C-71/09
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CN0071
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009113SK.01002002.xml
16.5.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 113/20
Odvolanie podané 17. februára 2009: Comitato „Venezia vuole vivere“ proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta rozšírená komora) z 28. novembra 2008 v spojených veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Hotel Cipriani SpA a i./Komisia
(vec C-71/09 P)
2009/C 113/41
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Comitato „Venezia vuole vivere“ (v zastúpení: A. Vianello, advokát)
Ďalší účastníci konania: Hotel Cipriani SpA, Società Italiana per il gas SpA (Italgas), Talianska republika, Coopservice — Servizi di fiducia Soc. coop. rl, Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
—
prijať toto odvolanie,
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (šiesta rozšírená komora) z 28. novembra 2008 v spojených veciach T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Comitato Venezia vuole vivere/Komisia Európskych spoločenstiev, uverejnený 3. decembra 2008, ako aj zrušiť rozhodnutie Komisie 2000/394/ES ( 1 ) z 25. novembra 1999 a subsidiárne zrušiť článok 5 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom stanovuje povinnosť vymáhať sumu predmetných úľav na sociálnych odvodoch, a v rozsahu, v akom sa v ňom stanovuje zvýšenie tejto sumy o úroky za obdobie posudzované v napadnutom rozhodnutí,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Comitato Venezia vuole vivere uvádza na podporu svojho odvolania šesť dôvodov.
V prvom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, čím porušil článok 87 ods. 1 ES, a nesplnil si povinnosť odôvodnenia podľa článku 253 ES. Napadnutý rozsudok najmä dostatočne nepreskúmava ani neodôvodňuje kompenzačnú povahu pomoci, ktorá je predmetom Rozhodnutia, ani jej vplyv na trh, a porušuje zásadu zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania pri posudzovaní postavenia mestských podnikov s ohľadom na žalované podniky.
Predmetom druhého odvolacieho dôvodu je porušenie článku 86 ods. 2 ES a osobitne nedostatok posúdenia uplatniteľnosti výnimky pre podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na prejednávanú vec.
Tretí odvolací dôvod, ktorý vychádza z porušenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES, spochybňuje tvrdenie napadnutého rozsudku o absolútnej diskrečnej právomoci Komisie pri uplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa regionálnych ťažkostí a odkazuje na nedostatok primeraného posúdenia skutkového stavu prejednávanej veci.
Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľ uplatňuje porušenie článku 87 ods. 3 písm. d) ES, a najmä pripustenie výnimky týkajúcej sa podpory „kultúry“ pre Consorzio Venezia Nuova a nedostatok posúdenia iných podnikov.
Piatym odvolacím dôvodom odvolateľ uplatňuje nedodržanie posúdenia kontinuity medzi vytýkanými úľavami (po júni 1994) a predchádzajúcim režimom (z roku 1973), čím boli porušené články 1 a 15 nariadenia Rady č. 659/1999 ( 2 ) z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] ES.
Predmetom šiesteho odvolacieho dôvodu je automatickosť príkazu na vymáhanie, ktorý porušuje článok 14 nariadenia č. 659/1999.
( 1 ) Rozhodnutie Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o opatreniach pomoci v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie ustanovených zákonmi č. 30/1997 a č. 206/1995, ktorými sa zavádzajú úľavy na sociálnych odvodoch [neoficiálny preklad] ( Ú. v. ES 2000, L 150, s. 50 ).
( 2 ) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.