C-534/10

Brookfield New Zealand Ltd, so sídlom v Havelock North (Nový Zéland),

Elaris SNC, so sídlom v Angers (Francúzsko),

v zastúpení: M. Eller, avvocato,

odvolateľky,

ďalší účastníci konania:

Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), v zastúpení: M. Ekvad a M. Lightbourne, splnomocnení zástupcovia,

tajomník: R. Şereş,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. júla 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

na území spoločenstva dlhšie než jeden rok pred vyššie uvedeným dátumom;

…“

3

Článok 55 ods. 4 nariadenia č. 2100/94 spresňuje právomoci CPVO týkajúce sa konania o udelení práva Spoločenstva k odrodám rastlín:

„Úrad prostredníctvom všeobecných pravidiel alebo žiadostí v individuálnych prípadoch stanoví, kedy, kde a v akom množstve a kvalite sa má odovzdať materiál na odborné preskúmanie a referenčné vzorky.“

4

5

Článok 73 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia s nadpisom „Žaloby proti rozhodnutiam odvolacích senátov“ stanovuje:

„1. Rozhodnutia odvolacích senátov o sťažnostiach možno napadnúť žalobou pred Súdnym dvorom.

2. Žaloba môže byť vznesená z dôvodu nedostatočnej kompetencie, porušenia základných procedurálnych požiadaviek, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo právnej normy, [ktorá sa týka] ich uplatňovania, alebo zneužitia právomoci.

3. Súdny dvor bude mať právomoc zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutia.“

6

Dňa 18. januára 1999 Konsortium Südtiroler Baumschuler (ďalej len „KSB“), ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Schniga GmbH (ďalej len „Schniga“), podala na CPVO žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrodám rastlín týkajúcu sa odrody jabĺk (Malus Mill) Gala Schnitzer pôvodne označenej Schniga.

9

CPVO poveril Bundessortenamt (Spolkový úrad pre odrody rastlín, Nemecko), aby vykonal odborné preskúmanie podľa článku 55 ods. 1 nariadenia č. 2100/94.

10

Listom z 26. januára 1999 CPVO požiadal KSB, aby jemu a Bundessortenamtu v období od 1. do 15. marca 1999 odovzdala materiál potrebný na odborné preskúmanie. CPVO tiež spresnil, že KSB musí dodržať všetky fytosanitárne a colné podmienky, ktoré sa vzťahujú na zasielanie materiálu.

11

Dňa 3. mája 1999 Bundessortenamt oznámil KSB, že materiál bol doručený v stanovenej lehote a že je vhodný. Okrem toho uviedol, že predložený Európsky rastlinný pas postačuje na odborné preskúmanie a preskúmanie hmotnoprávnych podmienok na udelenie práv Spoločenstva k odrodám rastlín. Bundessortenamt však zároveň požiadal o kópiu úradného potvrdenia, že predložený materiál neobsahuje vírusy.

15

V roku 2001 KSB oznámila Bundessortenamtu, že nemôže predložiť požadovaný listinný dôkaz. Ukázalo sa, že materiál predložený na odborné preskúmanie v marci 1999 obsahoval vírusy. Bundessortenamt preto oznámil CPVO svoj zámer zneškodniť infikovaný materiál s cieľom zabrániť rozšíreniu infekcie na iné rastliny.

16

Elektronickou poštou z 13. júna 2001 CPVO oznámil KSB, že po dohode s Bundessortenamtom jej bolo umožnené predložiť nový rastlinný materiál neobsahujúci vírusy na účely opätovného preskúmania žiadosti. CPVO odôvodnil svoje rozhodnutie skutočnosťou, že zaslané pokyny týkajúce sa fytosanitárneho stavu materiálu neboli dostatočne jasné, pretože v nich nebolo spresnené, že tento materiál nesmie byť infikovaný vírusom. KSB tak nemohla byť pripísaná zodpovednosť za situáciu.

17

Dňa 11. apríla 2007 spoločnosť Brookfield podala na základe článkov 67 až 72 nariadenia č. 2100/94 odvolanie proti rozhodnutiam tohto výboru.

21

Sporným rozhodnutím odvolací senát zrušil rozhodnutie uvedeného výboru a takisto zamietol žiadosť o udelenie práva k odrode Gala Schnitzer. Uvedený senát sa predovšetkým domnieval, že z článku 61 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2100/94 nevyplýva možnosť CPVO povoliť KSB odovzdanie nového materiálu, pretože KSB nevyhovela individuálnym žiadostiam v zmysle článku 55 ods. 4 uvedeného nariadenia obsiahnutým v listoch z 26. januára 1999 a 25. marca 1999.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

22

Žalobou podanou 4. apríla 2008 Schniga podala na Súd prvého stupňa návrh, aby zrušil sporné rozhodnutie na základe týchto žalobných dôvodov:

23

Elaris a Brookfield sa zúčastnili konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci konania podporujúci CPVO. V priebehu pojednávania CPVO zmenil svoje návrhy a pripojil sa na stranu spoločnosti Schniga.

24

Všeobecný súd sa po tom, čo rozhodol, že prvý žalobný dôvod spoločnosti Schniga je neprípustný, priklonil k prípustnosti tretieho žalobného dôvodu, ktorú Elaris a Brookfield spochybnili.

25

Všeobecný súd v tejto súvislosti v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolací senát právne kvalifikoval listy z 26. januára a 25. marca 1999, takže táto kvalifikácia podliehala preskúmaniu z jeho strany.

29

Navyše Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku zdôraznil, že taká miera voľnej úvahy umožňuje, aby sa CPVO uistil, že jeho individuálne žiadosti budú jasné, a aby ostatní žiadatelia jednoznačne poznali svoje práva a povinnosti.

30

Všeobecný súd po tom, čo pripomenul všetku komunikáciu medzi CPVO a KSB, v bode 75 napadnutého rozsudku konštatoval, že listy z 26. januára a 25. marca 1999 obsahovali nepresnosť týkajúcu sa skutočnosti, že rastlinný materiál, ktorý mal byť odovzdaný na odborné preskúmanie, nesmel byť infikovaný vírusmi, a v dôsledku toho bola elektronická pošta z 13. júna 2001 určená na nápravu tejto nepresnosti.

31

Po druhé Všeobecný súd zamietol tvrdenia spoločností Elaris a Brookfield založené na údajnom zlom úmysle KSB počas konania o preskúmaní jej žiadosti ako neúčinné a uviedol, že článok 80 nariadenia č. 2100/94 nie je v prejednávanom prípade relevantný.

v prvom rade zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol vo veci,

—

subsidiárne rozhodol s konečnou platnosťou a zamietol žalobu na prvom stupni a

—

zaviazal Schniga na náhradu trov konania.

34

35

Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú dva odvolacie dôvody založené po prvé na porušení článku 73 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 a po druhé na porušení článku 55 ods. 4 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 61 ods. 1 písm. b) a článkom 80 tohto nariadenia zo strany Všeobecného súdu.

O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 73 ods. 2 nariadenia č. 2100/94

Tvrdenia účastníkov konania

36

Odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že prekročil svoju právomoc súdneho preskúmania, keď opätovne preskúmal skutkové okolnosti v rámci tretieho žalobného dôvodu, o ktorom rozhodoval. V napadnutom rozsudku tak bolo vykonané nové posúdenie významu a rozsahu listov CPVO z 26. januára a 25. marca 1999. Podľa článku 73 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 sa však právomoc Všeobecného súdu obmedzovala na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacieho senátu.

Pokiaľ však ide o článok 63 nariadenia č. 40/94, ktorého znenie je totožné so znením článku 73 nariadenia č. 2100/94, Súdny dvor opakovane rozhodol, že Všeobecný súd je povolaný posudzovať zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT, pričom preskúmava uplatňovanie práva Únie, ktoré odvolacie senáty vykonávajú najmä vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré sú im predložené. Všeobecný súd tak v rámci článku 63 nariadenia č. 40/94, tak ako ho vykladá Súdny dvor, môže vykonať úplné preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov ÚHVT na účely zistenia, či tieto senáty správne právne posúdili skutkové okolnosti sporu, alebo či pri posúdení skutkových okolností, ktoré boli predložené týmto senátom, nedošlo k pochybeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2008, Les Éditions Albert René/ÚHVT, C-16/06 P, Zb. s. I-10053 , body 38 a 39).

40

Súdny dvor v tejto súvislosti uznal podobnú právomoc Všeobecného súdu, pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí CPVO alebo jeho odvolacích senátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Schräder/CPVO, C-38/09 P, Zb. s. I-3209 , bod 69).

41

V prejednávanom prípade Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku usúdil, že listy z 26. januára a 25. marca 1999 obsahovali individuálne žiadosti.

42

V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky Všeobecnému súdu po prvé vytýkajú, že usúdil, že článok 55 ods. 4 nariadenia č. 2100/94 umožňuje CPVO predložiť individuálnu žiadosť týkajúcu sa odovzdania sanitárnych dokumentov, ktorá je odlišná od žiadosti o odovzdanie rastlinného materiálu potrebného na odborné preskúmanie.

45

Po druhé Všeobecný súd porušil článok 55 ods. 4 v spojení s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2100/94, keď rozhodol, že CPVO mohol povoliť odovzdanie nového rastlinného materiálu po uplynutí lehoty uvedenej v prvej žiadosti o materiál. Okrem toho sa odvolateľky domnievajú, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že slovné spojenie „čo najskôr“ obsiahnuté v liste z 25. marca 1999 nemohlo byť považované za lehotu, ktorá sa týka individuálnej žiadosti.

46

Po tretie odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že uznal CPVO diskrečnú právomoc, keď mu umožnil, aby sám napravil nepresnosti svojich individuálnych žiadostí, avšak bez toho, aby využil osobitný postup stanovený v článku 80 nariadenia č. 2100/94, ako aj to, že rozhodol, že otázka údajného zlého úmyslu žiadateľa nebola relevantná.

Posúdenie Súdnym dvorom

50

Najskôr treba totiž na jednej strane zdôrazniť, že úloha CPVO sa vyznačuje vedeckou a technickou zložitosťou podmienok preskúmania žiadostí o udelenie práva Spoločenstva k odrodám, takže CPVO musí byť v rámci výkonu jeho funkcií priznaná určitá miera voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Schräder/CPVO, už citovaný, bod 77). Okrem toho vzhľadom na túto širokú mieru voľnej úvahy CPVO môže v prípade, ak to považuje za nevyhnutné, zohľadniť skutočnosti a dôkazy oneskorene označené alebo predložené (pozri analogicky, čo sa týka ÚHVT, rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C-29/05 P, Zb. s. I-2213 , bod 42).

51

Na druhej strane CPVO ako orgán Únie podlieha zásade riadnej správy vecí verejných, podľa ktorej má povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti veci a zhromaždiť všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné pre výkon svojej voľnej úvahy. Navyše CPVO, ako zdôraznil Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku, musí zabezpečiť riadny priebeh a efektívnosť konaní, ktoré uskutočňuje.

52

Na základe týchto konštatovaní treba po prvé pripomenúť, že z článku 55 ods. 4 nariadenia č. 2100/94 vyplýva, že CPVO prostredníctvom všeobecných pravidiel alebo žiadostí v individuálnych prípadoch stanoví, kedy, kde a v akom množstve a kvalite sa má odovzdať materiál na odborné preskúmanie a referenčné vzorky.

56

V tejto súvislosti odvolateľky nie sú na jednej strane oprávnené tvrdiť, že Všeobecný súd mal rozhodnúť, že CPVO mal zamietnuť žiadosť KSB o udelenie práva Spoločenstva k odrodám na základe článku 61 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2100/94. Toto ustanovenie sa totiž uplatní v prípade, že CPVO konštatuje, že žiadateľ nevyhovel individuálnej žiadosti v stanovenej lehote. Ako však správne konštatoval Všeobecný súd, v prejednávanom prípade sa CPVO domnieval, že KSB nemohla vyhovieť pôvodnej individuálnej žiadosti z dôvodu jej nepresnosti. CPVO preto nemohol zamietnuť žiadosť o udelenie práva Spoločenstva k odrodám, ktorú podala KSB, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

57

Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého mal Všeobecný súd zohľadniť zlý úmysel KSB, treba konštatovať, že odvolateľky nespresnili, v akom rozsahu sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 80 napadnutého rozsudku rozhodol, že konanie KSB nesúviselo s otázkou, či CPVO mal možnosť napraviť nepresnosť svojich individuálnych žiadostí.

58

Navyše treba konštatovať, že odvolateľky neuviedli nijakú skutočnosť, ktorá by spochybnila toto posúdenie.

O trovách

62

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže CPVO navrhol zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.

Odvolanie sa zamieta.