C-470/09
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CN0470
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2010037SK.01001001.xml
13.2.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 37/10
Odvolanie podané 26. novembra 2009: Territorio Histórico de Guipúzcoa — Diputación Foral de Guipúzcoa proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata rozšírená komora) z 9. septembra 2009 v spojených veciach T-30/01 až T-32/01 a T-86/02 až T-88/02, Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava a iní/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-470/09 P)
2010/C 37/12
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Territorio Histórico de Guipúzcoa — Diputación Foral de Guipúzcoa (v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, abogados)
Ďalší účastníci konania: Territorio Histórico de Vizcaya — Diputación Foral de Vizcaya, Territorio Histórico de Álava — Diputación Foral de Álava, Comunidad Autónoma del País Vasco — Gobierno Vasco, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), Komisia Európskych spoločenstiev a Comunidad Autónoma de la Rioja
Návrhy odvolateľa
—
vyhlásiť odvolanie za prípustné a dôvodné,
—
zrušiť napadnutý rozsudok,
—
vyhovieť návrhom predloženým v prvej inštancii a zrušiť článok 3 sporného rozhodnutia,
—
subsidiárne vrátiť vec na Súd prvého stupňa a nariadiť, aby Súd prvého stupňa rozhodol vo veci,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch a ďalšieho účastníka konania Comunidad Autónoma de la Rioja zaviazať na náhradu trov konania na prvom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z toho, že zastavenie konania o predbežnom preskúmaní týkajúceho sa sporného daňového opatrenia pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 659/1999 ( 1 ) si vyžadovalo (členskému štátu adresované) výslovné rozhodnutie Komisie v tomto zmysle.
2.
Súd prvého stupňa rozhodnutie z 28. novembra 2000 nesprávne klasifikoval tým, že toto rozhodnutie považoval za ukončujúce konanie o predbežnom preskúmaní sporného daňového opatrenia, ktoré začalo sťažnosťou, ktorá došla v apríli 1994. Súd prvého stupňa ďalej nesprávne nevychádzal z toho, že opätovné preskúmanie sporného daňového opatrenia sa malo uskutočniť v roku 2000 v rámci konania o existujúcej pomoci.
3.
Súd prvého stupňa sa dopustil právneho pochybenia, pretože porušil procesno-právne predpisy týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazných prostriedkov, najmä v súvislosti s listinným dôkazom, ktorým je rozhodnutie z 28. novembra 2000 (respektíve v súvislosti s dôveryhodnosťou a dôkaznou silou tohto dôkazného prostriedku). Bolo porušené právo na spravodlivý proces.
4.
Súd prvého stupňa porušil procesno-právne predpisy týkajúce sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazných prostriedkov s ohľadom na objektívne, relevantné, zhodujúce sa a presvedčivé nepriame dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré preukazujú, že Komisia pred rozhodnutím z 28. novembra 2000 sporné daňové opatrenia predbežne preskúmala a toto preskúmanie zastavila. Súd prvého stupňa ďalej nesprávne nevychádzal z toho, že opätovné preskúmanie sporného daňového opatrenia sa malo uskutočniť v roku 2000 v rámci konania o existujúcej pomoci.
5.
Súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval sporné daňové opatrenie prijaté v roku 1993 za použitia definície pomoci na investície z Usmernenia o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 nesprávne ako prevádzkovú pomoc. Došlo k porušeniu zásada právnej istoty, ako aj najmä zásady zákazu spätnej účinnosti.
6.
Súd prvého stupňa nesprávne vykladal pojem „príslušné informácie“ pre predbežné preskúmanie daňovej právnej úpravy v rámci kontroly pomoci a nepovažoval teda trvanie konania o predbežnom preskúmaní za neprimerané.
7.
Súd prvého stupňa sa dopustil právneho pochybenia, pretože nepovažoval v danom prípade dobu 79 mesiacov za neprimeranú pre konanie o predbežnom preskúmaní sporného daňového opatrenia a rozhodol teda, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 v spojení so zásadou právnej istoty nebol porušený.
8.
Súd prvého stupňa sa dopustil právneho pochybenia, pretože nepovažoval v danom prípade dobu 79 mesiacov za neprimeranú pre konanie o predbežnom preskúmaní sporného daňového opatrenia a rozhodol teda, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 v spojení so zásadou riadnej správy nebol porušený.
9.
Rozhodnutie Súdu prvého stupňa, že v danom prípade neexistovali žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenú dôveru v súlad sporného daňového opatrenia s právnymi predpismi a boli by na prekážku vymáhania pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, je nesprávne. Rozhodnutie je deformované.
10.
Rozhodnutie Súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je na závadu vymáhania pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, je nesprávne.
11.
Súd prvého stupňa porušil procesno-právne predpisy týkajúce sa dokazovania rozhodnutím, že nenariadi predloženie určitých dokumentov Komisie, ktoré navrhoval odvolateľ ako dôkazy, a ktoré sa vo svetle odôvodnenia zamietnutia žaloby Súdom prvého stupňa ukázali byť podstatnými. Bolo porušené právo na spravodlivý proces, rovnosti účastníkov v konaní a práva na obranu.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).