C-628/10
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CN0628
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2011072SK.01001701.xml
5.3.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 72/17
Odvolanie podané 29. decembra 2010: Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Company, Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 27. októbra 2010 vo veci T-24/05, Alliance One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Co., Inc., Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd/Európska komisia
(Vec C-628/10 P)
2011/C 72/29
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: One International, Inc., Standard Commercial Tobacco Company, Inc. (v zastúpení: M. Odriozola Alén, abogado, A. João Vide, abogada)
Ďalší účastníci konania: Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd, Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 27. októbra 2010 vo veci T-24/05 v rozsahu, v akom zamietol žalobné dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatňovaní článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 ( 1 ) , nedostatočnom odôvodnení a porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keď rozhodol, že Alliance One International, Inc., predtým Standard Commercial Corp. a Standard Commercial Tobacco Co. sú spoločne a nerozdielne zodpovedné,
—
zrušil rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2004 vo veci COMP/C.38.238/B.2 — Surový tabak — Španielsko v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a zodpovedajúcim spôsobom znížil pokutu uloženú odvolateľkám, a
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľky po prvé tvrdia, že Komisia a Všeobecný súd nesprávne uplatnili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 tým, že SCC a SCTC uznali za zodpovedné za porušenie WWTE. Odvolateľky predovšetkým tvrdia, že spoločná kontrola nepostačuje na preukázanie, že boli spôsobilé vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie WWTE v období pred májom 1998. V každom prípade aj keby bolo možné pripísať zodpovednosť týmto spôsobom, na účely určenia jednej hospodárskej jednotky sa mali zohľadniť obidve materské spoločnosti. Alternatívne, odvolateľky uvádzajú, že Komisia a následne Všeobecný súd tým, že neuviedli dostatočné dôvody na to, aby ich uznali za zodpovedné, porušili článok 296 ZFEÚ. Navyše, pokiaľ ide o obdobie po máji 1998, rozsudok Všeobecného súdu zbavuje odvolateľky ich práv odvodených od všeobecných zásad práva EÚ, práv uvedených v Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv, ktorá je teraz súčasťou Lisabonskej zmluvy, a preto má plnú právnu silu primárneho práva.
Odvolateľky po druhé tvrdia, že Všeobecný súd porušil článok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, právo odvolateliek na obhajobu a článok 296 ZFEÚ tým, že umožnil Komisii predložiť nové tvrdenie a zmeniť jej vyjadrenie k žalobe v odpovedi na písomnú otázku. Odvolateľky ďalej tvrdia, že Všeobecný súd nemôže v rozsudku (a tým ex post facto ) upresniť odôvodnenie uvedené v rozhodnutí Komisie.
Odvolateľky nakoniec tvrdia, že Všeobecný súd tým, že s ostatnými podnikateľmi zaobchádzal zhovievavejšie, porušil zásadu rovnosti zaobchádzania stanovenú článkom 20 Charty základných práv. Odvolateľky jednak uvádzajú, že Všeobecný súd pochybil z právneho hľadiska, keď určil metódu pripisovania zodpovednosti, predovšetkým tým, že prijal metódu dvojakého základu, ktorá poslúžila na diskriminovanie spoločností na základe vierohodnosti ich argumentácie v rámci odvolania, ale inak nestanovil normu. Okrem toho odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd uplatnil metódu pripisovania zodpovednosti diskriminačným spôsobom, a to buď tým, že neuplatnil test dvojakého základu na Universal Corporation a Universal Leaf, alebo tým, že na SCC a SCTC neuplatnil metódu, ktorá bola uplatnená na Universal Corporation a Universal Leaf.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).