C-57/09

B (C-57/09),

D (C-101/09),

za účasti:

Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht (C-57/09 a C-101/09),

* Jazyk konania: nemčina.

I - 11022

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— B, v zastúpení: R. Meister, Rechtsanwalt,

— D, v zastúpení: H. Jacobi a H. Odendahl, Rechtsanwälte,

— nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, J. Möller a N. Graf Vitzthum, splnomoc- není zástupcovia,

I - 11023

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho

I - 11024

BAD

občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96, ďalej len „smernica“), ako aj článku 3 tej istej smernice.

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

4 Článok 1 tohto protokolu najskôr definuje v časti A pojem „utečenec“ na účely tohto dohovoru a ďalej v časti F stanovuje:

„Ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na žiadnu osobu, u ktorej sú vážne dô- vody domnievať sa, že:

…

b) sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu pred- tým, než v ňom bola prijatá ako utečenec,

c) je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.“

6 Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), vo svojom článku 3 stanovuje:

„Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaob- chádzaniu alebo trestu.“

Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov

7 V nadväznosti na teroristické útoky spáchané 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone a v Pensylvánii prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, konajúca na základe kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, 28. septembra 2001 rezolúciu 1373(2001).

8 Preambula tejto rezolúcie potvrdzuje „potrebu bojovať všetkými prostriedkami v sú- lade s chartou OSN proti hrozbe, ktorú teroristické činy predstavujú pre svetový mier a bezpečnosť“.

9 Podľa bodu 5 tejto rezolúcie „činy, metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s cieľ- mi a princípmi Organizácie Spojených národov a… vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov je v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov“.

12 Odôvodnenie č. 6 smernice stanovuje, že jej hlavným cieľom je jednak zaistiť, aby všetky členské štáty uplatňovali spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré sku- točne potrebujú medzinárodnú ochranu, a jednak, aby bola k dispozícii minimálna úroveň výhod pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch.

I - 11028

BAD

13 Odôvodnenie č. 9 smernice znie:

„Na štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ktoré majú povolené zotrvať na územiach členských štátov z dôvodov, ktoré nie sú kvôli potrebe medzinárodnej ochrany, ale na diskriminačnom [diskrečnom – neoficiál- ny preklad] základe z naliehavých rodinných alebo humanitárnych dôvodov, sa táto smernica nevzťahuje.“

14 Odôvodnenie č. 10 smernice spresňuje, že táto smernica rešpektuje základné práva, ako aj zásady uznané najmä Chartou základných práv. Snaží sa predovšetkým o zais- tenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práva na azyl žiadateľov o azyl.

„Činy, ktoré sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov, sú vysvetlené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov a sú okrem iného, začlenené v rezolúciách Organizácie Spojených národov týkajúcich sa opatrení na boj proti terorizmu, ktoré vyhlasujú, že ‚činy, metódy a praktiky teroriz- mu sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov‘ a že ‚vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov, je v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov‘.“

17 Článok 1 smernice stanovuje, že jej účelom je stanoviť minimálne ustanovenia týkajú- ce sa jednak podmienok, ktoré musia štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva spĺňať, aby im bola priznaná medzinárodná ochrana, a jednak obsahu priznanej poskytovanej ochrany.

18 Podľa článku 2 smernice na jej účely:

„a) ‚medzinárodná ochrana‘ znamená postavenie utečenca a postavenie [vyplýva- júce z poskytnutia – neoficiálny preklad] doplnkovej ochrany ako je definované v písm. d) a f );

…

c) ‚utečenec‘ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, politických dôvodov, z dôvodu zastávania určitého politického názo- ru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nemôže prijať alebo v dôsledku

…“

19 Článok 3 smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s touto smernicou.“

I - 11031

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

20 Článok 12 smernice nazvaný „Vylúčenie“, uvedený v kapitole III, ktorá sa nazýva „Oprávnenie stať sa utečencom [Predpoklady na priznanie postavenia utečenca – ne- oficiálny preklad]“, stanovuje vo svojich odsekoch 2 a 3:

BAD

21 Články 13 a 18 smernice stanovujú, že členské štáty priznajú postavenie utečenca alebo doplnkovú ochranu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý spĺňa požiadav- ky stanovené v prvom prípade v kapitole II a III a v druhom prípade v kapitole II a V smernice.

22 Článok 14 smernice nazvaný „Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia po- stavenia utečenca“ je zaradený v jej kapitole IV, ktorá sa nazýva „Postavenie utečenca“ a stanovuje:

„1. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie ute- čenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané [príslušným] orgánom, ak táto osoba prestáva byť utečencom v súlade s článkom 11.

…

3. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátne- ho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak potom, ako mu bolo priznané postavenie utečenca, dotknutý členský štát preukázal že:

2. Tam, kde to nie je zakázané medzinárodnými záväzkami uvedenými v odseku 1, členské štáty môžu vyhostiť utečenca bez ohľadu na to, či je alebo nie je oficiálne uznaný, ak:

a) existujú primerané dôvody pre to, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný, alebo

b) … bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.“

24 V zmysle svojich článkov 38 a 39 smernica nadobudla účinnosť 9. novembra 2004 a do vnútroštátnych právnych poriadkov mala byť prebratá do 10. októbra 2006.

I - 11034

BAD

— skupiny a subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve takýchto osôb, alebo sú nimi kontrolované; a osoby, skupiny a subjekty, ktoré konajú v mene ale- bo pod vedením takýchto osôb, skupín a subjektov vrátane financií odvodených alebo vytvorených z majetku, ktorý vlastnia priamo alebo nepriamo alebo kontro- lujú takéto osoby a pridružené osoby, skupiny a subjekty.

I - 11035

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

3. … ‚teroristický čin‘ znamená jeden z nasledovných úmyselných činov, ktorý vzhľa- dom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medziná- rodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný s cieľom:

…

iii) vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a soci- álne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie:

BAD

30 V takto aktualizovanej prílohe je v oddiele 2 nazvanom „Skupiny a subjekty“ uvedená v bode 9 „Strana kurdských pracujúcich (PKK)“ a v bode 19 „Revolučná ľudová oslo- bodzovacia armáda/front/strana (DHKP/C) [známa aj ako Devrimci Sol (Revolučná ľavica) či Dev Sol]“. Tieto organizácie boli neskôr uvedené aj v zozname, na ktorý odkazuje článok 1 ods. 1 a 6 spoločnej pozície 2001/931, a ktorý prebrali nasledujúce spoločné pozície Rady, naposledy rozhodnutie Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 178, s. 28).

Rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV

31 Článok 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, s. 3; Mim. vyd. 19/006 s. 18) zaväzuje členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli za teroristické činy považované úmyselné činy uvedené v danom článku, ktoré vzhľadom na ich povahu alebo kontext môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ak sú spáchané z nie- ktorého v ňom uvedených cieľov.

32 Článok 2 rámcového rozhodnutia nazvaný „Trestné činy týkajúce sa teroristických skupín“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce medzinárodné [úmyselné – neoficiálny preklad] činy boli považované za trestné:

„Politicky prenasledované osoby majú právo na azyl.“

34 § 1 zákona o konaní o azyle (Asylverfahrensgesetz, ďalej len „AsylVfG“), v jeho zne- ní z 2. septembra 2008 (BGBl. 2008 I, s. 1798), stanovuje, že tento zákon sa uplatní na cudzincov, ktorí žiadajú o ochranu, pretože sú politicky prenasledovaní v zmysle článku 16a ods. 1 základného zákona, alebo ochranu pred prenasledovaním v súlade so Ženevským dohovorom.

35 § 2 AsylVfG stanovuje, že osoby, ktorým bol udelený azyl, majú na nemeckom území postavenie stanovené Ženevským dohovorom.

36 Postavenie utečenca bolo pôvodne upravené v § 51 zákona o vstupe a pobyte cudzin- cov na spolkovom území (Gesetz über die Einreise und den Aufenthalt von Auslän- dern im Bundesgebiet, ďalej len „Ausländergesetz“).

I - 11038

BAD

I - 11039

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

(2) sa dopustil vážneho nepolitického trestného činu mimo štátneho územia pred- tým, ako na ňom bol uznaný za utečenca, najmä krutého konania, aj keď týmto činom údajne sledoval politický cieľ, alebo

(3) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.

Tento odsek sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí podnecovali k takýmto trestným činom či konaniu, alebo sa na jeho spáchaní zúčastnili iným spôsobom.“

40 Dôvody vylúčenia podľa § 3 ods. 2 AsylVfG nahradili s účinnosťou od 28. augusta 2007 § 60 ods. 8 druhú vetu Aufenthaltsgesetz, ktorá už predtým nahradila § 51 ods. 3 druhú vetu Ausländergesetz.

Vec C-57/09

43 Koncom roku 2002 prišiel B, narodený v roku 1975, do Nemecka, kde požiadal o azyl a ochranu ako utečenec a subsidiárne o vydanie zákazu jeho vyhostenia do Turecka.

44 Na podporu svojej žiadosti predovšetkým uviedol, že ešte ako študent v Turecku sym- patizoval s Dev Sol (teraz DHKP/C) a od konca roka 1993 do začiatku roka 1995 podporoval ozbrojený partizánsky spôsob boja v horách.

45 Po jeho zatknutí vo februári 1995 bol značne fyzicky týraný a mučením donútený k výpovedi.

46 V decembri 1995 bol odsúdený na doživotie.

47 V roku 2001 bol počas svojho pobytu vo väzbe opätovne odsúdený na doživotie po tom, čo vzal na seba zabitie spoluväzňa podozrivého z výzvednej činnosti.

52 Rozsudkom z 27. marca 2007 Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein­ Westfalen (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko) zamietol odvolanie Bundesamtu proti uvedenému rozsudku, pričom v odôvodnení uviedol, že B treba udeliť právo na azyl podľa článku 16a Grundgesetz, ako aj mu priznať posta- venie utečenca.

I - 11042

BAD

53 Tento súd sa predovšetkým domnieval, že dôvod vylúčenia uvedený Bundesamtom sa má chápať v tom zmysle, že neslúži iba na sankcionovanie vážneho nepolitic- kého trestného činu spáchaného v minulosti, ale aj na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré pre hostiteľský členský štát môže predstavovať žiadateľ, a že uplatnenie toh- to dôvodu si vyžaduje celkové posúdenie konkrétneho prípadu v súlade so zásadou proporcionality.

54 Proti tomuto rozsudku podal Bundesamt opravný prostriedok „Revision“ na Bunde- sverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), pričom poukazoval na uplatnenie druhé- ho a tretieho dôvodu vylúčenia uvedených v § 60 ods. 8 druhej vete Aufenthaltsgesetz (neskôr § 3 ods. 2 body 2 a 3 AsylVfG) a tvrdil, že na rozdiel od tvrdenia prijatého odvolacím súdom tieto dva dôvody vylúčenia neobsahujú hroziace nebezpečenstvo pre bezpečnosť Spolkovej republiky Nemecko, ani posúdenie proporcionality v kon- krétnom prípade.

55 Podľa Bundesamtu sú navyše dôvody vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 smernice sú- časťou zásad, od ktorých sa členské štáty v zmysle jej článku 3 nemôžu odchýliť.

59 Bundesamt mu v máji 2001 udelil azyl a priznal mu postavenia utečenca podľa vtedy platného vnútroštátneho práva.

60 Keď nadobudol účinnosť Terrorismusbekämpfungsgesetz, Bundesamt začal kona- nie o zrušení práva na azyl a rozhodnutím zo 6. mája 2004 zrušil podľa § 73 ods. 1 AsylVfG rozhodnutie o udelení azylu a priznaní postavenia utečenca, ktorých bol D držiteľom. Bundesamt usúdil, že vo vzťahu k D existovalo dôvodné podozrenie, že sa dopustil vážneho nepolitického trestného činu mimo územia Nemecka predtým, ako naň vstúpil ako utečenec, a je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov.

61 Rozsudkom z 29. novembra 2005 Verwaltungsgericht Gelsenkirschen zrušil toto roz- hodnutie o zrušení.

62 Odvolanie, ktoré podal Bundesamt, zamietol Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen rozsudkom z 27. marca 2007. Na podobnom základe ako tom, ktorý bol uvedený v rozsudku z toho istého dňa vo veci týkajúcej sa B, tento súd uvie- dol, že aj v prípade D sa dôvody vylúčenia uvedené vo vnútroštátnej právnej úprave neuplatnia.

I - 11044

BAD

I - 11045

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

pričom prvá a piata otázka znejú mierne odlišne s ohľadom na odlišné skutkové okol- nosti každej veci:

„1. Ide o vážny nepolitický trestný čin alebo čin, ktorý je v rozpore s cieľmi a zásada- mi Organizácie Spojených národov v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smer- nice …, ak[:]

[—] žiadateľ bol členom organizácie, ktorá je uvedená v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii [2001/931] a ktorá používa teroristické metódy, a žiadateľ aktívne podporoval ozbrojený boj tejto orga- nizácie [(vec C-57/09)]?

[—] cudzí štátny príslušník bol dlhoročne ako bojovník a predstaviteľ – prechod- ne aj ako člen riadiaceho orgánu – organizácie (PKK), ktorá vo svojom ozbro- jenom boji proti štátu (Turecku) opakovane používala teroristické metódy a ktorá je uvedená v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii [2001/931], a cudzí štátny príslušník tým aktívne vo vý- znamnej pozícii podporoval ozbrojený boj tejto organizácie [(vec C-101/09)]?

b) Je vylúčenie neprimerané iba v osobitných výnimočných prípadoch?

5. Je v zmysle článku 3 smernice… zlučiteľné so smernicou, že[:]

[—] žiadateľ má nárok na udelenie azylu p ­ odľa ­vnútroštátneho ú ­ stavného prá­ va, napriek existencii dôvodu vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 smer­ nice [(vec C-57/09)]?

[—] cudzí štátny príslušník má naďalej nárok na udelenie azylu podľa vnútroštát- neho ústavného práva, napriek existencii dôvodu vylúčenia získania postave- nia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice a zrušenia postavenia utečenca podľa článku 14 ods. 3 [písm. a)] smernice[(vec C-101/09)]?“

68 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. mája 2009 boli veci C-57/09 a C-101/09 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

I - 11047

I - 11048

BAD

v dvoch rozhodnutiach, o ktoré ide vo veci samej a ktoré boli prijaté pred nadobud- nutím účinnosti smernice, preskúmal a uplatnil dôvody vylúčenia, ktoré v podstate zodpovedajú dôvodom neskôr uvedeným v smernici.

73 Okrem toho, pokiaľ ide o rozhodnutie Bundesamtu zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo D priznané postavenie utečenca, treba uviesť, že článok 14 ods. 3 písm. a) smernice stanovuje príslušným orgánom členského štátu povinnosť zrušiť postavenia utečenca každému jednotlivcovi, ak po tom, ako mu bolo priznané, dané orgány preukázali že „nemal mať… alebo je vylúčený“ z postavenia utečenca podľa článku 12 smernice.

74 Na rozdiel od prípadu zrušenia postavenia utečenca podľa článku 14 ods. 1 smernice na zrušenie podľa odseku 3 písm. a) tohto článku sa nevzťahuje prechodný režim a nemôže byť obmedzené len na žiadosti podané či rozhodnutia prijaté po nadobud- nutím účinnosti smernice. Toto zrušenie nemá ani fakultatívny charakter, ako majú dôvody zrušenia uvedené v odseku 4 toho istého článku.

75 Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné na položené otázky odpovedať.

78 Ustanovenia smernice je preto potrebné vykladať s ohľadom na jej celkovú štruktúru a cieľ pri súčasnom rešpektovaní Ženevského dohovoru a iných relevantných zmlúv, na ktoré odkazuje článok 63 prvý odsek bod 1 ES, teraz článok 78 ods. 1 ZFEÚ. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 10 smernice, tento výklad musí rešpektovať základné práva,

I - 11050

BAD

ako aj zásady uznané najmä Chartou základných práv (rozsudky Salahadin Abdulla a i., už citovaný, body 53 a 54, ako aj Bolbol, už citovaný, bod 38).

O prvej otázke

79 Svojou prvou otázkou v každej z vecí sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ide o „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice, ak dotknutá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spo- ločnej pozície 2001/931 z dôvodu svojho zapojenia sa do teroristických činov a táto osoba aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, prípadne v nej mala vý- znamnú pozíciu.

84 Z toho vyplýva, ako vo svojich písomných pripomienkach tvrdili všetky vlády, ktoré Súdnemu dvoru také pripomienky predložili, ako aj Európska komisia, že príslušné orgány členských štátov môžu uplatniť článok 12 ods. 2 písm. c) smernice aj na osobu, ktorá bola v rámci svojej príslušnosti k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931 zapojená do teroristických činov medzinárodné- ho rozsahu.

85 Kladie sa teda otázka, v akom rozsahu príslušnosť k takej organizácii predpokladá, že na dotknutú osobu sa vzťahuje článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ak táto osoba aktívne podporovala ozbrojený boj uvedenej organizácie, prípadne v nej mala významnú pozíciu.

86 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ako aj člá- nok 1 oddiel F písm. b) a c) Ženevského dohovoru umožňujú vylúčiť osobu z postave- nia utečenca, len ak existujú „vážne dôvody“ domnievať sa, že sa dopustila „vážneho

I - 11052

BAD

nepolitického trestného činu“ mimo územia hostiteľského štátu predtým, ako v ňom bola prijatá za utečenca alebo „je vinn[á] za činy“, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zása- dami Organizácie Spojených národov.

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

overovaní toho, či táto skupina spáchala činy podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.

91 V tejto súvislosti treba poznamenať, že podmienky, za akých boli uvedené v danom zozname dve organizácie, ku ktorým patrili žalovaní vo veci samej, sa nemôžu po- rovnávať s individuálnym posúdením konkrétnych skutočností, ktoré sa musí vyko- nať pred akýmkoľvek rozhodnutím o vylúčení osoby z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.

92 Po druhé, na rozdiel od tvrdenia Komisie, ani účasť na činnostiach teroristickej sku- piny v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2002/475 nemusí nevyhnutne a automaticky byť dôvodom vylúčenia stanoveného v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice.

93 Nielenže toto rámcové rozhodnutie bolo na rozdiel od spoločnej pozície 2001/931 prijaté v inom kontexte, ako je ten, v ktorom bola prijatá uvedená smernica, t. j. pre- dovšetkým v kontexte humanitárnych cieľov, ale ani úmyselný čin spočívajúci v po- dieľaní sa na činnostiach teroristickej skupiny stanovený v článku 2 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia, ktorý musí byť trestný podľa právnych poriadkov členských štátov, nemôže znamenať automatické uplatnenie dôvodov vylúčenia uvedených v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, podľa ktorých sa vyžaduje úplné preskúma- nie všetkých okolností každého jednotlivého prípadu.

94 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vylúčenie osoby, ktorá patrila k organizácii po- užívajúcej teroristické metódy, z postavenia utečenca podlieha individuálnemu pre- skúmaniu konkrétnych skutočností umožňujúcich posúdiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že táto osoba sa v rámci činností danej organizácie dopustila vážne- ho nepolitického trestného činu alebo je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, alebo podnecovala k takému trestnému

98 Orgán, ktorý počas tohto preskúmania dospeje k záveru, že dotknutá osoba ako D, zastávala významnú pozíciu v organizácii používajúcej teroristické metódy, môže predpokladať, že táto osoba má individuálnu zodpovednosť za činy spáchané touto organizáciou počas príslušného obdobia, musí však zohľadniť všetky relevantné okol- nosti pred prijatím rozhodnutia o vylúčení uvedenej osoby z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.

I - 11055

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

99 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je na prvú otázku každého z prípadov potrebné odpovedať tak, že článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že:

— skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavu- je vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“,

— v tejto súvislosti zistenie, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spácha- la taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúmaniu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cieľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov je mož- né s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknutej osobe.

102 Podľa článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ktoré sú obdobné ako článok 1 oddiel F písm. b) a c) Ženevského dohovoru, je príslušník tretej krajiny vylúčený z postavenia utečenca, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že sa „dopustil“ vážneho nepolitického trestného činu mimo územia štátu svojho azylu „predtým, ako v ňom bol prijatý za utečenca“ alebo „je vinný“ za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.

103 V súlade so znením ustanovení, v ktorých sú tieto dva dôvody vylúčenia uvedené, cieľom týchto dôvodov vylúčenia je potrestať činy spáchané v minulosti, ako to tvrdili vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, a Komisia.

104 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dotknuté dôvody vylúčenia boli zavedené s cie- ľom vylúčiť z postavenia utečenca osoby, ktoré sú považované za nehodné ochrany vyplývajúcej z tohto postavenia, a aby sa predišlo tomu, že priznanie tohto postavenia umožní páchateľom niektorých vážnych trestných činov zbaviť sa trestnoprávnej zod- povednosti. Nebolo by preto v súlade s týmto dvojitým cieľom podmieniť vylúčenie z priznania uvedeného postavenia existenciou naliehavého nebezpečenstva pre hos- titeľský členský štát.

105 Za týchto podmienok treba na druhú položenú otázku odpovedať tak, že vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľ- ský členský štát.

I - 11057

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

BAD

uplatniť článok 12 ods. 2, vykonať preskúmanie proporcionality, ktoré by znamenalo nové posúdenie stupňa vážnosti spáchaných činov.

110 Treba zdôrazniť, že vylúčenie osoby z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice neznamená zaujatie stanoviska v odlišnej otázke, ktorou je, či táto osoba môže byť vyhostená do svojej krajiny pôvodu.

111 Na tretiu položenú otázku treba teda odpovedať tak, že vylúčenie z priznania posta- venia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice nie je podmienené posúdením proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.

O štvrtej otázke

112 Vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku položenú vnútroštátnym súdom v každej z prejednávaných vecí.

115 So zreteľom na cieľ dôvodov vylúčenia podľa smernice, ktorým je zachovávať dôve- ryhodnosť ňou zavedeného systému ochrany pri súčasnom rešpektovaní Ženevského dohovoru, výnimka uvedená v článku 3 smernice bráni tomu, aby členský štát prijal či ponechal v platnosti ustanovenia, podľa ktorých sa prizná smernicou upravené po- stavenie utečenca osobe, ktorej je také postavenie vylúčené podľa článku 12 ods. 2.

116 Treba však uviesť, že z článku 2 písm. g) in fine smernice vyplýva, že smernica nebráni tomu, aby osoba žiadala o ochranu v rámci „iného druhu ochrany“, ktorý nepatrí do jej pôsobnosti.

117 Na rozdiel od Ženevského dohovoru smernica vychádza zo zásady, že hostiteľské členské štáty môžu podľa svojho vnútroštátneho práva priznať vnútroštátnu ochranu, z ktorej vyplývajú práva umožňujúce osobám vylúčeným z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu.

118 Priznanie takého postavenia vnútroštátnej ochrany členským štátom aj z iných dô- vodov ako pre potrebu medzinárodnej ochrany v zmysle článku 2 písm. a) smernice, t. j. na diskrečnom základe z naliehavých rodinných alebo humanitárnych dôvodov nepatrí, ako to spresňuje odôvodnenie č. 9 smernice, do jej pôsobnosti.

119 Tento iný druh ochrany, ktorý členské štáty môžu priznať, sa však nesmie zamieňať s postavením utečenca v zmysle smernice, ako to správne zdôraznila najmä Komisia.

I - 11060

1. Článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych prísluš- níkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať tak, že:

— skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvo- riacom prílohu spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“,

I - 11061

ROZSUDOK

Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09

— zistenie v tej súvislosti, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúma- niu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cie- ľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zod- povednosť za spáchanie týchto činov je možné s prihliadnutím na štan- dard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknu- tej osobe.

2. Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľský členský štát.