C-234/09

DSV ROAD

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 15. júla 2010 *

Vo veci C-234/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Vestre Landsret (Dánsko) z 24. júna 2009 a doručený Súdnemu dvoru 26. júna 2009, ktorý súvisí s konaním:

Skatteministeriet

proti

generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: C. Strömholm, referentka

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. apríla 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— DSV Road A/S, v zastúpení: A. Hedetoft a L. Kjær, advokater,

— dánska vláda, v zastúpení: R. Holdgaard, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Biering, advokat,

— česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 204 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a dopl neného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 13, ďalej len „Colný kódex“).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Skatteministeriet (ministerstvo daní) a DSV Road A/S (ďalej len „DSV“), ktorého predmetom sú dôsledky vyplývajúce zo skutočnosti, že boli zavedené dva colné režimy vonkajšieho tranzitu pre jeden a ten istý tovar.

Právny rámec

3 Článok 1 Colného kódexu znie:

„Colné predpisy pozostávajú z tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva alebo jednotlivých štátov s cieľom jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje na

I - 7337

9. ‚colným dlhom‘ povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo (colný dlh pri dovoze) alebo vývozné clo (colný dlh pri vývoze), ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar podľa platných predpisov spoločenstva.

10. ‚dovozným clom‘:

— clo a platby s rovnocenným účinkom ako clo, ktoré sa má zaplatiť pri dovoze tovaru,

— … platby pri dovoze zavedené v súlade so Spoločnou poľnohospodárskou politikou alebo v súlade s osobitnými opatreniami uplatňovanými na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov“.

I - 7338

DSV ROAD

2. Colné úrady ukončia colný režim, ak majú možnosť sa presvedčiť na základe po rovnania údajov, ktoré má k dispozícii úrad odoslania a tie, ktoré má k dispozícii colný úrad určenia, že sa colný režim skončil správne.“

I - 7339

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-234/09

7 Podľa článku 96 ods. 1 Colného kódexu:

„1. Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu spolo čenstva. Je zodpovedný za:

a) predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru;

I - 7340

DSV ROAD

s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodr žanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasné ho uskladnenia alebo daného colného režimu.

…“

9 Článok 859 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zme neného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2286/2003 z 18. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 343, s. 1; Mim. vyd. 02/015, s. 118, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), znie:

„Nasledujúce prípady sa považujú za neplnenie, ktoré nemá významný účinok na správnu prevádzku dočasného uskladnenia alebo príslušný colný režim v zmysle člán ku 204 (1) [Colného] kódexu, za predpokladu, že:

2. v prípade tovaru uvedeného do režimu tranzit nedodržanie jednej z povinností, ktoré vznikajú pri uplatnení tohto režimu tam, kde sa splnia tieto podmienky:

a) tovar, ktorý sa uviedol do režimu, sa na colnom úrade určenia predložil naozaj v neporušenom stave,

b) colný úrad určenia dokázal zabezpečiť, aby sa tovaru predpísalo colne schvá lené zaobchádzanie alebo použitie alebo aby sa po ukončení tranzitnej operá cie dočasne uskladnil,

c) tam, kde sa nedodržala lehota, ktorá sa určila podľa článku 356, a neuplatňu je sa odsek 3 spomínaného článku, tovar sa na colnom úrade napriek tomu predložil v primeranom čase.

…“

10 Podľa článku 860 vykonávacieho nariadenia „colné orgány majú za to, že vznikol col ný dlh podľa článku 204 (1) [Colného kódexu], ak osoba, ktorá by bola dlžníkom ne zistí, že sú splnené podmienky uvedené v článku 859“.

13 Podľa vysvetlení, ktoré poskytla Európska komisia, sa zjednodušený postup pre schvá lených odosielateľov skladá z nasledujúcich etáp: po prijatí elektronického vyhlásenia schváleného odosielateľa, čo vedie k prepusteniu tovaru, mu NCTS pridelí jedinečné registračné číslo, a to prepravné referenčné číslo (MRN). Tovar je následne umiest nený do colného režimu tranzitu. V NCTS sa vytlačí sprievodný tranzitný doklad, ktorý musí cestovať s tovarom a byť predložený na všetkých prechádzaných colných úradoch i na colnom úrade určenia. Keď colný úrad odoslania tento doklad vytla čí, zároveň zašle colnému úradu určenia, ktorý je uvedený vo vyhlásení, predbežné oznámenie o príchode zásielky s informáciami vyplývajúcimi z vyhlásenia, čo tomuto úradu umožňuje overiť tovary pri ich príchode. V tej chvíli musia byť tieto tovary predložené colnému úradu určenia zároveň so sprievodným dokladom. Po zadaní prepravného referenčného čísla systém automaticky zobrazí predbežné oznámenie príchodu zásielky zodpovedajúce transakcii, na ktorého základe sa rozhodne o prí padných opatreniach alebo overení, a zašle „potvrdenie o dodaní“ colnému úradu

I - 7343

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-234/09

odoslania. Colný úrad určenia informuje po vykonaní primeranej kontroly colný úrad odoslania o jej výsledkoch, pričom uvedie prípadne zistené nedostatky. Táto správa o výsledkoch kontroly je nevyhnutná na uzavretie tranzitnej operácie.

14 DSV zaslal v roku 2005 dve dodávky tovaru do Ruska v colnom režime vonkajšieho tranzitu. Omylom vygeneroval prostredníctvom NCTS dva colné režimy tranzitu pre každú z týchto dvoch dodávok. Pri prvej dodávke tovaru sa obidva colné režimy tran zitu začali v rovnaký deň, konkrétne 12. augusta 2005, pri druhej dodávke tovaru bol druhý colný režim tranzitu vygenerovaný tri dni po prvom, čiže 10. októbra 2005.

19 Skatteministeriet predložil spor na Vestre Landsret (odvolací súd pre západné Dán sko). Tento súd rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce pre judiciálne otázky:

„1. Má sa článok 204 ods. 1 písm. a) [Colného kódexu] v spojení s článkami 92 a 96, ako aj s článkom 1 a článkom 4 [bodmi] 9 a 10 [tohto kódexu], vykladať v tom zmysle, že:

a) colný dlh vzniká, ak schválený odosielateľ omylom v systéme NCTS vygene ruje colný režim tranzitu pre tovary, ktoré fyzicky neexistujú, a preto tento colný režim tranzitu nemožno riadne ukončiť, alebo

I - 7345

ROZSUDOK

Z 15. 7. 2010 — VEC C-234/09

b) colný dlh v prípade opísanom v písmene a) nevzniká, keďže uplatnenie col ného režimu tranzitu na tovar predpokladá, že tento tovar fyzicky existuje, takže colný režim tranzitu omylom vygenerovaný v systéme NCTS pre nee xistujúci tovar nemôže viesť k vybratiu cla?

tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, prepustený, pokiaľ sa nezistí, že toto nesplnenie povinnosti nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie daného colného režimu.

22 Dánske colné orgány sa domnievajú, že v tejto veci vznikol colný dlh na základe uve deného článku 204.

23 Podľa týchto orgánov je na jednej strane splnená podmienka vedúca k vzniku colného dlhu, ktorá konkrétne spočíva v nesplnení povinnosti spojenej s colným režimom vonkajšieho tranzitu, keďže DSV colnému úradu určenia nepredložil tovar, na ktorý sa vzťahoval tento colný režim tranzitu, čím si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z článku 96 ods. 1 písm. a) Colného kódexu.

24 Na druhej strane podľa nich nie je vo veci samej splnená negatívna podmienka, ako je uvedená v článku 859 vykonávacieho nariadenia, ktorá vylučuje vznik colného dlhu, pokiaľ nesplnenie povinnosti nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie colného režimu vonkajšieho tranzitu.

25 Hoci je na úvod potrebné konštatovať, že situácia, o akú ide vo veci samej, podlieha predpisom Colného kódexu, vo vzťahu k výkladu týchto ustanovení dánskymi colný mi orgánmi je však namieste pripomenúť, že článok 859 vykonávacieho nariadenia v spojení s jeho článkom 860 zavádza režim, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom upravu je desať prípadov nesplnenia povinnosti v zmysle článku 204 ods. 1 písm. a) Colného kódexu, ktoré „nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu“ (pozri rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 43).

I - 7347

I - 7348

DSV ROAD

30 Jednak je potrebné uviesť, že článok 204 Colného kódexu má zabezpečiť správne uplatňovanie colnej právnej úpravy. Podľa článku 96 ods. 1 a článku 204 ods. 1 toh to kódexu je totiž hlavný zodpovedný ako držiteľ colného režimu vonkajšieho tran zitu Spoločenstva dlžníkom colného dlhu, ktorý vyplýva z nedodržania ustanovení tohto režimu. Zodpovednosť, ktorá je takto uložená hlavnému zodpovednému, má zabezpečiť starostlivé a jednotné uplatňovanie ustanovení tohto režimu a riadny prie beh tranzitných operácií v záujme ochrany finančných záujmov Európskej únie a jej členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2008, Militzer & Münch, C-230/06, Zb. s. I-1895, bod 48).

31 Okrem toho prítomnosť tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, na colnom území Únie obsahuje riziko, že tento tovar sa nakoniec bez preclenia dostane do hospodár skeho obehu členských štátov (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2009, Elshani, C-459/07, Zb. s. I-2759, bod 32), pričom článok 204 Colného kódexu, ako uvádza Komisia, prispieva k predchádzaniu tomuto riziku.

32 Za okolností, o aké ide vo veci samej, v ktorej je nesporné, že dva colné režimy von kajšieho tranzitu boli omylom zavedené dvakrát pre jeden a ten istý tovar, je pritom zrejmé, že oba tieto ciele, ktoré sú v pozadí článku 204 Colného kódexu a odôvodňujú vznik colného dlhu, nie sú dotknuté.

33 Po prvé, pokiaľ ide o cieľ predchádzať riziku, že tovar, ktorý nie je tovarom Spoločen stva, bude zavedený do hospodárskeho obehu Únie, treba konštatovať, že v prípade colného režimu vonkajšieho tranzitu, ktorý bol vygenerovaný pre neexistujúci tovar, neexistuje nijaké riziko, aby bol takýto tovar bez preclenia zavedený do uvedeného hospodárskeho obehu, čo by mohlo viesť k nekalej súťaži a nebezpečenstvu finanč ných strát.

DSV ROAD

relevantnú skutočnosť pre prípadné odňatie štatútu schváleného odosielateľa, ale ne môže mať za následok, že tento odosielateľ sa stane colným dlžníkom.

37 Preto sa článok 204 Colného kódexu nedá uplatniť na okolnosti, o aké ide vo veci samej.

38 Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, je namieste odpovedať na položené otázky tak, že článok 204 ods. 1 písm. a) Colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej schválený odosielateľ omylom vygeneroval dva colné režimy vonkajšieho tranzitu pre jeden a ten istý tovar, keďže prebytočný režim, ktorý sa vzťahuje na neexistujúci tovar, nemôže spôsobiť vznik col ného dlhu na základe uvedeného ustanovenia.

O trovách

39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.