C-356/09

2. Dr. Christine Kleistovú, ktorá pracova- la v rakúskej Pensionsversicherungs-anstalt (dôchodková poisťovňa, ďalej len „Pensions- versicherungsanstalt“) ako hlavná lekárka, prinútila zamestnávateľka odísť do dôchodku vo veku 60 rokov. Základom pre tento postup 4. Problémy horizontálneho priame- bola úprava kolektívnej zmluvy, podľa ktorej ho účinku smerníc alebo všeobecných právnych zásad, ktoré boli v poslednom čase predmetom kontroverzných disku- 1 — Jazyk prednesu: nemčina. sií v súvislosti s rozsudkami Mangold 6 2 — Rozsudky zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C-411/05, Zb. s. I-8531, a z 5. marca 2009, Age Concern England, C-388/07, Zb. s. I-1569; pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak 28. apríla 2010 v spojených veciach Rosenbladt, C-45/09, zatiaľ neuverejnené v Zbierke. 5 — Rozsudok Marshall, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, 3 — Rozsudok z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723. bod 38. 4 — Rozsudok z 26. februára 1986, Beets-Proper, 262/84, 6 — Rozsudok z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. 773. Zb. s. I-9981.

I - 11941

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-356/09

a Kücükdeveci 7, v prejednávanej veci ne- medzičasom stratila účinnosť, v znení zmien vznikajú. Ide totiž o klasický vertikálny a doplnení smernice 2002/73/ES 9. 10 právny vzťah, v ktorom ako zamestnávateľ vystupuje verejnoprávny orgán sociálneho zabezpečenia.

6. Článok 2 smernice 76/207 znie:

„1. Na účely týchto ustanovení zásada rovna- kého zaobchádzania znamená, že neexistuje žiadna diskriminácia akéhokoľvek druhu na základe pohlavia, či už priama alebo nepria- II — Právny rámec ma, s odvolaním sa najmä na manželský alebo rodinný stav.

… 8. Kvôli úplnosti je potrebné uviesť smer­ nicu 79/7/EHS 11, z ktorej článkov 1, 3 a 4 vyplýva, že zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami sa má postupne vykonávať aj v oblasti zákonných dôchodkových systé- mov členských štátov. Avšak článok 7 ods. 1 8. Členské štáty si zachovajú alebo prijmú smernice 79/7 upravuje okrem iného túto opatrenia v zmysle článku 141 ods. 4 Zmlu- výnimku: vy s úmyslom zabezpečiť plnú rovnosť medzi mužmi a ženami v praxi.“

„Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti:

7. V článku 3 ods. 1 smernice 76/207 bolo uvedené:

a) určovanie veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchod- ku a dôchodku za výsluhu rokov a jeho možné dôsledky na iné dávky; „Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchá- dzania znamená, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe po- hlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane verejných orgánov, v súvislosti: …“

11 — Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postup- nom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením … (Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215).

I - 11943

§ 3. Od 1. januára 2024 sa veková hranica odchodu do starobného dôchodku pre pois- tenkyne zvyšuje ročne o šesť mesiacov vždy 1. januára až do roku 2033.“ 10. Tento rozdielny zákonný dôchodkový vek pre mužov a ženy je v Rakúsku aj ústavnoprávne 13 — Ústavnoprávna úprava sa zaviedla po rozsudku rakúskeho Verfassungsgericht (Ústavný súd), ktorý napadol rozdiel- nosť vekových hraníc pre mužov a ženy ako porušujúce zásadu rovnosti (Verfassungsgericht, nález zo 6. decembra 12 — Tento predpis sa podľa § 270 ASVG uplatní súčasne na 1990, VfSlg. 12.568/1990). robotníkov a zamestnancov. 14 — BGBl. I 1982/832.

I - 11944

KLEIST

2. Právne predpisy v kolektívnych zmluvách 13. Uvedený odchod do dôchodku je v § 134 ods. 2 a 4 DO.B upravený takto:

„2. Lekári s definitívou majú nárok na od- chod do dôchodku, ak 15:

...

dôchodkového zabezpečenia v kolektívnej spĺňajú podmienky na odchod do dôchodku zmluve. Jeho dávky sú koncipované ako doda- podľa príslušnej kolektívnej zmluvy. točné dávky, ako vyplýva z § 89 ods. 1 DO.B:

„Dávky zo zákonného dôchodkového poiste- nia sa započítavajú do zodpovedajúcich dá- 17. Dr. Kleist odmietla ísť do dôchodku pri vok priznaných podľa ustanovení tohto práva dovŕšení veku 60 rokov. Oznámila to Pen- o dôchodkoch.“ sionsversicherungsanstalt listom z 9. januára 2007 a požadovala, aby mohla byť zamest- naná až do veku 65 rokov. Pensionsversiche- rungsanstalt však napriek tomu pracovnú zmluvu s dr. Kleistovou vypovedala listom zo 6. decembra 2007 a poslala ju od 1. júla 2008 do dôchodku. Dodatočné dávky podľa DO.B niekedy vý- razne presahujú dávky sociálnoprávneho (zákonného) dôchodkového poistenia podľa ASVG.

18. Pred svojím odchodom do dôchodku do- stávala dr. Kleist čistý mesačný služobný plat vo výške 4 032,39 eura. Jej mesačný dôchodok III — Skutkový stav a konanie vo veci samej podľa DO.B predstavoval v čase jej odchodu do dôchodku čistú sumu 3 890,62 eura. Ak by išla do dôchodku až 1. marca 2013, teda po dovŕšení veku 65 rokov, čo zodpovedá veku odchodu do dôchodku pre mužov, dostávala by podľa údajov vnútroštátneho súdu čistý 15. Dr. Christine Kleist, narodená 11. februá- mesačný dôchodok vo výške 4 829,85 eura. ra 1948, bola od 7. januára 1985 zamestnaná v Pensionsversicherungsanstalt, rakúskom orgáne sociálneho zabezpečenia, kde napo- sledy vykonávala činnosť hlavnej lekárky.

19. Skutočnosť, že Pensionsversicherung- sanstalt poslala dr. Kleistovú do dôchodku, jej 16. Pensionsversicherungsanstalt prijala nebráni ďalej vykonávať povolanie a byť sa- v roku 2005 rozhodnutie, že prepustí všet- mostatne alebo nesamostatne zárobkovo čin- kých spolupracovníkov, ženy či mužov, ktorí ná. Svoj zákonný dôchodok podľa ASVG by

21. Dr. Kleist napadla svoje prepustenie na Landesgericht Innsbruck, ale súd prvého „1. Má sa článok 3 ods. 1 písm. c) smerni- stupňa jej žalobný návrh zamietol. 17 Žalob- ce 76/207/EHS, zmenenej a doplnenej kyňa potom podala odvolanie na Oberlan- smernicou 2002/73/ES, vykladať v tom desgericht Innsbruck, ktorý zmenil rozsudok zmysle, že mu v rámci systému pracov- a žalobe dr. Kleistovej vyhovel. 18 V súčasnosti ného práva, ktoré pri všeobecnej ochrane prebieha konanie na Oberster Gerichtshof, pracovníka pred prepustením vychádza vnútroštátnom súde, ktorý podáva návrh na z jeho sociálnej (finančnej) odkázanosti začatie prejudiciálneho konania, na ktorý na pracovné miesto, odporuje ustano- venie kolektívnej zmluvy, ktoré prizná- va osobitnú ochranu pred prepustením, ktorá ide nad rámec všeobecnej zákonnej 16 — V tejto súvislosti odkazuje vnútroštátny súd na nález rakúskeho Verfassungsgerichtshof (VfSlg. 12.592/1990). ochrany pred prepustením, ale len do 17 — Rozsudok Landesgericht Innsbruck ako pracovného a soci- toho okamihu, keď je sociálne (finančne) álneho súdu zo 14. marca 2008. 18 — Rozsudok Oberlandesgericht Innsbruck ako odvolacieho zabezpečený zvyčajne formou vyplácania súdu v pracovných a sociálnych veciach z 22. augusta 2008. starobného dôchodku, pričom mužom

I - 11947

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-356/09

a ženám vzniká nárok na tento starobný prepustenia zamestnankyne v priamej súvis- dôchodok v rôznych okamihoch? losti s dosiahnutím dôchodkového veku.

I - 11948

KLEIST

základe veku v zmysle smernice 2000/78. 19 o podmienky zamestnávania a pracovné pod- To by však prakticky neviedlo k zamýšľané- mienky vrátane podmienok prepúšťania. ho cieľu. Súdny dvor sa jednak už vyjadril, že nútený odchod do dôchodku pri dosiahnutí zákonného veku, v ktorom sa spravidla od- chádza do dôchodku, môže byť odôvodnený záujmami politiky zamestnanosti, v dôsledku čoho sa v takomto prípade nedá vychádzať z predpokladu, že ide o diskrimináciu na zá- klade veku. 20 Okrem toho sa dr. Kleist podľa dostupných informácií nebráni svojmu núte- nému odchodu do dôchodku samému osebe, ale tomu, že k jej nútenému odchodu dochá- 29. Ako hlavná lekárka v službe rakúskeho dza skôr, než by to bolo v prípade jej muž- orgánu sociálneho zabezpečenia bola dr. Kle- ských kolegov. 21 Právna problematika tohto ist zamestnaná „vo verejnom sektore“, resp. prípadu spočíva teda v rozdielnom zaobchá- vo „verejnom orgáne“, čiže podľa článku 3 dzaní na základe pohlavia. ods. 1 prvej časti vety smernice 76/207 spa- dala do osobnej pôsobnosti zásady rovnosti zaobchádzania.

A — Uplatniteľnosť smernice 76/207 30. Pojem podmienky prepúšťania v zmys- le smernice 76/207 je potrebné vysvetľovať široko. 22 Otázka, či smie byť zamestnanky- ňa, akou je dr. Kleist, po dosiahnutí zákon- ného dôchodkového veku platného pre ženy 28. Zásada rovnakého zaobchádzania s muž- v rámci všeobecnej dôchodkovej politiky jej mi a so ženami sa podľa článku 3 ods. 1 zamestnávateľa nútená odísť do dôchodku, písm. c) smernice 76/207 uplatní vo verejnom je otázkou podmienok prepúšťania. 23 Tým alebo v súkromnom sektore vrátane verej- sa určuje aj vecná pôsobnosť zásady rovnosti ných orgánov, a to pokiaľ ide okrem iného zaobchádzania podľa článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 76/207.

32. O priamu diskriminácu ide, keď sa s jed- nou osobou zaobchádza na základe pohlavia menej priaznivo, než sa zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovna- teľnej situácii (článok 2 ods. 2 prvá zarážka smernice 76/207); nerovnosť zaobchádzania na základe takejto situácie je teda priamo spojená s pohlavím. O nepriamu diskrimi- nácu ide vtedy, keď zdanlivo neutrálne usta- novenie, kritérium alebo prax priviedli oso- by jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia (člá- nok 2 ods. 2 druhá zarážka smernice 76/207).

34. Na prvý pohľad sa zdá, ako keby bol sporný predpis v prejednávanej veci, pokiaľ ide o pohlavia, formulovaný neutrálne: § 134 ods. 4 bod 1 DO.B umožňuje orgánu sociál- neho zabezpečenia nariadiť zamestnancom „s definitívou“ pri dosiahnutí zákonného dô- chodkového veku odchod do penzie. Pri bliž- 33. Vymedzenie medzi priamou a nepria- šom pohľade sa však ukazuje, že kritérium mou diskrimináciou má právny význam pre- zákonného dôchodkového veku je neodde- dovšetkým preto, lebo možnosti odôvodne- liteľne spojené s pohlavím, pretože rakúsky nia sa odlišujú podľa toho, či je predmetná zákonodarca stanovil v § 253 ods. 1 ASVG nerovnosť zaobchádzania spojená priamo rozdielne vekové hranice pre mužov a ženy.

I - 11950

KLEIST

Spojený účinok § 134 ods. 4 bodu 1 DO.B 36. Okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne a § 253 ods. 1 ASVG vedie k právnej úprave, skutkové stavy a ich porovnateľný charakter, podľa ktorej sa môže odchod do dôchodku je potrebné okrem iného určiť a posúdiť naj- nariadiť u žien od veku 60 rokov a u mužov od mä s ohľadom na cieľ a účel aktu Spoločen- veku 65 rokov. Tým sa sporná úprava odcho- stva, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem du do dôchodku v konečnom dôsledku viaže toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do priamo na príslušnosť k určitému pohlaviu ktorej patrí predmetný akt. 26 a vedie k tomu, že ženy môžu stratiť pracovné miesto o päť rokov skôr než muži. 24

35. Priama nerovnosť zaobchádzania na zá- klade pohlavia predpokladá, že muži a ženy sa musia nachádzať v rovnakej alebo porovnateľ- nej situácii. 25 Pokiaľ by sa naopak zamestnan- kyne vo veku 60 rokov nachádzali objektívne v inej situácii než ich rovnako starí kolegovia, bola by nerovnosť zaobchádzania s oboma skupinami prípustná, či dokonca žiaduca. 38. Vnútroštátny súd a Pensionsversiche- rungsanstalt zdôrazňujú, že vzhľadom na 24 — Podobným spôsobom Súdny dvor rozhodol, že ide takýto cieľ politiky zamestnanosti sa situácia o priamu, a nie iba nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia vtedy, ak sa opatrenia zamestnávateľa viažu na zamestnankýň, ako je dr. Kleist, ktoré dovŕši- existenciu či neexistenciu tehotenstva. Tehotenstvo je totiž li 60 rokov, nedá porovnať so situáciou ich neoddeliteľne spojené so skutočnosťou, že zamestnankyňa je osobou ženského pohlavia. Pozri rozsudky z 8. novem- rovnako starých kolegov. Na rozdiel od muž- bra 1990, Dekker, C-177/88, Zb. s. I-3941, bod 12 a 17, a Handels- og Kontorfunktionærernes Forbund, C-179/88, ských zamestnancov už totiž zamestnankyne Zb. s. I-3979, bod 13, ako aj rozsudky z 27. februára 2003, v tomto okamihu dosiahli zákonný dôchod- Busch, C-320/01, Zb. s. I-2041, bod 39, a z 20. septembra 2007, Kiiski, C-116/06, Zb. s. I-7643, bod 55. K porovnateľ- kový vek, a teda v prípade straty pracovného nej problematike v súvislosti s diskrimináciou na základe miesta sú sociálne zabezpečené vďaka svojmu veku pozri návrhy, ktoré som predniesla 6. mája 2010 vo veci Andersen, C-499/08, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, riadnemu nároku na dôchodok. body 32 až 38. 25 — V tomto zmysle rozsudky z 9. novembra 1993, Roberts, nazývaný „Birds Eye Walls“, C-132/92, Zb. s. I-5579, bod 17; zo 14. septembra 1999, Gruber, C-249/97, Zb. s. I-5295, bod 27; z 8. júna 2004, Österreichischer Gewerkschafts- 26 — Rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lor- bund, C-220/02, Zb. s. I-5907, bod 59, a z 9. decembra 2004, raine a i., nazývaný „Arcelor“, C-127/07, Zb. s. I-9895, Hlozek, C-19/02, Zb. s. I-11491, bod 44. bod 26.

40. Je dokonca možné nájsť aj veci, v ktorých sa Súdny dvor zdanlivo stotožňuje s takýmto pohľadom. Napríklad v rozsudkoch Burton 27, Birds Eye Walls 28 a Hlozek 29 uznal za prípust- né, aby sa určité sociálne dávky vyplácané zamestnávateľmi viazali na dôchodkový vek, ktorý je pre mužov a ženy rozdielny. 42. Ak odhliadneme úplne od osobitostí jednotlivých skutkových stavov, aj z prin- cipiálnych dôvodov by som považovala za nesprávne dovoliť zamestnávateľom povoliť rozlišovanie medzi zamestnancami a zamest- nankyňami na základe pre nich príslušného platného zákonného dôchodkového veku. Takýto postup by totiž spôsobil, že by sa do- 41. Mne sa však zdá, že ide o prípady, ktoré posiaľ existujúce rozdiely medzi mužmi a že- ostali ojedinelými. V každom prípade nie je nami, pokiaľ ide o zákonný dôchodkový vek, možné takéto rozsudky zovšeobecňovať. Na- rozšírili na ďalšie oblasti, v prejednávanej veci príklad dočasné dôchodky vo veciach Burton na oblasť podmienok prepúšťania zo zamest- a Birds Eye Walls slúžili na vyrovnanie straty nania. Zovšeobecnenie rozdielov v rámci zá- príjmu zamestnancov, ktorí odišli do pred- konných systémov sociálneho poistenia by časného dôchodku z dôvodov spojených so však bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou situáciou podniku, prípadne zo zdravotných Súdneho dvora, podľa ktorej sa majú dopo- dôvodov. 30 Dočasným dôchodkom v prípa- siaľ existujúce výnimky zo zásady rovnosti de Hlozek sa sledoval osobitne cieľ finančne zaobchádzania, pokiaľ ide o dôchodkový vek tlmiť zvýšené riziko dlhodobej nezamest- v zákonných systémoch dôchodkového pois- nanosti, ktoré sa štatisticky preukázateľne tenia [článok 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7], vyskytlo u mužov a žien v inom veku a do- vykladať striktne. 32 sahovalo osobitne značnú výšku, čím viac sa

1. Politika zamestnanosti

46. Ako už bolo uvedené, nútený odchod do dôchodku podľa § 134 ods. 4 DO.B slúži v prvom rade na to, aby sa uvoľnili pracovné miesta pre mladších pracovníkov „už sa na- chádzajúcich na trhu práce“, a teda sleduje ciele politiky zamestnanosti.

44. Pokiaľ je teda dovolené, aby zamestnan- 47. Tieto úvahy, pokiaľ ide o politiku zamest- kyne z dôvodov politiky zamestnanosti muse- nanosti v súvislosti s nepriamou nerovnosťou li odísť do dôchodku o päť rokov skôr než ich zaobchádzania na základe pohlavia, by azda kolegovia, pri celkovom posúdení dochádza mohli predstavovať objektívny základ na odô- k priamej nerovnosti zaobchádzania na zá- vodnenie a vylúčiť existenciu diskriminácie. klade pohlavia. Možnosti odôvodnenia nepriamej nerovnos- ti zaobchádzania sú podľa článku 2 ods. 2 druhej zarážky smernice 76/207 stanovené čo 33 — Pre ženy platí v Rakúsku podľa § 253 ods. 1 ASVG dôchod- najširšie („sú objektívne zdôvodnené legitím- kový vek 60 rokov, pre mužov je to 65 rokov. nym cieľom“).

I - 11953

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-356/09

48. V konaní vo veci samej, ako už bolo uve- priklonil k nedávno vytvoreným právnym dené 34, však ide o priamu nerovnosť zaobchá- úpravám týkajúcim sa diskriminácie na zá- dzania na základe pohlavia. Pre tento prípad klade veku, najmä pokiaľ ide o definíciu pria- neupravuje smernica 76/207 nijaké odôvod- mej a nepriamej diskriminácie. 37 nenie na základe politiky zamestnanosti. V tom spočíva zásadný rozdiel medzi prvou a druhou zarážkou článku 2 ods. 2 smer­nice 76/207. 35

51. Presne toto sa však deje, ak sa od za- 34 — Pozri v tejto súvislosti body 31 až 44 týchto návrhov. mestnankýň z dôvodov politiky zamestna- 35 — Aj v judikatúre Súdneho dvora sa v súvislosti s člán- kom 141 ES (predtým článok 119 Zmluvy o EHS, teraz nosti požaduje, aby pracovné miesto opustili článok 157 ZFEÚ), ako aj so smernicou 76/207 doposiaľ, o päť rokov skôr než ich kolegovia. V takom- pokiaľ je to zjavné, uznávali dôvody spojené s politikou zamestnanosti alebo so sociálnou politikou iba v súvislosti to prípade sa totiž ženy iba preto, že pre ne s nepriamou nerovnosťou zaobchádzania, ale nie v súvis- losti s priamou nerovnosťou zaobchádzania na základe platí nižší dôchodkový vek, musia podieľať pohlavia; pozri rozsudky z 9. februára 1999, Seymour- na uskutočňovaní cieľov politiky zamestna- -Smith a Perez, C-167/97, Zb. s. I-623, bod 71; zo 6. aprila 2000, Jørgensen, C-226/98, Zb. s. I-2447, bod 41; z 26. sep- nosti omnoho výraznejšie než muži. Ženy sú tembra 2000, Kachelmann, C-322/98, Zb. s. I-7505, bod 30, a z 20. marca 2003, Kutz-Bauer, C-187/00, Zb. s. I-2741, body 55 a 56. 36 — Rozsudky Age Concern England, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 46 prvá veta a body 49 a 52; z 18. júna 37 — Odôvodnenie č. 6. smernice 2002/73. 2009, Hütter, C-88/08, Zb. s. I-5325, bod 41, a Kücükdeveci, 38 — Pokiaľ ide o diskrimináciu na základe veku, rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 33; pozri okrem Palacios de la Villa, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, toho návrhy, ktoré som predniesla vo veci Andersen, už najmä bod 73; pozri aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci citované v poznámke pod čiarou 24, najmä body 31 a 41. Andersen, už citované v poznámke pod čiarou 24, bod 71.

53. Z návrhu na začatie prejudiciálneho ko- nania vyplýva, že nútený odchod do dôchod- ku vo veku 60 rokov je pre zamestnankyňu, akou je dr. Kleist, spojený so značnými fi- nančnými stratami. Dr. Kleist by v prípade pokračovania svojho služobného pomeru až do dosiahnutia veku 65 rokov poberala plat v aktívnej službe o päť rokov dlhšie. Vo veku 65 rokov by si potom mohla nárokovať čistý mesačný dôchodok podľa DO.B, ktorý by bol 52. Môže byť síce pravda, že určitá zamest- o 24,1 % vyšší než dôchodok, ktorý obdrží po nankyňa môže na základe skoršieho odchodu svojom nútenom odchode do dôchodku vo do dôchodku a azda na základe vyššej očaká- veku 60 rokov 40; nominálne by čistý rozdiel vanej dĺžky jej života poberať starobný dô- oproti jej terajšiemu dôchodku predstavoval chodok dlhšie než jej kolega. Na túto skutoč- viac než 900 eur mesačne. nosť poukázala Pensionsversicherungsanstalt na ústnej časti pojednávania pred Súdnym dvorom a predložila relevantné číselné prí- klady. Samotné zohľadnenie predpokladanej doby poberania dôchodku však, ako správne namietla Európska komisia, nepostačuje. Je potrebné naopak zohľadniť účinky rôznych aspektov odchodu do dôchodku zamestancov mužského a ženského pohlavia na ich celko- vý príjem: muži môžu poberať plat aktívne- 54. Právna úprava, ktorá má osobitne pre ho zamestnanca o päť rokov dlhšie než ženy príslušníkov určitého pohlavia také výraz- a okrem toho budú na základe dlhšej doby né profesijné 41, ako aj finančné 42 následky, nie je v súlade so základným významom zá- sady rovnosti zaobchádzania s mužmi a so 39 —  Charta základných práv Európskej únie bola najprv slávnostne vyhlásená 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) a potom 12. decembra 2007 v Štrasburgu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1). V čase, keď bola dr. Kleist preložená do dôchodku, nemala síce Charta ešte sama osebe záväzné 40 — Ako uvádza vnútroštátny súd, dr. Kleist by dostávala čistý účinky porovnateľné s účinkami primárneho práva, ale ako mesačný dôchodok vo výške 4 829,85 eura, keby odišla do prameň práva poskytovala už v tom čase informácie o zá- dôchodku až 1. marca 2013, teda pri dosiahnutí zákonného kladných právach zaručených právom Únie; pozri rozsu- dôchodkového veku, v ktorom spravidla odchádzajú do dok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, nazývaný „Zlúčenie dôchodku muži, čiže vo veku 65 rokov. V okamihu jej sku- rodiny“, C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38, návrhy, ktoré som točného núteného odchodu do dôchodku vo veku 60 rokov predniesla 8. septembra 2005 v uvedenej veci, bod 108, predstavoval jej čistý mesačný dôchodok iba 3 890,62 eura. a tiež rozsudok z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, 41 — Pozri v tejto súvislosti bod 51 týchto návrhov. Zb. s. I-2271, bod 37. 42 — Pozri v tejto súvislosti body 52 a 53 týchto návrhov.

58. Podmienky stanovené v článku 2 ods. 8 smernice 76/207 však nie sú splnené. Nie je možné považovať za vhodné opatrenie na posilnenie zamestnanosti menej zastúpe- ného pohlavia, ak je žena nútená prenechať svoje pracovné miesto iným ženám. To platí 56. V nasledujúcom texte v krátkosti zhod- o to viac v prípade, akým je prípad v prejed- notím niekoľko ďalších tvrdení, ktoré pred- návanej veci, keď zamestnankyňa vo vedúcej niesla najmä Pensionsversicherungsanstalt. pozícii stratí pracovné miesto v prospech žien nastupujúcich do zamestnania, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť zamestnané 43 — Rozsudky Marshall, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 36; Beets-Proper, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, na rovnakom stupni vnútropodnikovej hie- bod 38; z 24. februára 1994, Roks a i., C-343/92, Zb. s. I-571, rarchie. Okrem toho nemôže byť vopred isté, bod 36; Jørgensen, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 39; Kutz-Bauer, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, že z okruhu daných uchádzačov začínajúcich bod 60, a z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, C-4/02 svoju profesijnú dráhu bude skutočne vybratá a C-5/02, Zb. s. I-12575, bod 85. 44 — Predtým článok 2 ES. žena a že uvoľnené služobné miesto bude sku- 45 — Predtým článok 3 ods. 2 ES. točne opäť obsadené ženou.

I - 11956

KLEIST

61. Iba kvôli úplnosti je preto potrebné uviesť, že núteným odchodom ženy do dôchodku 63. Dôchodková politika, podľa ktorej za- mestnanec určitého pohlavia stratí zamest- 46 — Rozsudok Roks a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 43, nanie skôr než zamestnanec iného pohlavia, bod 35; Jørgensen, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, preto nie je vhodným ani nevyhnutným pro- bod 39; Kutz-Bauer, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, body 59 a 60; Schönheit a Becker, už citovaný v poznámke striedkom na riešenie problému kumulácie pod čiarou 43, bod 85, a z 10. marca 2005, Nikoloudi, zákonných dôchodkových dávok a príjmu C-196/02, Zb. s. I-1789, bod 53; vo vzťahu k diskriminácii osôb zamestnaných na dobu určitú a na čiastočný pracovný z pracovnej činnosti. V konečnom dôsledku úväzok v tom istom zmysle rozsudok z 22. aprila 2010, Zen- tralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols, C-486/08, sa musí tento problém vyriešiť v rámci zákon- Zb. s. I-3527, bod 46. ného dôchodkového systému.

I - 11957

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-356/09

VI — Návrh

64. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na obidve prejudiciálne otázky rakúskeho Oberster Gerichtshof odpovedal takto:

Článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 76/207/EHS, zmenenej a doplnenej smer­­­ nicou 2002/73/ES, zakazuje, aby boli zamestnankyne nútené odísť do dôchodku z dôvodov politiky zamestnanosti pri dosiahnutí pre nich platného zákonného dô- chodkového veku, keď je tento vek o päť rokov nižší než pre zamestnancov mužského pohlavia.