T-97/09
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62009TN0097
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009129SK.01001501.xml
6.6.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 129/15
Žaloba podaná 4. marca 2009 — Nemecko/Komisia
(vec T-97/09)
2009/C 129/26
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma v spolupráci s C. von Donat, Rechtsanwalt)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie Komisie K(2008) 8465 v konečnom znení z 19. decembra 2008 o zrušení časti príspevku poskytnutého z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) v prospech operačného programu v regióne spolková krajina Sasko v Spolkovej republike Nemecko v rámci Cieľa 1 (1994 — 1999) podľa rozhodnutia Komisie K(94) 1939/4 z 5. augusta 1994, rozhodnutia Komisie K(94) 2273/4 z 22. augusta 1994 a rozhodnutia Komisie K(94) 1425 zo 6. septembra 1994,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2008) 8465 v konečnom znení z 19. decembra 2008, ktorým sa krátili finančné príspevky poskytnuté z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v prospech troch operačných programov v regióne spolková krajina Sasko v Spolkovej republike Nemecko v rámci Cieľa 1 (1994 — 1999).
Žalobkyňa svoju žalobu opiera o nasledujúce dôvody:
Po prvé, neexistuje žiadny právny základ pre paušálny výpočet a extrapoláciu finančných opráv počas programovacieho obdobia 1994 — 1999.
Po druhé, napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88 ( 1 ) , keďže neboli splnené podmienky pre krátenie príspevku. Komisia predovšetkým opomenula pojem „nezrovnalosť“ a nesprávne určila dôležité okolnosti skutkového stavu. Zistenie systematických chýb pri správe a kontrole sa opiera o nesprávne skutkové zistenia.
Subsidiárne žalobkyňa uvádza, že Komisia nevyužila priestor na voľnú úvahu, ktorý jej dáva článok 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88. Paušálne opravy boli neprimerané a extrapolácia sa vykonala nesprávne.
Okrem toho žalobkyňa namieta, že napadnuté rozhodnutie sa dostatočne neodôvodnilo. Nie je možné z neho vydedukovať, ako sa odvodila a odôvodnila výška uplatnených paušalizácií.
Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že žalovaná porušila zásadu partnerstva, keďže sa — aj napriek tomu, že funkčnosť systému správy a kontroly sa potvrdila v rámci správnej dohody — v napadnutom rozhodnutí dovoláva systematických nedostatkov v správnom a kontrolnom systéme.
( 1 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 vykonávajúceho nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom na jednej strane a ich činností a s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi na strane druhej [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1).