C-386/09

Randstad Interim,

Sodexho SA,

* Jazyk konania: francúzština.

I - 8473

UZNESENIE

Z 15. 9. 2010 — VEC C-386/09

Rade Európskej únie,

I - 8474

BRIOT

vydal toto

Uznesenie

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 až 4 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí pod- nikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Jhonnym Briotom na jednej strane a agentúrou dočasného zamestnávania Randstad Interim (ďalej len „Randstad“), spo- ločnosťou Sodexho (ďalej len „Sodexho“) a Radou Európskej únie (ďalej len „Rada“) na druhej strane vo veci viacerých návrhov J. Briota, ktoré sa týkajú jednak jeho pracov- ných podmienok počas výkonu práce v reštaurácii Rady v Bruseli na základe zmluvy o dočasnom zamestnaní uzavretej s Randstad a jednak skutočnosti, že po tom, čo prevádzku uvedenej reštaurácie prevzala Sodexho, nebol prijatý do jej služieb.

„a) Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časti pod- niku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.

b) Podľa písmena a) a nasledujúcich ustanovení tohto článku prevod v zmysle tejto smernice je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svo- ju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vy- konávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková.“

I - 8476

BRIOT

5 Článok 2 smernice 2001/23 stanovuje:

„1. Na účely tejto smernice:

I - 8477

UZNESENIE

Z 15. 9. 2010 — VEC C-386/09

c) že ide o dočasné pracovnoprávne vzťahy v zmysle článku 1 ods. 2 smer­ nice 91/383/EHS a prevádzaný podnik, závod alebo časť podniku alebo závodu je alebo sčasti je dočasným zamestnávateľským podnikom, ktorý je zamestnáva- teľom.“

6 Podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 2001/23:

„Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovno- právneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.“

7 Článok 4 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice znie takto:

9 Pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť, uvedená kolektívna zmluva prevzala zo smernice de- finíciu pojmu „prevádzateľ“ a „nadobúdateľ“ a okrem toho spresňuje:

„— na uplatňovanie tejto kolektívnej zmluvy sa pod pojmom zamestnanci rozume- jú osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy alebo učňovskej zmluvy,

— rovnaké práva ako zamestnanci majú všetky osoby, ktoré vykonávajú prácu podľa pokynov inej osoby na inom právnom základe, než je pracovná zmluva“.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10 Dňa 1. septembra 1998 uzavrel generálny sekretariát Rady s agentúrou Randstad rám- covú zmluvu. Táto rámcová zmluva na základe žiadosti Rady upravovala pridelenie dočasných zamestnancov s kvalifikáciou kuchár, vedúci úseku kuchyne, správca skla- du, čašník/zástupca vedúceho úseku kuchyne a umývač riadu.

I - 8479

16 Listom z 3. júna 2003 odborová organizácia J. Briota vyzvala Radu a Randstad, aby mu vyplatili náhradu škody za prerušenie pracovnoprávneho vzťahu a protiprávnu výpoveď, ako aj ďalšie odškodnenie za odchod do predčasného starobného dôchodku a takisto rozdiely medzi mzdou úradníkov Rady a mzdou, ktorá mu bola vyplatená.

I - 8480

BRIOT

17 Generálny sekretariát Rady listom z 29. júla 2003 spochybnil protiprávnosť pridelenia J. Briota, ako aj neúplné vyplatenie jeho mzdy a pripomenul, že podľa rozsudku Súd- neho dvora z 3. októbra 1985, Tordeur (232/84, Zb. s. 3223), voči inštitúciám Spolo- čenstva nemožno uplatniť občianskoprávne sankcie podľa článku 31 zákona z 24. júla 1987 o práci na dobu určitú, dočasnej agentúrnej práci a pridelení pracovníkov na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (Moniteur belge z 20. augusta 1987, s. 12405).

18 Keďže strany nedospeli k dohode, J. Briot sa rozhodol podať žalobu na Tribunal du travail de Bruxelles (Pracovný súd v Bruseli).

19 Tento súd v podstate rozhodol, že pridelením J. Briota na výkon práce k Rade došlo k porušeniu zákona z 24. júla 1987, pričom však voči Rade nemožno uplatniť sankciu. Tento súd tiež konštatoval jednak, že vzhľadom na to, že medzi J. Briotom a Radou nebola uzavretá pracovná zmluva, Radu nie je možné zaviazať na náhradu škody z dô- vodu prerušenia pracovnej zmluvy J. Briota, a jednak, že práva a povinnosti vyplýva- júce z uvedenej pracovnej zmluvy nemohli byť prevedené na Sodexho po tom, čo na ňu Rada previedla prevádzku reštaurácie.

„1. a) Považuje sa agentúra dočasného zamestnávania alebo inštitúcia, pod ktorej kontrolou a riadením dočasní zamestnanci vykonávali prácu, za zamestná- vateľa prevádzateľa v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23, ak v rámci prevodu podniku podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice vyjde najavo, že prevádzaný podnik, konkrétne reštaurácia inštitúcie Spoločenstva, mala k dispozícii veľké množstvo pridelených dočasných agentúrnych zamestnan- cov na základe rámcovej zmluvy uzavretej s rôznymi agentúrami dočasného zamestnávania?

b) Je potrebné sa domnievať, že v prípade, že postavenie zamestnávateľa prevá- dzateľa nemôže byť priznané agentúre dočasného zamestnávania ani užíva- teľskému podniku, dočasní zamestnanci nemajú právo na záruky stanovené v smernici 2001/23?

2. Má sa článok 4 ods. 1 smernice 2001/23… vykladať v tom zmysle, že neobnove- nie pracovných zmlúv dočasných agentúrnych zamestnancov uzavretých na dobu určitú z dôvodu prevodu činnosti, na výkon ktorej boli pridelení, porušuje zákaz stanovený v tomto ustanovení, pričom týchto dočasných agentúrnych zamest- nancov treba považovať za naďalej pridelených na výkon práce k užívateľskému podniku ku dňu prevodu?

I - 8482

BRIOT

3. a) Má sa článok 3 ods. 1 smernice 2001/23…, prípadne v spojení s článkom 2 ods. 2 písm. c) [tejto smernice] vykladať tak, že ukladá nadobúdateľovi povin- nosť zachovať pracovnoprávny vzťah s dočasnými agentúrnymi zamestnanca- mi pridelenými na výkon činnosti, ktorá bola predmetom prevodu, a to v tom zmysle, že je potrebné ich považovať za naďalej pridelených užívateľskému podniku ku dňu prevodu?

24 Keďže sa Súdny dvor domnieval, že odpoveď na túto otázku nevyvoláva žiadne po- chybnosti, v súlade s článkom 104 ods. 3 druhým pododsekom svojho rokovacieho poriadku vyrozumel vnútroštátny súd, že zamýšľa rozhodnúť odôvodneným uzne- sením, a vyzval účastníkov konania uvedených v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, aby k tejto otázke predložili svoje prípadné pripomienky.

25 J. Briot, ako aj belgická a nemecká vláda odpovedali na výzvu Súdneho dvora. J. Briot požiadal, aby sa vzhľadom na dôležitosť položených otázok pre dočasných agentúr- nych zamestnancov, ktorí sú pravidelne prideľovaní na prácu užívateľskému podniku, uskutočnilo pojednávanie. V tejto súvislosti tvrdí, že situáciu dočasných agentúrnych zamestnancov, ktorí sú oprávnene prideľovaní na prácu užívateľským podnikom, tre- ba odlíšiť od situácie, keď viac ako sto pracovníkov pracuje neoprávnene v službách toho istého užívateľského podniku viac než 3 roky. V tomto prípade možno subjekt zložený z dočasných pracovníkov identifikovať tak v rámci spoločnosti, ako aj užíva- teľského podniku. Keďže však tieto pripomienky poukazujú na skutočnosť nesúvi- siacu s problematikou, ktorá je predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, nemôžu viesť Súdny dvor k tomu, aby upustil od zvolenému procesnému postupu. Belgická a nemecká vláda nenamietali proti tomu, aby Súdny dvor rozhodol odôvodneným uznesením.

26 V prvom rade treba uviesť, ako už Súdny dvor opakovane rozhodol, že smer­ nica 2001/23 zaručuje zachovanie práv zamestnancov pri zmene zamestnávateľa podniku v tom zmysle, že im umožňuje pokračovať v pracovnom pomere s novým zamestnávateľom za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté s prevádzateľom (pozri najmä rozsudok z 27. novembra 2008, Juuri, C-396/07, Zb. s. I-8883, bod 28 a citovanú judikatúru). Cieľom uvedenej smernice je čo najlepšie zaručiť nezmenené obnovenie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov s nadobúdateľom, aby sa dotknutí zamestnanci neocitli len z dôvodu prevodu v nevýhodnejšom postave- ní (pozri analogicky, pokiaľ ide o smernicu 77/187, rozsudky zo 17. decembra 1987, Ny Mølle Kro, 287/86, Zb. s. 5465, bod 25, a z 26. mája 2005, Celtec, C-478/03, Zb. s. I-4389, bod 26).

31 Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, žalobca vo veci samej bol od 3. sep- tembra 1998 pridelený Rade na výkon práce na základe viacerých pracovných zmlúv na dobu určitú uzavretých s agentúrou dočasného zamestnávania Daoust a neskôr, od 15. januára 2001, s agentúrou Randstad. Platnosť jeho pracovnej zmluvy s Randstad

I - 8485

UZNESENIE

Z 15. 9. 2010 — VEC C-386/09

uplynula 20. decembra 2002, čiže pred prevodom činnosti, na ktorú bol pridelený, ku ktorému došlo 1. januára 2003, a žiadnu inú pracovnú zmluvu mu jeho bývalý zamestnávateľ v tom čase neponúkol. Okrem toho žiadna skutočnosť vyplývajúca zo spisu nepreukazuje, že medzi Randstad a J. Britom existoval ku dňu prevodu iný druh pracovnoprávneho vzťahu.

32 Vzhľadom na to, že zamestnanec uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú, musí si byť plne vedomý toho, že platnosť tejto pracovnej zmluvy končí ipso facto k dohodnuté- mu dňu. Od samého začiatku tohto zmluvného vzťahu musí očakávať, že po uplynutí dohodnutého obdobia druhá strana využije svoje právo odvolať sa na zánik zmluvy.

33 Z toho vyplýva, že zamestnanec v zásade nemá nárok na obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú. Skutočnosť, že deň uplynutia platnosti tejto zmluvy predchádza dňu plánovaného prevodu činnosti, na ktorú bol zamestnanec pridelený, takýto nárok nezakladá.

37 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú položenú otázku odpovedať tak, že za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, neobnovenie pracovnej zmlu- vy na dobu určitú, ktorej platnosť sa skončila z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré bola uzavretá, pred dňom prevodu činnosti, na ktorú bol dotknutý dočasný agentúr- ny zamestnanec pridelený, nie je porušením zákazu stanoveného v článku 4 ods. 1 smernice 2001/23. Uvedeného dočasného agentúrneho zamestnanca preto nemožno považovať za zamestnanca, ktorý je ku dňu uvedeného prevodu naďalej pridelený užívateľskému podniku.

O prvej a tretej otázke

38 Keďže z dôvodov uvedených v rámci odpovede na druhú otázku sa zamestnanec, kto- rý sa nachádza v takej situácii, v akej je žalobca vo veci samej, nemôže domáhať ochra- ny stanovenej smernicou 2001/23, na prvú a tretiu otázku nie je potrebné odpovedať.

I - 8487

UZNESENIE

Z 15. 9. 2010 — VEC C-386/09

O trovách