C-265/09

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 9. septembra 2010 *

Vo veci C-265/09 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora, podané 10. júla 2009,

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,

odvolateľ,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia E. Levits, A. Borg Barthet, J.-J. Kasel a M. Safjan (spravodajca),

generálny advokát: Y. Bot, tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. mája 2010,

vyhlásil tento

2 Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 78, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 13. apríla 2009. Vzhľadom na dátum skutkových okolností sa však na tento spor uplatní nariadenie č. 40/94.

3 Článok 4 nariadenia č. 40/94 stanovuje:

„Ochranná známka Spoločenstva môže pozostávať z akýchkoľvek označení, ktoré sa dajú znázorniť graficky, najmä slov vrátane osobných mien, vzorov, písmen, číslic, tvaru tovarov alebo ich obalov, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlí- šiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.“

4 Podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia sa do registra sa nezapíšu:

„…

I - 8282

6 Spoločnosť BORCO-Marken-Import Matthiesen GmbH & Co. KG (ďalej len „BORCO“) požiadala 14. septembra 2005 ÚHVT o zápis označenia

ako ochrannej známky Spoločenstva.

I - 8283

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

7 Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej do- hody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú opisu „Alkoholické nápoje s vý- nimkou piva, vína, šumivého vína a nápojov obsahujúcich víno“.

8 Rozhodnutím z 31. mája 2006 prieskumový pracovník zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že označenie nemalo dostatoč- nú rozlišovaciu spôsobilosť. Prieskumový pracovník uviedol, že ochranná známka, ktorej zápis sa žiadal, pozostávala z verného zobrazenia malého gréckeho písmena „α“ bez grafickej zmeny, a že po grécky hovoriaci kupujúci nerozpoznajú v tomto označe- ní údaj o obchodnom pôvode tovarov uvedených v prihlasovanej ochrannej známke.

že dotknuté označenie má rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú vyžaduje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, pretože umožňuje identifikovať predmetné tovary triedy 33 v zmysle Niceskej dohody ako pochádzajúce od tohto podniku, a v dôsledku toho ich umožňuje odlíšiť od tovarov iných podnikov. Keďže v súlade s článkom 4 tohto nariadenia môžu písmená tvoriť ochrannú známku, nemožno im v zásade ne- priznať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariade- nia bez toho, aby tým bol článok 4 daného nariadenia zbavený svojej podstaty.

12 V bode 39 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa najskôr uviedol, že štvrtý od- volací senát ÚHVT musel preskúmať, či je vylúčené, že predmetné označenie je spôsobilé v očiach priemerných po grécky hovoriacich spotrebiteľov odlíšiť tovary spoločnosti BORCO od tovarov s odlišným pôvodom, pričom platí, že už minimál- na rozlišovacia spôsobilosť predstavuje prekážku uplatnenia absolútneho dôvodu za- mietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

13 Pokiaľ ide o analýzu, ktorú v prejednávanej veci vykonal uvedený odvolací senát, Súd prvého stupňa v bodoch 40 až 52 napadnutého rozsudku uviedol, že tento senát odmietol v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 40/94 priznať jednotlivým písmenám akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť bez vykonania vyššie uvedeného samostatného preskúmania.

14 Súd prvého stupňa vykonal svoje preskúmanie rozhodnutia štvrtého odvolacieho se- nátu ÚHVT takto:

„53 Po štvrté [štvrtý] odvolací senát [ÚHVT] sa v bode 25 [sporného] rozhodnutia domnieval, že príslušná skupina verejnosti bude ‚možno‘ písmenu ‚α‘ rozumieť ako odkazu na kvalitu (kvalita ‚A‘), ako údaju o veľkosti alebo označeniu typu

16 Súd prvého stupňa teda vyhovel prvému žalobnému dôvodu a sporné rozhodnutie zrušil bez toho, aby preskúmal ďalšie dva žalobné dôvody predložené spoločnosťou BORCO. Súd prvého stupňa pripomenul, že v súlade s článkom 63 ods. 6 nariadenia č. 40/94 je ÚHVT povinný opätovne preskúmať prihlášku ochrannej známky Spo- ločenstva predloženú spoločnosťou BORCO podľa odôvodnenia napadnutého roz- sudku, pričom sa domnieval, že nie je potrebné rozhodnúť o druhej časti návrhov spoločnosti BORCO, ktorými sa domáhala rozhodnutia, že článok 7 ods. 1 písm. b)

I - 8286

ÚHVT/BORCO-MARKEN-IMPORT MATTHIESEN

a c) a ods. 2 nariadenia č. 40/94 nebránia zapísaniu predmetnej ochrannej známky pre tovary uvedené v prihláške.

Návrhy účastníkov konania

17 ÚHVT vo svojom odvolaní, na ktorého podporu uvádza jediný odvolací dôvod rozde- lený na tri časti, týkajúce sa po prvé požiadavky preskúmania konkrétnej rozlišovacej spôsobilosti, po druhé údajne pochybnej povahy preskúmania a priori a po tretie dô- kazného bremena, navrhuje, aby Súdny dvor:

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

O odvolaní

O prvej časti odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

19 ÚHVT tvrdí na rozdiel od názoru Všeobecného súdu, že pri skúmaní rozlišovacej spôsobilosti označenia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nie je vždy nevyhnutné zistiť spôsobilosť tohto označenia rozlišovať rôzne tovary prostredníc- tvom konkrétneho preskúmania vzťahujúceho sa na jednotlivé tovary.

20 Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil článok 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, pre- tože zamietol tvrdenie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT len z toho dôvodu, že ten- to senát uviedol, že s ohľadom na určitú kategóriu označení platí zásada, že označenia patriace do tejto kategórie nemôžu bežne slúžiť ako označenie obchodného pôvodu. Súd prvého stupňa mal však overiť, či tvrdenie daného odvolacieho senátu platilo v tomto konkrétnom prípade.

24 BORCO spochybňuje výklad navrhovaný ÚHVT. Tvrdí, že pojem rozlišovacia spô- sobilosť má mať rovnaký výklad pre všetky kategórie ochranných známok. V člán- ku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa nerozlišuje medzi rôznymi kategóriami ochranných známok s ohľadom na posúdenie ich rozlišovacej spôsobilosti. Rozli- šovacia spôsobilosť ochrannej známky musí byť vždy posúdená vo vzťahu k tova- rom alebo službám, pre ktoré sa jej zápis žiada. Väčšia náročnosť pri konkrétnom

I - 8289

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

posúdení rozlišovacej spôsobilosti niektorých ochranných známok nemôže sama osebe odôvodniť predpoklad, že tieto ochranné známky nemajú a priori rozlišovaciu spôsobilosť.

25 Na rozdiel od tvrdenia ÚHVT zásady vymedzené judikatúrou v oblasti rozlišovacej spôsobilosti farebných a trojrozmerných ochranných známok nemožno podľa spo- ločnosti BORCO v prejednávanom prípade použiť. Keďže ochranná známka, ktorej zápis sa žiada, je obrazová ochranná známka znázornená jedným písmenom gréckej abecedy, konkrétne „α“, obyčajným typom písma a bez ďalšieho osobitného grafického prvku, treba tak uplatniť zásady vymedzené v oblasti slovných ochranných známok.

26 Empirické pravidlo stanovené Súdnym dvorom, podľa ktorého priemerný spotrebi- teľ nemá v prípade absencie akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku odvodzovať pôvod tovarov od ich tvaru alebo tvaru ich obalu (rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C-25/05 P, Zb. s. I-5719, bod 27), nemožno v prejednávanej veci uplatniť. Jedno písmeno je práve takým označením, ktoré nezávisí od aspektu tova- rov označených dotknutou ochrannou známkou. Okrem toho neexistuje nijaký dôkaz o tom, že spotrebiteľ by vnímal ochrannú známku zloženú z jedného písmena odlišne, než ochrannú známku zloženú z dvoch alebo viacerých písmen.

30 Podľa týchto ustanovení sa do registra totiž nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť.

31 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmys- le uvedeného ustanovenia znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifiko- vať tovar, pre ktorý sa zápis žiada, ako tovar pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (rozsudky Henkel/ÚHVT, už citovaný, bod 34; z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C-304/06 P, Zb. s. I-3297, bod 66, a z 21. ja- nuára 2010, Audi/ÚHVT, C-398/08 P, Zb. s. I-535, bod 33).

32 Z ustálenej judikatúry vyplýva aj to, že táto rozlišovacia spôsobilosť sa má posudzovať na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k ich vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti (rozsudky Storck/ÚHVT, už citovaný, bod 25; Henkel/ÚHVT, už citovaný, bod 35, a Eurohypo/ ÚHVT, už citovaný, bod 67). Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ako ÚHVT uznáva vo

I - 8291

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

svojom odvolaní, že táto metóda posúdenia sa uplatní aj pri analýze rozlišovacej spô- sobilosti označení zložených len z jednej farby ako takej, trojrozmerných ochranných známok a sloganov (pozri v tomto zmysle v uvedenom poradí rozsudky z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C-447/02 P, Zb. s. I-10107, bod 78; Storck/ÚHVT, už citova- ný, bod 26, a Audi/ÚHVT, už citovaný, body 35 a 36).

I - 8292

ÚHVT/BORCO-MARKEN-IMPORT MATTHIESEN

citovaný, bod 76, ako aj z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C-363/99, Zb. s. I-1619, body 31 a 33).

36 Ako generálny advokát uviedol v bode 47 svojich návrhov, požiadavka konkrétneho posúdenia spôsobilosti dotknutého označenia rozlíšiť predmetné tovary alebo služby od tovarov a služieb iných podnikov umožňuje zosúladiť dôvod zamietnutia uvede- ný v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 s uznaním všeobecnej spôsobilosti označenia tvoriť ochrannú známku, ktorú stanovuje článok 4 uvedeného nariadenia.

37 V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci z citovanej judikatúry vyplýva, že Súdny dvor uznal, že existujú určité kategórie označení, ktoré môžu ťažšie nadobudnúť rozlišo- vaciu spôsobilosť ab initio, neoslobodil úrady pre ochranné známky od povinnosti vykonávať posúdenie rozlišovacej spôsobilosti týchto označení in concreto.

38 Pokiaľ ide presnejšie o skutočnosť, že dotknuté označenie tvorí jedno písmeno bez grafickej zmeny, treba pripomenúť, že zápis označenia ako ochrannej známky nie je podmienený zistením určitej úrovne jazykovej alebo umeleckej tvorivosti, či nápadi- tosti na strane majiteľa ochrannej známky (rozsudok zo 16. septembra 2004, SAT.1/ ÚHVT, C-329/02 P, Zb. s. I-8317, bod 41).

Argumentácia účastníkov konania

42 ÚHVT tvrdí, že Súd prvého stupňa nerešpektoval okolnosť, že preskúmanie rozli- šovacej spôsobilosti označenia je preskúmaním a priori, a že v dôsledku toho roz- hodnutie prijaté po tomto preskúmaní je vždy pochybnej povahy. ÚHVT uviedol, že priemerný spotrebiteľ je právnou konštrukciou a že preskúmanie rozlišovacej spôso- bilosti označenia sa musí uskutočniť nezávisle od akéhokoľvek skutočného používa- nia tohto označenia na trhu.

43 BORCO namieta, že obyčajné domnienky nestačia na to, aby bolo možné rozhodnúť, že označenie nemá nijakú rozlišovaciu spôsobilosť. Ak by to tak bolo, ÚHVT by mo- hol bez uvedenia konkrétnych dôvodov zamietnuť prihlášku ochrannej známky pre nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, pričom by svoje rozhodnutie mohol založiť len na domnienke, že dotknutá ochranná známka by prípadne z dôvodov, ktoré ani sám ÚHVT nezohľadňuje, nemusela mať vyžadovanú dostatočnú rozlišovaciu spôso- bilosť. Takýto postup by bol nezlučiteľný s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej

I - 8294

ÚHVT/BORCO-MARKEN-IMPORT MATTHIESEN

ÚHVT musí v rámci svojho posúdenia absolútnych dôvodov zamietnutia vykonať dôkladné a úplné preskúmanie všetkých relevantných skutočností a okolností.

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

splniť požiadavky stanovené v rámci nariadenia č. 40/94 týkajúce sa preskúmania roz- lišovacej spôsobilosti označenia, ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada.

48 V dôsledku toho musí byť druhá časť odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná.

O tretej časti odvolacieho dôvodu

Argumentácia účastníkov konania

49 ÚHVT tvrdí, že Súd prvého stupňa nerešpektoval rozdelenie dôkazného bremena v rámci preskúmania vykonaného na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keď uviedol, že ÚHVT musí nedostatok rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ktorej zápis sa žiada, vždy preukázať odkazom na konkrétne skutočnosti.

54 Podľa článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 ÚHVT preskúma v konaniach týkajúcich sa absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu relevantné skutočnosti ex offo. Len v prí- pade, že ÚHVT uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva nedostatok rozlišo- vacej spôsobilosti, môže prihlasovateľ tieto skutočnosti napadnúť a dôkazné bremeno v takom prípade spočíva v rámci súdneho konania na tomto prihlasovateľovi. ÚHVT teda vo svojom odvolaní neprihliadol na základné zásady platné v oblasti dôkazného bremena.

I - 8297

ROZSUDOK

Z 9. 9. 2010 — VEC C-265/09 P

Posúdenie Súdnym dvorom

55 Na úvod treba konštatovať, že keď Súd prvého stupňa vytýkal štvrtému odvolacie- mu senátu ÚHVT to, že nepreukázal nedostatok rozlišovacej spôsobilosti ochran- nej známky, ktorej zápis sa žiada, obmedzil sa iba na uplatnenie judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku, podľa ktorej treba vždy vykonať konkrétne preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti dotknutého označenia.

56 Ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, úvahy vzťahujúce sa na dô- kazné bremeno v rámci konania o zápise ochrannej známky nemôžu ÚHVT oslobo- diť od povinností, ktoré mu vyplývajú z nariadenia č. 40/94.

61 Z toho vyplýva, že tretia časť odvolacieho dôvodu ÚHVT musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

62 Keďže žiadna z troch častí odvolacieho dôvodu, ktorý uviedol ÚHVT, nebola dôvod- ná, odvolanie je potrebné zamietnuť.

O trovách

63 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle na- vrhnuté. Keďže BORCO navrhla zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania a ÚHVT nemal so svojím odvolaním úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Odvolanie sa zamieta.