C-57/09
ECLI:EU:C:2010:661
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CJ0057
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 9. novembra 2010 *
V spojených veciach C-57/09 a C-101/09,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článkov 68 ES a 234 ES, podané rozhodnutiami Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) zo 14. októbra a z 25. novembra 2008 a doručené Súdnemu dvoru 10. februára a 13. marca 2009, ktoré súvisia s konaniami:
Spolková republika Nemecko
proti
B (C-57/09),
D (C-101/09),
za účasti:
Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht (C-57/09 a C-101/09),
* Jazyk konania: nemčina.
I - 11022
BAD
Bundesbeauftragter für Asylangelegenheiten beim Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (C-101/09),
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts a J.-C. Bonichot, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilešič, U. Lõhmus a L. Bay Larsen (spravodajca),
generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. marca 2010,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
— B, v zastúpení: R. Meister, Rechtsanwalt,
— D, v zastúpení: H. Jacobi a H. Odendahl, Rechtsanwälte,
— nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, J. Möller a N. Graf Vitzthum, splnomoc- není zástupcovia,
I - 11023
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
— francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a B. Beaupère-Manokha, splnomoc- není zástupcovia,
— holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,
— švédska vláda, v zastúpení: A. Falk a A. Engman, splnomocnení zástupcovia,
— vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci T. Eicke, barrister,
— Európska komisia, v zastúpení: M. Condou-Durande a S. Grünheid, splnomocne- né zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. júna 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho
I - 11024
BAD
občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96, ďalej len „smernica“), ako aj článku 3 tej istej smernice.
2 Tieto návrhy boli predložené v rámci sporov medzi Spolkovou republikou Nemecko, zastúpenou Bundesministerium des Inneren (Spolkové ministerstvo vnútra), ktoré zastupoval Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (Spolkový úrad pre prisťaho- valectvo a utečencov, ďalej len „Bundesamt“) a B (vec C-57/09) a D (vec C-101/09), tureckých štátnych príslušníkov kurdskej národnosti, ktorý sa týkal toho, že v prvom prípade Bundesamt zamietol žiadosť o udelenie azylu a priznanie postavenia utečen- ca, ktoré predložil B, a v druhom prípade tento orgán zrušil D právo na azyl a posta- venie utečenca, ktoré mu boli pôvodne priznané.
Právny rámec
Medzinárodné právo
Dohovor o právnom postavení utečencov
3 Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný v Ženeve 28. júla 1951, [Zbierka zmlúv Spojených národov, zv. 189, s. 150, č. 2545 (1954)] nadobudol platnosť 22. apríla 1954. Bol doplnený Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, ktorý bol podpísaný v New Yorku 31. januára 1967 a nadobudol platnosť 4. októbra 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).
I - 11025
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
4 Článok 1 tohto protokolu najskôr definuje v časti A pojem „utečenec“ na účely tohto dohovoru a ďalej v časti F stanovuje:
„Ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na žiadnu osobu, u ktorej sú vážne dô- vody domnievať sa, že:
…
b) sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu pred- tým, než v ňom bola prijatá ako utečenec,
c) je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.“
5 Článok 33 Ženevského dohovoru, nazvaný „Zákaz vyhostenia alebo vrátenia (‚refou- lement‘)“, znie:
„1. Žiadny zmluvný štát nevyhostí utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.
2. Výhody tohto ustanovenia však nemôže požadovať utečenec, ktorého odôvodne- ne možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť štátu, v ktorom sa nachádza, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z osobitne závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto štátu.“
I - 11026
BAD
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
6 Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), vo svojom článku 3 stanovuje:
„Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaob- chádzaniu alebo trestu.“
Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov
7 V nadväznosti na teroristické útoky spáchané 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone a v Pensylvánii prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, konajúca na základe kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, 28. septembra 2001 rezolúciu 1373(2001).
8 Preambula tejto rezolúcie potvrdzuje „potrebu bojovať všetkými prostriedkami v sú- lade s chartou OSN proti hrozbe, ktorú teroristické činy predstavujú pre svetový mier a bezpečnosť“.
9 Podľa bodu 5 tejto rezolúcie „činy, metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s cieľ- mi a princípmi Organizácie Spojených národov a… vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov je v rozpore s cieľmi a princípmi Organizácie Spojených národov“.
I - 11027
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
10 Dňa 12. novembra 2001 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala rezolúciu 1377 (2001), v ktorej „zdôrazňuje, že činy medzinárodného terorizmu sú v rozpore s cieľmi a princípmi uvedenými v Charte Organizácie Spojených národov a že financovanie, plánovanie a príprava činov medzinárodného terorizmu, ako aj akékoľvek forma podpory v tejto súvislosti, sú v tiež rozpore s cieľmi a princípmi uve- denými [v tejto Charte]“.
Právna úprava Únie
Smernica
11 Podľa ustanovení odôvodnenia č. 3 smernice Ženevský dohovor poskytuje základný kameň pre medzinárodný právny režim na ochranu utečencov.
12 Odôvodnenie č. 6 smernice stanovuje, že jej hlavným cieľom je jednak zaistiť, aby všetky členské štáty uplatňovali spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré sku- točne potrebujú medzinárodnú ochranu, a jednak, aby bola k dispozícii minimálna úroveň výhod pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch.
I - 11028
BAD
13 Odôvodnenie č. 9 smernice znie:
„Na štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ktoré majú povolené zotrvať na územiach členských štátov z dôvodov, ktoré nie sú kvôli potrebe medzinárodnej ochrany, ale na diskriminačnom [diskrečnom – neoficiál- ny preklad] základe z naliehavých rodinných alebo humanitárnych dôvodov, sa táto smernica nevzťahuje.“
14 Odôvodnenie č. 10 smernice spresňuje, že táto smernica rešpektuje základné práva, ako aj zásady uznané najmä Chartou základných práv. Snaží sa predovšetkým o zais- tenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práva na azyl žiadateľov o azyl.
15 Odôvodnenia č. 16 a 17 smernice znejú:
„(16) Mali by sa stanoviť minimálne pravidlá pre definíciu a obsah postavenia utečen- ca s cieľom usmernenia príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov pri uplatňovaní Ženevského dohovoru.
(17) Potrebné je zaviesť spoločné kritériá pre uznanie žiadateľov o azyl ako utečen- cov v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru.“
I - 11029
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
16 Odôvodnenie č. 22 smernice stanovuje:
„Činy, ktoré sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov, sú vysvetlené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov a sú okrem iného, začlenené v rezolúciách Organizácie Spojených národov týkajúcich sa opatrení na boj proti terorizmu, ktoré vyhlasujú, že ‚činy, metódy a praktiky teroriz- mu sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov‘ a že ‚vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov, je v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov‘.“
17 Článok 1 smernice stanovuje, že jej účelom je stanoviť minimálne ustanovenia týkajú- ce sa jednak podmienok, ktoré musia štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva spĺňať, aby im bola priznaná medzinárodná ochrana, a jednak obsahu priznanej poskytovanej ochrany.
18 Podľa článku 2 smernice na jej účely:
„a) ‚medzinárodná ochrana‘ znamená postavenie utečenca a postavenie [vyplýva- júce z poskytnutia – neoficiálny preklad] doplnkovej ochrany ako je definované v písm. d) a f );
…
c) ‚utečenec‘ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, politických dôvodov, z dôvodu zastávania určitého politického názo- ru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nemôže prijať alebo v dôsledku
I - 11030
BAD
uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny; alebo osobu bez štátneho občian- stva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov ako je uvedené vyššie alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;
d) ‚postavenie utečenca‘ znamená uznanie členským štátom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva za utečenca;
…
g) ‚žiadosť o medzinárodnú ochranu‘ znamená požiadavku vykonanú štátnym prí- slušníkom tretej krajiny alebo osobu bez štátneho občianstva o ochranu od člen- ského štátu, o ktorom sa predpokladá, že požaduje postavenie utečenca alebo postavenie doplnkovej ochrany a ktorý výslovne nepožaduje iný druh ochrany, mimo rozsahu tejto smernice, ktorý môže byť požadovaný osobitne;
…“
19 Článok 3 smernice stanovuje:
„Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s touto smernicou.“
I - 11031
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
20 Článok 12 smernice nazvaný „Vylúčenie“, uvedený v kapitole III, ktorá sa nazýva „Oprávnenie stať sa utečencom [Predpoklady na priznanie postavenia utečenca – ne- oficiálny preklad]“, stanovuje vo svojich odsekoch 2 a 3:
„2. Štátny príslušník tretej krajiny alebo bez štátneho občianstva je vylúčený zo získa- nia postavenia utečenca tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že:
…
b) sa dopustil vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu pred- tým, ako v ňom bol prijatý ako utečenec; čo znamená čas vydania povolenia na pobyt na základe priznania postavenia utečenca; najmä neľudské trestné činy [trestné činy proti ľudskosti – neoficiálny preklad], aj keď sú spáchané s údajne politickým cieľom, môžu byť klasifikované ako vážne nepolitické trestné činy;
c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spoje- ných národov.
3. Odsek 2 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov alebo činov uvedených v tomto dokumente.“
I - 11032
BAD
21 Články 13 a 18 smernice stanovujú, že členské štáty priznajú postavenie utečenca alebo doplnkovú ochranu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý spĺňa požiadav- ky stanovené v prvom prípade v kapitole II a III a v druhom prípade v kapitole II a V smernice.
22 Článok 14 smernice nazvaný „Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia po- stavenia utečenca“ je zaradený v jej kapitole IV, ktorá sa nazýva „Postavenie utečenca“ a stanovuje:
„1. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie ute- čenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané [príslušným] orgánom, ak táto osoba prestáva byť utečencom v súlade s článkom 11.
…
3. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátne- ho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak potom, ako mu bolo priznané postavenie utečenca, dotknutý členský štát preukázal že:
a) nemal mať postavenie utečenca alebo je vylúčený z postavenia utečenca v súlade s článkom 12;
…“
I - 11033
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
23 Článok 21 smernice uvedený v jej kapitole VII, ktorá sa nazýva „Obsah medzinárod- nej ochrany“, stanovuje vo svojich odsekoch 1 a 2:
„1. Členské štáty rešpektujú zásadu nevyhostenia v súlade so svojimi medzinárodný- mi záväzkami.
2. Tam, kde to nie je zakázané medzinárodnými záväzkami uvedenými v odseku 1, členské štáty môžu vyhostiť utečenca bez ohľadu na to, či je alebo nie je oficiálne uznaný, ak:
a) existujú primerané dôvody pre to, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný, alebo
b) … bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.“
24 V zmysle svojich článkov 38 a 39 smernica nadobudla účinnosť 9. novembra 2004 a do vnútroštátnych právnych poriadkov mala byť prebratá do 10. októbra 2006.
I - 11034
BAD
Spoločná pozícia 2001/931/SZBP
25 Na vykonanie rezolúcie 1373 (2001) prijala Rada Európskej únie 27. decembra 2001 spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s tero- rizmom (Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217).
26 Článok 1 ods. 1 tejto spoločnej pozície stanovuje, že sa uplatňuje na „osoby, skupi- ny a subjekty zapojené do teroristických činov“, ktoré sú uvedené v zozname tvoria- com prílohu uvedenej spoločnej pozície.
27 Podľa znenia článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931 na jej účely pojem:
„2. … ‚osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov‘ znamená:
— osoby, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristického činu, alebo sa zúčastňujú na páchaní teroristického činu alebo mu napomáhajú,
— skupiny a subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve takýchto osôb, alebo sú nimi kontrolované; a osoby, skupiny a subjekty, ktoré konajú v mene ale- bo pod vedením takýchto osôb, skupín a subjektov vrátane financií odvodených alebo vytvorených z majetku, ktorý vlastnia priamo alebo nepriamo alebo kontro- lujú takéto osoby a pridružené osoby, skupiny a subjekty.
I - 11035
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
3. … ‚teroristický čin‘ znamená jeden z nasledovných úmyselných činov, ktorý vzhľa- dom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medziná- rodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný s cieľom:
…
iii) vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a soci- álne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie:
…
k) účasť na aktivitách teroristickej skupiny, okrem iného aj poskytovaním infor- mácií alebo materiálnych zdrojov alebo financovaním jej činností akýmkoľvek spôsobom s vedomím skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckým ak- tivitám tejto skupiny.
…“
28 Spoločná pozícia 2001/931 obsahuje prílohu s názvom „Prvý zoznam osôb, skupín a subjektov uvedených v článku 1…“. Pôvodne v tomto zozname nebola uvedená DHKP/C ani PKK.
29 Obsah tejto prílohy bol aktualizovaný spoločnou pozíciou Rady 2002/340/SZBP z 2. mája 2002 (Ú. v. ES L 116, s. 75).
I - 11036
BAD
30 V takto aktualizovanej prílohe je v oddiele 2 nazvanom „Skupiny a subjekty“ uvedená v bode 9 „Strana kurdských pracujúcich (PKK)“ a v bode 19 „Revolučná ľudová oslo- bodzovacia armáda/front/strana (DHKP/C) [známa aj ako Devrimci Sol (Revolučná ľavica) či Dev Sol]“. Tieto organizácie boli neskôr uvedené aj v zozname, na ktorý odkazuje článok 1 ods. 1 a 6 spoločnej pozície 2001/931, a ktorý prebrali nasledujúce spoločné pozície Rady, naposledy rozhodnutie Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 178, s. 28).
Rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV
31 Článok 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, s. 3; Mim. vyd. 19/006 s. 18) zaväzuje členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli za teroristické činy považované úmyselné činy uvedené v danom článku, ktoré vzhľadom na ich povahu alebo kontext môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ak sú spáchané z nie- ktorého v ňom uvedených cieľov.
32 Článok 2 rámcového rozhodnutia nazvaný „Trestné činy týkajúce sa teroristických skupín“ vo svojom odseku 2 stanovuje:
„Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce medzinárodné [úmyselné – neoficiálny preklad] činy boli považované za trestné:
…
I - 11037
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
b) účasť v činnostiach teroristickej skupiny, vrátane poskytovania informácií alebo materiálnych zdrojov, alebo akékoľvek financovanie jej činností s uvedomovaním si skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckej činnosti tejto teroristickej skupiny.“
Vnútroštátna právna úprava
33 Článok 16a ods. 1 základného zákona (Grundgesetz) stanovuje:
„Politicky prenasledované osoby majú právo na azyl.“
34 § 1 zákona o konaní o azyle (Asylverfahrensgesetz, ďalej len „AsylVfG“), v jeho zne- ní z 2. septembra 2008 (BGBl. 2008 I, s. 1798), stanovuje, že tento zákon sa uplatní na cudzincov, ktorí žiadajú o ochranu, pretože sú politicky prenasledovaní v zmysle článku 16a ods. 1 základného zákona, alebo ochranu pred prenasledovaním v súlade so Ženevským dohovorom.
35 § 2 AsylVfG stanovuje, že osoby, ktorým bol udelený azyl, majú na nemeckom území postavenie stanovené Ženevským dohovorom.
36 Postavenie utečenca bolo pôvodne upravené v § 51 zákona o vstupe a pobyte cudzin- cov na spolkovom území (Gesetz über die Einreise und den Aufenthalt von Auslän- dern im Bundesgebiet, ďalej len „Ausländergesetz“).
I - 11038
BAD
37 Zákonom z 9. januára 2002 o boji proti medzinárodnému terorizmu (Gesetz zur Bekämpfung des internationalen Terrorismus, BGBl. 2002 I, s. 361, ďalej len „Ter- rorismusbekämpfungsgesetz“) boli po prvýkrát zavedené do § 51 ods. 3 druhej vety Ausländergesetz s účinnosťou od 11. januára 2002 dôvody vylúčenia z postavenia ute- čenca zodpovedajúce dôvodom stanoveným v článku 1 časti F Ženevského dohovoru.
38 Spolková republika Nemecko zákonom z 19. augusta 2007 o prebratí smerníc Európ- skej únie v oblasti práva na pobyt a na azyl (Gesetz zur Umsetzung aufenthalts- und asylrechtlicher Richtlinien der Europäischen Union, BGBl. 2007 I, s. 1970), ktorý na- dobudol účinnosť 28. augusta 2007, prebrala okrem iného aj dotknutú smernicu.
39 V súčasnosti sú predpoklady na priznanie postavenia utečenca stanovené v § 3 Asyl- VfG. Jeho odseky 1 a 2 stanovujú:
„1. Cudzinec sa považuje za utečenca v zmysle [Ženevského dohovoru], ak je v štáte svojej štátnej príslušnosti vystavený rizikám uvedeným v § 60 ods. 1 zákona [o po- byte, práci a integrácii cudzincov na spolkovom území (Gesetz über den Aufenthalt, die Erwerbstätigkeit und die Integration von Ausländern im Bundesgebiet, ďalej len ‚Aufenthaltsgesetz‘)]…
2. Cudzinec je vylúčený zo získania postavenia utečenca v zmysle odseku 1, pokiaľ existujú vážne dôvody domnievať sa, že:
…
I - 11039
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
(2) sa dopustil vážneho nepolitického trestného činu mimo štátneho územia pred- tým, ako na ňom bol uznaný za utečenca, najmä krutého konania, aj keď týmto činom údajne sledoval politický cieľ, alebo
(3) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.
Tento odsek sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí podnecovali k takýmto trestným činom či konaniu, alebo sa na jeho spáchaní zúčastnili iným spôsobom.“
40 Dôvody vylúčenia podľa § 3 ods. 2 AsylVfG nahradili s účinnosťou od 28. augusta 2007 § 60 ods. 8 druhú vetu Aufenthaltsgesetz, ktorá už predtým nahradila § 51 ods. 3 druhú vetu Ausländergesetz.
41 § 60 ods. 1 Aufenthaltsgesetz v znení uverejnenom 25. februára 2008 (BGBl. 2008 I, s. 162) stanovuje:
„V zmysle [Ženevského dohovoru] cudzinec nemôže byť vrátený na hranicu štátu, v ktorom je ohrozený jeho život alebo sloboda z rasových, náboženských alebo národ- nostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine či zastáva- nia určitých politických názorov. …“
42 § 73 ods. 1 prvá veta AsylVfG stanovuje, že „právo na azyl a postavenie utečenca sa okamžite zrušujú, ak už nie sú splnené podmienky požadované na ich priznanie“.
I - 11040
BAD
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C-57/09
43 Koncom roku 2002 prišiel B, narodený v roku 1975, do Nemecka, kde požiadal o azyl a ochranu ako utečenec a subsidiárne o vydanie zákazu jeho vyhostenia do Turecka.
44 Na podporu svojej žiadosti predovšetkým uviedol, že ešte ako študent v Turecku sym- patizoval s Dev Sol (teraz DHKP/C) a od konca roka 1993 do začiatku roka 1995 podporoval ozbrojený partizánsky spôsob boja v horách.
45 Po jeho zatknutí vo februári 1995 bol značne fyzicky týraný a mučením donútený k výpovedi.
46 V decembri 1995 bol odsúdený na doživotie.
47 V roku 2001 bol počas svojho pobytu vo väzbe opätovne odsúdený na doživotie po tom, čo vzal na seba zabitie spoluväzňa podozrivého z výzvednej činnosti.
I - 11041
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
48 V decembri 2002 bol pre svoj zdravotný stav podmienečne prepustený z väzenia na šesť mesiacov, čo využil na opustenie Turecka a príchod do Nemecka.
49 Rozhodnutím zo 14. septembra 2004 Bundesamt zamietol žiadosť o azyl B ako ne- dôvodnú a konštatoval, že nie sú splnené podmienky § 51 ods. 1 Ausländergesetz. Tento orgán sa domnieval, že vzhľadom na to, že pán B spáchal vážne nepolitické trestné činy, spĺňa podmienky na druhý dôvod vylúčenia uvedený v § 51 ods. 3 druhej vete Ausländergesetz (zmenený na § 60 ods. 8 druhá veta Aufenthaltsgesetz, teraz § 3 ods. 2 bod 2 AsylVfG).
50 V tom istom rozhodnutí Bundesamt tiež konštatoval, že v platnom právnom poriad- ku neexistuje nijaká prekážka vyhostenia B do Turecka a pohrozil žalobcovi vyhoste- ním do tejto krajiny.
51 Rozsudkom z 13. júna 2006 Verwaltungsgericht Gelsenkirchen (Správny súd Gel- senkirchen) zrušil rozhodnutie Bundesamtu a uložil mu povinnosť priznať žalobcovi právo na azyl a rozhodnúť, že sú splnené podmienky pre zákaz jeho vyhostenia do Turecka.
52 Rozsudkom z 27. marca 2007 Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein Westfalen (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko) zamietol odvolanie Bundesamtu proti uvedenému rozsudku, pričom v odôvodnení uviedol, že B treba udeliť právo na azyl podľa článku 16a Grundgesetz, ako aj mu priznať posta- venie utečenca.
I - 11042
BAD
53 Tento súd sa predovšetkým domnieval, že dôvod vylúčenia uvedený Bundesamtom sa má chápať v tom zmysle, že neslúži iba na sankcionovanie vážneho nepolitic- kého trestného činu spáchaného v minulosti, ale aj na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré pre hostiteľský členský štát môže predstavovať žiadateľ, a že uplatnenie toh- to dôvodu si vyžaduje celkové posúdenie konkrétneho prípadu v súlade so zásadou proporcionality.
54 Proti tomuto rozsudku podal Bundesamt opravný prostriedok „Revision“ na Bunde- sverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), pričom poukazoval na uplatnenie druhé- ho a tretieho dôvodu vylúčenia uvedených v § 60 ods. 8 druhej vete Aufenthaltsgesetz (neskôr § 3 ods. 2 body 2 a 3 AsylVfG) a tvrdil, že na rozdiel od tvrdenia prijatého odvolacím súdom tieto dva dôvody vylúčenia neobsahujú hroziace nebezpečenstvo pre bezpečnosť Spolkovej republiky Nemecko, ani posúdenie proporcionality v kon- krétnom prípade.
55 Podľa Bundesamtu sú navyše dôvody vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 smernice sú- časťou zásad, od ktorých sa členské štáty v zmysle jej článku 3 nemôžu odchýliť.
Vec C-101/09
56 D narodený v roku 1968 sa od mája 2001 zdržiava v Nemecku, kde 11. mája 2001 požiadal o udelenie azylu.
I - 11043
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
57 Na podporu svojej žiadosti predovšetkým uviedol, že v roku 1990 utiekol v horách, aby sa pripojil k PKK. Bojoval v partizánskom boji a dosiahol funkciu vysokého pred- staviteľa PKK. Koncom roka 1998 ho PKK poslala na sever Iraku.
58 Z dôvodu sporu politickej povahy s vedením PKK opustil v máji 2000 túto organizá- ciu a odvtedy sa mu vyhrážajú. Ešte približne rok ostal na severe Iraku, ale nebol tam v bezpečí.
59 Bundesamt mu v máji 2001 udelil azyl a priznal mu postavenia utečenca podľa vtedy platného vnútroštátneho práva.
60 Keď nadobudol účinnosť Terrorismusbekämpfungsgesetz, Bundesamt začal kona- nie o zrušení práva na azyl a rozhodnutím zo 6. mája 2004 zrušil podľa § 73 ods. 1 AsylVfG rozhodnutie o udelení azylu a priznaní postavenia utečenca, ktorých bol D držiteľom. Bundesamt usúdil, že vo vzťahu k D existovalo dôvodné podozrenie, že sa dopustil vážneho nepolitického trestného činu mimo územia Nemecka predtým, ako naň vstúpil ako utečenec, a je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie spojených národov.
61 Rozsudkom z 29. novembra 2005 Verwaltungsgericht Gelsenkirschen zrušil toto roz- hodnutie o zrušení.
62 Odvolanie, ktoré podal Bundesamt, zamietol Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein-Westfalen rozsudkom z 27. marca 2007. Na podobnom základe ako tom, ktorý bol uvedený v rozsudku z toho istého dňa vo veci týkajúcej sa B, tento súd uvie- dol, že aj v prípade D sa dôvody vylúčenia uvedené vo vnútroštátnej právnej úprave neuplatnia.
I - 11044
BAD
63 Bundesamt podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“, pričom v podstate uviedol rovnaké dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené na podporu odvolania podaného v rámci veci týkajúcej sa B.
Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
64 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa záverov odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, ža- lovaní vo veci samej nebudú v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu dostatočne chránení pred opätovným prenasledovaním. Vyvodzuje z toho teda, že v oboch prí- padoch sú splnené podmienky na to, aby boli považovaní za utečencov. Dotknutým osobám však nemôže byť priznané postavenia utečenca, ak sa na ne vzťahuje niektorý z dôvodov vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 smernice.
65 Vnútroštátny súd spresňuje, že ak sa uplatní niektorý z týchto dôvodov vylúčenia, žalovaní vo veci samej sa dôvodne môžu domáhať udelenia azylu podľa článku 16a Grundgesetz, ktorý toto právo neodopiera nijakej kategórii osôb.
66 Napokon uvádza, že ani vylúčenie podľa článku 12 smernice, ani konštatovanie prí- padnej nezlučiteľnosti medzi článkom 16a Grundgesetz a smernicou nevyhnutne ne- vedie vo vzťahu k žalovaným vo veci samej k strate práva na pobyt v Nemecku.
67 Za týchto okolností Bundesverwaltungsgericht rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru v každom z konaní vo veci samej týchto päť prejudiciálnych otázok,
I - 11045
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
pričom prvá a piata otázka znejú mierne odlišne s ohľadom na odlišné skutkové okol- nosti každej veci:
„1. Ide o vážny nepolitický trestný čin alebo čin, ktorý je v rozpore s cieľmi a zásada- mi Organizácie Spojených národov v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smer- nice …, ak[:]
[—] žiadateľ bol členom organizácie, ktorá je uvedená v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii [2001/931] a ktorá používa teroristické metódy, a žiadateľ aktívne podporoval ozbrojený boj tejto orga- nizácie [(vec C-57/09)]?
[—] cudzí štátny príslušník bol dlhoročne ako bojovník a predstaviteľ – prechod- ne aj ako člen riadiaceho orgánu – organizácie (PKK), ktorá vo svojom ozbro- jenom boji proti štátu (Turecku) opakovane používala teroristické metódy a ktorá je uvedená v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii [2001/931], a cudzí štátny príslušník tým aktívne vo vý- znamnej pozícii podporoval ozbrojený boj tejto organizácie [(vec C-101/09)]?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku vyžaduje sa pri vylúčení zo získania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) [alebo] c) smernice…, aby zo strany [dotknutej osoby] naďalej hrozilo nebezpečenstvo?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku vyžaduje sa pri vylúčení zo získania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) [alebo] c) smernice… posú- denie proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu?
I - 11046
BAD
4. V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku:
a) Treba pri posúdení proporcionality zohľadniť, že sa na [dotknutú osobu] vzťa- huje ochrana pred vyhostením podľa článku 3 [EDĽP] alebo podľa vnútroštát- nych ustanovení?
b) Je vylúčenie neprimerané iba v osobitných výnimočných prípadoch?
5. Je v zmysle článku 3 smernice… zlučiteľné so smernicou, že[:]
[—] žiadateľ má nárok na udelenie azylu p odľa vnútroštátneho ú stavného prá va, napriek existencii dôvodu vylúčenia podľa článku 12 ods. 2 smer nice [(vec C-57/09)]?
[—] cudzí štátny príslušník má naďalej nárok na udelenie azylu podľa vnútroštát- neho ústavného práva, napriek existencii dôvodu vylúčenia získania postave- nia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice a zrušenia postavenia utečenca podľa článku 14 ods. 3 [písm. a)] smernice[(vec C-101/09)]?“
68 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 4. mája 2009 boli veci C-57/09 a C-101/09 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
I - 11047
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
O právomoci Súdneho dvora
69 V konaniach vo veci samej Bundesamt prijal sporné rozhodnutia na základe právnej úpravy uplatniteľnej pred nadobudnutím účinnosti smernice, to znamená pred 9. novembrom 2004.
70 Na uvedené rozhodnutia, ktoré viedli k predloženiu týchto prejudiciálnych otázok, sa teda nevzťahuje ratione temporis pôsobnosť smernice.
71 Je však potrebné pripomenúť, že ak sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú výkladu ustanovenia práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhod- núť. Z ustanovení článkov 68 ES a 234 ES ani z predmetu konania zavedeného tým- to druhým uvedeným článkom predovšetkým nevyplýva, že by autori Zmluvy o ES mali v úmysle vylúčiť z právomoci Súdneho dvora návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa určitej smernice v osobitnom prípade, keď vnútroštátne právo členského štátu odkazuje na obsah ustanovení medzinárodného dohovoru, ktoré boli prebraté touto smernicou, na účely určenia ustanovení použiteľných na čisto vnútor- nú situáciu v tomto členskom štáte. V takom prípade existuje nepochybný záujem Únie na tom, aby sa ustanovenia tohto medzinárodného dohovoru prevzaté do vnút- roštátneho práva a práva Únie vykladali jednotne bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa majú aplikovať, aby sa do budúcna predišlo výkladovým odchýlkam (pozri analo- gicky rozsudok z 2. marca 2010, Salahadin Abdulla a i., C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, Zb. s. I-1493, bod 48).
72 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že v prejednávaných veciach Terrorismusbekämpfungs- gesetz zaviedol do vnútroštátneho práva dôvody vylúčenia z postavenia utečenca, ktoré v podstate zodpovedajú dôvodom uvedeným v článku 1 oddiele F Ženevského dohovoru. Vzhľadom na to, že dôvody vylúčenia uvedené v článku 12 ods. 2 smernice tiež v podstate zodpovedajú tým, ktoré sú uvedené v článku 1 oddielu F, Bundesamt
I - 11048
BAD
v dvoch rozhodnutiach, o ktoré ide vo veci samej a ktoré boli prijaté pred nadobud- nutím účinnosti smernice, preskúmal a uplatnil dôvody vylúčenia, ktoré v podstate zodpovedajú dôvodom neskôr uvedeným v smernici.
73 Okrem toho, pokiaľ ide o rozhodnutie Bundesamtu zrušiť rozhodnutie, ktorým bolo D priznané postavenie utečenca, treba uviesť, že článok 14 ods. 3 písm. a) smernice stanovuje príslušným orgánom členského štátu povinnosť zrušiť postavenia utečenca každému jednotlivcovi, ak po tom, ako mu bolo priznané, dané orgány preukázali že „nemal mať… alebo je vylúčený“ z postavenia utečenca podľa článku 12 smernice.
74 Na rozdiel od prípadu zrušenia postavenia utečenca podľa článku 14 ods. 1 smernice na zrušenie podľa odseku 3 písm. a) tohto článku sa nevzťahuje prechodný režim a nemôže byť obmedzené len na žiadosti podané či rozhodnutia prijaté po nadobud- nutím účinnosti smernice. Toto zrušenie nemá ani fakultatívny charakter, ako majú dôvody zrušenia uvedené v odseku 4 toho istého článku.
75 Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné na položené otázky odpovedať.
I - 11049
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné pripomienky
76 Smernica bola prijatá najmä na základe článku 63 prvého odseku bodu 1 písm. c) ES, ktorý Radu poveril prijatím opatrení v oblasti azylu v súlade so Ženevským doho- vorom a inými príslušnými zmluvami v oblasti minimálnych pravidiel týkajúcich sa podmienok, ktoré musia splniť štátni príslušníci tretích krajín, aby im bolo priznané postavenie utečenca.
77 Z odôvodnení č. 3, 16 a 17 smernice vyplýva, že Ženevský dohovor predstavuje zák- ladný kameň medzinárodného právneho režimu ochrany utečencov a že ustanovenia smernice, ktoré sa týkajú podmienok priznania postavenia utečenca, ako aj obsahu tohto postavenia, boli prijaté s cieľom pomôcť príslušným orgánom členských štátov pri uplatňovaní tohto dohovoru, opierajúc sa o spoločné pojmy a kritériá (rozsudky Salahadin Abdulla a i., už citovaný, bod 52, a zo 17. júna 2010, C-31/09, Bolbol, Zb. s. I-5539, bod 37).
78 Ustanovenia smernice je preto potrebné vykladať s ohľadom na jej celkovú štruktúru a cieľ pri súčasnom rešpektovaní Ženevského dohovoru a iných relevantných zmlúv, na ktoré odkazuje článok 63 prvý odsek bod 1 ES, teraz článok 78 ods. 1 ZFEÚ. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 10 smernice, tento výklad musí rešpektovať základné práva,
I - 11050
BAD
ako aj zásady uznané najmä Chartou základných práv (rozsudky Salahadin Abdulla a i., už citovaný, body 53 a 54, ako aj Bolbol, už citovaný, bod 38).
O prvej otázke
79 Svojou prvou otázkou v každej z vecí sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či ide o „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ v zmysle článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice, ak dotknutá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spo- ločnej pozície 2001/931 z dôvodu svojho zapojenia sa do teroristických činov a táto osoba aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, prípadne v nej mala vý- znamnú pozíciu.
80 Aby bolo možné odpovedať na túto otázku, ktorá sa snaží zistiť, v akej miere sa na príslušnosť osoby k organizácii, ktorá je uvedená v danom zozname, môže vzťahovať článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, treba najskôr preskúmať, či činy spáchané takou organizáciou môžu patriť, ako predpokladá vnútroštátny súd, do kategórie váž- nych trestných činov a iných konaní, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c).
81 V prvom rade treba uviesť, že teroristické činy, ktoré sa vyznačujú násilím voči civil- nému obyvateľstvu, hoci sú spáchané s údajne politickým cieľom, sa musia považovať za vážne nepolitické trestné činy v zmysle uvedeného písmena b).
I - 11051
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
82 Po druhé, čo sa týka činov, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spoje- ných národov uvedenými v písmene c) článku 12 ods. 2 smernice, odôvodnenie č. 22 danej smernice stanovuje, že tieto ciele a zásady sú uvedené v preambule a v člán koch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov, a sú spresnené okrem iného v rezolúciách Organizácie Spojených národov týkajúcich sa „opatrení na boj proti terorizmu“.
83 Medzi týmito aktmi sa nachádzajú aj rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spo- jených národov 1373 (2001) a 1377 (2001), v ktorých je stanovené, že Bezpečnostná rada vychádza zo zásady, že činy medzinárodného terorizmu sú vo všeobecnosti a bez ohľadu na účasť štátu v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.
84 Z toho vyplýva, ako vo svojich písomných pripomienkach tvrdili všetky vlády, ktoré Súdnemu dvoru také pripomienky predložili, ako aj Európska komisia, že príslušné orgány členských štátov môžu uplatniť článok 12 ods. 2 písm. c) smernice aj na osobu, ktorá bola v rámci svojej príslušnosti k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931 zapojená do teroristických činov medzinárodné- ho rozsahu.
85 Kladie sa teda otázka, v akom rozsahu príslušnosť k takej organizácii predpokladá, že na dotknutú osobu sa vzťahuje článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ak táto osoba aktívne podporovala ozbrojený boj uvedenej organizácie, prípadne v nej mala významnú pozíciu.
86 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ako aj člá- nok 1 oddiel F písm. b) a c) Ženevského dohovoru umožňujú vylúčiť osobu z postave- nia utečenca, len ak existujú „vážne dôvody“ domnievať sa, že sa dopustila „vážneho
I - 11052
BAD
nepolitického trestného činu“ mimo územia hostiteľského štátu predtým, ako v ňom bola prijatá za utečenca alebo „je vinn[á] za činy“, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zása- dami Organizácie Spojených národov.
87 Zo znenia uvedených ustanovení smernice vyplýva, že príslušný orgán dotknutého členského štátu ich môže uplatniť až po tom, ako v každom jednotlivom prípade vy- koná posúdenie konkrétnych jemu známych skutočností, s cieľom určiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že sa na činy spáchané dotknutou osobou, ktorá by ináč spĺňala kritériá na získanie postavenia utečenca, vzťahuje niektorý z týchto dvoch dôvodov vylúčenia.
88 V dôsledku toho, po prvé, hoci by činy, ktoré spáchala organizácia uvedená v zozna- me tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931, pretože sa zapojila do teroristic- kých činov, sa mohli spájať s každým z dôvodov vylúčenia uvedený v písmenách b) a c) článku 12 ods. 2 smernice, len tá okolnosť, že dotknutá osoba patrila k takej or- ganizácii, nemôže mať automaticky za následok, že musí byť vylúčená z priznania postavenia utečenca podľa uvedených ustanovení.
89 Neexistuje totiž priamy vzťah medzi spoločnou pozíciou 2001/931 a smernicou, po- kiaľ ide o sledované ciele, a nie je dôvodné, aby príslušný orgán, ktorý má v úmysle vylúčiť osobu z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice, zalo- žil svoje rozhodnutie len na jej príslušnosti k organizácii uvedenej v zozname, ktorý bol prijatý mimo rámca zavedeného smernicou na dodržanie Ženevského dohovoru.
90 Uvedenie organizácie v zozname, akým je ten, ktorý tvorí prílohu spoločnej pozície 2001/931, však umožňuje stanoviť teroristickú povahu skupiny, ku ktorej do- tknutá osoba patrila, čo je skutočnosť, ktorú musí príslušný orgán zohľadniť pri prvom
I - 11053
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
overovaní toho, či táto skupina spáchala činy podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.
91 V tejto súvislosti treba poznamenať, že podmienky, za akých boli uvedené v danom zozname dve organizácie, ku ktorým patrili žalovaní vo veci samej, sa nemôžu po- rovnávať s individuálnym posúdením konkrétnych skutočností, ktoré sa musí vyko- nať pred akýmkoľvek rozhodnutím o vylúčení osoby z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.
92 Po druhé, na rozdiel od tvrdenia Komisie, ani účasť na činnostiach teroristickej sku- piny v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2002/475 nemusí nevyhnutne a automaticky byť dôvodom vylúčenia stanoveného v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice.
93 Nielenže toto rámcové rozhodnutie bolo na rozdiel od spoločnej pozície 2001/931 prijaté v inom kontexte, ako je ten, v ktorom bola prijatá uvedená smernica, t. j. pre- dovšetkým v kontexte humanitárnych cieľov, ale ani úmyselný čin spočívajúci v po- dieľaní sa na činnostiach teroristickej skupiny stanovený v článku 2 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia, ktorý musí byť trestný podľa právnych poriadkov členských štátov, nemôže znamenať automatické uplatnenie dôvodov vylúčenia uvedených v článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, podľa ktorých sa vyžaduje úplné preskúma- nie všetkých okolností každého jednotlivého prípadu.
94 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vylúčenie osoby, ktorá patrila k organizácii po- užívajúcej teroristické metódy, z postavenia utečenca podlieha individuálnemu pre- skúmaniu konkrétnych skutočností umožňujúcich posúdiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že táto osoba sa v rámci činností danej organizácie dopustila vážne- ho nepolitického trestného činu alebo je vinná za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, alebo podnecovala k takému trestnému
I - 11054
BAD
činu alebo činom, alebo sa inak podieľala na ich páchaní v zmysle článku 12 ods. 3 smernice.
95 Na preukázanie existencie dôvodov vylúčenia uvedených v písmenách b) a c) člán- ku 12 ods. 2 smernice je potrebné, aby bolo dotknutej osobe možné s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa uvedeného odseku 2 prisúdiť podiel na zodpovednosti za činy spáchané dotknutou organizáciou v období, keď bola jej členom.
96 Táto individuálna zodpovednosť musí byť posúdená tak s ohľadom na objektívne, ako aj subjektívne kritériá.
97 Na tieto účely musí príslušný orgán najmä preskúmať úlohu, ktorú dotknutá osoba skutočne zohrala pri plánovaní týchto činov, jej postavenie v rámci organizácie, stu- peň vedomosti, ktorý mala, alebo mohla mať o tejto činnosti, prípadné donútenie, ktorému bola vystavená, alebo iné faktory, ktoré mohli ovplyvniť jej správanie.
98 Orgán, ktorý počas tohto preskúmania dospeje k záveru, že dotknutá osoba ako D, zastávala významnú pozíciu v organizácii používajúcej teroristické metódy, môže predpokladať, že táto osoba má individuálnu zodpovednosť za činy spáchané touto organizáciou počas príslušného obdobia, musí však zohľadniť všetky relevantné okol- nosti pred prijatím rozhodnutia o vylúčení uvedenej osoby z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice.
I - 11055
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
99 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je na prvú otázku každého z prípadov potrebné odpovedať tak, že článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že:
— skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície 2001/931, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavu- je vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“,
— v tejto súvislosti zistenie, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spácha- la taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúmaniu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cieľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov je mož- né s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknutej osobe.
O druhej otázke
100 Svojou druhou otázkou v každej z vecí sa vnútroštátny súd pýta, či vylúčenie z prizna- nia postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice je podmie- nené tým, či zo strany dotknutej osoby naďalej hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľský členský štát.
101 Na úvod treba zdôrazniť, že v štruktúre smernice sa naliehavé nebezpečenstvo, kto- ré pre dotknutý členský štát prípadne predstavuje utečenec, nezohľadní v rámci
I - 11056
BAD
článku 12 ods. 2, ale v rámci jednak článku 14 ods. 4 písm. a), podľa ktorého tento členský štát môže zrušiť postavenie priznané utečencovi, ak existujú primerané dôvo- dy ho považovať za nebezpečenstvo pre bezpečnosť, a jednak článku 21 ods. 2, ktorý stanovuje, že hostiteľský členský štát môže, ako to povoľuje aj článok 33 ods. 2 Ženev- ského dohovoru, vyhostiť utečenca, ak existujú primerané dôvody ho považovať za nebezpečenstvo pre bezpečnosť alebo spoločnosť tohto členského štátu.
102 Podľa článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice, ktoré sú obdobné ako článok 1 oddiel F písm. b) a c) Ženevského dohovoru, je príslušník tretej krajiny vylúčený z postavenia utečenca, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že sa „dopustil“ vážneho nepolitického trestného činu mimo územia štátu svojho azylu „predtým, ako v ňom bol prijatý za utečenca“ alebo „je vinný“ za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.
103 V súlade so znením ustanovení, v ktorých sú tieto dva dôvody vylúčenia uvedené, cieľom týchto dôvodov vylúčenia je potrestať činy spáchané v minulosti, ako to tvrdili vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, a Komisia.
104 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dotknuté dôvody vylúčenia boli zavedené s cie- ľom vylúčiť z postavenia utečenca osoby, ktoré sú považované za nehodné ochrany vyplývajúcej z tohto postavenia, a aby sa predišlo tomu, že priznanie tohto postavenia umožní páchateľom niektorých vážnych trestných činov zbaviť sa trestnoprávnej zod- povednosti. Nebolo by preto v súlade s týmto dvojitým cieľom podmieniť vylúčenie z priznania uvedeného postavenia existenciou naliehavého nebezpečenstva pre hos- titeľský členský štát.
105 Za týchto podmienok treba na druhú položenú otázku odpovedať tak, že vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľ- ský členský štát.
I - 11057
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
O tretej otázke
106 Svojou treťou otázkou v každej z vecí sa vnútroštátny súd pýta, či vylúčenie z prizna- nia postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice je podmie- nené preskúmaním proporcionality s ohľadom na konkrétny prejednávaný prípad.
107 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia uvedeného článku 12 ods. 2 vyplý- va, že v prípade splnenia v ňom uvedených podmienok je dotknutá osoba „vylúčená“ zo získania postavenia utečenca, ako aj to, že v štruktúre smernice je podľa článku 2 písm. c) postavenie „utečenca“ výslovne podmienené tým, že na dotknutú osobu sa nevzťahuje pôsobnosť článku 12.
108 Vylúčenie z postavenia utečenca pre niektorý z dôvodov uvedených v článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c), ako bolo uvedené v rámci odpovede na prvú otázku, závisí od váž- nosti spáchaných činov, ktorá musí byť natoľko závažná, že dotknutá osoba sa ne- môže legitímne domáhať ochrany spojenej s postavením utečenca v zmysle článku 2 písm. d) smernice.
109 Ako tvrdí nemecká, francúzska, holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, prís- lušný orgán, ktorý už v rámci svojho posúdenia vážnosti spáchaných činov a indivi- duálnej zodpovednosti dotknutej osoby zohľadnil všetky okolnosti, ktoré charakteri- zovali tieto činy a situáciu danej osoby, nie je už povinný, ak dospeje k záveru, že sa má
I - 11058
BAD
uplatniť článok 12 ods. 2, vykonať preskúmanie proporcionality, ktoré by znamenalo nové posúdenie stupňa vážnosti spáchaných činov.
110 Treba zdôrazniť, že vylúčenie osoby z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice neznamená zaujatie stanoviska v odlišnej otázke, ktorou je, či táto osoba môže byť vyhostená do svojej krajiny pôvodu.
111 Na tretiu položenú otázku treba teda odpovedať tak, že vylúčenie z priznania posta- venia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice nie je podmienené posúdením proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.
O štvrtej otázke
112 Vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku položenú vnútroštátnym súdom v každej z prejednávaných vecí.
O piatej otázke
113 Svojou piatou otázkou v každej z týchto dvoch vecí sa vnútroštátny súd snaží v pod- state zistiť, či je v súlade so smernicou v zmysle jej článku 3, keď členský štát udelí
I - 11059
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
azyl podľa svojho ústavného práva osobe, ktorá je vylúčená z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice.
114 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uvedený článok 3 umožňuje členským štátom prijať alebo ponechať v platnosti výhodnejšie ustanovenia pre určovanie predovšet- kým toho, ktoré osoby spĺňajú podmienky priznania postavenia utečenca, ak sú tieto normy zlučiteľné so smernicou.
115 So zreteľom na cieľ dôvodov vylúčenia podľa smernice, ktorým je zachovávať dôve- ryhodnosť ňou zavedeného systému ochrany pri súčasnom rešpektovaní Ženevského dohovoru, výnimka uvedená v článku 3 smernice bráni tomu, aby členský štát prijal či ponechal v platnosti ustanovenia, podľa ktorých sa prizná smernicou upravené po- stavenie utečenca osobe, ktorej je také postavenie vylúčené podľa článku 12 ods. 2.
116 Treba však uviesť, že z článku 2 písm. g) in fine smernice vyplýva, že smernica nebráni tomu, aby osoba žiadala o ochranu v rámci „iného druhu ochrany“, ktorý nepatrí do jej pôsobnosti.
117 Na rozdiel od Ženevského dohovoru smernica vychádza zo zásady, že hostiteľské členské štáty môžu podľa svojho vnútroštátneho práva priznať vnútroštátnu ochranu, z ktorej vyplývajú práva umožňujúce osobám vylúčeným z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 smernice zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu.
118 Priznanie takého postavenia vnútroštátnej ochrany členským štátom aj z iných dô- vodov ako pre potrebu medzinárodnej ochrany v zmysle článku 2 písm. a) smernice, t. j. na diskrečnom základe z naliehavých rodinných alebo humanitárnych dôvodov nepatrí, ako to spresňuje odôvodnenie č. 9 smernice, do jej pôsobnosti.
119 Tento iný druh ochrany, ktorý členské štáty môžu priznať, sa však nesmie zamieňať s postavením utečenca v zmysle smernice, ako to správne zdôraznila najmä Komisia.
I - 11060
BAD
120 Preto ak vnútroštátne predpisy, ktoré priznávajú právo azylu osobám vylúčeným z po- stavenia utečenca v zmysle smernice, umožňujú jasne odlíšiť vnútroštátnu ochranu od ochrany priznanej podľa smernice, neporušujú systém zavedený touto smernicou.
121 Vzhľadom na tieto úvahy treba na piatu položenú otázku odpovedať, že článok 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu udeliť azyl podľa ich vnútroštátneho práva osobe, ktorá je vylúčená z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 tejto smernice, pod podmienkou, že tento druh ochrany si nemožno mýliť s po- stavením utečenca v zmysle danej smernice.
O trovách
122 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona- nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne- mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych prísluš- níkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať tak, že:
— skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvo- riacom prílohu spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“,
I - 11061
ROZSUDOK
Z 9. 11. 2010 — SPOJENÉ VECI C-57/09 A C-101/09
— zistenie v tej súvislosti, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúma- niu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cie- ľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zod- povednosť za spáchanie týchto činov je možné s prihliadnutím na štan- dard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknu- tej osobe.
2. Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľský členský štát.
3. Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 nie je podmienené posúdením proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.
4. Článok 3 smernice 2004/83 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu udeliť azyl podľa ich vnútroštátneho práva osobe, ktorá je vylúčená z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 tejto smernice, pod podmien- kou, že tento druh ochrany si nemožno mýliť s postavením utečenca v zmysle danej smernice.
Podpisy
I - 11062