Súdny dvor Európskej únie·15.3.2012

C-453/10

Mení

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62010CA0453
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2012133SK.01000701.xml

5.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 133/7

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) z 15. marca 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Prešov — Slovensko) — Jana Pereničová, Vladislav Perenič/S.O.S. financ, spol. s r.o.

(Vec C-453/10) ( 1 )

(Ochrana spotrebiteľa - Zmluva o spotrebiteľskom úvere - Uvedenie nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov - Vplyv nekalých obchodných praktík a nekalých podmienok na platnosť zmluvy ako celku)

2012/C 133/11

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresný súd Prešov

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Jana Pereničová, Vladislav Perenič

Žalovaný: S.O.S. financ, spol. s r.o.

Predmet veci

Návrh na začatia prejudiciálneho konania — Okresný súd Prešov — Výklad článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. ES L 149, s. 22) — Zmluva o spotrebiteľskom úvere stanovujúca úžernícku úrokovú sadzbu — Vplyv nekalých obchodných praktík a nekalých podmienok na platnosť zmluvy ako celku

Výrok

rozsudku

Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Uvedená smernica však nebráni tomu, aby členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.

Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak vo veci samej je. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 328, 4.12.2010 .