T-59/09
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62009TN0059
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009113SK.01003503.xml
16.5.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 113/35
Žaloba podaná 11. februára 2009 — Nemecko/Komisia
(vec T-59/09)
2009/C 113/73
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a B. Klein, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. decembra 2008 [SG.E.3/RG/mbp D(2008) 10067] poskytnúť súkromným žiadateľom, napriek nesúhlasu spolkovej vlády v zmysle článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1049/2001, prístup k dokumentom z konania o nesplnenie povinnosti členským štátom č. 2005/4569, ktoré pochádzali od nemeckých orgánov,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie z 5.decembra 2008 poskytnúť súkromným tretím osobám aj napriek nesúhlasu spolkovej vlády prístup k dokumentom z konania o nesplnenie povinnosti, ktoré pochádzali od nemeckých orgánov.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 ( 1 ) , v spojení so zásadou lojálnej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi podľa článku 10 ES.
Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 dáva členským štátom právomoc podmieniť zverejňovanie dokumentov ich orgánov, ktoré majú k dispozícii orgány Spoločenstva, ich súhlasom. Komisia nemá právo na vlastné podrobné skúmanie dôvodov odmietnutia prístupu k dokumentom podľa článku 4 ods. 1 až ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Judikatúra Súdneho dvora vo veci Švédsko/Komisia a i., C-64/05 P ( 2 ) stanovila taxatívne kritériá, podľa ktorých môže dotknutý orgán Spoločenstva tento nesúhlas obísť a vykonať vlastné posúdenie existencie dôvodov odmietnutia podľa článku 4 ods. 1 až ods. 3 nariadenia č. 1049/2001: Nesúhlas musí byť buď„absolútne neopodstatnený“ alebo nemá „žiadnu súvislosť“ s dôvodmi odmietnutia.
V súvislosti so zásadou lojálnej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi podľa článku 10 ES z toho vyplýva, že posúdenie existencie dôvodov odmietnutia podľa článku 4 ods. 1 až ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 spravidla prináleží členským štátom. Komisia sa môže nesúhlasu vzoprieť iba výnimočne, ak odôvodnenie členského štátu nedostatočne spĺňa tieto kritériá. To isté vyplýva aj z porovnania s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001. Obidve kritériá stanovené judikatúrou sú podstatnými formálnymi požiadavkami, ktoré sa obsahovo musia riadiť povinnosťou odôvodnenia podľa článku 253 ES. Kontrola legality, teda toho, či odmietnutie prístupu k dokumentom je v súlade s článkom 4 ods. 1 až ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, neprináleží Komisii, ale sudcovi Spoločenstva.
Podporne žalobkyňa uvádza, že ak by aj Súd prvého stupňa mal vykladať judikatúru vo veci C-64/05 P v tom zmysle, že nesúhlas členského štátu podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 je pre orgán Spoločenstva záväzný iba vtedy, ak je v súlade s článkom 4 ods. 1 až ods. 3 tohto nariadenia, Komisia by bola nanajvýš oprávnená k evidenčnej kontrole odôvodnenia uvedeného členským štátom. Odôvodnenie nesúhlasu Nemecka nemôže byť však nijako považované za zjavne nesprávne.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
( 2 ) Rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Švédsko/Komisia a i., C-64/05 P, Zb. s. I-113839.