C-233/09

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 1. júla 2010 *

Vo veci C-233/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Hof van beroep te Antwerpen (Belgicko) zo 16. júna 2009 a doručený Súdnemu dvoru 26. júna 2009, ktorý súvisí s konaním:

Gerhard Dijkman,

Maria Dijkman-Lavaleije

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia E. Levits (spravodajca), M. Ilešič, M. Safjan a M. Berger,

generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— G. Dijkman a M. Dijkman-Lavaleije, osobne,

— belgická vláda, v zastúpení: J.-C. Halleux, splnomocnený zástupca,

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 56 ods. 1 ES.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Dijkmanom a pani Dijkma novou-Lavaleijeovou na jednej strane a Belgische Staat (Belgicko) na strane druhej, ktorého predmetom bolo zamietnutie ich žiadosti o vrátenie dodatočnej komunálnej dane k dani z príjmov fyzických osôb (ďalej len „dodatočná komunálna daň“), ktorá bola vybratá za zdaňovacie obdobia 2004 a 2005 v pomere k výške dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „DPFO“) vzťahujúcej sa na niektoré príjmy z hnuteľného majetku pochádzajúceho z investícií a vkladov realizovaných v Holandsku, belgický mi daňovými orgánmi.

Vnútroštátny právny rámec

3 Podľa článku 261 zákona o dani z príjmov z roku 1992 (ďalej len „CIR 1992“) zdaniteľ né prostredníctvom zrážkovej dane z hnuteľného majetku sú najmä osoby, ktoré majú

I - 6654

DIJKMAN A DIJKMAN-LAVALEIJE

I - 6655

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

— pred uplatnením zvýšenia podľa článkov 157 až 168, zvýhodnenia podľa článkov 175 až 177 a daňových zvýšení podľa článku 444.“

7 Podľa článku 467 CIR 1992 dodatočnú daň k DPFO vyberie buď obec, alebo aglo merácia od osôb, ktoré majú v Belgickom kráľovstve svoje bydlisko alebo sídlo a sú zdaniteľné v danej obci, respektíve v obci, ktorá je súčasťou uvedenej aglomerácie.

8 Článok 468 CIR 1992 stanovuje:

„Pre všetkých daňovníkov tej istej aglomerácie alebo obce je stanovená jednotná sadzba dodatočnej dane odvádzanej štátu.

11 Žalobcovia vo veci samej podali proti tomuto daňovému výmeru odvolanie, v ktorom jednak namietali voči uplatneniu 25 %-nej sadzby dane z dividend, pretože Holandské kráľovstvo už zdanilo zrážkovou daňou dividendy pochádzajúce z tejto krajiny, a jed nak sa bránili zdaneniu dodatočnou komunálnou daňou.

12 Za zdaňovacie obdobie 2005 podali žalobcovia vo veci samej daňové priznanie DPFO, v ktorom predovšetkým uviedli príjmy z hnuteľného majetku dosiahnuté v cudzine, t. j. dividendy vo výške 14 551,23 eura v prípade pána Dijkmana a 15 359,53 eura v prípade pani Dijkmanovej-Lavaleijeovej, z ktorých nebola odvedená zrážková daň z hnuteľného majetku.

13 Keďže tieto sumy boli okrem ich zdanenia samostatne sadzbou 25 % v daňovom vý mere ešte zdanené aj dodatočnou daňou za toho zdaňovacie obdobie, žalobcovia vo veci samej sa odvolali proti tomuto výmeru, pričom uviedli tie isté výhrady, ako sú tie, ktoré boli predložené proti daňovému výmeru za zdaňovacie obdobie 2004.

14 Vzhľadom na to, že námietky žalobcov vo veci samej boli zamietnuté, žalobcovia po dali žalobu na Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Súd prvého stupňa v An tverpách), ktorý ju zamietol.

I - 6657

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

17 Pokiaľ ide o dodatočnú komunálnu daň, uvedený súd rozhodol, že ak daňovníci dosiahnu v zahraničí príjmy z hnuteľného majetku, na ktoré sa zatiaľ nevzťahova la zrážková daň z hnuteľného majetku, nemôžu sa odvolávať na pravidlo upravené v článku 313 CIR 1992, týkajúce sa liberačnej zrážkovej dane z príjmov z hnuteľného majetku, a sú povinní tieto príjmy oznámiť. V prípade, že tieto príjmy oznámia, do datočná komunálna daň je splatná v súlade s článkami 465 a 466 CIR 1992. Naopak, ak daňovníci dosiahnu príjmy z hnuteľného majetku v Belgicku, za tieto príjmy bola zaplatená liberačná zrážková daň z hnuteľného majetku. Ak teda v režime liberačnej zrážkovej dane z hnuteľného majetku bola výška príjmov z hnuteľného majetku pred metom zrážkovej dane pri zdroji, nemá sa v daňovom priznaní uviesť, a teda nie je zdanená touto daňou. Jediný spôsob, ako môžu daňovníci využiť pravidlo upravené v článku 313 CIR 1992 a zabrániť tak zdaneniu ich príjmov z hnuteľného majetku v zahraničí dodatočnou komunálnou daňou, je dať si vyplatiť tieto príjmy prostred níctvom belgického sprostredkovateľa, ktorý odvedie zrážkovú daň z príjmov z hnu teľného majetku.

I - 6658

DIJKMAN A DIJKMAN-LAVALEIJE

18 Za týchto okolností Hof van beroep te Antwerpen rozhodol prerušiť konanie a polo žiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je v rozpore s článkom 56 ods. 1 ES skutočnosť, že belgickí rezidenti, ktorí investujú alebo realizujú vklady v zahraničí, napríklad v Holandsku, sú na účely výplaty príjmov z hnuteľného majetku povinní obrátiť sa na belgického sprostredkovateľa, aby tak zabránili vzniku daňovej povinnosti zaplatiť dodatočnú komunálnu daň podľa člán ku 465 [CIR 1992], zatiaľ čo [belgickí] rezidenti, ktorí investujú alebo realizujú vklady v Belgicku, môžu využiť režim liberačnej zrážkovej dane z príjmov z hnuteľného ma jetku podľa článku 313 [CIR 1992] a vyhnúť sa tak odvedeniu dodatočnej komunálnej dane podľa článku 465 [CIR 1992], lebo zrážková daň bola odvedená už pri zdroji?“

21 V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že belgická vláda sa domnieva, že prejedná vanú vec je potrebné preskúmať so zreteľom na článok 49 ES, a nie so zreteľom na článok 56 ES. Podľa tejto vlády, keďže zraziť liberačnú zrážkovú daň z hnuteľného majetku môžu len belgickí sprostredkovatelia, možnosť, či sa na daňovníka s bydlis kom v Belgicku, ktorý vykonáva vklady alebo investuje finančné prostriedky v inom členskom štáte, uplatní uvedený režim zrážkovej dane, závisí od miesta, kde mu je tento príjem z hnuteľného majetku vyplatený, a nie od miesta, kde vloží alebo inves tuje dané prostriedky.

22 Preto treba najskôr určiť, či a v akom rozsahu môže vnútroštátna právna úprava, ako je úprava vo veci samej, ovplyvniť výkon slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu kapitálu.

23 Na jednej strane treba pripomenúť, že podľa článku 49 ES sa vyžaduje odstránenie akýchkoľvek obmedzení slobodného poskytovania služieb, dokonca aj keď sa uplat ňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných člen ských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť poskytovateľa so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, menej atrak

I - 6660

DIJKMAN A DIJKMAN-LAVALEIJE

tívnou (pozri rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C-42/07, Zb. s. I-7633, bod 51 a citovanú judikatúru).

28 Na jednej strane, ako predovšetkým konštatoval vnútroštátny súd, vnútroštátna práv na úprava vo veci samej zavádza rozdielne zaobchádzanie s príjmami belgických re zidentov pochádzajúcich z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte v porovnaní s príjmami z investícií alebo vkladov realizovaných v Belgicku, pre tože uvedené príjmy z iného členského štátu je potrebné oznámiť, a teda podliehajú ďalšiemu zdaneniu, konkrétne dodatočnej komunálnej dani, kým príjmy v Belgicku sú od tejto dane oslobodené prostredníctvom režimu liberačnej zrážkovej dane z príj mov z hnuteľného majetku.

29 Na druhej strane, ako tvrdí belgická vláda, belgický rezident, ktorý realizoval investí cie alebo vklady v inom členskom štáte, sa môže rozhodnúť, že príjmy z hnuteľného majetku pochádzajúce z týchto investícií alebo vkladov mu budú vyplatené prostred níctvom sprostredkovateľa so sídlom v Belgicku, pričom v takom prípade sa môže na tieto príjmy uplatniť režim liberačnej zrážkovej dane z hnuteľného majetku, a tak zabrániť zdaneniu dodatočnou komunálnou daňou. Výplata príjmov pochádzajúcich z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte pritom predstavuje poskytovanie služieb v zmysle článku 49 ES.

30 Taká právna úprava teda môže ovplyvniť tak výkon voľného pohybu kapitálu, ako aj výkon slobodného poskytovania služieb.

31 Zavedenie rozdielneho zaobchádzania zo strany členského štátu podľa miesta reali zovania investícií vedie k odradeniu rezidenta tohto členského štátu od investovania alebo vloženia svojho kapitálu do spoločnosti usadenej v inom členskom štáte a má takisto obmedzujúci účinok vo vzťahu k spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch, keďže pre ne predstavuje prekážku na zhromažďovanie kapitálu v tomto pr vom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2006, Test Clai mants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 166, a z 18. decem bra 2007, Grønfeldt, C-436/06, Zb. s. I-12357, bod 14).

I - 6663

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

36 S ohľadom na úvahy uvedené v bode 31 tohto rozsudku je teda potrebné konštatovať, že taká vnútroštátna právna úprava, ako je úprava vo veci samej, predstavuje obme dzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré je v zásade zakázané článkom 56 ES.

37 Toto zistenie nenarušujú ani tvrdenia belgickej vlády, ktorá sa jednak snaží bagateli zovať účinky rozdielneho zaobchádzania vyplývajúceho z vnútroštátnej právnej úpra vy dotknutej vo veci samej, a jednak tvrdí, čo sa týka režimu liberačnej zrážkovej dane z hnuteľného majetku, že daňovník, ktorý investuje v Belgicku, sa nachádza v odlišnej situácii ako ten, ktorý investuje v inom členskom štáte.

38 Pokiaľ ide o prvý bod, predovšetkým treba uviesť, že čo sa týka zaobchádzania s úrok mi a dividendami, o ktoré ide vo veci samej, nie je relevantné, že niektoré iné druhy príjmov z hnuteľného majetku nepodliehajú liberačnej zrážkovej dani z hnuteľného majetku ani vtedy, keď sú vyplatené v Belgicku, a z tohto dôvodu podliehajú dodatoč nej komunálnej dani, pretože úroky a dividendy rovnakej povahy vyplatené v Belgic ku podliehajú režimu zrážkovej dane z hnuteľného majetku.

39 Belgická vláda navyše tvrdí, že účinky rozdielneho zaobchádzania nie sú nevyhnut ne znevýhodňujúce pre osoby, ktoré nadobúdajú príjmy z hnuteľného majetku po chádzajúce z iného členského štátu, keďže platenie daní prostredníctvom liberačnej zrážkovej dane z hnuteľného majetku spôsobuje hotovostnú nevýhodu daňovníka, ktorý musí ihneď zaplatiť dlžnú daň, kým v prípade platby dane v rámci bežného vý beru DPFO si môže ponechať túto sumu v priemere ešte dva roky, a teda mať z toho prospech.

44 Pokiaľ ide o druhý bod, belgická vláda tvrdí, že situácia daňovníka, ktorý realizoval vklady alebo investície v Belgicku, sa odlišuje od situácie daňovníka realizujúceho vklady alebo investície v inom členskom štáte. V takom prípade nie je totiž údajne možné správu a výber liberačnej zrážkovej dane z hnuteľného majetku ponechať na

I - 6665

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

nerezidentovi – daňovom dlžníkovi z príjmov z hnuteľného majetku, pretože môže vzniknúť nebezpečenstvo ťažkostí pri vymáhaní v prípade nedostatočného výberu tejto zrážkovej dane. V rozsudku z 22. decembra 2008, Truck Center (C-282/07, Zb. s. I-10767), Súdny dvor implicitne uznal, že také ťažkosti nie sú dostatočne rieše né v medzinárodných nástrojoch pomoci pri vymáhaní, a že pokiaľ ide o vymáhanie daní, daňovníci usadení v cudzine sa nachádzajú v odlišnej situácii od daňovníkov rezidentov.

45 V tejto súvislosti stačí uviesť, že v rámci právnej úpravy ako vo veci samej daňov ník rezident, ktorý nadobudol príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte, je rovnako povinný zaplatiť daň z týchto príjmov vo svojom štáte bydliska ako daňovník rezident, ktorý nadobudol príjmy z investícií alebo vkladov realizovaných vo svojom štáte bydliska.

46 V tomto kontexte je práve okolnosť, že uvedené príjmy sú predmetom odlišného spô sobu zdanenia, dôvodom rozdielneho zaobchádzania, v dôsledku ktorého len príjmy pochádzajúce z investícií alebo vkladov realizovaných v inom členskom štáte povinne podliehajú dodatočnej komunálnej dani, ale neodráža odlišnú situáciu na strane do tknutých daňovníkov s ohľadom na uvedenú daň.

49 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, vnútroštátne opatrenia obmedzujúce voľný pohyb kapitálu môžu byť opodstatnené dôvodmi uvedenými v článku 58 ES alebo nalieha vými dôvodmi všeobecného záujmu pod podmienkou, že sú vhodné na zabezpeče nie realizácie cieľa, ktorý sledujú, a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2007, Komisia/Nemecko, C-112/05, Zb. s. I-8995, body 72 a 73, ako aj citovanú judikatúru).

50 Podľa belgickej vlády je vnútroštátna právna úprava vo veci samej opodstatnená dô vodmi týkajúcimi sa súdržnosti a osobitosti belgického daňového systému, ako aj po treby zabezpečiť účinnosť daňových kontrol.

51 Monopol vzťahujúci sa na vyhotovenie daňového priznania ad hoc a odvedenia zráž kovej dane z hnuteľného majetku, ktorý je priznaný sprostredkovateľom so sídlom v Belgicku, je pre belgický daňový systém typický a predstavuje spôsob výberu dane, ktorý je jednoduchý pre daňovníkov a nenákladný pre štát, keďže sprostredkovatelia,

I - 6667

ROZSUDOK

Z 1. 7. 2010 — VEC C-233/09

ktorí sú platcami tejto zrážkovej dane, znášajú administratívne náklady spojené s jej zrazením a odvedením.

I - 6668

DIJKMAN A DIJKMAN-LAVALEIJE

55 Na to, aby tvrdenie založené na takomto odôvodnení mohlo byť úspešné, Súdny dvor vyžaduje priamy vzťah medzi dotknutou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto vý hody vo forme stanoveného daňového odvodu, keďže priamy charakter tohto vzťa hu musí byť posudzovaný vzhľadom na cieľ sledovaný predmetnou právnou úpravou (pozri rozsudok Papillon, už citovaný, bod 44 a citovanú judikatúru).

56 Ako však už bolo uvedené v bode 46 tohto rozsudku, rozdielne zaobchádzanie, ako je zaobchádzanie vo veci samej, sa neobmedzuje na použitie odlišných spôsobov zda nenia podľa toho, či dotknuté príjmy pochádzajú z vkladov alebo investícií realizo vaných v inom členskom štáte, alebo v členskom štáte bydliska. Dotknuté odlišné spôsoby zdanenia totiž smerujú k tomu, že na príjmy z hnuteľného majetku z vkladov alebo investícií realizovaných v inom členskom štáte, ktoré nepodliehali zrážkovej dani z hnuteľného majetku, sa uplatní ďalšie zdanenie v podobe dodatočnej komunál nej dane, zatiaľ čo príjmy pochádzajúce z vkladov alebo investícií realizovaných v Bel gicku môžu byť od tejto dane oslobodené, lebo nemusia byť uvedené v daňovom pri znaní, keďže sa na ne už uplatnila zrážková daň z hnuteľného majetku.

57 Belgická vláda neuviedla nijaké daňové zaťaženie, ktoré by kompenzovalo výhodu spočívajúcu v tomto oslobodení.

58 Na druhej strane Súdny dvor uznal, že potreba zabezpečiť účinnosť daňových kontrol predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť obmedze­ nie výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou (pozri v tomto zmysle roz­- sudok X a Passenheim-van Schoot, už citovaný, bod 45 a citovanú judikatúru).

62 Vzhľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že článku 56 ES od poruje taká právna úprava členského štátu, podľa ktorej daňovníkom rezidentom toh to členského štátu dosahujúcim príjmy alebo dividendy z vkladov alebo investícií re alizovaných v inom členskom štáte, napríklad v Holandsku, vzniká daňová povinnosť zaplatiť dodatočnú komunálnu daň, ak sa nerozhodli, že si tieto príjmy z hnuteľného majetku dajú vyplatiť prostredníctvom sprostredkovateľa so sídlom v ich štáte byd liska, zatiaľ čo príjmy rovnakej povahy pochádzajúce z vkladov alebo investícií reali zovaných v členskom štáte ich bydliska môžu byť neoznámené, pretože z nich bola zrážková daň odvedená už pri zdroji, a teda tejto dani nepodliehajú.

I - 6670

DIJKMAN A DIJKMAN-LAVALEIJE

O trovách

63 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: