← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.1.2012

C-282/10

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62010CA0282

C_2012073SK.01000202.xml

10.3.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/2

Rozsudok

Súdneho dvora (veľká komora) z 24. januára 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Maribel Dominguez/Centre informatique du Centre Ouest Atlantique, Préfet de la région Centre

(Vec C-282/10) ( 1 )

(Sociálna politika - Smernica 2003/88/ES - Článok 7 - Právo na platenú ročnú dovolenku - Podmienka vzniku nároku stanovená vnútroštátnou právnou úpravou - Neprítomnosť pracovníka - Dĺžka trvania práva na dovolenku v závislosti od povahy neprítomnosti - Vnútroštátna právna úprava odporujúca smernici 2003/88 - Úloha vnútroštátneho súdu)

2012/C 73/03

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Maribel Dominguez

Odporcovia: Centre informatique du Centre Ouest Atlantique, Préfet de la région Centre

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381) — Platená ročná dovolenka pracovníkov — Vznik nároku na dovolenku nezávisle od povahy neprítomnosti pracovníka a dĺžky jej trvania — Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytnutie dovolenky skutočným výkonom práce v minimálnej dĺžke desať dní v priebehu referenčného roku — Povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s právom Únie

Výrok

rozsudku

1.

Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo vnútroštátnej praxi, podľa ktorých právo na platenú ročnú dovolenku podlieha podmienke skutočného výkonu práce v minimálnej dĺžke desať dní alebo jeden mesiac počas referenčného obdobia.

2.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či môže dospieť k výkladu vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje zahrnúť neprítomnosť pracovníka na pracovisku z dôvodu úrazu na ceste do práce pod niektorý z prípadov spomínaných v článku L. 223-4 Zákonníka práce, pričom zohľadní vnútroštátne právo ako celok, predovšetkým uvedený článok Zákonníka práce, a uplatní výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice 2003/88 a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou.

V prípade, že taký výklad nie je možný, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa vzhľadom na právnu povahu žalovaných vo veci samej voči nim možno dovolávať priameho účinku článku 7 ods. 1 smernice 2003/88.

V prípade, že vnútroštátny súd nedospeje k riešeniu stanovenému v článku 7 smernice 2003/88, sa však účastník konania, ktorý bol poškodený nesúladom vnútroštátneho práva s právom Únie, môže odvolať na rozsudok z 19. novembra 1991, Francovich a i. (C-6/90 a C-9/90), aby mu prípadne bola priznaná náhrada utrpenej škody.

3.

Článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v závislosti od príčiny neprítomnosti pracovníka čerpajúceho nemocenskú dovolenku stanovuje dĺžku platenej ročnej dovolenky, ktorá prekračuje minimálnu dĺžku štyroch týždňov, ktorú zaručuje táto smernica, alebo sa jej rovná.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 234, 28.8.2010 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-282/10 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik