T-176/09
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62009TN0176
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2009153SK.01004802.xml
4.7.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 153/48
Žaloba podaná 6. mája 2009 — Government of Gibraltar/Komisia
(Vec T-176/09)
2009/C 153/92
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Government of Gibraltar (v zastúpení: D. Vaughan, QC, a M. Llamas, barrister)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie 2009/95/ES v rozsahu, v akom rozširuje lokalitu ES6120032 o oblasť britských pobrežných vôd Gibraltáru (vrátane vo vnútri a mimo lokality UKGIB0002) a oblasť šíreho mora,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ako aj na náhradu iných súvisiacich trov a nákladov.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa sa touto žalobou domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie 2009/95/ES z 12. decembra 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma druhý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v stredomorskom biogeografickom regióne [oznámené pod číslom K(2008) 8049] ( 1 ) v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vymedzuje lokalitu ES6120032 „Estrecho oriental“ tak, že zahŕňa pobrežné vody Gibraltáru (vrátane vo vnútri a mimo lokality UKGIB0002) a oblasť šíreho mora.
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tieto žalobné dôvody.
Po prvé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmluvou ES vzhľadom k tomu, že:
—
Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho právneho posúdenia tým, že v rozpore s článkom 299 ES označila oblasť jedného členského štátu, a to britských pobrežných vôd Gibraltáru, za súčasť iného členského štátu, a to Španielska,
—
bolo prijaté v rozpore s článkom 3 ods. 2 a článkom 4 ods.1 smernice 92/43/EHS ( 2 ) a v zjavnom rozpore so štruktúrou tejto smernice, keďže chce udeliť status „lokality európskeho významu“ širokej časti lokality ES6120032, ktorá sa nenachádza na španielskom území a ktorá patrí inému členskému štátu a v jasnom rozpore s článkom 2 tej istej smernice pre časť šíreho mora, ktorá nie je súčasťou európskeho územia členských štátov a nad ktorou Španielsko nevykonáva, ani nemôže vykonávať žiadnu právomoc alebo suverenitu,
—
obsahuje nesprávne právne posúdenie, pretože má v úmysle udeliť status „lokality európskeho významu“ a uplatniť povinnosti vyplývajúce zo smernice 92/43/EHS na časť lokality ES6120032, podliehajúcu španielskej suverenite, ktorá sa prekrýva s lokalitou UKGIB0002, podliehajúcou suverenite Spojeného kráľovstva, a tým má v úmysle uplatniť dva rozdielne a odlišné právne, trestnoprávne, správne a monitorovacie systémy na tú istú lokalitu,
—
bolo prijaté v rozpore s článkom 300 ods. 7 ES a s ustanoveniami časti XII Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982 (UNICLOS), Barcelonským dohovorom o ochrane Stredozemného mora z roku 1976 a Protokolom k uvedenému dohovoru z roku 1995, pretože Španielsku ukladá, aby v časti britských pobrežných vôd Gibraltáru, ktoré sú súčasťou lokality ES6120032, dodržiavalo tie isté povinnosti ochrany životného prostredia, ako sú povinnosti, ktoré musí v tej istej lokalite dodržiavať Spojené kráľovstvo (Gibraltár).
Po druhé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je poznačené zjavne nesprávnym skutkovým posúdením, ktoré viedlo Komisiu k nesprávnemu uplatneniu práva a k porušeniu zmluvy ES, pretože sa zakladá na nesprávnych a zavádzajúcich informáciách.
Po tretie žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou právnej istoty, keďže automatickým účinkom „prekrývajúceho sa“ vymedzenia týchto lokalít je uplatnenie dvoch právnych systémov (práva Gibraltáru a práva Španielska, preberajúceho smernicu 92/43/EHS) v tej istej oblasti a na ten istý účel.
Alternatívne žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou medzinárodného obyčajového práva uvedenou v článkoch 2, 3, 89 a článku 137 ods. 1 UNICLOS. Žalobkyňa okrem toho alternatívne tvrdí, že rozhodnutie v rozsahu, v akom vymedzuje lokalitu ES6120032 tak, že zahŕňa britské pobrežné vody Gibraltáru, je v rozpore so zásadou medzinárodného obyčajového práva, podľa ktorej je pobrežné more široké aspoň 3 námorné míle.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 43, 2009, s. 393 .
( 2 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102.