← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.12.2010

C-534/10

ZamietaPotvrdzuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62010CN0534

C_2011038SK.01000202.xml

5.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 38/2

Odvolanie podané 17. decembra 2010: Brookfield New Zealand Ltd, Elaris SNC proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 13. septembra 2010 vo veci T-135/08, Schniga/CPVO — Elaris a Brookfield New Zealand (Gala Schnitzer)

(Vec C-534/10 P)

2011/C 38/03

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Brookfield New Zealand Ltd, Elaris SNC (v zastúpení: M. Eller, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín, Schniga GmbH

Návrhy odvolateľov

zrušiť napadnutý rozsudok,

vrátiť vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu alebo, aby prípadne Súdny dvor konečným rozsudkom zamietol žalobu podanú spoločnosťou Schniga GmbH, a v dôsledku toho potvrdil rozhodnutie odvolacieho výboru CPVO z 21. novembra 2007 vo veciach A-003/2007 a A-004/2007,

rozhodnúť o náhrade trov konania odvolateľov.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolatelia na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého rozsudku predkladajú tieto odvolacie dôvody:

I. Neprípustnosť tretieho žalobného dôvodu predloženého žalobkyňou Schniga GmbH. Nesprávne preskúmanie skutkového stavu odvolacím výborom. Porušenie článku 73 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 ( 1 ) (ďalej len „nariadenie“).

Tretí žalobný dôvod predložený žalobkyňou Schniga GmbH na podporu žaloby o neplatnosť rozhodnutia odvolacieho výboru, ktorý bol v napadnutom rozsudku považovaný za dôvodný, mal byť vyhlásený za neprípustný, pretože predstavoval opätovné preskúmanie skutkových okolností, čo nie je možné podľa ustanovení článku 73 ods. 2 nariadenia vykonať.

Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 73 ods. 2 nariadenia tým, že protiprávne preskúmal posúdenie odvolacieho výboru týkajúce sa skutkových okolností s ohľadom na skutočný obsah individuálnych žiadostí v rámci článku 55 ods. 4 nariadenia a ich pochopenie prihlasovateľkou.

II. Porušenie článku 55 ods. 4 nariadenia v spojení s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia a článkom 80 nariadenia.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že na základe článku 55 ods. 4 nariadenia má úrad právomoc predkladať v individuálnych prípadoch žiadosti, nevyhovenie ktorým vedie k zamietnutiu žiadosti o udelenie práva podľa článku 61 ods. 1 písm. b) nariadenia, a to nielen s ohľadom na kvalitu materiálu, ktorý má byť v určitom čase odovzdaný, ale aj s ohľadom na dokumenty potvrdzujúce túto kvalitu.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že na základe článku 55 ods. 4 nariadenia má úrad právomoc rozdeliť svoju žiadosť predloženú v individuálnych prípadoch na dve samostatné a nezávislé žiadosti, pričom jedna sa vzťahuje na samotný materiál a druhá na dokumenty o jeho kvalite, ktorej porušenie vedie k zamietnutiu žiadosti o udelenie práva v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia.

Všeobecný súd sa navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že na základe článku 55 ods. 4 nariadenia v spojení s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia má úrad právomoc povoliť nové odovzdanie materiálu, ak lehota stanovená na predloženie materiálu určitej kvality už uplynula, iba z toho dôvodu, že lehota na predloženie dokumentov vzťahujúcich sa na zdravotný stav takého materiálu ešte neuplynula.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že na základe článku 55 ods. 4 nariadenia v spojení s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia má úrad právomoc povoliť nové odovzdanie materiálu neobsahujúceho vírusy, ak lehota stanovená na predloženie tohto materiálu uplynula, a bolo zrejmé, že uvedený materiál obsahoval vírusy.

Keďže odovzdaný materiál obsahoval vírusy a z tohto dôvodu nijaké fytosanitárne osvedčenie vzťahujúce sa na tento materiál nemohlo byť predložené a bolo zrejmé, že ani nikdy predložené nebude, Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že slovné spojenie „čo najskôr“ v spojení so žiadosťou o predloženie chýbajúceho fytosanitárneho osvedčenia týkajúceho sa už predloženého materiálu, nie je možné považovať za stanovenie lehoty a v žiadnom prípade za lehotu, ktorá už uplynula, vzťahujúcu sa na individuálnu žiadosť v zmysle článku 55 ods. 4 nariadenia, vedúcu k zamietnutiu žiadosti o udelenie práva podľa článku 61 ods. 1 písm. b) nariadenia.

Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že na základe článku 55 ods. 4 nariadenia má úrad úplnú diskrečnú právomoc rozhodnúť o splnení, bez akéhokoľvek ďalšieho nadriadeného či súdneho preskúmania, dostatočnej právnej presnosti a jasnosti svojich individuálnych žiadostí, porušenie ktorých vedie k zamietnutiu žiadosti o udelenie práva v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. b) nariadenia, ako aj tvrdením (alebo implicitným predpokladom), že toto diskrečné posúdenie môže byť vykonané úradom: a) bez ohľadu na to, či prihlasovateľka formálne a včas požiadala alebo nepožiadala o navrátenie do pôvodného stavu podľa článku 80 nariadenia; a b) bez prihliadnutia na skutočné pochopenie prihlasovateľkou tejto žiadosti alebo na jej dobrú či zlú vieru pri jej výklade.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016 s. 390).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-534/10 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik