C-232/09

LKB Līzings SIA,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadjiev, A. Rosas, A. Ó Caoimh (spravodajca) a P. Lindh,

* Jazyk konania: lotyština.

I - 11435

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-232/09

— grécka vláda, v zastúpení: M. Apessos, ako aj S. Trekli a S. Vodina, splnomocnení zástupcovia,

— maďarská vláda, v zastúpení: R. Somssich, M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

I - 11436

DANOSA

— Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a M. van Beek, splnomocnení zástupco- via,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. septembra 2010,

Právny rámec

Právna úprava Únie

Smernica 76/207/EHS

3 Článok 2 ods. 1 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, od- bornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255, ďalej len „smernica 76/207“), stanovuje, že „… zásada rovnakého zaobchá- dzania znamená, že neexistuje žiadna diskriminácia akéhokoľvek druhu na základe pohlavia, či už priama alebo nepriama, s odvolaním sa najmä na manželský alebo rodinný stav“.

4 Článok 2 ods. 7 smernice 76/207 uvádza, že táto smernica sa „nedotýka ustanovení týkajúcich sa ochrany žien, najmä v súvislosti s tehotenstvom a materstvom“. Okrem toho tento článok stanovuje, že akékoľvek menej priaznivé zaobchádzanie so ženou súvisiace s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou v zmysle smernice 92/85 vy- tvára diskrimináciu v zmysle smernice 76/207.

I - 11438

6 Článok 1 smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rov- nakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zá- robkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, s. 56; Mim. vyd. 05/001, s. 330) stanovuje:

„Účelom tejto smernice je v súlade s jej ustanoveniami zabezpečiť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi

I - 11439

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-232/09

činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo prispievajúcimi k vykonávaniu takejto činnosti, pokiaľ ide o tie aspekty, na ktoré sa nevzťahuje smernica 76/207/EHS a smernica [Rady] 79/7/EHS [z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym za- bezpečením (Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215)].“

7 Samostatne zárobkovo činná osoba je v článku 2 písm. a) smernice 86/613 definovaná ako osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

— nadobudnúť nárok na peňažné dávky v rámci systému sociálneho zabezpečenia alebo iného systému verejnej sociálnej ochrany.“

Smernica 92/85

10 Deviate a pätnáste odôvodnenie smernice 92/85 sú formulované takto:

„keďže ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok by nemala znevýhodňovať ženy na trhu práce a nemala by sa dotknúť smerníc týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania s muž- mi a ženami;

…

keďže riziko prepustenia z dôvodov súvisiacich s ich stavom môže nepriaznivo ovplyvňovať telesný a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode a dojčiacich pracovníčok; keďže treba zabezpečiť zákaz prepustenia z uvede- ných dôvodov“.

2. ak zamestnávateľ prepustí pracovníčku v zmysle článku 2 v období uvedenom v bode 1, musí písomne uviesť riadne opodstatnené dôvody jej prepustenia;

3. členské štáty prijmú potrebné opatrenia na ochranu pracovníčok v zmysle člán- ku 2 pred dôsledkami prepustenia, ktoré je v zmysle bodu 1 protiprávne.“

I - 11442

DANOSA

Vnútroštátna právna úprava

Zákonník práce

16 Článok 109 Zákonníka práce, nazvaný „Zákazy a obmedzenia uložené zamestnávate- ľovi v prípade ukončenia pracovnoprávneho vzťahu“, uvádza:

„1. Zamestnávateľovi sa zakazuje ukončiť pracovnú zmluvu so ženou počas jej teho- tenstva, ako aj v období jedného roka od pôrodu, a v prípade dojčenia počas celého obdobia dojčenia, s výnimkou prípadov stanovených v článku 101 ods. 1 bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 10.“

Obchodný zákonník

17 Článok 221 Obchodného zákonníka (Komerclikums, Latvijas Vēstnesis, 2000, č. 158/160) znie takto:

„1. Konatelia predstavujú výkonný orgán spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi a zastupuje.

…

18 Článok 224 Obchodného zákonníka, nazvaný „Vymenovanie a odvolanie konateľov“, stanovuje:

„1. Valné zhromaždenie vymenúva a odvoláva konateľov. Podateľni obchodného re- gistra zasiela oznámenie o skončení mandátu konateľov, o zmene ich práv na zastupo- vanie spoločnosti alebo o vymenovaní nových konateľov. Prílohou tohto oznámenia je výpis zo zápisnice valného zhromaždenia obsahujúci dotknuté rozhodnutie.

…

I - 11445

ROZSUDOK

Z 11. 11. 2010 — VEC C-232/09

3. Pokiaľ v stanovách nie je uvedené kratšie obdobie, konatelia sú vymenovaní na tri roky.

DANOSA

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20 Akciová spoločnosť Latvijas Krājbanka AS rozhodnutím z 21. decembra 2006 o zalo- žení LKB vymenovala navrhovateľku vo veci samej za jedinú konateľku („valde“) tejto spoločnosti.

21 Rozhodnutím dozornej rady („padome“) spoločnosti LKB z 11. januára 2007 bola stanovená výška odmeny konateľov tejto spoločnosti, ako aj ostatné súvisiace pod- mienky, pričom predseda dozornej rady bol týmto rozhodnutím poverený uzavretím dohôd nevyhnutných na jeho vykonanie.

22 Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu nebola uzatvorená občianskoprávna zmluva o výkone povinností konateľa. LKB s týmto tvrdením nesúhlasí a tvrdí, že s D. Dano- sovou bola uzavretá mandátna zmluva. Navrhovateľka vo veci samej si želala uzavrieť pracovnú zmluvu, LKB však uprednostnila uzavretie mandátnej zmluvy, na základe ktorej jej zverila funkciu konateľky.

23 Valné zhromaždenie („dalībnieku sapulce“) LKB 23. júla 2007 rozhodlo o odvolaní D. Danosovej z funkcie konateľky. Osvedčená kópia zápisnice z tohto valného zhro- maždenia jej bola zaslaná 24. júla 2007.

I - 11448

DANOSA

vo všetkých právnych vzťahoch, v ktorých možno identifikovať vlastnosti pracov- noprávneho vzťahu, povinné všetkými prostriedkami, vrátane súdnych, zabezpečiť tehotným pracovníčkam stanovené právne a sociálne záruky.

28 LKB naopak tvrdí, že konatelia kapitálovej spoločnosti nevykonávajú činnosť pod vedením inej osoby, a preto ich nemožno považovať za pracovníkov v zmysle práva Únie. Je úplne odôvodnené stanoviť odlišnú úroveň ochrany pre pracovníkov a ko- nateľov kapitálovej spoločnosti vzhľadom na vzťah dôvery, ktorý je spojený s výko- nom funkcie konateľa. Právo Únie výslovne rozlišuje medzi osobami, ktoré pracujú pod vedením zamestnávateľa, a osobami, ktoré majú právomoc riadenia podniku a sú v podstate zástupcami zamestnávateľa, ale nie sú jeho podriadenými.

29 Vnútroštátny súd poukazuje na to, že z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu pracovník, ako aj z cieľa smernice 92/85 chrániť tehotnú ženu proti prepusteniu, mož- no vyvodiť, že pokiaľ konateľ spoločnosti spadá do pôsobnosti tohto pojmu, vzťahuje sa na neho článok 10 tejto smernice, a to napriek tomu, že článok 224 ods. 4 Obchod- ného zákonníka nijako neobmedzuje odvolanie osôb, na ktoré sa uplatňuje, bez ohľa- du na to, či s týmto konateľom bola alebo nebola uzavretá pracovná zmluva. Podľa vnútroštátneho súdu tak smernica 76/207, ako aj smernica 92/85 zakazujú ukončenie pracovnoprávneho vzťahu s tehotnou ženou.

I - 11449

31 Na úvod treba poukázať na to, že na pojednávaní pred Súdnym dvorom boli okolnos- ti prechádzajúce sporu vo veci samej spochybnené, a to najmä v súvislosti s dôvod- mi, ktoré viedli LKB k odvolaniu D. Danosovej z funkcie konateľky tejto spoločnosti, a tiež v súvislosti s otázkou či D. Danosa o svojom tehotenstve uvedenú spoločnosť informovala, a pokiaľ áno, kedy sa tak stalo.

I - 11450

DANOSA

32 Kým LKB tvrdila, že tehotenstvo D. Danosovej nijako neovplyvnilo rozhodnutie o jej odvolaní a že sama D. Danosa nepoukazovala na to, že bola prepustená z dôvodu svoj- ho tehotenstva, navrhovateľka vo veci samej spochybnila verziu skutkových okolností prezentovanú LKB, uviedla, že jej odvolanie bolo odôvodnené jej tehotenstvom a po- kúšala sa objasniť okolnosti súvisiace s prijatím uvedeného rozhodnutia o odvolaní.

33 Vnútroštátnemu súdu prináleží zisťovať skutkové okolnosti sporu vo veci samej a vy- vodiť z nich dôsledky vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré má prijať (pozri najmä rozsudok zo 16. septembra 1999, WWF a i., C-435/97, Zb. s. I-5613, bod 32).

34 Hoci v rámci rozdelenia právomocí medzi súdmi Únie a vnútroštátnymi súdmi je v zásade úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či vo veci, ktorú prejednáva, sú splnené skutkové podmienky na uplatnenie právnej normy Únie, v prípade potreby môže Súdny dvor pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke priniesť spresnenia, kto- rých cieľom je viesť vnútroštátny súd pri jeho výklade (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, bod 58, ako aj zo 4. júna 2009, Vatsou- ras a Koupatantze, C-22/08 a C-23/08, Zb. s. I-4585, bod 23).

38 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či konateľa kapitálovej spoločnosti, ktorý pre túto spoločnosť vykonáva činnosť, treba považovať za pracov- níka v zmysle smernice 92/85.

39 Pokiaľ ide o pojem pracovník v zmysle uvedenej smernice, na základe ustálenej judika- túry ho nemožno vykladať rôzne podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ale treba ho definovať podľa objektívnych kritérií, ktoré charakterizujú pracovnoprávny vzťah so zreteľom na práva a povinnosti dotknutých osôb. Hlavnou vlastnosťou pracovno- právneho vzťahu je okolnosť, že určitá osoba vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré poberá odmenu (v kontexte voľného

I - 11452

DANOSA

pohybu pracovníkov a zásady rovnosti odmeňovania pracovníkov a pracovníčok po- zri analogicky rozsudky z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, 66/85, Zb. s. 2121, body 16 a 17; z 13. januára 2004, Allonby, C-256/01, Zb. s. I-873, bod 67; ako aj v kontexte smer­ nice 92/85, rozsudok z 20. septembra 2007, Kiiski, C-116/06, Zb. s. I-7643, bod 25).

40 Právna povaha sui generis pracovnoprávneho vzťahu z hľadiska vnútroštátneho práva nemôže mať žiadny dosah na postavenie „pracovníka“ v zmysle práva Únie (pozri roz- sudok Kiiski, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Ak osoba spĺňa podmienky vymenované v bode 39 tohto rozsudku, povaha právneho vzťahu, ktorý ju spája s dru- hou stranou pracovnoprávneho vzťahu, nie je pre uplatnenie smernice 92/85 rele- vantná (v kontexte voľného pohybu pracovníkov pozri analogicky rozsudky z 31. mája 1989, Bettray, 344/87, Zb. s. 1621, bod 16, a z 26. februára 1992, Raulin, C-357/89, Zb. s. I-1027, bod 10).

45 LKB, ako aj lotyšská a grécka vláda tvrdia, že pokiaľ ide o konateľov kapitálovej spo- ločnosti, neexistuje v ich prípade vzťah podriadenosti, tak ako ho vyžaduje judikatúra Súdneho dvora. LKB a lotyšská vláda tvrdia, že konateľka, ako je navrhovateľka vo veci samej, vykonáva svoje povinnosti väčšinou na základe mandátnej zmluvy, sa- mostatne a bez toho, aby dostávala pokyny. Zdôrazňujú, že vzťah medzi spoločníkmi kapitálovej spoločnosti a/alebo prípadne dozornou radou na jednej strane a konateľ- mi na strane druhej musí byť založený na dôvere, takže pracovnoprávny vzťah medzi zmluvnými stranami sa v prípade straty dôvery musí dať ukončiť.

46 Odpoveď na otázku, či existuje vzťah podriadenosti v zmysle vyššie uvedenej definície pojmu pracovník, sa musí formulovať v každom konkrétnom prípade podľa všetkých prvkov a okolností, ktoré charakterizujú vzťahy medzi stranami.

I - 11454

DANOSA

47 Postavenie konateľa kapitálovej spoločnosti nemôže samo osebe vylúčiť, že navrho- vateľka vo veci samej sa voči tejto spoločnosti nachádzala vo vzťahu podriadenosti. Je totiž potrebné preskúmať podmienky, za ktorých bol konateľ prijímaný, povahu úloh, ktoré mu boli zverené, rámec, v ktorom ich vykonáva, rozsah jeho právomocí a kontrolu, ktorej je v spoločnosti podriadený, ako aj okolnosti, za ktorých môže byť odvolaný.

48 Predovšetkým, ako vyplýva z bodov 77 až 84 návrhov generálneho advokáta, pre- skúmanie týchto skutočností v prejednávanej veci poukazuje predovšetkým na to, že D. Danosa bola vymenovaná za jedinú konateľku LKB na dobu určitú v trvaní troch rokov, bola poverená správou majetku tejto spoločnosti, jej vedením a zastupovaním, pričom bola jej pevnou súčasťou. Na pojednávaní nebolo možné zistiť odpoveď na otázku Súdneho dvora, kto alebo aký orgán navrhovateľku vo veci samej vymenoval.

53 Na účely uplatnenia tejto smernice mal normotvorca Spoločenstva v úmysle stano- viť pojem „tehotná pracovníčka“ v rozsahu, ktorý by bol autonómny a vlastný právu Únie, aj keď pre jeden aspekt tejto definície týkajúci sa spôsobu, ktorým pracovníčka informuje svojho zamestnávateľa o svojom stave, odkazuje na vnútroštátne právne predpisy a/alebo vnútroštátnu prax (rozsudok Kiiski, už citovaný, bod 24).

54 Pokiaľ ide o otázku, či vo veci samej bola LKB informovaná o tehotenstve D. Dano- sovej, je potrebné po prvé pripomenúť, ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, že posúdenie relevantných skutkových okolností veci samej prináleží vnútroštátnemu súdu a nie Súdnemu dvoru.

I - 11456

DANOSA

55 Po druhé, hoci článok 2 písm. a) smernice 92/85 odkazuje na vnútroštátne právne predpisy a/alebo vnútroštátnu prax, pokiaľ ide o spôsob, na základe ktorého pracov- níčka informuje zamestnávateľa o svojom stave, pravdou zostáva, že tento spôsob ne- môže ísť proti zmyslu osobitnej ochrany ženy zakotvenému v článku 10 tejto smerni- ce, ktorý zakazuje prepustenie tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich sta- vom. Keby zamestnávateľ o tomto tehotenstve vedel bez toho, aby ho o ňom formálne informovala dotknutá osoba, bol by zužujúci výklad článku 2 písm. a) smernice 92/85 a odoprenie ochrany dotknutej pracovníčke zameranej proti prepusteniu a vyplývajú- cej z článku 10 tejto smernice v rozpore s jej cieľom a duchom.

56 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať v tom zmysle, že konateľ kapitálovej spoločnosti, ktorý vykonáva pre túto spoločnosť čin- nosť a je jej pevnou súčasťou, sa musí považovať za osobu v postavení pracovníka na účely smernice 92/85, ak svoju činnosť vykonáva počas určitého obdobia, pod ve- dením alebo kontrolou iného orgánu tejto spoločnosti a ak za túto činnosť dostáva odmenu. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť skutkové okolnosti potrebné na po- súdenie, či o takýto prípad ide vo veci, v ktorej rozhoduje.

59 Pred nadobudnutím účinnosti smernice 92/85 Súdny dvor rozhodol, že na základe zásady zákazu diskriminácie, a najmä ustanovení smernice 76/207, sa ochrana pred prepustením musí žene priznať nielen v priebehu materskej dovolenky, ale tiež počas celého obdobia tehotenstva. Podľa Súdneho dvora sa prepustenie počas týchto období môže týkať iba žien, a predstavuje teda priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia (po- zri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 1990, Handels- og Kontorfunktionærer- nes Forbund, C-179/88, Zb. s. I-3979, bod 13; z 30. júna 1998, Brown, C-394/96, Zb. s. I-4185, body 24 až 27, a z 11. októbra 2007, Paquay, C-460/06, Zb. s. I-8511, bod 29).

60 Práve vzhľadom na riziko prípadného prepustenia, ktoré môže mať negatívny do- sah na fyzický a duševný stav tehotných pracovníčok, pracovníčok krátko po pôro- de alebo dojčiacich pracovníčok, vrátane mimoriadne závažného rizika, že tehotná pracovníčka bude motivovaná umelo prerušiť svoje tehotenstvo, normotvorca Únie v článku 10 smernice 92/85 zaviedol osobitnú ochranu pre ženu tak, že stanovil zákaz prepustenia počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky (pozri rozsudok Paquay, už citovaný, bod 30 a citovanú judikatúru).

I - 11458

DANOSA

61 Článok 10 smernice 92/85 nestanovil počas uvedeného obdobia nijakú výnimku alebo odchýlku od zákazu prepustenia tehotných pracovníčok okrem výnimočných prípadov nesúvisiacich s ich stavom a pod podmienkou, že zamestnávateľ písomne uvedie dôvody takéhoto prepustenia (rozsudky zo 14. júla 1994, Webb, C-32/93, Zb. s. I-3567, bod 22; Brown, už citovaný, bod 18; zo 4. októbra 2001, Tele Danmark, C-109/00, Zb. s. I-6993, bod 27, a Paquay, už citovaný, bod 31).

65 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 písm. c) smerni- ce 76/207, „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania znamená, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe pohlavia vo verejnom alebo súkromnom sektore vrátane verejných orgánov, v súvislosti… so zamestnaním a pra- covnými podmienkami vrátane prepustení.“

66 Ako vyplýva z bodu 59 tohto rozsudku, na základe zásady zákazu diskriminácie a naj- mä ustanovení smernice 76/207 sa ochrana pred prepustením musí žene priznať nielen v priebehu materskej dovolenky, ale tiež počas celého obdobia tehotenstva. Podľa Súdneho dvora prepustenie pracovníčky z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu založeného predovšetkým na tehotenstve sa môže týkať iba žien, a predstavuje teda priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia (pozri rozsudok Paquay, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru).

67 Je nutné konštatovať, že jednostranné odobratie mandátu zo strany mandanta pred pôvodne dohodnutým termínom, ktoré sa zakladá na tehotenstve mandatárky alebo na dôvode založenom predovšetkým na tehotenstve sa môže týkať iba žien. Aj ak by sa predpokladalo, že D. Danosová nemá postavenie „tehotnej pracovníčky“ v širokom zmysle smernice 92/85, pripustiť, že spoločnosť môže odvolať z funkcie svojich ko- nateľov, ktorí vykonávajú svoje úlohy, ako sú opísané vo veci samej, by bolo v rozpore

I - 11460

DANOSA

s cieľom ochrany sledovaným článkom 2 ods. 7 smernice 76/207, pokiaľ by sa odvola- nie zakladalo predovšetkým na tehotenstve dotknutej osoby.

71 Tento záver má oporu aj v zásade rovnosti medzi mužmi a ženami zakotvenej v článku 23 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje, že uvedená rovnosť musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

72 Napokon, pokiaľ ide o dôkazné bremeno uplatniteľné za okolností, ako sú tie vo veci samej, je potrebné pripomenúť, že úlohou vnútroštátneho súdu je uplatniť relevant- né ustanovenia smernice Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 6; Mim. vyd. 05/003, s. 264), ktorá sa v zmysle jej článku 3 ods. 1 písm. a) uplatňuje na situácie, na ktoré sa vzťahuje smernica 76/207, a pokiaľ ide o diskrimináciu založenú na pohlaví, smernica 92/85.

73 V tejto súvislosti z článku 4 ods. 1 smernice 97/80 vyplýva, že ak osoba, ktorá sa považuje za poškodenú tým, že v jej prípade nebola uplatnená zásada rovnosti zaob- chádzania, pričom uvedie pred súdom alebo iným príslušným orgánom skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, bude úlohou odporcu, aby dokázal, že zásada rovnosti zaobchádzania nebola porušená.

I - 11462

DANOSA

74 S ohľadom na uvedené skutočnosti treba na druhú otázku odpovedať v tom zmysle, že článok 10 smernice 92/85 sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava vo veci samej, podľa ktorej možno odvolať konateľku kapitálovej spo- ločnosti bez obmedzenia, ak je dotknutá osoba v postavení „tehotnej pracovníčky“ v zmysle tejto smernice, a rozhodnutie o odvolaní prijaté v súvislosti ňou je založené predovšetkým na jej tehotenstve. Aj keby dotknutá konateľka takéto postavenie ne- mala, platí, že odvolanie konateľky, ktorá vykonáva svoje úlohy, ako sú opísané vo veci samej, z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu založenom predovšetkým na tehotenstve sa môže týkať iba žien, a predstavuje tak priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorá je v rozpore s článkom 2 ods. 1 a 7 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice 76/207.

tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smer- nice 89/391/EHS), ak svoju činnosť vykonáva počas určitého obdobia, pod vedením alebo kontrolou iného orgánu tejto spoločnosti a ak za túto činnosť dostáva odmenu. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť skutkové okolnosti potrebné na posúdenie, či o takýto prípad ide vo veci, v ktorej rozhoduje.

2. Článok 10 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštát- nej právnej úprave, akou je úprava vo veci samej, podľa ktorej možno odvo- lať konateľ ku kapitálovej spoločnosti bez obmedzenia, ak je dotknutá osoba v postavení „tehotnej pracovníčky“ v zmysle tejto smernice, a rozhodnutie o odvolaní prijaté v súvislosti s ňou je založené predovšetkým na jej teho- tenstve. Aj keby dotknutá konateľ ka takéto postavenie nemala, platí, že od- volanie konateľ ky, ktorá vykonáva svoje úlohy, ako sú opísané vo veci samej, z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu založenom predovšetkým na tehoten- stve sa môže týkať iba žien, a predstavuje tak priamu diskrimináciu z dô- vodu pohlavia, ktorá je v rozpore s článkom 2 ods. 1 a 7 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamest- naniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ ES z 23. septembra 2002.

Podpisy

I - 11464