C-150/09
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CN0150
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009153SK.01002702.xml
4.7.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 153/27
Odvolanie podané 27. apríla 2009: Iride SpA a Iride Energia SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 11. februára 2009 vo veci T-25/07, Iride SpA, Iride Energia SpA/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-150/09 P)
2009/C 153/51
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľky: Iride SpA, Iride Energia SpA (v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Merola, T. Ubaldi, advokáti)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateliek
—
zrušiť napadnutý rozsudok,
—
prijať návrhy už formulované v žalobe na prvom stupni alebo subsidiárne vrátiť vec Súdu prvého stupňa podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľky uvádzajú na podporu svojich tvrdení dva odvolacie dôvody.
Prvý dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení článku 253 ES, čo sa týka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa totiž vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pokiaľ ide v predmetnej veci o existenciu podmienok upravených v článku 87 ods. 1 ES, postačujú na splnenie povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 253 ES: i) samotné tvrdenie Komisie vyhlasujúce konštatovanie, že dotknuté opatrenie musí byť chápané ako štátna pomoc; ii) možnosť použiť rozhodnutie o začatí šetrenia a skoršie a rozdielne rozhodnutie Komisie na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazom.
Druhý odvolací dôvod je založený na skreslení žalobných dôvodov a nesprávnom právnom posúdení Súdu prvého stupňa pri posudzovaní dosahu judikatúry Deggendorf na účely posúdenia predmetného prípadu. Súd prvého stupňa osobitne:
i)
skreslil žalobné dôvody predložené na prvom stupni žalobkyňami tvrdením o údajnom skreslení z ich strany kontrolného konania štátnej pomoci, avšak bez konkrétneho spresnenia, v čom spočíva toto skreslenie;
ii)
nepoukázal na chybu Komisie pri posudzovaní dosahu rozsudku Deggendorf, čo sa týka predmetnej veci, spočívajúcu v tom, že nevykonala konkrétnu a osobitnú analýzu účinku skreslenia hospodárskej súťaže a obchodu Spoločenstva vyplývajúceho z kumulácie novej pomoci a skoršej nevrátenej pomoci;
iii)
nepoukázal na chybu Komisie pri posudzovaní dosahu rozsudku Deggendorf, čo sa týka predmetnej veci, spočívajúcu v tom, že de facto zmenila nevrátenie skoršej pomoci z kritéria dodatočného posúdenia zlučiteľnosti pomoci na dodatočnú a rušiacu podmienku zlučiteľnosti pomoci, neuvedenú v Zmluve;
iv)
neuviedol, že irelevantný a zneužívajúci výklad Komisie, pokiaľ ide o rozsudok Deggendorf, v predmetnej veci, mal za následok zmenu tejto judikatúry na trestajúci nástroj nesplnenia povinnosti členskými štátmi, ktorý nie je upravený v Zmluve alebo sekundárnej právnej úprave;
v)
neuviedol, že Komisia tým, že rozhodla začať formálne šetrenie o opatrení oznámenom Talianskom, preukázala svoju domnienku, že má k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na preskúmanie zlučiteľnosti opatrenia. Komisia tak spochybnila tézu, z ktorej vychádza napadnuté rozhodnutie, podľa ktorej jej talianske orgány a spoločnosť, ktorá je príjemcom, neposkytli počas oznamovacieho postupu dostatočné informácie na vykonanie analýzy zlučiteľnosti opatrenia;
vi)
dopustil sa vážneho nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že judikatúra Spoločenstva nepovažuje za nevyhnutné, aby Komisia vykonala konkrétnu a podrobnú analýzu existencie okolností spôsobilých splniť všetky podmienky upravené v článku 87 ods. 1 ES na to, aby mohla považovať dotknuté opatrenie za pomoc.