C-235/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CA0235
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011130SK.01000801.xml
30.4.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 130/8
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 3. marca 2011 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Cour de cassation du Grand-Duché de Luxembourg) — David Claes/Landsbanki Luxembourg SA, v likvidácii
(Spojené veci C-235/10 až C-239/10) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 98/59/ES - Hromadné prepúšťanie - Okamžité skončenie pracovnej zmluvy v dôsledku súdneho rozhodnutia nariaďujúceho zrušenie a likvidáciu zamestnávateľa právnickej osoby - Neprerokovanie so zástupcami zamestnancov - Likvidátor chápaný ako zamestnávateľ)
2011/C 130/14
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation du Grand-Duché de Luxembourg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: David Claes (C-235/10), Sophie Jeanjean (C-236/10), Miguel Rémy (C-237/10), Volker Schneider (C-238/10), Xuan-Mai Tran (C-239/10)
Žalovaná: Landsbanki Luxembourg SA, v likvidácii
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Luxembursko) — Výklad článkov 1, 2 a 3 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327) — Vnútroštátne ustanovenia, ktoré stanovujú okamžité zrušenie pracovnej zmluvy v nadväznosti na súdne rozhodnutie o konkurze v dôsledku ukončenia podnikateľskej činnosti — Neprerokovanie so zástupcami zamestnancov pred uvedeným prepúšťaním — Likvidátor chápaný ako zamestnávateľ
Výrok
rozsudku
1.
Články 1 až 3 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa majú vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na ukončenie činnosti podniku, ktorý je zamestnávateľom, v dôsledku súdneho rozhodnutia nariaďujúceho jeho zrušenie a likvidáciu z dôvodu platobnej neschopnosti, aj keď v prípade takéhoto zrušenia vnútroštátna právna úprava stanovuje okamžité ukončenie pracovných zmlúv zamestnancov.
2.
Povinnosti vyplývajúce z článkov 2 a 3 smernice 98/59 sa musia plniť až do úplného zániku právnej subjektivity podniku, ktorého zrušenie a likvidácia boli nariadené. Povinnosti, ktoré prislúchajú zamestnávateľovi na základe týchto článkov, musí vykonať vedenie dotknutého podniku, ak pokračuje vo výkone svojej činnosti, hoci s obmedzenými právomocami, pokiaľ ide o riadenie tohto podniku, alebo jeho likvidátor v prípade, že tento likvidátor úplne prevzal riadenie uvedeného podniku.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 209, 31.7.2010 .