C-93/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CA0093
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011370SK.01001201.xml
17.12.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 370/12
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 27. októbra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof — Nemecko) — Finanzamt Essen-NordOst/GFKL Financial Services AG
(Vec C-93/10) ( 1 )
(Šiesta smernica o DPH - Článok 2 bod 1 a článok 4 - Pôsobnosť - Pojmy „poskytovanie služieb za protihodnotu“ a „hospodárska činnosť“ - Predaj pohľadávok neuhradených po lehote ich splatnosti - Predajná cena týchto pohľadávok nižšia ako ich nominálna hodnota - Prevzatie vymáhania uvedených pohľadávok a rizika platobnej neschopnosti dlžníkov kupujúcim)
2011/C 370/17
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesfinanzhof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Finanzamt Essen-NordOst
Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: GFKL Financial Services AG
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesfinanzhof — Výklad článku 2 bodu 1, článku 4, článku 11 časti A písm. a), ako aj článku 13 časti B písm. d) bodov 2 a 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Pojmy poskytovanie služieb za odplatu a hospodárska činnosť — Faktoring — Odkúpenie pohľadávok neuhradených po lehote ich splatnosti za cenu vypočítanú na základe pravdepodobnosti platobnej neschopnosti dlžníkov — Prevzatie vymáhania pohľadávok a rizika platobnej neschopnosti faktorom
Výrok
rozsudku
Článok 2 bod 1 a článok 4 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt, ktorý na svoje vlastné riziko nakupuje pohľadávky neuhradené po lehote ich splatnosti za nižšiu cenu, ako je ich nominálna hodnota, neposkytuje služby za protihodnotu v zmysle uvedeného článku 2 bodu 1 a nevykonáva hospodársku činnosť, ktorá by spadala do rámca pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ rozdiel medzi nominálnou hodnotou uvedených pohľadávok a ich kúpnou cenou odráža skutočnú hospodársku hodnotu dotknutých pohľadávok v čase ich postúpenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 134, 22.5.2010 .