C-416/10

(Vec C-416/10) ( 1 )

(Článok 267 ZFEÚ - Zrušenie súdneho rozhodnutia - Vrátenie veci na konanie príslušnému súdu - Povinnosť podriadiť sa zrušujúcemu rozhodnutiu - Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Možnosť - Životné prostredie - Aarhuský dohovor - Smernica 85/337/EHS - Smernica 96/61/ES - Účasť verejnosti na rozhodovacom konaní - Výstavba skládky odpadu - Žiadosť o povolenie - Obchodné tajomstvo - Neoznámenie dokumentu verejnosti - Účinok na platnosť rozhodnutia o povolení skládky - Náprava - Posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie - Konečné stanovisko predchádzajúce pristúpeniu členského štátu k Únii - Časová pôsobnosť smernice 85/337 - Súdny prostriedok nápravy - Predbežné opatrenia - Odklad vykonateľnosti - Zrušenie napadnutého rozhodnutia - Právo vlastniť majetok - Zásah)

2013/C 63/02

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Najvyšší súd Slovenskej republiky — Výklad článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ako aj článku 267 ZFEÚ smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), a najmä jej článkov 1, 6, 15 a 15a, smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), a najmä jej článkov 2 a 10a, ako aj článkov 6 a 9 (Aarhuského) dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uzatvoreného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1) — Výstavba skládky odpadu — Posudzovanie vplyvov tohto projektu na životné prostredie — Účasť verejnosti na rozhodovacom procese — Možnosť súdu členského štátu obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa toho, že sa má aj bez návrhu uplatniť právo Únie týkajúce sa ochrany životného prostredia, hoci ústavný súd tohto členského štátu vylúčil takéto uplatnenie rozhodnutím, ktorým je vnútroštátny súd viazaný

Výrok

rozsudku

1.

Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, akým je súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, má povinnosť obrátiť sa z vlastného podnetu na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, aj keď rozhoduje vo veci, ktorá mu bola vrátená na konanie po tom, ako bolo jeho prvé rozhodnutie zrušené ústavným súdom dotknutého členského štátu a vnútroštátne pravidlo mu stanovuje povinnosť rozhodnúť v spore v zmysle právneho názoru vyjadreného týmto ústavným súdom.

—

nebráni tomu, aby neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii v priebehu prvostupňového správneho konania územné rozhodnutie, o aké ide vo veci samej, mohlo byť napravené v priebehu druhostupňového správneho konania pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že náprava v tomto štádiu konania umožní dotknutej verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

3.

Článok 15a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej nariadením č. 166/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že členovia dotknutej verejnosti musia mať príležitosť v rámci opravného prostriedku stanoveného v tomto ustanovení obrátiť sa na súd alebo nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona, ktorý má právomoc nariadiť predbežné opatrenia takej povahy, aby sa dočasne odložilo uplatňovanie povolenia v zmysle článku 4 uvedenej smernice, kým sa čaká na konečné rozhodnutie, ktoré má byť vydané.

4.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu prijaté v rámci vnútroštátneho konania, ktorým sa vykonávajú povinnosti vyplývajúce z článku 15a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej nariadením č. 166/2006, a článku 9 ods. 2 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005, zrušujúce povolenie vydané v rozpore s ustanoveniami uvedenej smernice nemôže samo osebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa zakotveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie.