C-339/10

ESTOV A I.

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) z 12. novembra 2010 *

Vo veci C-339/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Bulharsko) zo 14. júna 2010 a doručený Súdnemu dvoru 7. júla 2010, ktorý súvisí s konaním:

Krasimir Asparuchov Estov,

Monika Ľusien Ivanova,

SÚDNY DVOR (ôsma komora)

v zložení: predseda ôsmej komory K. Schiemann, sudcovia L. Bay Larsen a C. Toader (spravodajkyňa),

generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: A. Calot Escobar,

po vypočutí generálnej advokátky,

vydal toto

Uznesenie

3 Vyhlásenie k Charte základných práv Európskej únie, pripojené ku konečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decem­ bra 2007 (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 335), znie takto:

„Chartou…, ktorá má právne záväzný charakter, sa potvrdzujú základné práva, ktoré sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.

Chartou sa nerozširuje oblasť uplatňovania práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani sa ňou pre Úniu nevytvárajú žiadne nové právomoci a neukladajú sa jej žiadne úlohy, a jej súčasné právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách sa nemenia.“

I - 11469

UZNESENIE

Z 12. 11. 2010 — VEC C-339/10

Vnútroštátne právo

„…

I - 11470

ESTOV A I.

6. Všeobecný územný plán schvaľuje obecná rada po predložení starostom. Rozhodnutie o schválení plánu sa zverejňuje v ‚Štátnom vestníku‘. Je konečné a nie je možné podať proti nemu odvolanie.

7. … Osobitné normy a pravidlá územného plánovania a výstavby na území hlavného mesta sú predmetom osobitného zákona.

8. … Nový všeobecný územný plán hlavného mesta, ako aj zmeny platného všeobec- ného územného plánu prijíma Rada ministrov v súlade s týmto zákonom a pri dodr- žaní pravidiel a noriem územného plánovania a výstavby určených zákonom o pláno- vaní a výstavbe hlavného mesta.

6 Rozhodnutím zo 16. decembra 2009 (ďalej len „sporné rozhodnutie“) Ministerski săvet na Republika Bălgarija zmenil všeobecný územný plán Sofie, pokiaľ ide o dva pozemky s reglementovaným určením. Podľa tohto plánu uvedené pozemky patrili do zóny „činností služieb v prospech obce“ a podľa podrobného územného plánu boli určené na výstavbu obchodov a kancelárskych priestorov. Na základe tohto rozhod- nutia sa uvedené pozemky zahrnuli do zóny „zelene“, v ktorej už nie sú povoľované stavby určené na hospodársku činnosť.

7 Žalobcovia vo veci samej podali proti uvedenému rozhodnutiu žalobu na Vărchoven administrativen săd. Uznesením z 20. apríla 2010, ktoré vydalo trojčlenné rozhodo- vacie zloženie, tento súd zamietol žalobu, pričom usúdil, že v súlade s článkom 127 ods. 6 a 10 zákona o územnom plánovaní nie je možné proti všeobecným územným plánom schváleným mestskou radou a ministrom regionálneho rozvoja a verejných prác podať odvolanie.

8 Žalobcovia vo veci samej napadli toto uznesenie na tom istom súde, ktorý má roz- hodnúť v päťčlennom rozhodovacom zložení, a kladie si otázku, či je skutočnosť, že vnútroštátne právo neuznáva právo na odvolanie proti rozhodnutiu týkajúcemu sa všeobecného územného plánu hlavného mesta, zlučiteľná s právom priznaným člán- kom 47 Charty.

I - 11472

ESTOV A I.

9 Za týchto okolností Vărchoven administrativen săd rozhodol prerušiť konanie a polo- žiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

UZNESENIE

Z 12. 11. 2010 — VEC C-339/10

11 Pokiaľ je na Súdny dvor podaný návrh na základe článku 267 ZFEÚ, Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o výklade Zmluvy o FEÚ a o platnosti a výklade aktov prijatých inštitúciami Únie. Právomoc Súdneho dvora sa obmedzuje len na skúmanie ustano- vení práva Únie (pozri uznesenie zo 16. januára 2008, Polier, C-361/07, bod 9 a cito- vanú judikatúru).

12 Pokiaľ ide o túto vec, je vhodné pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia určené „pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“, a že na základe článku 6 ods. 1 ZEÚ, ktorý priznáva Charte záväznú povahu, a ako vyplýva z vyhlásenia k Charte základných práv Európskej únie, pripojeného ku konečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, Chartou sa pre Úniu nevytvárajú žiadne nové právomoci a jej právomoci sa nemenia.

13 Ďalej je ustálenou judikatúrou, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv sú záväzné pre členské štáty vo všetkých prípadoch, keď majú tieto štáty uplatňovať právo Únie, pričom tieto členské štáty sú povinné v najvyššej možnej miere neporušo- vať uvedené požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. októbra 2007, Möllen- dorf a Möllendorf-Niehuus, C-117/06, Zb. s. I-8361, bod 78 a citovanú judikatúru).

14 Keďže uznesenie vnútroštátneho súdu neobsahuje žiadny konkrétny prvok umožňu- júci usúdiť, že rozhodnutie Ministerski săvet na Republika Bălgarija zo 16. decembra 2009 predstavuje opatrenie vykonávajúce právo Únie, alebo že obsahuje inú súvislosť s týmto právom, nie je založená právomoc Súdneho dvora odpovedať na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Súdny dvor Európskej únie dvor zjavne nie je príslušný odpovedať na otázky,­ ktoré položil Vărchoven administrativen săd (Bulharsko) rozhodnutím zo 14. júna 2010.

Podpisy

I - 11475