C-552/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CN0552
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011055SK.01001801.xml
19.2.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 55/18
Odvolanie podané 24. novembra 2010: Usha Martin Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-119/06, Usha Martin Ltd/Rada Európskej únie, Európska komisia
(Vec C-552/10 P)
2011/C 55/31
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Usha Martin Ltd (v zastúpení: V. Akritidis, Dikigoros, Y. Melin, advokát, E. Petritsi, Dikigoros)
Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia
Návrhy odvolateľky
1.
zrušiť v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 9. septembra 2010 vo veci T-119/06;
2.
rozhodnúť v spore s konečnou platnosťou prijatím žaloby
a)
o neplatnosť rozhodnutia Komisie z 22. decembra 2005, ktoré mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 1999/572/ES o prijatí záväzkov ponúknutých v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom inter alia v Indii ( 1 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky a zrušuje prijatie predtým platného záväzku o minimálnych cenách;
b)
o neplatnosť nariadenia Rady (ES) č. 121/2006 z 23. januára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1858/2005 o uložení konečného antidumpingového cla na dovozy oceľových lán a káblov s pôvodom okrem iného v Indii ( 2 ) (ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky a vykonáva sporné rozhodnutie, ktoré zrušuje prijatie predtým platného záväzku odvolateľky o minimálnych cenách,
alebo subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu;
3.
zaviazať Radu a Komisiu znášať vlastné trovy konania a nahradiť všetky trovy konania odvolateľky, ktoré jej vznikli v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 44 až 56 napadnutého rozsudku predovšetkým konštatovaním, že zákonnosť rozhodnutia Komisie o zrušení prijatia záväzku nemôže byť ako taká spochybnená z hľadiska zásady proporcionality, a to preto, že sa nesprávne domnieval; že i) zásada proporcionality sa neuplatní na zrušenie prijatia predtým platného záväzku, pretože toto rozhodnutie spôsobuje samo osebe zavedenie antidumpingových opatrení; a ii) akékoľvek porušenie záväzku samé osebe postačuje na to, aby bolo možné zrušiť jeho prijatie bez prihliadnutia na zásadu proporcionality.
Odvolateľka tiež tvrdí, že Všeobecný súd zjavne nesprávne posúdil skutkové okolnosti a skreslil dôkazy keď rozhodol, že „je zjavné, že žalobkyňa nedodržala sporný záväzok“, keďže toto tvrdenie nesprávne uvádza, že odvolateľka údajne uznala porušenie záväzku v zmysle článku 8 základného antidumpungového nariadenia, čo odvolateľka odmieta.
Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že zákonnosť zrušenia prijatia záväzku nemôže byť spochybnená z hľadiska zásady proporcionality na základe toho, že akékoľvek porušenie záväzku stačí na jeho odvolanie, ako aj toho, že opatrenie o zrušení je spojené s opatrením o uložení antidumpingových ciel. Všeobecný súd totiž nesprávne rozhodol, že zásada proporcionality sa nikdy nevzťahuje na zrušenie prijatia záväzku a nesprávne uplatnil kritérium „zjavnej neprimeranosti“ v rozpore s judikatúrou ustálenou európskymi súdmi a v rozpore s úvodnými poznámkami napadnutého rozsudku, predovšetkým s bodmi 44 až 47. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že zákonnosť zrušenia prijatia záväzku nemôže byť ako taká spochybnená z hľadiska všeobecnej zásady proporcionality. Navyše nesprávnym rozhodnutím, že je zjavné, že odvolateľka nedodržala sporný záväzok, z čoho Všeobecný súd vyvodil, že došlo k porušeniu záväzku v zmysle článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, zjavne skreslil dôkazy, ktoré predložila odvolateľka, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne vyložil jej tvrdenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 22, s. 54.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 22, s. 1.