C-73/10
ECLI:EU:C:2010:684
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62010CO0073
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 16. novembra 2010 *
Vo veci C-73/10 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie podané 8. februára 2010,
Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne, Rechtsanwalt, S. Kon a C. Humpe, solicitors, a C. Vajda, QC,
odvolateľka,
ďalší účastník konania:
Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer a A. Biolan, splnomocnení zá stupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
* Jazyk konania: angličtina.
I - 11538
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory K. Schiemann, sudkyne C. Toader a A. Prechal (spravodajkyňa),
generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: A. Calot Escobar,
po vypočutí generálnej advokátky,
vydal toto
Uznesenie
1 Svojím odvolaním sa spoločnosť Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG domáha zrušenia uznesenia Súdu prvého stupňa Európskych spo- ločenstiev z 30. novembra 2009, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/ Komisia (T-2/09, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Súd prvého stupňa za- mietol ako zjavne neprípustnú jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konečnom znení z 15. októbra 2008, týkajúceho sa konania podľa
I - 11539
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
článku 81 ES (vec COMP/39.188 – Banány) (ďalej len „sporné rozhodnutie“), z dôvo- du, že táto žaloba bola podaná po uplynutí lehoty.
Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie na Súde prvého stupňa
2 Žalobkyňa je komanditnou spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva.
3 Dňa 21. októbra 2008 jej bolo oznámené sporné rozhodnutie, v ktorom Komisia Eu- rópskych spoločenstiev konštatovala, že viaceré podniky vrátane odvolateľky porušili článok 81 ES tým, že sa podieľali na zosúladenom postupe týkajúcom sa koordinácie určovania cien banánov v rámci časti spoločného trhu, a uvedeným podnikom uložila pokuty.
4 Spoločnosti Fresh Del Monte Produce Inc. (ďalej len „Del Monte“) bola spoločne a nerozdielne spolu s odvolateľkou uložená povinnosť zaplatiť pokutu, ktorá bola ulo- žená odvolateľke, a to z dôvodu, že v období, počas ktorého sa odvolateľka zúčastnila na porušení, mala spoločnosť Del Monte na odvolateľku rozhodujúci vplyv. Návrhom podaným 31. decembra 2008 spoločnosť Del Monte podala na Súde prvého stupňa žalobu o neplatnosť smerujúcu proti spornému rozhodnutiu. V tejto veci, ktorá je v súčasnosti prejednávaná, bol uznesením zo 17. februára 2010, Fresh Del Monte Pro- duce/Komisia (T-587/08), odvolateľke povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu spoločnosti Del Monte.
I - 11540
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
5 Faxom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. januára 2009 odvolateľka predložila kópiu žaloby smerujúcej k zrušeniu sporného rozhodnutia, pričom origi- nál tejto žaloby bol do kancelárie podaný 9. januára 2009.
6 Po tom, čo tajomník Súdu prvého stupňa listom zo 4. februára 2009 odvolateľke ozná- mil, že žaloba nebola podaná v lehote stanovenej v článku 230 ES, odvolateľka listom z 20. februára 2009 predložila pripomienky k oneskorenému podaniu žaloby a požia- dala, aby v súvislosti s uvedenou lehotou bola udelená výnimka.
7 Odvolateľka v tejto súvislosti tvrdí, že oneskorené podanie uvedenej žaloby bolo spô- sobené nesprávnym výkladom Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zo strany jej zástupcov. Konkrétne v prílohe svojich pripomienok poskytla svedectvo jedného zo svojich zástupcov, podľa ktorého sa traja spolupracovníci tohto zástupcu v dobrej viere domnievali, že lehota na podanie žaloby podľa znenia článku 101 ods. 1 písm. a) a ods. 2 v spojení s článkom 102 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplynie 2. januára 2009.
8 Odvolateľka tiež uviedla viacero tvrdení, ktoré odôvodňujú, aby Súd prvého stupňa bez ohľadu na oneskorené podanie žaloby vyhlásil žalobu za prípustnú.
9 Odvolateľka v tejto súvislosti najskôr poukázala na to, že v prípade neprípustnosti žaloby by jej bola spôsobená nespravodlivosť a podstatná ujma.
10 Následne uviedla, že lehota bola sotva prekročená a že existuje vysvetlenie na one- skorené podanie jej žaloby. Okrem toho sa odvolateľka domnieva, že prípustnosť ža- loby by nijako významne neovplyvnila zásadu právnej istoty a nespôsobila by Komisii ujmu.
I - 11541
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
11 Napokon odvolateľka uviedla, že zásada proporcionality a právo na prístup k súdu, zaručené článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), v každom prípade prevažujú nad zásadou právnej istoty, čo by malo byť predovšetkým uznané v trest- nom procesnom práve v Nemecku a v Spojenom kráľovstve.
Napadnuté uznesenie
12 Napadnutým uznesením Súd prvého stupňa zamietol žalobu ako neprípustnú z dô- vodu, že nebola podaná v lehote stanovenej na tento účel.
13 Súd prvého stupňa najskôr v bodoch 10 až 17 tohto uznesenia potvrdil oneskorené podanie žaloby po tom, čo konštatoval, že podľa článku 230 piateho odseku ES, člán- ku 101 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2, ako aj článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa začala lehota na podanie žaloby plynúť 22. októbra 2008 a s pri- hliadnutím k lehote zohľadňujúcej vzdialenosť uplynula o polnoci 31. decembra 2008.
14 Súd prvého stupňa následne v bodoch 20 až 23 napadnutého uznesenia odmietol tvr- denie odvolateľky smerujúce k odôvodneniu oneskoreného podania jej žaloby.
15 Po prvé Súd prvého stupňa v uvedenom bode 20 pripomenul, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa od uplatnenia právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa pro- cesných lehôt možno odchýliť, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľnej
I - 11542
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
okolnosti alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súdneho dvora, keďže prísne uplatnenie týchto predpisov zodpovedá požiadavkám právnej is- toty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.
16 Súd prvého stupňa v bode 21 napadnutého uznesenia uviedol, že odvolateľka v pre- jednávanej veci nepreukázala existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci a ani sa na tieto skutočnosti neodvolala. Súd prvého stupňa takisto rozhodol, že v roz- sahu, v akom odvolateľka poukázala na nesprávny výklad ustanovení Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa zo strany svojich zástupcov, mala v úmysle poukázať na ospravedlniteľný omyl, ktorý by odôvodnil výnimku z uplatnenia právnej úpravy tý- kajúcej sa lehôt uplatniteľných v prejednávanej veci, pričom táto právna úprava podľa judikatúry nepredstavuje osobitné výkladové ťažkosti, takže existencia ospravedlni- teľného omylu zo strany odvolateľky, ktorá by odôvodnila výnimku z uplatnenia uve- denej právnej úpravy, nemôže byť uznaná.
17 Po druhé Súd prvého stupňa v bode 22 napadnutého uznesenia pripomenul, že z ju- dikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v prípade neexistencie výslovného spresnenia právny poriadok Spoločenstva v zásade nevymedzuje pojmy na základe jedného alebo niekoľkých vnútroštátnych právnych poriadkov, a preto dospel k záveru, že bolo po- trebné odmietnuť tvrdenia, ktoré odvolateľka vyvodila z trestného práva procesného v Nemecku a v Spojenom kráľovstve.
18 Po tretie v bode 23 napadnutého uznesenia v rozsahu, v akom sa odvolateľka dovo- lávala práva na účinnú súdnu ochranu, Súd prvého stupňa rozhodol, že toto právo bolo primerane chránené možnosťou odvolateľky podať v lehote stanovenej v člán- ku 230 ES žalobu proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a nie je nijako dotknuté strikt- ným uplatnením právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa procesných lehôt. Súd na základe toho dospel k záveru, že právo na prístup k súdu ani zásada proporcionality
I - 11543
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
neodôvodňujú výnimku z uvedenej lehoty vzhľadom na údajne výnimočné okolnosti uplatňované v prejednávanej veci.
Návrhy účastníkov konania
19 Svojím odvolaním odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
— zrušil napadnuté uznesenie,
— vyhlásil žalobu o neplatnosť, ktorú podala proti spornému rozhodnutiu, za prí- pustnú a vrátil vec Všeobecnému súdu, alebo
— subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na nové preskúmanie prípustnosti uve- denej žaloby.
20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolateľku na ná- hradu trov konania.
I - 11544
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
O odvolaní
21 V zmysle článku 119 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením kedykoľvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta odmietnuť alebo zamietnuť bez toho, aby začal ústnu časť konania.
22 V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, že dôkazy postačovali na to, aby prostredníctvom odôvodneného uznesenia bolo odvolanie zamietnuté ako zjavne nedôvodné.
Tvrdenia účastníkov konania
23 Odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že vychádzal z nesprávneho právneho posú- denia, keďže v bode 20 napadnutého uznesenia rozhodol, že je možné odchýliť sa od uplatnenia právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt iba v prípade celkom výnimočných okolností, akými sú nepredvídateľné okolnosti alebo vyššia moc.
24 Odvolateľka sa domnieva, že taký prístup je neprimerane obmedzujúci a vôbec alebo aspoň primerane nezohľadňuje význam práva na prístup k súdu v trestnom konaní, zásadu zákonnosti trestného konania, zásadu proporcionality, ako aj základnú nevy- hnutnosť zamedziť nespravodlivému výsledku.
I - 11545
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
25 Po prvé, pokiaľ ide o základné právo na prístup k súdu, odvolateľka tvrdí, že vysoké pokuty uložené za dohodnuté konanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, sa týkajú obvinenia z trestného činu v zmysle článku 6 ods. 2 EDĽP. V tej- to súvislosti odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150), ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-XIII, § 43).
26 Toto základné právo predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie s odkazom najmä na
rozsudok
z 22. septembra 1998, Coote (C-185/97, Zb. s. I-5199, bod 21 a citovaná ju- dikatúra), ktorá bola navyše potvrdená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1).
27 Po druhé odvolateľka tvrdí, že zásada právnej istoty a zásada ochrany legitímnej dô- very sa nemôžu uplatňovať absolútne, pretože zásada právnej istoty musí koexistovať a uplatňovať sa v súlade so zásadou zákonnosti. Medzi týmito zásadami by mala byť zaistená rovnováha a v určitých prípadoch by zásada zákonnosti mala mať prednosť tak, ako tomu nasvedčuje judikatúra, pričom odvolateľka v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad (42/59 a 49/59, Zb. s. 101, s. 159); z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i. (205/82 až 215/82, Zb. s. 2633), ako aj z 23. októbra 2007, Poľsko/Rada (C-273/04, Zb. s. I-8925).
28 Po tretie zásada proporcionality vyžaduje, aby opatrenie bolo vhodné a nevyhnutné na uskutočnenie sledovaného cieľa a nestanovovalo jednotlivcovi neprimeranú záťaž vo vzťahu k tomuto cieľu.
I - 11546
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
29 Pokiaľ ide predovšetkým o základné právo na prístup k súdu, Súd prvého stupňa ne- zohľadnil trestnoprávnu povahu pokuty, hoci úplná a účinná ochrana tohto práva je v trestných konaniach zásadná.
30 Následne Súd prvého stupňa odvolateľke neposkytol vysvetlenie, z akého dôvodu nebola zásada proporcionality zohľadnená na účely odôvodnenia výnimky z pravi- diel týkajúcich sa procesných lehôt. V tejto súvislosti napadnuté uznesenie okrem toho v podstate vychádza z nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu nesprávneho uplatnenia uvedenej zásady.
31 Napokon Súd prvého stupňa omylom nezohľadnil niekoľko skutočností, ktoré mal zohľadniť pri uplatňovaní zásady proporcionality. Ide najmä o okolnosť, že svojou žalobou o neplatnosť odvolateľka spochybnila vysokú trestnú sankciu, že lehota na podanie žaloby na Súde prvého stupňa bola prekročená iba o jeden deň a že dopad na odvolateľku a ujma spôsobená odvolateľke v prípade neprípustnosti žaloby z dôvodu prekročenia lehoty sú neprimerané v porovnaní s účinkami, ktoré by rozhodnutie o prípustnosti žaloby malo na Komisiu.
32 Komisia odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa článku 6 ods. 2 EDĽP a najmä na už citovaný rozsudok Jussila v. Fínsko, z ktorého vyplýva, že:
— pri posudzovaní, či je sankcia trestná, a teda či ide o obvinenie „z trestného činu“ v zmysle článku 6 EDĽP, je potrebné uplatniť tri kritériá, a to kvalifikáciu sankcie v dotknutom štáte, povahu protiprávneho konania a prísnosť sankcie,
I - 11547
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
— sankcie, ktoré patria do „tvrdého jadra“ trestného práva z dôvodu ich kvalifiká- cie vo vnútroštátnom práve (prvé kritérium), treba odlišovať od inej kategórie sankcií, ktoré možno považovať za „trestné“ len v súvislosti s druhým a tretím kritériom,
— pokuty v oblasti hospodárskej súťaže spadajú do tejto poslednej kategórie trest- ných sankcií, a teda nie sú súčasťou „tvrdého jadra“ trestného práva, takže záruky poskytované trestnoprávnou zložkou článku 6 EDĽP sa nemusia nevyhnutne uplatňovať tak prísne.
33 V súlade s právom Únie sankcie uložené podľa pravidiel práva hospodárskej súťaže Únie nemajú trestnoprávnu povahu.
34 Komisia okrem toho tvrdí, že údajná flexibilita v oblasti lehôt, ktorá sa vyskytuje v niektorých vnútroštátnych systémoch, nemôže viesť k jej uznaniu ako všeobecnej zásady práva Únie.
35 Komisia sa navyše domnieva, že odvolateľka využila právo na prístup k súdu ako aká- koľvek iná spoločnosť, ktorej bola uložená pokuta v súlade s právom hospodárskej súťaže Únie. Nedodržanie lehôt podmieňujúcich výkon tohto práva je inou otázkou a jeho príčinou je pochybenie odvolateľky bez ohľadu na to, či k nemu došlo alebo nedošlo v dobrej viere.
36 Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, Komisia tvrdí, že v prejednávanej veci nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na prístup k súdu v dôsledku uplatnenia pravidiel upravujúcich lehoty.
I - 11548
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
37 Tieto pravidlá sa uplatňujú už dlho a judikatúra uvádza, že tieto pravidlá nepred- stavujú nijaké osobitné ťažkosti. V prejednávanej veci údajne nie je možné tvrdiť, že omyl týkajúci sa počítania lehôt na účely podania žaloby, ktorého sa „v dobrej viere“ dopustila odvolateľka, predstavuje ospravedlniteľný omyl.
38 Súd prvého stupňa dodržal zásadu proporcionality, keď uplatnil článok 45 druhý od- sek Štatútu Súdneho dvora, ktorý v rozsahu, v akom vo výnimočných okolnostiach stanovuje výnimky z daných lehôt, umožňuje zaistiť dodržiavanie tejto zásady.
39 Navyše dodržanie procesných lehôt nemôže závisieť od takých kritérií, akými sú výš- ka uloženej pokuty alebo finančné zdroje osoby, ktorá sa dopustila protiprávneho ko- nania. Nárok na náhradu škody, ktorý má odvolateľka voči svojim zástupcom, týmto kritériám v značnej miere uberá na význame.
40 Napokon Komisia uvádza, že keďže spoločnosť Del Monte v rámci konania, ktoré za- čala na Súde prvého stupňa, uviedla žalobné dôvody, prostredníctvom ktorých najmä spochybňuje účasť odvolateľky na dotknutom protiprávnom konaní, a vzhľadom na to, že odvolateľke bol povolený vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka konania, bude musieť Všeobecný súd preskúmať väčšinu častí sporného rozhodnutia, ktoré sa jej týkajú. Ak však Všeobecný súd tieto časti sporného rozhodnutia zruší, Komisia sa domnieva, že z toho bude môcť vyvodiť voči odvolateľke dôsledky, hoci na to nemá zákonnú povinnosť.
I - 11549
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
Posúdenie Súdnym dvorom
41 Podľa ustálenej judikatúry od uplatnenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa pro- cesných lehôt sa možno odchýliť, len pokiaľ ide o výnimočné prípady nepredvídateľ- nej okolnosti alebo vyššej moci v súlade s druhým odsekom článku 45 Štatútu Súd- neho dvora, keďže striktné uplatnenie týchto predpisov slúži požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri najmä rozsudky z 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ ÚHVT, C-325/03 P, Zb. s. I-403, bod 16, ako aj z 3. júla 2008, Pitsiorlas/Rada a ECB, C-84/08 P, bod 14 a citovanú judikatúru).
42 Z judikatúry takisto vyplýva, že v rámci právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt na podanie žalôb sa pojem „ospravedlniteľný omyl“, ktorý umožňuje odchýliť sa od tejto právnej úpravy, vzťahuje iba na výnimočné okolnosti, najmä keď príslušná inštitúcia konala tak, že toto konanie samo osobe alebo v rozhodujúcej miere mohlo vyvolať akceptovateľný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne informovaného subjektu (pozri najmä uznesenie zo 14. januára 2010, SGAE/Komisia, C-112/09 P, Zb. s. I-351, bod 20 a citovanú judikatúru).
43 V konaní na Súde prvého stupňa odvolateľka netvrdila, že by prekročenie lehôt mohlo byť odôvodnené okolnosťou, ktorá by mohla byť posúdená ako nepredvídateľná okol- nosť alebo vyššia moc.
44 Vo svojom odvolaní odvolateľka Súdu prvého stupňa ani výslovne nevytýka, že v bode 21 napadnutého uznesenia odmietol uznať existenciu ospravedlniteľného omylu, ktorého sa údajne dopustila.
I - 11550
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
45 V tejto súvislosti je možné v každom prípade uviesť, že vo veci týkajúcej sa rozhod- nutia Komisie o uložení pokuty podľa článku 81 ES, v rámci ktorej došlo pri počítaní lehôt na podanie žaloby k omylu podobnému omylu v prejednávanej veci, Súdny dvor odmietol pripustiť existenciu ospravedlniteľného omylu, keď predovšetkým rozhodol, že znenie článku 101 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa je jasné a nepredstavuje osobitné výkladové ťažkosti (uznesenie SGAE/Komisia, už citované, bod 24).
46 Odvolateľka naopak tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že od uplatnenia právnej úpravy Únie týkajúcej sa proces- ných lehôt sa možno odchýliť za iných okolností, než sú nepredvídateľná okolnosť alebo vyššia moc.
47 Odvolateľka sa domnieva, že výnimka z tejto právnej úpravy musí byť pripustená ta- kisto z dôvodu základného práva na prístup k súdu, zásady zákonnosti a zásady pro- porcionality, ako aj z dôvodu základnej potreby zabrániť nespravodlivému výsledku. Takáto výnimka sa uplatní najmä vtedy, keď sa predmetná žaloba týka rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá značná pokuta, ktorá by mala byť posúdená ako trest- noprávna, takže na odvolateľku treba hľadieť, akoby bola obvinená z trestného činu v zmysle článku 6 ods. 2 EDĽP.
48 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zásada upravená v člán- ku 6 EDĽP, a to zabezpečenie spravodlivého konania všetkým osobám, ktorá je uzna- ná v právnom poriadku Únie, nebráni tomu, aby boli stanovené lehoty na podanie ža- loby na súd (rozsudok z 1. apríla 1987, Dufay/Parlament, 257/85, Zb. s. 1561, bod 10).
I - 11551
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
49 Súdny dvor takisto rozhodol, že právo na účinnú súdnu ochranu nie je nijako dotknu- té striktným uplatňovaním právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt, ktoré podľa ustále- nej judikatúry zodpovedá požiadavkám právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (uznesenie zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C-406/01, Zb. s. I-4561, bod 20 a ci- tovaná judikatúra).
50 Z judikatúry okrem toho vyplýva, že výnimka z uvedenej právnej úpravy nemôže byť odôvodnená okolnosťou, že ide o základné práva. Pravidlá týkajúce sa lehôt na po- danie žaloby majú totiž kogentnú povahu a súd ich musí uplatniť tak, aby zabezpečil právnu istotu, ako aj rovnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom (rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 101).
51 Odvolateľka tvrdí, že prekročenie procesnej lehoty týkajúce sa žaloby smerujúcej pro- ti rozhodnutiu, ktorým bola uložená pokuta z dôvodu porušenia pravidiel práva hos- podárskej súťaže, právo na účinnú súdnu ochranu, ako aj zásada zákonnosti a zásada proporcionality v každom prípade vyžadujú, aby súd Únie uviedol do rovnováhy na jednej strane význam prekročenia tejto lehoty a mieru, ktorou bol účel, ktorý je zá- kladom uvedenej lehoty, dotknutý týmto prekročením, a na druhej strane dôsledky, ktoré pre odvolateľku vyplývajú zo zamietnutia žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania.
52 Taká výnimka v každom konkrétnom prípade, pokiaľ by mohla byť uplatnená súdom Únie bez ohľadu na skutočnosť pripomínanú v bode 50 tohto uznesenia, že pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie žaloby sú kogentné, by pritom bola ťažko zlučiteľná s cie- ľom právnej úpravy Únie v oblasti lehôt na podanie žalôb, a to s vyhovením požiadavke
I - 11552
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
právnej istoty a s potrebou zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaob- chádzaniu pri výkone spravodlivosti.
53 V každom prípade bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či taká pokuta, aká bola uložená odvolateľke v spornom rozhodnutí, má trestnoprávnu povahu v zmysle člán- ku 6 ods. 2 EDĽP, treba uviesť, že právo na súd, ktorého osobitným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútnym právom a vzťahujú sa naň implicitne prijaté ob- medzenia, ktoré sa týkajú najmä podmienok prípustnosti žaloby, pretože už zo svojej samotnej povahy vyžaduje právnu úpravu štátom, ktorý má v tejto súvislosti určitú mieru voľnej úvahy. Toto obmedzenie nesmie brániť subjektu podliehajúcemu súdnej právomoci vo voľnom prístupe na súd takým spôsobom alebo v takej miere, aby bola dotknutá samotná povaha jeho práva. Napokon obmedzenia musia sledovať legitím- ny cieľ a musí existovať rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedka- mi a sledovaným cieľom (rozsudok ESĽP z 28. októbra 1998, Pérez de Rada Cavanilles v. Španielsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-VIII, § 44).
54 Treba poznamenať, že subjekty podliehajúce súdnej právomoci musia počítať s tým, že právna úprava týkajúca sa lehôt, ktoré treba dodržiavať na účely podania žaloby, bude uplatňovaná vzhľadom na to, že je určená na zaistenie riadneho výkonu spra- vodlivosti a najmä na dodržiavanie zásady právnej istoty. Táto právna úprava alebo jej uplatnenie by však osobe podliehajúcej súdnej právomoci nemali brániť v možnosti dovolávať sa dostupných opravných prostriedkov (rozsudok ESĽP Pérez de Rada Ca- vanilles v. Španielsko, už citovaný, § 45).
55 Nemožno však tvrdiť, že právna úprava Únie týkajúca sa procesných lehôt a jej uplat- nenie by v prejednávanom prípade bránili odvolateľke v dovolávaní sa dostupných opravných prostriedkov proti spornému rozhodnutiu.
I - 11553
UZNESENIE
ZO 16. 11. 2010 — VEC C-73/10 P
56 Hoci dotknutá dvojmesačná lehota určite predstavuje obmedzenie práva na prístup k súdu, toto obmedzenie zjavne nepredstavuje zásah do samotnej podstaty tohto prá- va, a to tým viac, ako už bolo uvedené v bode 45 tohto uznesenia, že pravidlá týkajúce sa počítania tejto lehoty, medzi ktoré patria pravidlá, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú jasné a nepredstavujú nijaké osobitné výkladové ťažkosti.
57 V tejto súvislosti je takisto relevantná okolnosť, že v prejednávanej veci je jedinou príčinou prekročenia lehoty na podanie žaloby omyl, ktorého sa dopustil zástupca odvolateľky a ktorý – ako už bolo uvedené v bode 45 tohto uznesenia – nemožno po- važovať za ospravedlniteľný omyl, ktorý by umožňoval uplatnenie výnimky z pravidiel týkajúcich sa lehôt na podanie žaloby.
58 Rovnako zo skutočnosti uvedenej v bode 41 tohto uznesenia vyplýva, že výnimky sú takisto upravené v prípade prekročenia takej lehoty za nepredvídateľnej okolnosti a vyššej moci.
59 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa v bode 23 napadnutého uznesenia správne rozhodol, že právo na účinnú súdnu ochranu je primerane chránené možnosťou od- volateľky podať v lehote stanovenej v článku 230 ES žalobu proti aktu, ktorý jej spô- sobuje ujmu, a že toto právo nie je nijako dotknuté striktným uplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva upravujúcich procesné lehoty. Súd prvého stupňa na základe toho v tom istom bode dospel k záveru – bez toho, aby vychádzal z nesprávneho práv- neho posúdenia –, že právo na prístup k súdu ani zásada proporcionality vzhľadom na uvedené okolnosti neodôvodňujú výnimky z lehôt na podanie žaloby.
60 Vzhľadom na uvedené treba odvolanie zamietnuť ako zjavne nedôvodné.
I - 11554
INTERNATIONALE FRUCHTIMPORT GESELLSCHAFT WEICHERT/KOMISIA
O trovách
61 Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na zá- klade článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené za- viazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG je povin- ná nahradiť trovy konania.
Podpisy
I - 11555