C-512/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CA0512
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013225SK.01000202.xml
3.8.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 225/2
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 30. mája 2013 — Európska komisia/Poľská republika
(Vec C-512/10) ( 1 )
(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Doprava - Smernica 91/440/EHS - Rozvoj železníc Spoločenstva - Smernica 2001/14/ES - Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry - Článok 6 ods. 2 a 3 smernice 2001/14 - Trvalý nedostatok finančnej rovnováhy - Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 3 a 4 smernice 91/440 - Neexistencia stimulačných opatrení pre manažéra infraštruktúry - Článok 7 ods. 3 a článok 8 ods. 1 smernice 2001/14 - Výpočet poplatku za minimálny prístup)
2013/C 225/03
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: H. Støvlbæk a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Poľská republika (v zastúpení: M. Szpunar, K. Bożekowska-Zawisza a M. Laszuk, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, T. Müller a J. Očková, splnomocnení zástupcovia), Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato)
Predmet veci
Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote všetkých ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 6 ods. 3 a s prílohou II smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva (Ú. v. ES L 237, s. 25; Mim. vyd. 07/001, s. 341), ako aj s článkom 4 ods. 2, článkom 6 ods. 1 až 3, článkom 7 ods. 3, článkom 8 ods. 1 a článkom 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú. v. ES L 75, s. 29; Mim. vyd. 07/005, s. 404)
Výrok
rozsudku
1.
Poľská republika si tým, že neprijala stimulačné opatrenia, ktoré majú podnecovať manažéra infraštruktúry k znižovaniu nákladov spojených s poskytovaním infraštruktúry a úrovne prístupových poplatkov, ako aj tým, že umožnila, aby boli zahrnuté do výpočtu poplatkov za minimálny prístupový balík a traťový prístup k servisným zariadeniam náklady, ktoré nemožno považovať za priamo vynaložené na prevádzku vlaku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004.
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3.
Európska komisia, Poľská republika, Česká republika a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011 .