← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.3.2011

C-194/10

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62010CB0194

C_2011252SK.01000801.xml

27.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 252/8

Uznesenie

Súdneho dvora (šiesta komora) z 24. marca 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I — Nemecko) — Robert Nicolaus Abt a i./Hypo real Estate Holding AG

(Vec C-194/10) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Relevantnosť otázky - Nedostatok právomoci)

2011/C 252/13

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht München I

Účastníci konania

Žalobcovia: Robert Nicolaus Abt, Daniela Kalwarowskyj, Mangusta Beteiligungs GmbH, Karsten Trippel, VC-Services GmbH, Henning Hahmann

Žalovaná: Hypo real Estate Holding AG

Vedľajší účastníci konania : Klaus E. H. Zapf, Inge Jung-Arend

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Landgericht München I — Výklad článku 297 ES a článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, s. 17) — Lehota na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti registrovanej na regulovanom trhu — Vnútroštátna právna úprava, ktorá stráca účinnosť uplynutím lehoty na prebratie smernice, ktorá upravuje lehotu na zvolanie valného zhromaždenia kratšiu než je minimálna lehota stanovená v smernici — Ustanovenie spôsobilé vážne znemožniť smernicou predpísaný cieľ so zreteľom na vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej ostávajú určité rozhodnutia valného zhromaždenia platné po ich zápise do obchodného registra aj v tom prípade, keď sú v súdnom konaní vyhlásené za neplatné

Výrok

Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc pre poskytnutie odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht München I.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 195, 17.7.2010 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-194/10 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik