C-499/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CA0499
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012049SK.01001201.xml
18.2.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 49/12
Rozsudok
Súdneho dvora (siedma komora) z 21. decembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Brugge — Belgicko) — Vlaamse Oliemaatschappij NV/FOD Financiën
(Vec C-499/10) ( 1 )
(Šiesta smernica o DPH - Osoby povinné platiť daň - Tretie osoby zodpovedné spoločne a nerozdielne - Úprava iného skladovania, než je režim colného skladovania - Spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa skladu a zdaniteľnej osoby, ktorá je majiteľom tovaru - Dobrá viera alebo neexistencia zavinenia alebo nedbanlivosti prevádzkovateľa skladu)
2012/C 49/18
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank van eerste aanleg te Brugge
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Vlaamse Oliemaatschappij NV
Žalovaný: FOD Financiën
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Rechtbank van eerste aanleg te Brugge — Výklad článku 21 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Osoby povinné platiť daň — Tretie osoby zodpovedné spoločne a nerozdielne — Vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej je prevádzkovateľ skladu spoločne a nerozdielne zodpovedný za zaplatenie dane dlžnej zo strany zdaniteľnej osoby, ktorá je vlastníkom tohto tovaru, ktorý sa nachádza v režime uskladňovania odlišnom od colného uskladňovania, aj v prípade, keď prevádzkovateľ uvedeného skladu koná v dobrej viere alebo mu nemožno pripísať chybu alebo nedbanlivosť
Výrok
rozsudku
Článok 21 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenený a doplnený smernicou Rady 2001/115/ES z 20. decembra 2001, sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členským štátom stanoviť, že prevádzkovateľ iného skladu, než je colný sklad, spoločne a nerozdielne ručí za daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný zaplatiť majiteľ ako zdaniteľná osoba za dodávky tovaru za protihodnotu z tohto skladu, a to ani v prípade, keď prevádzkovateľ uvedeného skladu koná v dobrej viere alebo mu nemožno pripísať chybu alebo nedbanlivosť.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2011 .