C-50/09

C_2009082SK.01001902.xml

4.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/19

Žaloba podaná 4. februára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

Návrhy žalobkyne

—

Určiť, že neprebratím článku 3 smernice Rady 85/337/EHS ( 1 ) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v platnom znení,

—

určiť, že tým, že sa nezabezpečilo, aby sa v oblastiach, kde majú írske plánovacie orgány a Agentúra na ochranu životného prostredia rozhodovacie právomoci v projekte, v plnom rozsahu splnili požiadavky článkov 2, 3 a 4 uvedenej smernice,

—

Komisia tvrdí, že oddiel 173 Predpisov o plánovaní a rozvoji z roku 2000, ktorý vyžaduje, aby plánovacie orgány prihliadli na správu o vplyve na životné prostredie (EIS) a na informácie od odborných konzultantov, sa týka povinnosti vziať do úvahy informácie zhromaždené podľa článkov 5, 6 a 7 smernice stanovenej v článku 8 smernice. Podľa názoru Komisie oddiel 173 nezodpovedá širšej povinnosti podľa článku 3 smernice, v rámci ktorej sa má zabezpečiť, aby sa v posúdení vplyvu na životné prostredie (EIA) určili, opísali a posúdili všetky skutočnosti, ktoré toto ustanovenie uvádza.

Pokiaľ ide o články 94, 108 a 111 a prílohu 6 Predpisov o plánovaní a rozvoji z roku 2000, Komisia uvádza tieto poznámky. Článok 94 v spojení s prílohou 6.2b) stanovujú informácie, ktoré EIS musí obsahovať. Ide o odkaz na informácie, ktoré navrhovateľ musí predložiť podľa článku 5 smernice; treba ju preto odlíšiť od EIA, pri ktorej ide o celkový proces posúdenia. Podľa článkov 108 a 111 musia plánovacie orgány posúdiť adekvátnosť EIS. Komisia sa domnieva, že tieto ustanovenia sa týkajú článku 5 smernice, ale nenahrádzajú prebratie článku 3 smernice. Informácie poskytované navrhovateľom tvoria len jednu časť EIA a ustanovenia týkajúce sa takých informácií nenahrádzajú povinnosť stanovenú v článku 3.

Nedostatok požiadavky náležitej koordinácie medzi orgánmi

Komisia v zásade nemá námietky voči rozhodovaniu na viacerých stupňoch alebo voči tomu, že rozhodovacia zodpovednosť za ten istý projekt je rozdelená medzi viaceré subjekty, ale má obavy v súvislosti s presným spôsobom vymedzenia rámca povinností pre jednotlivé rozhodovacie subjekty. Podľa Komisie, írske právne predpisy neukladajú rozhodovacím subjektom povinnosť vzájomnej účinnej koordinácie, a preto sú v rozpore s článkami 2, 3 a 4 smernice.