← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.12.2011

C-384/10

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62010CA0384

C_2012039SK.01000402.xml

11.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 39/4

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. decembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België — Belgicko) — Jan Voogsgeerd/Navimer SA

(Vec C-384/10) ( 1 )

(Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Pracovná zmluva - Voľba zmluvných strán - Kogentné ustanovenia právneho poriadku uplatniteľného pri absencii voľby - Určenie tohto právneho poriadku - Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu vo viac ako jednom zmluvnom štáte)

(2012/C 39/06)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van België

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Jan Voogsgeerd

Žalovaná: Navimer SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van België — Výklad článku 6 ods. 2 písm. b) Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. ES L 266, s. 1, Ú. v. EÚ C 169, s. 10) — Rozhodné právo pri absencii voľby — Pracovná zmluva — Zamestnanec, ktorý zvyčajne nevykonáva prácu v jednom a tom istom štáte — Prvý strojvodca na lodi

Výrok

rozsudku

1.

Článok 6 ods. 2 dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý vo veci rozhoduje, musí najprv preskúmať, či zamestnanec pri plnení zmluvy obvykle vykonáva svoju prácu v rovnakom štáte, ako je štát, v ktorom alebo z ktorého vzhľadom na všetky okolnosti, ktorými sa vyznačuje táto činnosť, zamestnanec plní podstatnú časť svojich povinností voči svojmu zamestnávateľovi.

2.

Za predpokladu, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že vzhľadom na článok 6 ods. 2 písm. a) tohto dohovoru nemôže rozhodovať o spore, ktorý mu bol predložený, článok 6 ods. 2 písm. b) tohto dohovoru sa má vykladať takto:

pojem „prevádzkareň zamestnávateľa, ktorá zamestnanca najala“ sa má chápať v tom zmysle, že odkazuje výlučne na prevádzkareň, ktorá najala zamestnanca, a nie na prevádzkareň, s ktorou má väzbu pri skutočnom výkone svojej práce,

právna subjektivita nepredstavuje požiadavku, ktorej musí vyhovovať prevádzkareň zamestnávateľa v zmysle tohto ustanovenia,

prevádzkareň iného podniku, ako je ten, ktorý je formálne uvedený ako zamestnávateľ, s ktorým má tento podnik väzby, možno považovať za „prevádzkareň“ v zmysle článku 6 ods. 2 písm. b) tohto dohovoru vtedy, ak objektívne okolnosti umožňujú preukázať existenciu reálnej situácie, ktorá sa odlišuje od situácie vyplývajúcej z ustanovení zmluvy, a to aj vtedy, ak na tento druhý podnik nebola formálne prevedená riadiaca právomoc.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 317, 20.11.2010 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-384/10 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik