T-85/09

KADI/KOMISIA

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) z 30. septembra 2010 *

Vo veci T-85/09,

Yassin Abdullah Kadi, bydliskom v Džidde (Saudská Arábia), v zastúpení: D. Ander- son, QC, M. Lester, barrister, a G. Martin, solicitor,

žalobca,

proti

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Bishop, E. Finnegan a R. Szostak, splnomoc- není zástupcovia,

Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia,

a

Spojené kráľovstvo Veľ kej Británie a Severného Írska, v zastúpení: S. Behzadi- -Spencer a E. Jenkinson, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci D. Beard, barrister,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Komisie (ES) č. 1190/2008 z 28. no- vembra 2008, ktorým sa stoprvýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. júna 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu

1 Pokiaľ ide o podrobné vysvetlenie okolností predchádzajúcich sporu a právny rá- mec, ktorý sa na ne vzťahoval, odkazuje sa na body 3 až 45 rozsudku Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia

II - 5183

II - 5184

KADI/KOMISIA

4 Podľa článku 24 ods. 1 Charty Organizácie Spojených národov bola Bezpečnostnej rade OSN (ďalej len „Bezpečnostná rada“) zverená hlavná zodpovednosť za zachova- nie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Podľa článku 25 uvedenej Charty členovia Organizácie Spojených národov (OSN) súhlasia, že prijmú a vykonajú rozhodnutia Bezpečnostnej rady podľa tejto Charty.

5 Kapitola VII Charty Organizácie Spojených národov určuje akcie, ktoré sa majú usku- točniť v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov. Článok 39, kto- rým je táto kapitola uvedená, stanovuje, že Bezpečnostná rada určí, či ide o takúto hrozbu a odporučí alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť podľa článkov 41 a 42, aby bol zachovaný medzinárodný mier. Podľa článku 41 Charty Organizácie Spo- jených národov, aby Bezpečnostná rada dodala svojim uzneseniam účinnosť, môže rozhodnúť, aké opatrenia bez použitia ozbrojenej sily sa majú urobiť, a môže vyzvať členov Organizácie Spojených národov, aby takéto opatrenia vykonali.

6 Podľa článku 48 ods. 2 Charty Organizácie Spojených národov rozhodnutia Bez- pečnostnej rady pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti vykonávajú členovia Organizácie Spojených národov priamo i vlastnými akciami v príslušných medzinárodných orgánoch, ktorých sú členmi.

7 Článok 103 tejto Charty stanovuje, že v prípade konfliktu záväzkov členov Organizá- cie Spojených národov podľa Charty s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medziná- rodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.

10 Od konca 90. rokov a ešte viac po atentátoch z 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone a v Pennsylvánii (Spojené štáty) využívala Bezpečnostná rada svoje prá- vomoci podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov s cieľom bojovať všetkými prostriedkami, pri dodržiavaní uvedenej Charty a medzinárodného práva, proti hrozbám vyplývajúcim pre medzinárodný mier a bezpečnosť z teroristických činov.

11 Bezpečnostná rada tak 15. októbra 1999 ako reakciu na útoky na americké ambasády v Nairobi (Keňa) a v Sar Es Salaam (Tanzánia) prijala rezolúciu č. 1267 (1999), ktorej odsek 4 písm. b) nariaďuje všetkým štátom najmä zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov Talibanu v Afganistane z dôvodu jeho podpory Usámu bin Ládina.

II - 5186

KADI/KOMISIA

12 V odseku 6 tej istej rezolúcie Bezpečnostná rada rozhodla o zriadení výboru Bezpeč- nostnej rady (ďalej len „výbor pre sankcie“, všeobecne nazývaný tiež „výbor 1267“), zloženého zo všetkých jej členov, povereného najmä dohľadom nad uplatňovaním opatrení uložených v odseku 4 tejto rezolúcie štátmi.

13 Rezolúcia č. 1333 (2000) Bezpečnostnej rady z 19. decembra 2000 výrazne rozšírila a posilnila tento režim obmedzujúcich opatrení, pôvodne zameraný len proti Taliba- nu. Preto jej odsek 8 písm. c) najmä stanovuje, že všetky štáty musia predovšetkým bezodkladne zmraziť finančné prostriedky a ďalšie finančné aktíva Usámu bin Ládi- na a s ním spojených fyzických a právnických osôb, ako ich určil výbor pre sankcie, a dbať na to, aby nijaké finančné prostriedky alebo aktíva neboli sprístupnené alebo použité v prospech Usámu bin Ládina alebo jeho spoločníkov, vrátane organizácie Al-Káida.

16 Podľa odseku 5 rezolúcie č. 1735 (2006), ak štáty navrhujú výboru pre sankcie zapísať mená na jeho zoznam, musia predložiť zhrnutie dôvodov, pričom príslušný návrh musí obsahovať čo najdetailnejšie zhrnutie dôvodov návrhu na zápis, vrátane i) všet- kých skutočností umožňujúcich určiť, že jednotlivec alebo subjekt spĺňa stanovené kritériá; ii) povahy informácií a iii) všetkých informácií alebo dokladov, ktoré možno poskytnúť. Podľa odseku 6 tej istej rezolúcie sa od štátov požaduje, aby pri podaní návrhu na zápis upresnili, ktoré skutočnosti uvedené v návrhu môžu byť zverejnené na účely oznámenia jednotlivcovi alebo subjektu, ktorého meno je zaradené na zo- znam výboru pre sankcie, a ktoré skutočnosti môžu byť oznámené štátom, ktoré o to požiadajú.

17 Bezpečnostná rada v rámci svojho záväzku zabezpečiť, aby boli na zápis jednotlivcov a subjektov na zoznam výboru pre sankcie a na ich výmaz zo zoznamu, ako aj na udelenie výnimiek z humanitárnych dôvodov použité spravodlivé a jasné postupy, prijala tiež 19. decembra 2006 rezolúciu č. 1730 (2006), ktorou požiadala generál- neho tajomníka OSN, aby v rámci sekretariátu subsidiárnych orgánov Bezpečnost- nej rady zriadil kontaktné miesto poverené prijímaním žiadostí o výmaz a plnením úloh upravených v prílohe uvedenej rezolúcie (ďalej len „kontaktné miesto“). Ten, kto chce predložiť žiadosť o výmaz, tak môže odteraz urobiť prostredníctvom kontakt- ného miesta podľa postupu uvedeného v rezolúcii č. 1730 (2006) a jej prílohe, alebo

II - 5188

KADI/KOMISIA

prostredníctvom štátu, v ktorom má bydlisko alebo ktorého je štátnym príslušníkom. Listom (S/2007/178) z 30. marca 2007 generálny tajomník OSN oznámil predsedovi Bezpečnostnej rady, že bolo zriadené kontaktné miesto na žiadosti o výmaz.

II - 5189

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

20 Pokiaľ ide o postup pri zápise, Bezpečnostná rada v odseku 12 rezolúcie č. 1822 (2008) opätovne uvádza, že ak štáty navrhnú výboru pre sankcie zapísať mená do jeho zozna- mu, musia vyhovieť odseku 5 rezolúcie č. 1735 (2006) a predložiť detailné zhrnutie dôvodov, a okrem toho rozhoduje, že pri každej žiadosti o zápis musia štáty upres- niť skutočnosti uvedené v príslušnom návrhu, ktoré možno zverejniť, najmä preto, aby výbor pre sankcie mohol vypracovať zhrnutie, ako je uvedené v odseku 13, alebo upozorniť či informovať osobu alebo subjekt, ktorého meno je zaradené na zoznam. Odsek 13 tejto rezolúcie stanovuje najmä jednak to, že ak výbor pre sankcie doplní meno na svoj zoznam, uverejní na svojej webovej stránke v spolupráci so štátmi, ktoré podali príslušnú žiadosť o zápis, „zhrnutie dôvodov zápisu“ a jednak to, že tento vý- bor sa snaží uverejňovať na svojej webovej stránke v spolupráci so štátmi, ktoré podali príslušnú žiadosť o zápis ešte pred prijatím tejto rezolúcie, „zhrnutia dôvodov, ktoré viedli k k zápisom“ mien na uvedený zoznam. V odseku 17 tejto rezolúcie sa požadu- je, aby dotknuté štáty prijali v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi a postupmi všetky možné opatrenia pre včasné upozornenie alebo informovanie dotknutej osoby alebo subjektu o zápise ich mena na zoznam výboru pre sankcie a aby k tomuto ozná- meniu pripojili kópiu tej časti vyjadrenia, ktorú je možné zverejniť, informácie o dô- vodoch zápisu uvedené na webovej stránke výboru pre sankcie, opis účinkov zápisu tak, ako vyplývajú z príslušných rezolúcií, spôsoby preskúmania žiadostí o výmaz zo zoznamu zo strany výboru a možnosti udelenia výnimiek.

25 Pokiaľ ide o postup pri výmaze, ako je upresnené v odseku 20 rezolúcie č. 1904 (2009), Bezpečnostná rada rozhoduje, že ak výbor pre sankcie preskúmava žiadosti o výmaz

II - 5191

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

zo svojho zoznamu, napomáha mu „úrad ombudsmana“, ktorý bude zriadený na počiatočné obdobie 18 mesiacov odo dňa prijatia tejto rezolúcie, žiada generálne- ho tajomníka OSN, aby po úzkom prerokovaní s výborom pre sankcie vymenoval významnú osobnosť požívajúcu vysokú morálnu úctu, známu pre svoju nestrannosť a integritu, ktorá je vysoko kvalifikovaná a má požadované skúsenosti v príslušných oblastiach (právo, ľudské práva, boj proti terorizmu, sankcie, atď.) na výkon funkcie ombudsmana, ktorého mandát je definovaný v prílohe II uvedenej rezolúcie, a okrem toho rozhoduje, že ombudsman bude vykonávať svoju funkciu vo všetkej nezávislosti a nestrannosti a nebude požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády. Ako sa uvá- dza v odseku 21 uvedenej rezolúcie, Bezpečnostná rada rozhoduje, že po vymenovaní ombudsmana bude úrad ombudsmana prijímať spôsobmi stanovenými v prílohe II tejto rezolúcie žiadosti od osôb a subjektov, ktoré chcú byť vymazané zo zoznamu výboru pre sankcie a že po vymenovaní ombudsmana už nebudú tieto žiadosti pri- jímané kontaktným miestom. V odseku 22 tejto rezolúcie je stanovené, že výbor pre sankcie je poverený naďalej podľa svojich smerníc preskúmavať žiadosti o výmaz. V odseku 25 uvedenej rezolúcie Bezpečnostná rada nabáda výbor pre sankcie, aby pri posudzovaní žiadostí o výmaz náležite zohľadňoval stanoviská štátov, ktoré boli pri zrode zápisov, štátov bydliska, štátnej príslušnosti alebo založenia, a žiada členov výboru pre sankcie, aby urobili všetko pre odôvodnenie akýchkoľvek námietok voči uvedeným žiadostiam o výmaz.

29 Posledné dve nariadenia stanovujú najmä zmrazenie finančných prostriedkov a ďal- ších ekonomických zdrojov osôb, skupín a subjektov určených výborom pre sankcie a uvedených v ich prílohe I. Európska komisia je oprávnená meniť alebo dopĺňať uve- denú prílohu I na základe rozhodnutí Bezpečnostnej rady alebo výboru pre sankcie. Postup, ktorý sa má na tento účel vykonať, bol v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Kadi revidovaný nariadením Rady (EÚ) č. 1286/2009 z 22. decembra 2009, kto- rým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 881/2002 (Ú. v. EÚ L 346, s. 42).

30 Dňa 17. októbra 2001 výbor pre sankcie uverejnil addendum k svojmu zoznamu, ktoré obsahovalo najmä meno žalobcu označeného za osobu spojenú s Usámom bin Ládinom.

II - 5193

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

31 Nariadením Komisie (ES) č. 2062/2001 z 19. októbra 2001, ktorým sa tretíkrát mení a dopĺňa nariadenie č. 467/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 277, s. 25), bolo meno žalobcu spolu s ďalšími doplnené do prílohy I uvedeného nariadenia. Meno žalobcu bolo následne pri prijatí nariadenia č. 881/2002 zapísané do jeho prílohy I.

32 Súbežne s vyššie opísaným režimom sankcií, ktorý sa týka len osôb a subjektov ozna- čených výborom pre sankcie za osoby a subjekty spojené s Usámom bin Ládinom, organizáciou Al-Káida a Talibanom, existuje širší režim sankcií stanovený rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 1373 (2001) z 28. septembra 2001 navrhujúcou stratégie široké- ho rozsahu na boj s terorizmom, a najmä na boj proti financovaniu terorizmu, ktorá bola taktiež prijatá ako reakcia na teroristické útoky z 11. septembra 2001.

36 Podľa rozsudku United Kingdom Supreme Court (Najvyšší súd Spojeného kráľovstva) z 27. januára 2010, Her Majesty’s Treasury (Respondent) v. Mohammed Jabar Ahmed and Others (Appellants), Her Majesty’s Treasury (Respondent) v. Mohammed al- -Ghabra (Appellant) and R (on the application of Hani El Sayed Sabaei Youssef ) (Res- pondent) v. Her Majesty’s Treasury (Appellant) [2010] UKSC 2 (ďalej len „rozsudok UK Supreme Court Ahmed a i.“, bod 22) zo správ členských štátov Únie výboru pre sankcie vyplýva, že 11 z 27 členských štátov pri plnení svojich záväzkov podľa rezolú- cie č. 1333 (2000) vychádza výlučne z nariadenia č. 881/2002. Ostatných 16 členských štátov okrem toho prijalo legislatívne opatrenia priamo na výkon uvedenej rezolúcie vo vnútroštátnom práve, ktoré sú tak v súbehu s nariadením č. 881/2002.

Rozsudky Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora Kadi

37 Dňa 18. decembra 2001 sa žalobca obrátil na Súd prvého stupňa so žalobou o neplat- nosť nariadení č. 467/2001 a č. 2062/2001 v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú, a to najmä z dôvodu, že tieto akty porušili jeho právo byť vypočutý, ako aj jeho právo na účinnú súdnu ochranu a predstavovali neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho

II - 5195

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

práva. Predmet tejto žaloby sa neskôr zmenil tak, že jej cieľom bolo zrušenie nariade- nia č. 881/2002 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu.

42 Súdny dvor tiež v bodoch 326 a 327 svojho rozsudku Kadi rozhodol, že tvrdenie Súdu prvého stupňa zhrnuté v bodoch 38 a 39 vyššie predstavovalo nesprávne právne posú- denie. Podľa Súdneho dvora totiž musia súdy Spoločenstva v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy ES, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zá- konnosti súhrnu aktov Spoločenstva vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neod- deliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Spoločenstva vrátane aktov Spoločenstva, ktoré, tak ako nariadenie č. 881/2002, majú vykonať rezolúcie prijaté Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov (pozri tiež rozsudok Súdneho dvora Hassan, bod 71).

43 Súdny dvor v bode 328 svojho rozsudku Kadi dospel k záveru, že keďže boli odvolacie dôvody odvolateľa v tomto bode dôvodné, bol opodstatnené v tejto súvislosti rozsu- dok Súdu prvého stupňa Kadi zrušiť.

44 Súdny dvor v bode 348 svojho rozsudku Kadi ďalej rozhodol, že vzhľadom na to, že Rada ani neoznámila odvolateľovi skutočnosti pripísané v jeho neprospech na odô- vodnenie obmedzujúcich opatrení, ktoré mu boli uložené, ani mu nepriznala právo získať vedomosť o týchto skutočnostiach v primeranej lehote po uložení týchto opat- rení, dotknutá osoba nemala možnosť účinne sa vyjadriť v tomto ohľade. Súdny dvor

II - 5197

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

v uvedenom bode dospel k záveru, že práva na obhajobu odvolateľa, osobitne právo byť vypočutý, neboli dodržané.

48 V súlade s článkom 231 ES Súdny dvor ponechal účinky nariadenia č. 881/2002 na obdobie, ktoré nemôže presiahnuť tri mesiace, aby tak umožnil Rade napraviť zistené porušenia pri riadnom prihliadaní na významný dopad dotknutých obmedzujúcich opatrení na práva a slobody odvolateľa. V tejto súvislosti Súdny dvor jednak uviedol, že zrušenie tohto nariadenia v rozsahu, v akom sa týkalo odvolateľa, s okamžitým účinkom by mohlo vážne a nenapraviteľne zasiahnuť účinnosť obmedzujúcich opat- rení, ktoré ukladá toto nariadenie a ktoré Spoločenstvo musí vykonať, a jednak že ne- možno vylúčiť, že uloženie takýchto opatrení odvolateľovi sa v podstate môže ukázať ako dôvodné (body 373 až 376 rozsudku Súdneho dvora Kadi).

Vývoj v nadväznosti na rozsudky Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora Kadi

49 Listom z 8. septembra 2008 stály zástupca Francúzska pri OSN, konajúci v mene Únie, požiadal výbor pre sankcie, aby v súlade s odsekom 13 rezolúcie č. 1822 (2008) naliehavo zverejnil na svojej webovej stránke zhrnutie dôvodov, ktoré viedli k zapísa- niu žalobcu na zoznam tohto výboru.

50 Listom z 21. októbra 2008 oznámil predseda výboru pre sankcie uvedené zhrnutie dô- vodov stálemu zástupcovi Francúzska pri OSN, pričom povolil, aby bolo toto zhrnu- tie oznámené žalobcovi a/alebo jeho advokátom. Toto zhrnutie dôvodov znie takto:

„Jednotlivec Yasin Abdullah Ezzedine Qadi… splnil podmienky zápisu [výborom pre sankcie] z dôvodu jeho činov spočívajúcich v a) účasti na financovaní, plánovaní, na- pomáhaní, príprave a páchaní činov alebo aktivít Al-Káidy, Usámu bin Ládina alebo

V roku 1992 bol zo strany Qadiho poverený riadením európskych kancelárií Nadácie Muwafaq Shafiq Ben Mohamed Ben Mohamed Al-Ayadi (QI.A.25.01.) V polovici 90. rokov riadil Al-Ayadi aj kanceláriu Nadácie Muwafaq v Bosne a Hercegovine. Qadi najal Al-Ayadiho na odporúčanie známeho finančníka Al-Káidy Wa’el Hamza Abd al- -Fatah Julaidana (QI.J.79.02.), ktorý v 80. rokoch bojoval po boku Usámu bin Ládina v Afganistane. V momente, keď ho Al-Qadi vymenoval na miesto riaditeľa Nadácie Muwafaq pre Európu, konal Al-Ayadi na základe dohôd s Usámom bin Ládinom. Al-Ayadi sa začiatkom 90. rokov vybral do Afganistanu, aby tam absolvoval para- militárny výcvik, potom s ďalšími osobami do Sudánu, aby sa tam stretol s Usámom bin Ládinom, s ktorým uzatvorili oficiálnu dohodu o prijímaní a výcviku Tunisanov. S Usámom bin Ládinom sa stretli po druhýkrát a dosiahli dohodu, ktorej cieľom bolo, aby spolupracovníci bin Ládina v Bosne a Hercegovine prijímali tuniských bojovní- kov prichádzajúcich z Talianska.

II - 5200

KADI/KOMISIA

V roku 1995 vyhlásil Talad Fuad Kassem, vedúci predstaviteľ Al-Gama’at al Islamiy- ya, že Nadácia Muwafaq poskytla logistickú a finančnú podporu práporu bojovníkov v Bosne a Hercegovine. V polovici 90. rokov sa Nadácia Muwafaq podieľala na finanč- nej podpore teroristických aktivít týchto bojovníkov, ako aj na obchode so zbraňami pochádzajúcimi z Albánska a smerujúcimi do Bosny a Hercegoviny. Časť financova- nia týchto aktivít zabezpečoval Usáma bin Ládin.

Qadi bol tiež jedným z hlavných akcionárov v Depositna Banka so sídlom v Sarajeve, ktorá je dnes už zatvorená a v ktorej Al-Ayadi taktiež vykonával funkcie a zastupoval záujmy Qadiho. V tejto banke sa možno konali stretnutia venované príprave útoku na americké zariadenie v Saudskej Arábii.

54 Zhrnutie dôvodov pripojené k tomuto listu (ďalej len „zhrnutie dôvodov“) je sformu- lované zhodne so zhrnutím dôvodov, ktoré oznámil výbor pre sankcie (pozri bod 50 vyššie).

55 Listom z 10. novembra 2008 žalobca predložil v odpovedi Komisii svoje pripomienky. Najmä:

— žiadal, aby Komisia predložila dôkazy potvrdzujúce tvrdenia uvedené v zhrnutí dôvodov, ako aj príslušné dokumenty zo spisu Komisie,

— žiadal, aby mu bola poskytnutá ďalšia možnosť predložiť pripomienky k týmto dôkazom po tom, čo ich dostane,

— pokúšal sa pomocou dôkazov vyvrátiť tvrdenia uvedené v zhrnutí dôvodov v tom rozsahu, v akom sa domnieval, že je schopný reagovať na všeobecné obvinenia.

II - 5202

(6) Po starostlivom zvážení pripomienok pána Kadiho doručených listom z 10. no- vembra 2008 a vzhľadom na preventívny charakter zmrazenia finančných prostried- kov a hospodárskych zdrojov Komisia považuje zaradenie pána Kadiho do zoznamu za oprávnené, a to z dôvodu jeho spojenia so sieťou Al-Káida.

…

II - 5203

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

(8) Vzhľadom na uvedené by sa pán Kadi mal doplniť do prílohy I.

(9) Vzhľadom na preventívny charakter a ciele zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov podľa nariadenia… č. 881/2002 a potrebu chrániť opráv- nený záujem hospodárskych subjektov, ktoré sa spoliehajú na zákonnosť zrušeného rozhodnutia [rozsudkom Súdneho dvora Kadi], by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 30. mája 2002.“

— že odovzdaním zhrnutia dôvodov žalobcovi a jeho vyzvaním na predloženie pri- pomienok vyhovela rozsudku Súdneho dvora Kadi,

— že rozsudok Súdneho dvora Kadi jej neuložil povinnosť „oznámiť dodatočné dô- kazy“ požadované žalobcom,

— že keďže príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady vyžadujú „preventívne“ zmra- zenie aktív, čo potvrdilo aj „osobitné odporúčanie III o financovaní terorizmu“ Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF), takéto zmrazenie sa musí, pokiaľ ide o požadovanú úroveň dôkazov, zakladať na „pri- meraných dôvodoch alebo základoch umožňujúcich podozrenie, že uvedený jednotlivec alebo subjekt je terorista financujúci terorizmus alebo teroristickú organizáciu“,

— že má právo nebrať do úvahy dôkazy predložené žalobcom s cieľom vyvrátiť ob- vinenia voči nemu, a to obzvlášť tie dôkazy, ktoré sa týkajú zastavenia trestných stíhaní jeho osoby vo Švajčiarsku, v Turecku a Albánsku z dôvodu, že tieto dôkazy spadajú do „rámca trestných konaní“, ktoré majú „požiadavky na dôkazy odlišné od požiadaviek uplatňovaných [výborom pre sankcie], ktoré sú svojou povahou preventívne“.

II - 5205

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

KADI/KOMISIA

65 Komisia pripojila k vyjadreniu k žalobe list stáleho zástupcu Francúzska pri Únii z 22. októbra 2008, ktorý sprevádzal odovzdanie zhrnutia dôvodov oznámené vý- borom pre sankcie (pozri bod 52 vyššie), pričom uviedla, že ide o všetky dokumenty, ktoré dostala od Organizácie Spojených národov a na ktorých sa napadnuté nariade- nie zakladá.

66 Uzneseniami z 5. mája a 3. júla 2009 povolil predseda siedmej komory Súdu prvé- ho stupňa po vypočutí účastníkov konania vstup vedľajších účastníkov do konania, ktorými bola jednak Rada Európskej únie a jednak Francúzska republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, na podporu návrhov Komisie.

67 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. novembra 2009 Komi- sia predložila dokument týkajúci sa konania medzi žalobcom a americkými orgánmi prebiehajúceho na United States District Court for the District of Columbia (Federál- ny dištriktný súd Spojených štátov pre federálny dištrikt Kolumbia). Žalobca a Rada predložili svoje písomné pripomienky k tomu dokumentu 10. decembra 2009.

68 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (siedma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

69 Listom z 10. júna 2010 žalobca predložil kópiu rozsudku UK Supreme Court Ahmed a i.

— prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 svojho roko- vacieho poriadku, aby bola Komisii uložená povinnosť zverejniť „všetky doku- menty týkajúce sa prijatia“ napadnutého nariadenia,

— zrušil napadnuté nariadenie v časti, v ktorej sa ho týka,

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

72 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

— zamietol žalobu,

— zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

76 Finančné prostriedky žalobcu sú v celej Únii zmrazené od 20. októbra 2001, pôvodne na základe nariadenia č. 2062/2001 prijatého v nadväznosti na jeho zapísanie na zo- znam výboru pre sankcie, ktoré bolo vykonané 17. októbra 2001 (pozri body 30 a 31 vyššie), potom na základe nariadenia č. 881/2002 a napokon na základe napadnuté- ho nariadenia prijatého v nadväznosti na čiastočné zrušenie uvedeného nariadenia č. 881/2002 rozsudkom Súdneho dvora Kadi.

77 Žalobca tvrdí, že nebol nikdy zapojený do terorizmu a nikdy neposkytol žiadnu fi- nančnú ani inú podporu terorizmu, a to už či v spojení s Usámom bin Ládinom alebo inak. Nikdy nebol odsúdený ani uznaný vinným zo žiadneho trestného činu týkajúce- ho sa terorizmu, a to nikde vo svete.

II - 5209

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

II - 5210

KADI/KOMISIA

80 Najskôr treba preskúmať otázku vhodnej úrovne súdneho preskúmania v prejednáva- nej veci, ktorú všetci účastníci konania správne označujú za východiskovú, a potom postupne druhý a piaty žalobný dôvod, ktoré v podstate opakujú výhrady už preskú- mané Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi.

81 Na účely tohto preskúmania nie je potrebné vyhovieť návrhu žalobcu na vydanie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania. Nie je totiž spochybnené, že Komisia predložila v prílohe svojho vyjadrenia k žalobe všetky dokumenty, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté nariadenie a ktorých sa môže toto opatrenie týkať.

O vhodnej úrovni súdneho preskúmania v prejednávanej veci

Tvrdenia účastníkov konania

— toto opatrenie je sankciou, ako to objektívne vyplýva z vysvetľujúcich poznámok FATF uvedených Komisiou, v tom zmysle, že ho verejne klasifikuje ako teroristu alebo prívrženca terorizmu,

— jeho aktíva sú zmrazené od roku 2001, aj keď, pokiaľ ide o zachovanie tohto zmra- zenia, Komisia sa musí orientovať skôr na základe kritéria existencie „aktuálnej alebo budúcej hrozby“ ako na základe kritéria samotného „minulého správania“ (rozsudok PMOI I, bod 110).

84 Po tretie sa žalobca domnieva, že Všeobecný súd musí preskúmať napadnuté nariade- nie s osobitnou pozornosťou, keďže toto nariadenie bolo údajne prijaté na účely ná- pravy vážnych porušení základných práv určených Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi (najmä body 334, 358, 369 a 370; pozri tiež rozsudok PMOI I, body 60 až 62).

II - 5212

KADI/KOMISIA

85 Podľa Komisie a vlád, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, je potrebné dosiah- nuť spravodlivú rovnováhu medzi základným právom na účinné súdne preskúmanie prináležiacim jednotlivcovi, ktorého finančné prostriedky sú zmrazené na základe opatrenia Spoločenstva, a nutnosťou bojovať proti medzinárodnému terorizmu v sú- lade so záväznými rozhodnutiami prijatými Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov.

II - 5213

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, a ktorou sa rušia spoločné pozície 96/746/SZBP, 1999/727/SZBP, 2001/154/SZBP a 2001/771/ SZBP (Ú. v. ES L 139, s. 4; Mim. vyd. 18/001, s. 292), na účely kolektívneho uplatne- nia individuálnych sankcií prijatých priamo proti jednotlivcom a subjektom menovite označeným výborom pre sankcie.

89 Komisia v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie záväzkov prevzatých v rámci Organizácie Spojených národov je uložené pri vykonávaní rezolúcií prijatých bezpeč- nostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov zo strany Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 293). Z toho vyplýva, že inštitúcie Spoločenstva sú na základe Zmluvy ES povinné podrobiť sa rozhodnutiam výboru pre sankcie (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 296).

90 Súdy Spoločenstva však musia overiť, či je prijatie vykonávacieho opatrenia na úrovni Spoločenstva zlučiteľné s ústavnými zásadami Zmluvy ES, medzi ktoré patria základ- né práva (rozsudok Súdneho dvora Kadi, body 298 až 314). Tento kontext Organizá- cie Spojených národov teda neodôvodňuje „súdnu imunitu zovšeobecnenú“ v rám- ci právneho poriadku Spoločenstva, a to pokiaľ konanie o preskúmaní výborom pre sankcie nebude poskytovať záruky súdnej ochrany (rozsudok Súdneho dvora Kadi, body 322 in fine, 326 a 327).

91 Podľa Komisie a vlád, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, súdne preskúmanie vy- konávané Súdnym dvorom vo veciach, v ktorých išlo o akty Spoločenstva, ktorými sa vykonávajú sankcie prijaté výborom pre sankcie, sa až dodnes týkalo overenia toho, či boli dotknutým orgánom Spoločenstva dodržané procesné záruky (rozsudok Súdne- ho dvora Kadi, body 336 a 345 až 353). Súdny dvor sa naopak ešte nevyjadril k úrovni súdneho preskúmania dôvodov, na ktorých sa zakladá vykonávacie opatrenie Spolo- čenstva. Všeobecnému súdu teda prináleží, aby po prvýkrát určil primeranú úroveň

II - 5215

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

z ktorých vychádza zhrnutie dôvodov výboru pre sankcie, Spoločenstvu neprinále- ží, aby potom nahradilo vlastným posúdením týchto dôkazov posúdenie vykonané výborom. Spoločenstvo navyše nie je schopné vykonať takéto posúdenie a posteriori, keďže členský štát Organizácie Spojených národov oznamuje tieto dôkazy len výboru pre sankcie.

95 Komisia na pojednávaní po prvé potvrdila, že jednak nemá k dispozícii žiaden zo zmienených dôkazov. Podľa nej treba o predloženie týchto dôkazov požiadať členské štáty OSN, ktoré ich majú.

96 V odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom po druhé Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, upresnila, že rozsah, v akom môže spochybniť posú- denia výboru pre sankcie, je obzvlášť úzky a v skutočnosti sa obmedzuje na preskú- manie absolútne zjavného skutkového omylu alebo absolútne zjavného nesprávneho posúdenia, akým je napríklad omyl týkajúci sa totožnosti označenej osoby. V prípade, že by sa ukázalo, že k takémuto omylu došlo, Komisia by sa na dosiahnutie nápravy musela spojiť s výborom pre sankcie.

97 Podľa Komisie a vlád, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, pristúpenie na návrh žalobcu zaviesť osobitný postup Spoločenstva pre oznamovanie a hodnotenie dôka- zov by „podkopalo“ systém sankcií Organizácie Spojených národov. Výbor pre sank- cie, ktorý sa v danej oblasti špecializuje a podlieha osobitným pravidlám o dôvernom zaobchádzaní a odbornej spôsobilosti, má za úlohu práve zaoberať sa mimoriadne citlivými dôkazmi. Komisia a vlády, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, dodáva- jú, že ak by sa mal každý zo 192 členov Organizácie Spojených národov individuálne vyjadriť k dostupným dôkazom predtým, ako dôjde k prijatiu vykonávacieho opatre- nia, centralizovaný systém sankcií Organizácie Spojených národov v rámci boja proti

100 V opačnom prípade by Všeobecný súd mohol podľa Komisie a vlád, ktoré sú ved- ľajšími účastníkmi konania, ukladať členským štátom Únie povinnosti, pri ktorých by vznikol priamy rozpor na základe Charty Organizácie Spojených národov a práva Spoločenstva. Ak by Všeobecný súd svojím posúdením nahradil posúdenie výboru pre sankcie a dospel k záveru, že určitá osoba nespĺňa podmienky na zaradenie do prílohy I nariadenia č. 881/2002, členské štáty Únie by boli ako členovia OSN naďalej

II - 5217

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

povinné vykonať rozhodnutie výboru pre sankcie, pričom ako členovia Únie by boli povinné sankcie neprijímať. Ako dodáva Komisia, z článku 103 Charty Organizácie Spojených národov teda vyplýva, že členský štát Únie nemôže odôvodňovať nevy- konávanie záväzkov, ktoré mu vyplývajú z Charty Organizácie Spojených národov, s odvolaním na právo Spoločenstva.

101 Zo všetkých týchto dôvodov Komisia vyzýva Všeobecný súd, aby preskúmal jednak, či bolo žalobcovi skutočne dané právo byť vypočutý, a jednak, či sa posúdenie pripomie- nok žalobcu Komisiou javí ako neprimerané alebo vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia.

102 Žalobcov výklad rozsudku Súdneho dvora Kadi spochybňuje aj Rada. Žalobca vytr- hol určité pasáže z kontextu a dal im význam, ktorý im Súdny dvor nemal v úmysle dať. V skutočnosti po tom, čo v bode 351 tohto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že nie je spôsobilý preskúmať zákonnosť napadnutého aktu, otázku rozsahu alebo inten- zity jej súdneho preskúmania už neskúmal a neuviedol v tejto súvislosti ani žiadne usmernenie.

106 Dotknuté posúdenia v prejednávanej veci sú totiž komplexné a predpokladajú vyhod- notenie opatrení potrebných na zaručenie medzinárodnej a vnútornej bezpečnosti. Vyžadujú know-how informačných služieb a politickú rozvahu, ktorú majú podľa Rady len vlády.

107 Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o posúdenie výboru pre sankcie a nie posúde- nie inštitúcií Spoločenstva, nemá vplyv na jej povahu a nemení nič na zásade, podľa ktorej sa súd Spoločenstva musí zdržať nahradiť posúdenia príslušných politických orgánov svojím vlastným posúdením. Rada sa v tejto súvislosti domnieva, že Vše- obecný súd nemôže a nesmie skúmať vecnú podstatu posúdenia, čo podľa nej patrí do výlučnej právomoci vlád v rámci boja proti terorizmu.

II - 5219

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

108 Rada okrem toho na pojednávaní tvrdila, že z rozsudku Súdneho dvora Kadi nevyplý- va, že – okrajové – súdne preskúmanie opatrení Spoločenstva spočívajúcich v zmra- zení finančných prostriedkov sa musí rozšíriť na posúdenie dôkazov ako takých (v protiklade s – okrajovým – preskúmaním dôvodov uvedených na odôvodnenie zmrazenia finančných prostriedkov). Obzvlášť jasne to má vyplývať z niektorých ja- zykových verzií uvedeného rozsudku, najmä z anglickej a švédskej verzie.

109 Rada tiež poukazuje na všeobecnejšie dôsledky podrobného preskúmania Všeobec- ným súdom, ktoré žalobca obhajuje. Podľa vzoru Komisie a vlád, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, sa Rada domnieva, že takéto posúdenie by mohlo mať za násle- dok situáciu, v ktorej by členské štáty ako členovia Organizácie Spojených národov a Únie podliehali súbežným a zároveň protichodným záväzkom.

113 V rámci tohto konania teda inštitúcie a vlády, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, dôrazne zopakovali obavy, ktoré už predtým vyjadrili v rámci veci, ktorá viedla k roz- sudku Súdneho dvora Kadi, týkajúce sa rizika rozvrátenia režimu sankcií zavedené- ho Organizáciou Spojených národov v rámci boja proti medzinárodnému terorizmu, ktoré by vyplývalo zo zavedenia súdneho preskúmania takého druhu, aký vo svetle rozsudku Súdneho dvora Kadi žalobca obhajuje, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

114 Je pravda, že ak sa pripustí principiálna právomoc Bezpečnostnej rady prijímať sank- cie týkajúce sa skôr jednotlivcov než štátov a ich režimov (smart sanctions), môže byť takéto súdne preskúmanie v rozpore s výsadami Bezpečnostnej rady, najmä pokiaľ ide o vymedzenie toho, čo predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier alebo bezpečnosť, určenie existencie takejto hrozby a určenie prostriedkov na jej ukončenie.

115 Čo je podstatnejšie, v právnických kruhoch mohli byť vyjadrené určité pochybnos- ti, pokiaľ ide o úplný súlad rozsudku Súdneho dvora Kadi jednak s medzinárodným právom a osobitnejšie s článkami 25 a 103 Charty Organizácie Spojených národov na jednej strane a jednak so Zmluvami ES a EÚ a osobitnejšie s článkom 177 ods. 3 ES, článkami 297 ES a 307 ES, článkom 11 ods. 1 EÚ a článkom 19 ods. 2 EÚ (pozri tiež článok 3 ods. 5 ZEÚ a článok 21 ods. 1 a 2 ZEÚ, ako aj vyhlásenie č. 13 konferen- cie vlád členských štátov o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pripojenej

II - 5221

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

k Lisabonskej zmluve, ktorá zdôrazňuje, že „Európska únia a jej členské štáty zostanú pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti viazané ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov a najmä primárnou zodpovednosťou Bezpečnostnej rady a jej členov“).

II - 5222

KADI/KOMISIA

vykonať takúto rezolúciu, je v rozpore s vyššou normou právneho poriadku Spolo- čenstva, nezahŕňa spochybnenie prednosti tejto rezolúcie z hľadiska medzinárodné- ho práva, bolo uvedené, že taký rozsudok, ktorým by sa dotknutý akt Spoločenstva zrušoval, by mal nevyhnutne za následok, že by táto prednosť v právnom poriadku Spoločenstva prestala fungovať.

119 Zatiaľ čo teda Súdny dvor spravidla poníma vzťahy medzi právom Spoločenstva a medzinárodným právom vo svetle článku 307 ES [pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. januára 1997, Centro-Com, C-124/95, Zb. s. I-81, body 56 až 61, v ktorom bolo rozhodnuté, že článok 234 ES (zmenený, teraz článok 307 ES) môže umožniť odchýl- ky aj z primárneho práva, v prejednávanej veci z článku 133 ES], vo svojom rozsudku Kadi vylúčil použiteľnosť tohto článku, ak ide o „zásady slobody, demokracie, ako aj dodržiavania ľudských práv a slobôd upravených v článku 6 ods. 1 EÚ ako základu Únie“ (bod 303), alebo podľa inej formulácie „zásady, ktoré vyplývajú zo samotných základov právneho poriadku Spoločenstva, medzi ktoré patrí ochrana základných práv“ (bod 304). Zdá sa, že pokiaľ ide o tieto zásady, Súdny dvor vykladal ústavný rá- mec Zmluvy ES ako rámec čisto autonómneho právneho poriadku, ktorý nepodlieha vyšším normám medzinárodného práva, v prejednávanej veci právu vychádzajúcemu z Charty Organizácie Spojených národov.

120 Napokon keďže je Charta Organizácie Spojených národov dohodou medzi štátmi a jej prijatie navyše predchádzalo prijatiu Zmluvy o založení Európskeho hospodár- skeho spoločenstva, ktorá bola podpísaná v Ríme 25. marca 1957, považovanie tejto Charty za medzinárodnú dohodu uzavretú medzi Spoločenstvom a jedným alebo via- cerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami v zmysle článku 300 ES, ako sa uvádza v bodoch 306 až 309 rozsudku Súdneho dvora Kadi s cieľom odôvodniť záver, že jej „prednosť na úrovni Spoločenstva sa nerozširuje na primárne právo“ (bod 308), mohlo vyvolať určité otázky.

122 Mimochodom, treba pripomenúť, že ak niektoré vyššie vnútroštátne súdy zaujali prí- stup podobný tomu, ktorý zaujal Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku Kadi [pozri v tomto zmysle rozhodnutie Tribunal fédéral de Lausanne (Spolkový súd v Lausanne, Švajčiarsko) zo 14. novembra 2007 vo veci 1A.45/2007, Youssef Mustapha Nada v. Secrétariat d’État pour l’Économie, a rozsudok House of Lords (Snemovňa Lordov, Spojené kráľovstvo) z 12. decembra 2007, vo veci Al-Jedda v. Secretary of State for Defence [2007] UKHL 58, ktorý je v súčasnosti predmetom konania č. 27021/08, Al- -Jedda v. Spojené kráľovstvo, ktorá prebieha na Európskom súde pre ľudské práva, ďalej len „ESĽP“], ostatné zaujali skôr prístup Súdneho dvora, keď sa domnievali, že systém menovania výboru pre sankcie je nezlučiteľný so základným právom na účinné súdne preskúmanie nezávislým a nestranným súdom [pozri v tomto zmysle

rozsudok

Cour fédérale du Canada (Federálny súd Kanady) zo 4. júna 2009 vo veci Abousfian Abdelrazik v. The Minister of Foreign Affairs and the Attorney General of Canada [2009] FC 580, citovaný v bode 69 rozsudku UK Supreme Court Ahmed a i.].

123 Obmedziť v prejednávanej veci rozsah a intenzitu súdneho preskúmania spôsobom odporúčaným Komisiou a vládami, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania (pozri

II - 5224

KADI/KOMISIA

body 86 až 101 vyššie), a Radou (pozri body 102 až 111 vyššie) by teda znamenalo nevykonávať účinné súdne preskúmanie takého druhu, aký vyžaduje Súdny dvor vo svojom rozsudku Kadi, ale vykonávať len akési kvázi preskúmanie. To by de facto zna- menalo zaujať prístup, ktorý mal Súd prvého stupňa vo svojom vlastnom rozsudku Kadi a o ktorom Súdny dvor vo svojom rozsudku o odvolaní rozhodol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Všeobecný súd sa domnieva, že je v zásade na Súdnom dvore a nie na ňom samotnom, aby v prípade potreby vykonal takúto zmenu v judikatúre, ak sa mu to zdá odôvodnené najmä vzhľadom na závažné ťažkosti uvá- dzané inštitúciami a vládami, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania.

125 Nič to nemení na skutočnosti, že Súdny dvor okrem toho vo svojom rozsudku Kadi najmä uviedol, že vykonanie rezolúcií prijatých Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov sa musí uskutočniť v súlade s po- stupmi uplatniteľnými v tomto ohľade vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu OSN (bod 298), že zásady riadiace medzinárodný právny poriadok Organizácie Spojených národov nezahŕňajú, že súdne preskúmanie vnútornej zákon- nosti aktu Spoločenstva, akým je napadnuté nariadenie, vzhľadom na základné práva je vylúčené z dôvodu, že tento akt má vykonať takúto rezolúciu (bod 299), že takáto súdna imunita takého aktu nemá ani žiadny základ v Zmluve ES (bod 300), že preskúmanie platnosti akéhokoľvek aktu Spoločenstva Súdnym dvorom z pohľadu základných práv treba v právnom spoločenstve považovať za výraz ústavnej záruky vyplývajúcej zo Zmluvy ES ako autonómneho právneho poriadku, ktorý medzinárodná zmluva ne- môže zasiahnuť (bod 316) a že v dôsledku toho „súdy Spoločenstva musia v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy ES, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Spoločenstva vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Spoločenstva vrátane ak- tov Spoločenstva, ktoré… majú vykonať rezolúcie prijaté Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov“ (bod 326).

126 Všeobecný súd sa preto v konečnom dôsledku domnieva, že je povinný zabezpečiť v prejednávanej veci, ako Súdny dvor rozhodol v bodoch 326 a 327 svojho rozsudku Kadi, „v zásade úplné“ preskúmanie zákonnosti napadnutého nariadenia so zreteľom na základné práva, a to bez toho, aby napadnutému nariadeniu umožnil požívať akú- koľvek súdnu imunitu z dôvodu, že smeruje k výkonu rezolúcií prijatých Bezpečnost- nou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov.

129 Za týchto okolností možno preskúmanie opatrení Spoločenstva spočívajúcich v zmra- zení finančných prostriedkov vykonané súdom Spoločenstva hodnotiť ako účinné len vtedy, ak sa nepriamo týka meritórnych posúdení vykonaných samotným výborom pre sankcie, ako aj okolností, z ktorých tieto posúdenia vychádzajú (pozri tiež v tomto zmysle rozsudok UK Supreme Court Ahmed a i., bod 81).

II - 5227

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

130 Pokiaľ ide konkrétnejšie o rozsah a intenzitu súdneho preskúmania, ktoré má Súd prvého stupňa vykonať, Komisia tvrdí, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku Kadi k tejto otázke nevyjadril (pozri bod 91 vyššie). Rovnako tak Rada tvrdí, že Súdny dvor túto otázku neskúmal, ani v tejto súvislosti neuviedol žiadne usmernenie (pozri body 102 a 108 vyššie).

131 Táto argumentácia je zjavne nesprávna.

132 Po prvé tým, že Súdny dvor na záver dlhého odôvodnenia uviedol, že dotknuté pre- skúmanie zákonnosti by malo byť „v zásade úplné“ a malo by sa vykonávať „v súlade s právomocami, ktoré sú [súdom Spoločenstva] zverené podľa Zmluvy ES“ (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 326), a tým, že navyše výslovne zamietol tvrdenie Súdu prvého stupňa, že dotknutý akt by mal požívať „súdnu imunitu“ z dôvodu, že sa ob- medzuje na výkon rezolúcií prijatých Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 327), poskytol naopak úplne jasné usmernenie týkajúce sa toho, aký by spravidla mal byť rozsah a intenzita tohto preskúmania.

134 Po tretie Súdny dvor v bodoch 342 až 344 svojho rozsudku Kadi zdôraznil, že aj keď naliehavé zistenia týkajúce sa bezpečnosti alebo vedenia medzinárodných vzťahov Spoločenstva a jeho členských štátov môžu brániť oznámeniu niektorých skutočnos- tí dotknutým osobám, neznamená to, pokiaľ ide o dodržanie zásady účinnej súdnej ochrany, že obmedzujúce opatrenia ako tie, ktoré sú uložené napadnutým nariadením, sa vymykajú akémukoľvek preskúmaniu zo strany súdu Spoločenstva, keďže sa tvrdí, že akt, ktorý ich predpisuje, sa dotýka národnej bezpečnosti a terorizmu. V rovnakom prípade je úlohou súdu Spoločenstva vykonať v rámci súdneho preskúmavania, ktoré uskutočňuje, techniky umožňujúce zmierniť na jednej strane legitímne bezpečnostné obavy, pokiaľ ide o povahu a informačné zdroje, ktoré sa vzali do úvahy pri prijímaní dotknutého aktu, a na druhej strane nevyhnutnosť v dostatočnom rozsahu priznať osobe podliehajúcej súdnej právomoci možnosť využiť procesné pravidlá.

135 Z týchto bodov rozsudku Súdneho dvora Kadi, ako aj z odkazu v nich uvedeného na

rozsudok

ESĽP Chahal v. Spojené kráľovstvo z 15. novembra 1996 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1996-V, § 131) zreteľne vyplýva, že Súdny dvor mal v úmysle, aby sa jeho „v zásade úplné“ súdne preskúmanie týkalo nielen zjavnej dôvodnosti napadnutého aktu, ale aj dôkazov a informácií, na ktorých sa posúdenia obsiahnuté v tomto akte zakladajú.

136 Monitorovacia skupina to v tomto zmysle navyše aj pochopila, keďže v odseku 19 jej deviatej správy sa uvádza, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku Kadi domnieval, že postupy Únie pri uplatňovaní sankcií zasahujú do základných práv dotknutých osôb, „keďže dôkazy odôvodňujúce im uložené obmedzujúce opatrenia im neboli oznáme- né, a teda nemohli vykonať svoje právo na obhajobu“.

138 Po štvrté treba uviesť, že podstatná časť dôvodov rozvinutých Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi v rámci svojho preskúmania odvolacích dôvodov odvolateľa založe- ných na porušení jeho práva na obranu a práva na účinné súdne preskúmanie je pre- bratá z dôvodov rozvinutých Súdom prvého stupňa v rámci jeho preskúmania obdob- ných dôvodov uvedených žalobkyňou vo veci, ktorá viedla k rozsudku OMPI. Najmä body 336, 340, 342, 343, 344, 345, 346, 348, 349, 351 a 352 rozsudku Súdneho dvora Kadi tak v podstate preberajú prinajmenšom zodpovedajúce body 129, 128, 133, 156, 158, 160, 161, 162, 165, 166 a 173 rozsudku OMPI. Z toho treba vyvodzovať, že Súdny dvor prevzatím podstaty odôvodnenia rozvinutého Súdom prvého stupňa v rozsud- ku OMPI v súvislosti s údajnými porušeniami práva na obhajobu a práva na účinné súdne preskúmanie schválil a mal v úmysle osvojiť si úroveň a intenzitu súdneho pre- skúmania vykonaného Súdom prvého stupňa vo veci, ktorá viedla k rozsudku OMPI.

139 Pokiaľ ide o rozsah a intenzitu vhodného súdneho preskúmania v prejednávanej veci, treba na túto vec prebrať zásady odvodené Súdom prvého stupňa v jeho rozsudku OMPI, ako aj v jeho následnej judikatúre v spornej oblasti uvedenej v bode 82 vyššie, ktorá sa týka výkonu opatrení uvedených v bodoch 32 až 35 vyššie.

II - 5230

KADI/KOMISIA

140 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súd prvého stupňa v bode 153 rozsudku OMPI rozhodol, že súdnym preskúmaním zákonnosti rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov je preskúmanie uvádzané v článku 230 druhom odseku ES, v zmysle ktorého má súd Spoločenstva právomoc rozhodovať o žalobách z dôvodov neprís- lušnosti, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia Zmluvy ES alebo právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania alebo zneužitia právomoci.

143 Súd prvého stupňa ďalej v bode 154 rozsudku OMPI (pozri tiež rozsudok PMOI II, bod 74) rozhodol, že súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov sa vzťahuje na posúdenie skutočností a okolnos- tí uvádzaných na jeho odôvodnenie, rovnako ako overenie dôkazov a informácií, na ktorých sa toto posúdenie zakladá, ako to Rada výslovne uznala vo svojich písomných vyjadreniach vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. septembra 2005, Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (T-306/01, Zb. s. II-3533) (pozri bod 225 tohto rozsudku). Súd prvého stupňa sa musí v tejto sú- vislosti rovnako ubezpečiť o dodržaní práva na obhajobu a požiadavky odôvodnenia, prípadne o dôvodnosti naliehavých dôvodov výslovne uvádzaných príslušnou inštitú- ciou Spoločenstva ako dôvod ich nedodržania.

144 Súd prvého stupňa v bode 155 rozsudku OMPI (pozri tiež rozsudok PMOI II, bod 75) uviedol, že v prejednávanej veci sa toto preskúmanie zdá o to nevyhnutnejšie, že predstavuje jedinú procesnú záruku umožňujúcu zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami boja proti medzinárodnému terorizmu a ochranou základných práv. Keďže obmedzenia vykonané Radou voči právu na obhajobu zainteresovaných osôb musia byť vyvážené prísne nezávislým a nestranným súdnym preskúmaním (po- zri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. mája 2006, Eurofood IFSC, C-341/04, Zb. s. I-3813, bod 66), súd Spoločenstva musí mať právomoc preskúmavať zákonnosť a dôvodnosť opatrení Spoločenstva o zmrazení finančných prostriedkov bez toho, aby mu v tom bránili utajenie alebo dôvernosť dôkazov a informácií použitých príslušnou inštitúciou Spoločenstva.

148 K týmto úvahám, ktoré sa v judikatúre vychádzajúcej z rozsudku OMPI už ustálili, treba doplniť niekoľko úvah založených na povahe a účinkoch opatrení spočívajúcich v zmrazení finančných prostriedkov, ako sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci, vní- maných v ich časovej dimenzii.

II - 5233

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

149 Tieto opatrenia sú totiž obzvlášť utláčajúce pre tých, ktorí sú im podrobení. Žalobca dnes už asi desať rokov podlieha režimu, ktorý na dobu neurčitú zmrazuje všetky jeho finančné prostriedky a ostatné aktíva, ktorými nemôže nakladať bez toho, že by zís- kal výnimku od výboru pre sankcie. Súdny dvor už v bode 358 svojho rozsudku Kadi uviedol, že obmedzenie v užívaní práva žalobcu vlastniť majetok, ktoré opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov obsahuje, musí byť považované za značné vzhľa- dom na jeho všeobecný dosah a vzhľadom na skutočnosť, že sa naňho uplatňovalo od 20. októbra 2001. Pokiaľ ide o UK Supreme Court, ten sa vo svojom rozsudku Ahmed a i. (body 60 a 192) domnieval, že nie je prehnané tvrdiť, že takto označené osoby sú v skutočnosti „väzňami“ štátnych orgánov: ich sloboda pohybu je prísne obmedzená, keďže nemajú prístup k svojim finančným prostriedkom, a dopady zmrazenia finanč- ných prostriedkov na samotné tieto osoby a na ich rodiny môžu byť zdrvujúce.

151 Hoci diskusia o tejto otázke prekračuje rámec tohto sporu, ako je vymedzený žalob- nými dôvodmi uvedenými v žalobe, Všeobecný súd sa domnieva, že ak sa pripustí premisa stanovená rozsudkom Súdneho dvora Kadi, že s takýmito aktmi sa nespája žiadna imunita z dôvodu, že ich účelom je vykonať rezolúcie prijaté Bezpečnostnou radou podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, zásada úplného a presného súdneho preskúmania opatrení zmrazenia finančných prostriedkov také- ho druhu, o aké ide v prejednávanej veci, je o to opodstatnenejšia, že tieto opatrenia sa citeľne a trvalo dotýkajú základných práv dotknutých osôb.

152 Vo svetle vyššie uvedených úvah a s ich využitím je teraz potrebné pristúpiť k preskú- maniu druhého a piateho žalobného dôvodu.

II - 5235

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu

Tvrdenia účastníkov konania

156 Po prvé, napriek rozsudku Súdneho dvora Kadi (bod 352) ani nariadenie č. 881/2002, ani napadnuté nariadenie neupravujú konanie umožňujúce oznámiť mu dôkazy, na ktorých sa rozhodnutie zmraziť jeho aktíva zakladá, alebo predložiť pripomienky k týmto dôkazom.

157 Po druhé, samotné zaslanie zhrnutia dôvodov žalobcovi nemožno rozumne pova- žovať za splnenie požiadaviek spravodlivého procesu a účinnej súdnej ochrany. Zhr- nutie dôvodov obsahuje určité všeobecné tvrdenia proti žalobcovi, ktoré sú bez zák- ladu, sú vágne a nepresné. Nebol k nemu pripojený nijaký dôkaz na podporu týchto závažných obvinení. Za týchto okolností nemá žalobca možnosť vyvrátiť obvinenia vznesené voči nemu a v reakcii na ne účelne vyjadriť svoje stanovisko. Predovšetkým:

— zhrnutie dôvodov uvádza, že žalobca „spĺňa“ „kritériá zápisu“ na zoznam Orga- nizácie Spojených národov, ale neuvádza, ktoré aspekty kritérií [pozri v tejto sú- vislosti odsek 2 rezolúcie č. 1822 (2008)] má žalobca spĺňať; žalobca teda nevie, či sa mal podieľať na činnostiach Al-Káidy, Talibanu alebo inej skupiny, či ich mal organizovať alebo podporovať,

— podľa zhrnutia dôvodov bol žalobca významným akcionárom banky, v ktorej sa možno konali „stretnutia venované príprave útoku na americké zariadenie v Saud- skej Arábii“; neexistuje žiaden dôkaz týkajúci sa predmetného útoku, zariadenia,

II - 5237

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

158 Je zásadné, aby boli žalobcovi predložené dôkazy uvádzané Komisiou v jeho nepro- spech, aby mal reálnu možnosť reagovať na ne a očistiť svoje meno. Žalobca uvá- dza, že kedykoľvek mu bola daná významnejšia príležitosť vyjadriť svoje stanovisko a spochybniť dôkazy, urobil tak s úspechom. Tak bolo v decembri 2007 vo Švajčiarsku po viac než šiestich rokoch podrobného vyšetrovania zastavené trestné vyšetrovanie týkajúce sa jeho osoby. Podobné vyšetrovania v Turecku a Albánsku boli uzavreté po tom, čo vyšetrovanie ukázalo, že neexistovali dôvody na začatie stíhania proti jeho osobe.

159 Žalobca sa ďalej domnieva, že skutočnosti, ktoré uvádza vo svoj prospech, majú zá- sadný význam a že Komisia ich nielenže nemohla ignorovať, ale bola povinná indivi- duálne ich preskúmať a prijať odôvodnené rozhodnutie o tom, či vzhľadom na tieto skutočnosti existujú presvedčivé dôkazy odôvodňujúce zachovanie zmrazenia jeho finančných prostriedkov. Žalobca navyše tvrdí, že Komisia nemôže ignorovať dôkazy z dôvodu, že dôkazy použité v rámci trestného vyšetrovania môžu podliehať „odliš- ným požiadavkám v oblasti dokazovania“. Podľa neho sú požiadavky na dokazovanie v trestných veciach úplne prispôsobené opatreniam zmrazenia finančných prostried- kov, o aké ide v prejednávanej veci.

160 Zhrnutie dôvodov navyše neumožňuje zaručiť účinné súdne preskúmanie, pretože neobsahuje dostatok informácií, ktoré by súdu umožnili určiť, či je rozhodnutie o za- chovaní zmrazenia finančných prostriedkov legitímne a založené na nevyvrátiteľných dôkazoch o údajnej súčasnej alebo budúcej hrozbe, ktorú predstavuje, či vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, alebo či sú skutočnosti vecne správne.

162 Podľa žalobcu totiž Súdny dvor rozhodol, že inštitúcie Spoločenstva nemôžu uložiť zmrazenie finančných prostriedkov z jednoduchého dôvodu, že sa domnievajú (a ešte menej preto, že sa Organizácia Spojených národov domnieva), že existujú „rozumné dôvody“ alebo „rozumný podklad“ umožňujúci nejaké podozrenie alebo domnienku bez toho, aby boli dotknutej osobe predložené dôkazy na podporu tohto podozrenia alebo presvedčenia. Inštitúcie Spoločenstva sa teda nemôžu uspokojiť s tým, že zno- va použijú zhrnutie obvinení sformulované Organizáciou Spojených národov v znení recyklujúcom americké obvinenia, ale samotné musia predložiť „závažné a dôvery- hodné dôkazy“, „presné informácie alebo… dôkazy zo spisu“ a „osobitné a konkrétne dôvody“, prečo zachovanie zmrazenia finančných prostriedkov ostáva odôvodnené. Rovnako tak musia umožniť dotknutej osobe získať „plnú znalosť veci“, čo sa týka skutkových okolností a okolností odôvodňujúcich zmrazenie jeho finančných pro- striedkov, dôkazov a informácií, na ktorých je zmrazenie založené, a dostatočných informácií na určenie toho, či nedošlo k skutkovému omylu. Nič také sa v prejednáva- nej veci nestalo ani po tom, čo žalobca výslovne požiadal o sprístupnenie skutočností a dôkazov zakladajúcich tvrdenia uvedené v zhrnutí dôvodov.

163 Po štvrté Komisia nesprávne uvádza odôvodnenie svojho prístupu tým, že sa odvo- láva na „preventívnu povahu“ opatrení zmrazenia finančných prostriedkov, ktorá podľa nej odôvodňuje jej odmietnutie sprístupniť žalobcovi dôkazy zakladajúce jej rozhodnutie o zachovaní zmrazenia jeho aktív. Podľa rozsudku Súdneho dvora Kadi nie je relevantným kontextom „preventívna“ povaha takéhoto opatrenia, ale skôr jeho obťažujúca povaha a závažnosť, ako aj vážne porušenie základných práv žalobcu, kto- ré navyše vyžaduje skôr viac než menej procesnej ochrany. Bod 2 už citovaných vy- svetľujúcich poznámok „osobitného odporúčania o financovaní terorizmu III“ navyše

II - 5241

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

167 Po tom, čo bol žalobca skutočne vypočutý v priebehu správneho konania, mohol na- vyše v súlade so svojím právom na účinnú súdnu ochranu plne napadnúť odôvodne- nie napadnutého nariadenia v rámci tejto žaloby.

168 Pokiaľ ide o dodržiavanie práva na obhajobu, aj samotná Rada sa domnieva, že Komi- sia v priebehu postupu prijatia napadnutého nariadenia napravila procesné medzery označené Súdnym dvorom v jeho rozsudku Kadi, a to tým, že žalobcovi oznámila všet- ky dôkazy v jeho neprospech, teda samotné zhrnutie dôvodov, že mu umožnila účelne vyjadriť svoje stanovisko v tejto súvislosti a že toto stanovisko náležite zohľadnila.

169 Rada sa preto domnieva, že revidované postupy rovnako umožňujú Všeobecnému súdu plniť jeho úlohu spočívajúcu v preskúmaní, takže je tiež dodržané právo na účin- né súdne preskúmanie.

170 Rada dodáva, že dodatočné procesné záruky uplatnené v prejednávanej veci Komisiou v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Kadi zodpovedajú zárukám uplatneným ňou samotnou v nadväznosti na rozsudok OMPI. Tieto záruky boli pritom schválené Súdom prvého stupňa v rozsudku PMOI I. Rada nekonštatuje žiadny skutkový alebo právny rozdiel, ktorý by mohol viesť Všeobecný súd v predmetnej veci k odlišnému záveru.

174 Za týchto okolností sa niektoré informácie a vágne tvrdenia uvedené v zhrnutí dôvo- dov javia ako zjavne nedostatočné, aby žalobcovi umožnili účinne vyvrátiť obvinenia, ktoré sa ho týkajú, v súvislosti s jeho údajnou účasťou na teroristických činnostiach.

II - 5243

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

175 Rovnako to platí osobitne zjavným spôsobom, nie však výlučne, napríklad v prípade nepodloženého, a teda nevyvrátiteľného tvrdenia, že žalobca bol akcionárom bos- nianskej banky, v ktorej sa „možno“ konali stretnutia venované útoku na americké zariadenie v Saudskej Arábii.

II - 5244

KADI/KOMISIA

zamerané v zásade na domnelú príslušnosť dotknutých osôb k radikálnym islamis- tickým organizáciám spojeným s Al-Káidou, boli veľmi všeobecnej povahy a dôkazy uvádzané proti nim boli prevažne obsiahnuté v tajných dokumentoch, sa Európsky súd pre ľudské práva domnieval, že dotknuté osoby nemohli účinne spochybniť proti nim sformulované tvrdenia.

177 Ak sa na skutkové okolnosti prejednávanej veci uplatnia rovnaké kritériá ako kritériá uplatnené Európskym súdom pre ľudské práva, je zjavné, že žalobca nemohol účin- ne spochybniť žiadne z voči nemu uvádzaných tvrdení len so zreteľom na zhrnutie dôvodov, ktoré mu bolo oznámené. Všeobecný súd v tejto súvislosti výslovne uznáva odôvodnenosť všetkých pripomienok a tvrdení žalobcu zhrnutých v bode 157 vyššie.

178 Rovnako je významné, že Komisia nevyvinula žiadne vážne mienené úsilie, aby vy- vrátila dôkazy, ktoré žalobca predložil vo svoj prospech v tých vzácnych prípadoch, keď tvrdenia uvádzané proti nemu boli dostatočne presné na to, aby mu umožnili pochopiť, čo sa mu vytýka.

179 Z toho vyplýva, že napadnuté nariadenie bolo prijaté za porušenia práva žalobcu na obhajobu.

II - 5246

KADI/KOMISIA

184 V dôsledku toho treba rozhodnúť, že napadnuté nariadenie bolo prijaté bez poskyt- nutia skutočnej záruky, pokiaľ ide o oznámenie informácií a dôkazov v neprospech žalobcu alebo pokiaľ ide o jeho možnosť byť skutočne a účinne vypočutý, takže je potrebné dospieť k záveru, že toto nariadenie bolo prijaté podľa konania, v priebehu ktorého právo na obhajobu nebolo dodržané, čo malo tiež za následok, že bola poru- šená zásada účinnej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 352).

185 Napokon pokiaľ ide o tvrdenie Rady, že dodatočné procesné záruky uplatnené v pre- jednávanej veci Komisiou v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Kadi zodpove- dajú zárukám uplatneným ňou samotnou v nadväznosti na rozsudok OMPI, ktoré boli schválené Súdom prvého stupňa v rozsudku PMOI I, toto tvrdenie nerešpektuje zásadné procesné rozdiely existujúce medzi oboma spomenutými režimami Spolo- čenstva pre zmrazenie finančných prostriedkov.

186 Režim Spoločenstva pre zmrazenie finančných prostriedkov dotknutý vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov OMPI a PMOI I, je totiž charakterizovaný kona- ním na dvoch úrovniach, na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva (rozsu- dok OMPI, bod 117). V tomto režime je právo na obhajobu najprv účinne zaručené v rámci vnútroštátneho konania, v ktorom má byť zainteresovanej osobe umožnené účinne vyjadriť svoj názor k dôkazom uvádzaným v jej neprospech (rozsudok OMPI, bod 119) pod dohľadom vnútroštátnych súdov alebo prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok OMPI, bod 121). Práve tieto záruky práva na obhajobu exis- tujúce na vnútroštátnej úrovni v rámci účinného súdneho preskúmania zbavujú in- štitúcie Spoločenstva akejkoľvek povinnosti znova stanoviť záruky týkajúce sa toho istého predmetu na úrovni Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok OMPI, body 121 až 125).

Tvrdenia účastníkov konania

189 Žalobca, ktorý sa odvoláva na rozsudok Súdneho dvora Kadi (body 283, 284, 355, 358, 360, 362, 369 a 370), tvrdí, že zásah do jeho vlastníckeho práva vyplývajúci z napadnu- tého nariadenia je z dôvodu jeho dĺžky trvania ešte závažnejší než zásah vyplývajúci z nariadenia č. 881/2002 dotknutého vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku.

II - 5248

KADI/KOMISIA

190 Žalobca tvrdí, že za týchto okolností nie je obmedzenie uložené napadnutým naria- dením odôvodnené, pretože toto nariadenie bolo prijaté bez akýchkoľvek záruk, kto- ré Súdny dvor považoval za zásadné požiadavky práva Spoločenstva, a neopiera sa o presvedčivé dôkazy, ale len o jednoduché tvrdenia.

191 Komisia s odvolaním sa najmä na body 355, 366, 369 a 370 rozsudku Súdneho dvora Kadi uvádza, že okolnosti tejto veci sú odlišné od okolností veci, ktorá viedla k vy- daniu uvedeného rozsudku. Komisia vo svojej korešpondencii so žalobcom jednak pripomenula, že osoby zapísané na zoznam výboru pre sankcie majú možnosť obrátiť sa priamo na kontaktné miesto OSN v New Yorku, pričom uviedla adresu oddelenia, s ktorým sa treba skontaktovať, a webovú stránku umožňujúcu získať obsiahlejšie informácie. Komisia dala tiež žalobcovi možnosť hájiť sa pred orgánmi Únie. Komisia sa domnieva, že takto správne vykonala postupy stanovené Súdnym dvorom.

194 Výhrady žalobcu týkajúce sa porušenia zásady proporcionality v súvislosti so zása- hom napadnutého nariadenia do jeho základného práva na ochranu vlastníckeho prá- va sú teda dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Hassan, bod 94).

195 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté nariadenie sa musí zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmavať ďalšie žalobné dôvody žaloby.

O trovách

196 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom žalobcu.

197 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie a členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Je teda opodstatnené nariadiť, aby Rada, Francúzska republika a Spojené kráľovstvo znášali svoje trovy konania.

II - 5250

3. Rada Európskej únie, Francúzska republika a Spojené kráľovstvo Veľ kej Bri- tánie a Severného Írska znášajú vlastné trovy konania.

Forwood Moavero Milanesi Schwarcz

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. septembra 2010.

Podpisy

II - 5251

ROZSUDOK

Z 30. 9. 2010 — VEC T-85/09

Konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5206

Návrhy účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5208

O skutkovom stave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5209

O právnom stave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5210

Predbežné úvahy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5210

O vhodnej úrovni súdneho preskúmania v prejednávanej veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5211

Tvrdenia účastníkov konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5248

Posúdenie Všeobecným súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5249

O trovách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . II - 5250

II - 5252