C-76/10

Ivete Korčkovskej,

* Jazyk konania: slovenčina.

I - 11561

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: L. Bay Larsen, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, sudkyne C. Toader (spravodajkyňa) a A. Prechal,

I - 11562

POHOTOVOSŤ

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. (ďa- lej len „Pohotovosť“) a Ivetou Korčkovskou vo veci núteného výkonu rozhodcovské- ho rozhodnutia, ktoré jej ukladá povinnosť zaplatiť uvedenej spoločnosti na základe ustanovení zmluvy o úvere vo výške 20 000 SKK (663,88 eura), uzavretej medzi tý- mito účastníkmi, sumu 48 820 SKK (1 620,53 eura), ako aj úroky z omeškania a trovy konania.

Právny rámec

Právna úprava Únie

Smernica 87/102/EHS

„1. Táto smernica platí pre úverové zmluvy.

2. Na účely tejto smernice:

a) ‚spotrebiteľ‘ je fyzická osoba, ktorá pri transakciách pokrytých touto smernicou vykonáva činnosť na účely, ktoré sa nachádzajú mimo jeho obchodnej činnosti a profesie;

b) ‚veriteľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho ob- chodu, pracovnej činnosti alebo profesie, alebo je to skupina takýchto osôb;

c) ‚úverová zmluva‘ je dohoda, ktorou veriteľ poskytuje alebo prisľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženej platby, pôžičky či inej podobnej finančnej výpomoci.

…

b) Štyri príklady metódy výpočtu sú uvedené v prílohe III ako vzor.

2. S cieľom výpočtu ročnej percentuálnej miery sa určia ‚celkové úverové náklady pre spotrebiteľa‘ tak, ako sú definované v článku 1 ods. 2 písm. d) s výnimkou nasledujú- cich výdavkov:

i) náklady, ktoré platí dlžník za nedodržanie niektorého zo svojich záväzkov stano- vených v zmluve o úvere;

…

I - 11565

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

I - 11566

POHOTOVOSŤ

6 Článok 4 smernice 87/102 stanovuje:

„1. Úverová zmluva má písomnú formu. Spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie pí- somnej zmluvy.

2. Písomná zmluva zahŕňa:

a) vyjadrenie ročnej percentuálnej miery poplatkov;

…“ [neoficiálny preklad]

7 Článok 6 ods. 1 a 2 smernice 87/102 stanovuje:

„1. Napriek vylúčeniu ustanovenom v článku 2 ods. 1 písm. e), ak ide o zmluvu me- dzi úverovou či finančnou inštitúciou a spotrebiteľom na poskytnutie úveru formou zálohy na bežný účet inak než na kreditné karetné účty, bude spotrebiteľ v čase pred uzatvorením zmluvy alebo v čase jej uzatvárania informovaný:

— o úverovom limite, ak je stanovený,

— o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď je zmluva uzatvore- ná a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

— o postupe o ukončení zmluvy.

2. Členské štáty taktiež zabezpečia, aby sa ustanovenia, ktoré prijmú na vykonanie tejto smernice, neobchádzali v dôsledku formulácie dohôd, najmä však formou roz- delenia čiastky úveru do niekoľkých dohôd.“

9 Článok 15 tejto smernice uvádza:

„Táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy.“

I - 11569

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

Smernica 2008/48/ES

POHOTOVOSŤ

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli in- dividuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulo- vanú štandardnú zmluvu.

Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola indi- viduálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.“

13 Článok 4 tejto smernice stanovuje:

15 Podľa článku 6 ods. 1 tej istej smernice „členské štáty zabezpečia, aby nekalé pod- mienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu ale- bo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia exis- tencia možná bez nekalých podmienok.“

16 Článok 7 smernice 93/13 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplat- ňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

2. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby ale- bo organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov môžu požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o roz- hodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé,

I - 11572

POHOTOVOSŤ

„1. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

I - 11573

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

2. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravu- júce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na pro- spech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo do- hody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

…

4. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmlu- vy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

…

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

…

5. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

21 § 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch vo svojom znení uplatniteľnom v rozhodnom čase stanovuje:

„Zmluva o spotrebiteľskom úvere

…

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. … j)…, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“

22 § 45 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní vo svojom znení uplatniteľnom v rozhodnom čase stanovuje:

„1. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpi- sov… na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovské- ho rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

…

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plne- nie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

I - 11577

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

25 Článok 17 tých istých všeobecných podmienok stanovuje, že spory vzniknuté zo zmluvy o úvere rozhoduje buď Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, alebo vecne príslušný vnútroštátny súd na základe voľby zmluvnej strany, ktorá podáva ža- lobu. Okrem toho podľa ich článku 19 sa všetky vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom riadia Obchodným zákonníkom a nie Občianskym zákonníkom. Vnútroštátny súd dopĺňa, že zmluva dotknutá vo veci samej obsahovala splnomocnenie udelené advo- kátovi na zastupovanie I. Korčkovskej.

26 Vzhľadom na to, že I. Korčkovská nesplatila dve po sebe idúce splátky, Pohotovosť sa 9. októbra 2008 obrátila na Stály rozhodcovský súd, ktorý 3. novembra 2008 vydal rozhodcovské rozhodnutie ukladajúce dotknutej osobe povinnosť zaplatiť tejto spo- ločnosti najmä sumu 48 820 SKK (1 620,53 eura), ako aj úroky z omeškania vo výške 39 120 SKK (1 298,55 eura) a trovy konania v sume 9 928 SKK (329,55 eura). Toto roz­ hodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2008 a vykonateľnosť 18. decembra 2008.

27 Na základe tohto rozhodnutia 9. marca 2009 požiadal exekútor Okresný súd Stará Ľubovňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na sumu 3 467 eur. Uznesením z 31. júla 2009 tento súd prerušil exekučné konanie, poukazujúc na porušenie dob- rých mravov, pokiaľ ide o trovy právneho zastupovania žalobcu v exekučnom konaní, ktoré prekročili sumu 94,61 eura, a pokiaľ ide o úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 298,52 eura plynúce od 21. júla 2008 až do zániku dlhu.

28 Pohotovosť podala 26. augusta 2009 odvolanie proti tomuto uzneseniu na Krajský súd v Prešove. Krajský súd pripustil, aby Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (ďalej len „asociácia“) predložila na podporu I. Korčkovskej vyjadrenie, v ktorom ten- to súd najmä informovala o veľkom počte exekučných konaní začatých spoločnosťou

2. a) Či smernica… 93/13… musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez ná-

I - 11579

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

vrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych proces- ných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva?

b) Ak ide o neprimeranú sankciu za porušenie záväzkov spotrebiteľa, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútro- štátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou sankciou viazaný?

c) Či sankcia 0,25 % denne z dlžnej sumy úveru, t. j. 91,25 % ročne, môže byť posúdená ako nekalá podmienka pre jej neprimeranosť?

O prípustnosti

32 Pohotovosť vo svojich písomných pripomienkach na jednej strane uvádza, že odpove- de na niektoré z prejudiciálnych otázok môžu byť poskytnuté uznesením prijatým na základe článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku. Na druhej strane najmä uvádza, že prvá a tretia otázka sa netýkajú výkladu práva Únie a že vo všeobecnosti vnútroštátny súd nedodržal svoju povinnosť riešiť otázky vnútroštátneho práva pred obrátením sa na Súdny dvor podľa mechanizmu upraveného v článku 267 ZFEÚ.

33 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že aj keď môže byť za určitých okolností vhod- né, aby boli otázky týkajúce sa výlučne vnútroštátneho práva v okamihu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru vyriešené, vnútroštátne súdy majú ničím neobmedzenú možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnieva- jú, že vec, ktorú prejednávajú, nastoľuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie, ktoré vyžadujú rozhodnutie z ich strany (rozsudok

I - 11581

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

Súdneho dvora z 22. júna 2010, Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, Zb. s. I-5667, bod 41 a citovaná judikatúra).

POHOTOVOSŤ

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).

38 Vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplý- va z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).

39 S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo do- dávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27; Mostaza Claro, už citovaný, bod 26, ako aj zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, Zb. s. I-9579, bod 31).

40 Vo svetle týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Asturcom Telecomuni- caciones, už citovaný, bod 32).

41 Možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje pro- striedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože ta- kéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

45 Podľa judikatúry Súdneho dvora právo Únie neukladá vnútroštátnemu súdu povin- nosť neuplatniť vnútroštátne procesné normy, na ktorých základe nadobúda rozhod- nutie, akým je rozhodcovské rozhodnutie, právoplatnosť, napriek tomu, že by sa tým umožnila zjednať náprava pri porušení ustanovenia práva Únie, bez ohľadu na jeho

I - 11584

POHOTOVOSŤ

povahu, ku ktorému došlo vydaním predmetného rozhodnutia (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 37).

46 Súd už mal príležitosť spresniť, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a práv- nych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napad- núť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných pro- striedkov (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 36 a citovaná judikatúra).

47 Rovnako ak neexistuje právna úprava Únie v predmetnej oblasti, podmienky vykoná- vania zásady právoplatne rozhodnutej veci musí stanoviť vnútroštátny právny poria- dok v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov. Tieto pravidlá však nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútroštátne konania (zásada ekvivalencie) ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemož- nosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv uznaných právnym poriadkom Únie (zá- sada efektivity) (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 38).

51 Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návr- hu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútro- štátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej dolož- ky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potreb- nými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53).

52 Vo veci samej sa zdá, že podľa informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vnút- roštátna právna úprava rozhodcovského konania ukladá súdu povinnosť zastaviť exe- kúciu plnenia uloženého v rozhodcovskom rozhodnutí, ak je takéto plnenie zákonom zakázané alebo ak je v rozpore s dobrými mravmi. Tento súd sa okrem toho domnie- va, že akákoľvek neprijateľná podmienka nachádzajúca sa v zmluve uzavretej so spot- rebiteľom je v zmysle vnútroštátneho práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože napriek existencii dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnos- tiach predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech posledného uvedeného.

I - 11586

POHOTOVOSŤ

53 Preto rovnako ako v kontexte veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku As- turcom Telecomunicaciones, v situácii, aká je vo veci samej, keď súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, môže zastaviť aj bez návrhu výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia, ak toto ukladá dotknutej strane povinnosť plnenia, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, je tento súd povinný, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné infor- mácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť v rámci exekučného ko- nania nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.

56 V tejto súvislosti treba konštatovať, že s odkazom na pojmy dobrej viery a značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán článok 3 smernice 93/13 iba všeobecne definuje prvky nekalej zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. mája 2002, Komisia/Švédsko, C-478/99, Zb. s. I-4147, bod 17, a z 1. apríla 2004, Freiburger Kommunalbauten, C-237/02, Zb. s. I-3403, bod 19).

57 Článok 3 ods. 2 tejto smernice však stanovuje, že podmienka sa nepovažuje za indi- viduálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štan- dardnou zmluvou, ako to zrejme bolo vo veci samej.

58 Príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice 93/13, obsahuje indikatívny a ne- vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, pričom sa v bode 1 písm. e) tejto prílohy medzi nimi nachádzajú tie podmienky, „ktorých zmys- lom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za- platil neprimerane vysokú sumu ako náhradu“.

59 Pokiaľ ide o otázku, či osobitná zmluvná podmienka má, alebo nemá nekalú povahu, článok 4 smernice 93/13 uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvo- rením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy. Je opodstatnené uviesť, že

I - 11588

POHOTOVOSŤ

I - 11589

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

63 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na druhú otázku písm. b) a c) tak, že je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprime- rane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dô- sledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

O prvej otázke

64 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či údaj o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako ho upravuje článok 4 ods. 2 písm. a) smernice 87/102, predstavuje podstatný údaj v tomto druhu zmlúv a v dôsledku toho, či neexistencia tohto údaja umožňuje v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13 domnievať sa, že pod- mienky tejto zmluvy nie sú uvedené dostatočne jasne a zrozumiteľne, takže podmien- ka týkajúca sa nákladov tohto úveru bude môcť byť posúdená týmto súdom, pokiaľ ide o jej prípadne nekalú povahu v zmysle článku 3 tejto poslednej uvedenej smernice.

65 Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere dotknutej vo veci samej a na spresnenia uvedené v bode 11 tohto uznesenia teba odpovedať na túto prejudiciálnu otázku z pohľadu smernice 87/102 a nie z pohľadu smernice 2008/48.

69 Článok 4 ods. 1 a 2 smernice 87/102 stanovuje, že zmluva o úvere musí byť uzavretá písomne a že musí obsahovať údaj o RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom odseku 4 písm. a) spresňuje, že sa vypočíta „v dobe uzatvárania zmluvy“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Cofinoga, už citovaný, bod 23).

I - 11591

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

70 Táto informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočíta- nej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej strane táto informácia, ktorá musí byť podľa článku 3 smernice 87/102 oznámená už v štádiu inzercie, prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku (rozsudok Cofinoga, už citovaný, bod 26).

71 V dôsledku toho v situácii, aká je vo veci samej, neexistencia údaja o RPMN v pred- metnej zmluve o úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice 87/102, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o úvere týkajúca sa jej nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13.

72 Ak nejde o takýto prípad, vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu ta- kejto podmienky v zmysle článku 3 smernice 93/13. Aj keď táto podmienka môže byť analyzovaná ako podmienka, na ktorú sa vzťahuje vylúčenie upravené v tomto článku, treba pripomenúť, že podmienky upravené v článku 4 ods. 2 tejto smernice patriace do oblasti upravenej smernicou 93/13, sa vymykajú posúdeniu ich nekalej povahy len v rozsahu, v akom sa príslušný vnútroštátny súd na základe preskúmania jednot- livých prípadov domnieva, že boli predajcom alebo dodávateľom formulované jasne a zrozumiteľne (pozri rozsudok z 3. júna 2010, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, C-484/08, Zb. s. I-4785, bod 32).

76 V dôsledku toho za okolností, aké sú vo veci samej, a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať z hľadiska smernice 93/13 nekalú povahu podmienky neuvádzajúcej údaj o RPMN, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho prá- va článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa po- važuje za bezúročný a bez poplatkov (pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 11 ods. 2 smernice 87/102, rozsudok Rampion a Godard, už citovaný, bod 69).

77 V dôsledku toho treba na prvú otázku odpovedať tak, že za okolností, aké sú vo veci samej, neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice 87/102, môže predstavovať rozhodujú- cu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy

I - 11593

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týka- júce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o RPMN v jej podmienke týkajú- cej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmys- le, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

80 Touto otázkou sa vnútroštátny súd snaží získať od Súdneho dvora odpoveď na otázku, či za okolností, aké sú vo veci samej, vzhľadom na odpovede poskytnuté Súdnym dvo- rom na prvú a druhú otázku, môže podľa práva Únie a vnútroštátneho práva obme- dziť nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia dotknutého vo veci samej iba na zostávajúcu sumu dlžnú na základe spotrebiteľského úveru.

81 Vzhľadom na to, že odpoveď na takúto otázku by viedla Súdny dvor k tomu, aby sa vyjadril ku konkrétnemu uplatneniu právnych predpisov vykladaných v rámci prvých dvoch otázok na skutkový stav v tejto veci, a na to, že v každom prípade vnútroštátny súd má na základe odpovedí poskytnutých na tieto otázky k dispozícii výkladové prv- ky potrebné na vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje, nie je opodstatnené odpovedať na túto otázku.

O trovách

82 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom kona- nia vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdne- mu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

I - 11595

UZNESENIE

ZO 16. 11. 2010 — VEC C-76/10

I - 11596

POHOTOVOSŤ

predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súd v rámci jeho analý­ zy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho ná­ kladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návr­ hu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmlu­ vy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v jej podmien­ ke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice 93/13, smer­ nica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva člá­ nok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podpisy

I - 11597