← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.6.2011

C-201/10

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62010CA0201

C_2011194SK.01000701.xml

2.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 194/7

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. mája 2011 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Finanzgericht Hamburg — Nemecko) — Ze Fu Fleischhandel GmbH (C-201/10), Vion Trading GmbH (C-202/10)/Hauptzollamt Hamburg-Jonas

(Spojené veci C-201/10 a C-202/10) ( 1 )

(Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 - Ochrana finančných záujmov Európskej únie - Článok 3 - Vrátenie vývozných náhrad - Tridsaťročná premlčacia doba - Pravidlo premlčania, ktoré je súčasťou všeobecného občianskeho práva členského štátu - „Analogické“ uplatnenie - Zásada právnej istoty - Zásada legitímnej dôvery - Zásada proporcionality)

2011/C 194/08

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Ze Fu Fleischhandel GmbH (C-201/10), Vion Trading GmbH (C-202/10)

Žalovaný: Hauptzollamt Hamburg-Jonas

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht HamburgVýklad článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340) — Vymáhanie vývoznej náhrady neoprávnene poskytnutej vývozcovi z dôvodu nezrovnalostí, ktorých sa dopustil — Uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej premlčaciu dobu 30 rokov — Zásady právnej istoty a proporcionality

Výrok

rozsudku

1.

Za okolností, aké sú vo veciach samých, zásade právnej istoty v zásade neodporuje, keď v kontexte ochrany finančných záujmov Európskej únie definovanej nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a pri uplatnení článku 3 ods. 3 tohto nariadenia, vnútroštátne orgány a súdy členského štátu uplatňujú na spory týkajúce sa vrátenia neoprávnene poskytnutých vývozných náhrad „analogicky“ premlčaciu dobu vychádzajúcu z vnútroštátneho ustanovenia všeobecného práva, avšak za podmienky, že také uplatnenie vyplýva zo súdnej praxe dostatočne predvídateľnej, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Za okolností, aké sú vo veciach samých, odporuje zásade proporcionality, v rámci možnosti, ktorú členským štátom ponúka článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, uplatňovanie tridsaťročnej premlčacej doby na spory týkajúce sa vrátenia neoprávnene získaných vývozných náhrad.

3.

Za okolností, aké sú vo veciach samých, odporuje zásade právnej istoty, aby „dlhšia“ premlčacia doba v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95 mohla vyplývať z premlčacej doby vo všeobecnom práve skrátenej prostredníctvom judikatúry tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade so zásadou proporcionality, keďže za takých okolností je v každom prípade uplatniteľná štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 209, 31.7.2010 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-201/10 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik