bod 34. medzi sebou, bez ohľadu na právnu kvalifiká- 43 — Rozsudok z 18. júla 2007, C-367/05, Zb. s. I-6619. ciu týchto trestných činov alebo chráneného 44 — Bod 29.

I - 11505

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — Y. BOT — VEC C-261/09

zatykači zistené vyšetrovateľmi, nie je rele- 126. Vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa vantný na účely určenia, či sú neoddeliteľne rozsahu pôsobnosti zásady ne bis in idem spojené s trestnými činmi, za ktoré bola oso- v rámci článku 54 DVSD nemôže byť táto zá- ba odsúdená. sada chápaná v tom zmysle, že zaväzuje vy- šetrovateľov, aby stíhali od prvého obvinenia všetky trestné činy, z ktorých bola dotknutá osoba obvinená a predložili ich na posúdenie súdu.

I - 11506

MANTELLO

činy v zmysle článku 3 bodu 2 rámcového 131. Je nepochybné, že je vecou talianske- rozhodnutia. ho súdneho orgánu, aby zamedzil novému trestnému stíhaniu proti G. Mantellovi za trestné činy, za ktoré už bol právoplatne od- súdený. Dodržanie tejto povinnosti je však jeho zodpovednosť, nie zodpovednosť vyko- návajúceho súdneho orgánu. V zmysle zásady vzájomnej dôvery, na ktorej je založený me- chanizmus európskeho zatykača, po tom, čo vykonávajúci súdny orgán overil, že trestné činy uvedené v európskom zatykači nie sú neoddeliteľné od trestných činov, o ktorých už bolo rozhodnuté, splnil svoje povinnosti 129. Vzhľadom na výklad tohto pojmu v rám- kontroly dodržiavania zásady ne bis in idem ci článku 54 DVSD, ktorý Súdny dvor po- a musí rozhodnúť o vydaní požadovanej skytol v už citovaných rozsudkoch Gözütok osoby. a Brügge, Miraglia, ako aj Turanský, je totiž potrebné pripomenúť, že predmetné trestné činy neboli oznámené ani súdu, ktorý rozho- doval o prvej veci, ani prokuratúre, a preto nebolo možné uskutočniť posúdenie vo veci samej zo strany orgánu zodpovedného za výkon trestnej spravodlivosti v dotknutom právnom poriadku. Okrem toho rozhodnutie policajného orgánu nezačať trestné stíhanie neznamenalo ukončenie obžaloby v tomto právnom poriadku.

Tento pojem má rovnaký obsah ako pojem „ten istý čin“ uvedený v článku 54 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, uzatvo- reného medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoloč- ných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990.

2. Skutočnosť, že vyšetrovatelia už v čase, keď osoba bola trestne stíhaná a odsú- dená za izolovaný čin držby omamných látok, mali dôkaz o viacmesačnej účasti tejto osoby v zločineckej skupine založenej s cieľom obchodovať s omamnými látkami, ale túto skutočnosť pred príslušným súdom v záujme vyšetrovania ne- zverejnili, neodôvodňuje záver, že táto účasť v zločineckej skupine a izolovaná držba omamných látok predstavujú „rovnaké trestné činy“ v zmysle článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia 2002/584.

I - 11508