C-296/10

PURRUCKER

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 4. októbra 2010 1

I — Úvod sa týkajú uznania rozsudku vydaného v inom členskom štáte, sa nevzťahujú na predbežné opatrenia vo veciach práva na zverenie dieťa- ťa do osobnej starostlivosti, na ktoré sa vzťa- huje článok 20 tohto nariadenia. 1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právo- moci a uznávaní a výkone rozsudkov v man- želských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariade- nie (ES) č. 1347/2000 2, nazývaného „nariade- nie Brusel IIa“. 4. Prejednávaná vec sa týka tých istých účastníkov konania a práva na zverenie die- ťaťa do osobnej starostlivosti, ale Amtsgericht Stuttgart (Nemecko) v tejto veci žiada, aby sa Súdny dvor vyjadril ku kritériám na určenie 2. Tento návrh bol predložený v rám- súdu, ktorý začal konať ako prvý, v zmysle ci konania vedeného v Nemecku na návrh článku 19 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2201/2003. B. Purruckerovej proti G. Vallésovi Pérezovi, Toto posúdenie má rozhodujúci význam, ke- ktoré sa týka práva na zverenie ich detí – dvoj- ďže z neho vyplýva určitá hierarchia súdov, čiat M. a S. Vallés Purrucker – do osobnej ktoré môžu mať právomoc, pričom súd, ktorý starostlivosti, pričom niektoré údaje o tomto začal konať ako prvý, má prednosť pred sú- konaní sú uvedené v bodoch 41 až 43 rozsud- dom, ktorý začal konať ako druhý. ku vydaného 15. júla 2010 vo veci C-256/09 3 (ďalej len „rozsudok Purrucker I“).

3. V uvedenom rozsudku Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálne- ho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof 5. Vo svojom návrhu na začatie prejudici- (Nemecko), rozhodol, že ustanovenia člán- álneho konania vnútroštátny súd uvádza, že ku 21 a nasl. nariadenia č. 2201/2003, ktoré účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú v otázke, či nemecký súd, na ktorom podala B. Purrucker 21. septembra 2007 návrh na vy- danie rozhodnutia vo veci samej o práve na 1 — Jazyk prednesu: francúzština. 2 — Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243. zverenie jej syna M. do osobnej starostlivos- 3 — Rozsudok Purrucker, Zb. s. I-7353. ti, je „súdom, ktorý začal konať ako druhý,“

6. Táto vec svedčí o tom, že aj keď je právny režim prekážky začatej veci (litispendencie) medzi súdmi rôznych členských štátov vyme- dzený článkom 19 nariadenia č. 2201/2003, toto nariadenie nestanovuje, na ktoré druhy konfliktov konaní sa tieto ustanovenia vzťa- hujú. Súdny dvor sa má, pokiaľ viem, po prvý- krát vyjadriť k pojmu „prekážka začatej veci“ 8. Nariadeniu č. 2201/2003 predchádzalo v zmysle článku 19 ods. 2 uvedeného naria- nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája denia v prípade podania návrhu na vydanie 2000 o právomoci a uznávaní a výkone roz- predbežných opatrení vo veci rodičovských sudkov v manželských veciach a vo veciach práv a povinností a súčasného podania ná- rodičovských práv a povinností k spoločným vrhu na rozhodnutie vo veci samej. Sporné deťom manželov 7. Nariadenie č. 1347/2000 je najmä to, ako sú samostatné pojmy ob- bolo zrušené nariadením č. 2201/2003, ktoré- siahnuté v uvedenom nariadení prepojené ho pôsobnosť je širšia. s vnútroštátnymi procesnými predpismi, kto- ré rozlišujú rôzne druhy konaní týkajúcich sa vydania predbežných opatrení a rozhodnutia 4 — Pripomínam, že podrobný opis právnych nástrojov, ktoré vo veci samej. Okrem toho sa vnútroštátny predchádzali prijatiu nariadenia č. 2201/2003, je uvedený v bodoch 30 až 48 návrhov, ktoré predniesla generálna advo- súd pýta Súdneho dvora na vzájomný vzťah kátka Sharpston v už citovanej veci C-256/09, nazývanej medzi ustanoveniami článku 19 nariadenia „Purrucker I“. 5 — Ú. v. ES C 221, s. 1. č. 2201/2003 a ustanoveniami článkov 20 a 21 6 — Ú. v. ES C 221, 1998, s. 27. tohto nariadenia. 7 — Ú. v. ES L 160, s. 19; Mim. vyd. 19/001, s. 209.

10. Článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia „Na účely tohto nariadenia: č. 2201/2003 vymedzuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností tak, že toto nariadenie „sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu 1. pojem ‚súd‘ označuje všetky orgány v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú v členských štátoch s právomocou vo ve- na… nadobúdanie, výkon, prenesenie, ob- ciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti medzenie alebo odňatie rodičovských práv tohto nariadenia podľa článku 1;

I - 11169

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

… 12. Článok 8 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý sa týka „všeobecnej právomoci“ vo veciach rodi- čovských práv a povinností, stanovuje:

4. pojem ‚rozsudok‘ označuje… rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povin- ností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok ozna- „Súdy členského štátu majú právomoc vo ve- čuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo ciach rodičovských práv a povinností k dieťa- rozhodnutia; ťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“

18. Článok 15 uvedeného nariadenia stano- 15. Článok 12 nariadenia č. 2201/2003 upra- vuje, že za určitých okolností možno urobiť vuje dohodu o právomoci, ktorá v prípade, ak výnimku z kritérií právomoci stanovených strany prijali právomoc súdu, umožňuje po- týmto nariadením, ak je súd členského štá- dať návrh na súde členského štátu, v ktorom tu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, vo dieťa nemá obvyklý pobyt, buď preto, lebo vhodnejšej situácii na prejednanie veci. daná otázka súvisí s prebiehajúcim konaním o zrušení manželstva, alebo preto, lebo die- ťa má podstatnú väzbu k tomuto členskému štátu. 19. Článok 16 nariadenia č. 2201/2003 na- zvaný „Začatie konania na súde“ stanovuje:

16. Článok 13 uvedeného nariadenia, ktorý „1. Konanie na súde sa považuje za začaté: sa týka „právomoci založenej na prítomnosti dieťaťa“, stanovuje:

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil „1. Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťa- doručenie písomnosti odporcovi; ťa a právomoc nemožno založiť podľa člán- ku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

alebo

2. Odsek 1 sa vzťahuje aj na deti utečencov b) ak sa pred jej podaním na súd musí pí- a deti, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku somnosť doručiť, momentom jej prevza- nepokojov v ich domovskom štáte.“ tia orgánom povereným doručovaním za

I - 11171

I - 11172

PURRUCKER

23. Článok 24 tohto nariadenia stanovuje: 25. Vzťahy medzi B. Purruckerovou a G. Vallésom Pérezom sa zhoršili. B. Purrucker sa chcela vrátiť aj so svojimi deťmi do Nemecka, zatiaľ čo G. Vallés Pérez sa tomu najskôr brá- nil. Dňa 30. januára 2007 účastníci konania uzavreli v Španielsku dohodu vo forme no- „Právomoc súdu členského štátu pôvodu sa társkej zápisnice, ktorá mala byť schválená nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založi- súdom na účely jej vykonateľnosti. Podľa tejto la právomoc podľa článkov 3 až 14, sa nesmú dohody sa B. Purrucker mala spolu s deťmi skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriad- presťahovať do Nemecka. 8 kom podľa článkov 22 písm. a) a 23 písm. a).“

26. Vzhľadom na zdravotné problémy dcé- ra S. nemohla byť v stanovený deň odchodu prepustená z nemocnice. B. Purrucker preto 2. februára 2007 odišla do Nemecka so svojím synom M. III — Spor vo veci samej

27. Medzi účastníkmi konania vo veci samej prebiehajú tri konania:

A — Skutkový stav

— predmetom tretieho konania, začatého na návrh B. Purruckerovej v Nemecku, je priznanie práva na zverenie týchto detí do osobnej starostlivosti; ide o konanie, v rámci ktorého bol podaný tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.

B — Tri prebiehajúce konania 30. V uznesení z 28. októbra 2008 Juzgado de Primera Instancia zaujal stanovisko k otázke „súdu, ktorý začal konať ako prvý,“ v zmys- le článku 19 ods. 3 nariadenia č. 2201/2003. Poukázal na to, že o svojej právomoci roz- hodol už v rozhodnutí z 8. novembra 2007, a pripomenul rôzne súvisiace skutkové okol- nosti citované v tomto rozhodnutí. Uviedol, 1. Konanie vedené v Španielsku na návrh G. že 28. júna 2007 pripustil návrh na nariadenie Vallésa Péreza, ktorým sa domáha nariade- predbežných opatrení týkajúcich sa práva na nia predbežných opatrení týkajúcich sa práva zverenie maloletých M. a S. do osobnej sta- na zverenie do osobnej starostlivosti (a prí- rostlivosti. Keďže nemecký súd začal konať až padne aj rozhodnutia vo veci samej) v septembri 2007 na návrh matky, Juzgado de Primera Instancia usúdil, že je „súdom, kto- rý začal konať ako prvý,“ v zmysle článku 19 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2201/2003 a vyhlá- sil, že má právomoc prejednať vec v súlade s článkom 16 ods. 1 uvedeného nariadenia. 28. G. Vallés Pérez podal v júni 2007 na Juzgado de Primera Instancia návrh na na- riadenie predbežných opatrení a najmä na 9 — Pozri odôvodnenia tohto rozhodnutia citované v bode 36 už citovaného rozsudku Purrucker I. priznanie práva na zverenie detí M. a S. do 10 — Pozri výňatky z tohto rozhodnutia citované v bode 37 už osobnej starostlivosti. citovaného rozsudku Purrucker I.

2. Konanie vedené v Nemecku na návrh G. Vallésa Péreza, ktorým sa domáha nariade- nia výkonu rozhodnutia španielskeho súdu z 8. novembra 2007 3. Konanie vedené v Nemecku na návrh B. Purruckerovej, ktorým sa domáha prizna- nia práva na zverenie do osobnej starostlivosti

32. Ide o konanie, ktoré viedlo k vydaniu už citovaného rozsudku Purrucker I. G. Vallés Pérez najskôr okrem iného požadoval vrá- 34. Dňa 21. septembra 2007, čiže pred vy- tenie svojho syna M. a z obozretnosti podal daním uvedeného rozhodnutia Juzgado de návrh na vyhlásenie vykonateľnosti rozhod- Primera Instancia, sa B. Purrucker žalobou vo nutia Juzgado de Primera Instancia z 8. no- veci samej podanou na Amtsgericht Albstadt vembra 2007. Následne žiadal prednostne (okresný súd Albstadt, Nemecko) domáhala

I - 11175

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

priznania výlučnej starostlivosti o malole- 37. Ďalším rozhodnutím z 19. marca 2008 tých M. a S. Táto žaloba bola doručená žalo- Amtsgericht Albstadt prerušil konanie vo veci vanému v konaní vo veci samej 22. februára práva na zverenie do osobnej starostlivosti 2008 doporučenou zásielkou s doručenkou. podľa článku 16 Dohovoru o občianskopráv- Žalovaný však už vedel o tejto žalobe skôr, nych aspektoch medzinárodných únosov rovnako ako španielsky súd. detí, ktorý bol podpísaný 25. októbra 1980 v rámci Haagskej konferencie o medzinárod- nom práve súkromnom (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“) 11. V tomto konaní sa pokračovalo od 28. mája 2008 na návrh, ktorý podala B. Purrucker, pretože G. Vallés Pérez dovtedy nepodal návrh na nariadenie návra- tu dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980. Takýto návrh nebol podaný ani neskôr.

I - 11176

PURRUCKER

predbežného opatrenia, ktorým jej mala byť 43. Po tom, čo vyzval účastníkov konania, aby priznaná výlučná starostlivosť o jej syna M. sa znovu vyjadrili, Amtsgericht Stuttgart vy- alebo subsidiárne výlučné právo určovať jeho dal 8. decembra 2008 rozhodnutie, v ktorom pobyt. poukazuje na uznesenie Juzgado de Primera Instancia z 28. októbra 2008 a na odvola- nie, ktoré proti nemu podala B. Purrucker. Uviedol, že sám nemôže rozhodnúť o tom, ktorý súd je „súdom, ktorý začal konať ako prvý,“ keďže v prípade, ak by dva súdy odliš- ných členských štátov mohli prijať odporu- júce si rozhodnutia, by bola ohrozená právna 40. Zo spisu týkajúceho sa konania, ktorý istota. Podľa tohto súdu mal o tejto otázke predložil Súdnemu dvoru vnútroštátny súd, rozhodnúť súd, ktorý ako prvý založil svo- vyplýva, že nemecký súd sa viackrát bezúspeš- ju právomoc. V dôsledku toho Amtsgericht ne snažil nadviazať kontakt so španielskym Stuttgart podľa článku 19 ods. 2 nariadenia súdom, ktorý už vydal predbežné opatrenia č. 2201/2003 prerušil konanie až do právo- v tejto veci, s cieľom zistiť, či sa v Španielsku platnosti rozhodnutia Juzgado de Primera vedie konanie vo veci samej. Instancia.

„1. Je ustanovenie článku 19 ods. 2 nariade- 45. Uznesením z 8. júna 2009 Amtsgericht nia [č. 2201/2003] použiteľné v prípade, Stuttgart znovu požiadal účastníkov konania, ak sa vo veci úpravy rodičovských práv aby mu oznámili, v akom štádiu sa nachádza na návrh jedného z účastníkov konania konanie začaté v Španielsku, a vyzval ich, aby začalo konať na súde jedného členského sa vyjadrili k možnosti predložiť Súdnemu štátu len o vydaní predbežného opatrenia dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa ur- a na súde iného členského štátu, na kto- čenia súdu, ktorý začal konať ako prvý, v sú- rom druhý účastník konania neskôr po- lade s článkom 104b Rokovacieho poriadku dal návrh na rozhodnutie vo veci samej Súdneho dvora. s rovnakým predmetom konania, konať vo veci samej?

2. Použije sa toto ustanovenie aj vtedy, ak rozhodnutie vydané v samostatnom ko- naní o predbežnom opatrení v jednom členskom štáte nemožno v zmysle člán- ku 21 nariadenia č. 2201/2003 uznať 46. Dňa 21. januára 2010 Audiencia v druhom členskom štáte? Provincial de Madrid rozsudkom uvedeným v bode 31 tohto stanoviska rozhodol o odvo- laní, ktoré podala B. Purrucker. Toto rozhod- nutie bolo oznámené Amtsgericht Stuttgart 12 —  Teda pred vyhlásením už citovaného rozsudku vo veci Purrucker I, ale po prednesení návrhov generálnej advo- listom nemeckého advokáta G. Vallésa Péreza. kátky Sharpston v tejto veci z 20. mája 2010.

I - 11178

PURRUCKER

3. Je začatie konania, ktoré sa začalo na navrhovateľ neopomenul následne prijať kro- súde členského štátu vo veci samostatné- ky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doruče- ho predbežného opatrenia, rovnocenné nie písomnosti odporcovi. s konaním, ktoré sa začalo vo veci samej v zmysle článku 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003, ak podľa vnútroštátneho procesného práva tohto členského štá- tu musí byť na zabránenie negatívnym procesnoprávnym následkom násled- ne – v priebehu určitej lehoty – podaný návrh na začatie konania vo veci samej?“

49. Podľa tohto súdu Juzgado de Primera Instancia nemal nepretržitú právomoc na základe článku 10 nariadenia č. 2201/2003 52. Amtsgericht Stuttgart uvádza, že člá- z dôvodu predchádzajúceho spoločného ob- nok 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003 sta- vyklého pobytu členov rodiny v Španielsku až novuje, že súd členského štátu, ktorý začal do 21. septembra 2007, keďže nebolo pravde- konať vo veci rodičovských práv a povinností podobné ani preukázané, že premiestnenie k dieťaťu ako prvý, má vo vzťahu k súdu, kto- syna účastníkov konania navrhovateľkou zo rý začal konať v tej istej veci ako druhý, pred- Španielska do Nemecka bolo neoprávnené. nostnú právomoc. Tento súd zastáva názor, že predmet sporu, v rámci ktorého bol poda- ný návrh na nariadenie predbežných opatrení v júni 2007 na španielskom súde, je totožný s predmetom sporu, v rámci ktorého bola po- daná žaloba vo veci samej na nemeckom súde 50. Amtsgericht Stuttgart pripomína, že v septembri 2007. Predmetom oboch konaní podľa článku 16 nariadenia č. 2201/2003 je totiž návrh na vydanie súdnych opatrení vo sa konanie na súde považuje za začaté mo- veci rodičovských práv a povinností k tomu mentom podania písomnosti, ktorou sa za- istému dieťaťu. V oboch konaniach sú účast- čína konanie, na súde, za predpokladu, že níci konania totožní a každý z nich sa v oboch

I - 11179

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

konaniach domáha priznania výlučnej osob- č. 2201/2003 nielen od januára 2008, ale už nej starostlivosti. od 28. júna 2007.

I - 11180

PURRUCKER

vnútroštátneho procesného práva. Toto roz- tento návrh prejednaný v skrátenom konaní hodnutie nemožno uznať v zmysle článku 21 podľa článku 104b rokovacieho poriadku. nariadenia č. 2201/2003, keďže nepredstavuje Listom z 1. júla 2010 Amtsgericht Stuttgart rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa rodi- svoju žiadosť spresnil s tým, že táto sa týkala čovských práv a povinností, ale iba rozhod- uplatnenia nie článku 104b rokovacieho po- nutie upravujúce procesné otázky. riadku, ale článku 104a rokovacieho poriadku.

58. Podľa vnútroštátneho súdu zákaz skúma- nia právomoci súdu členského štátu pôvodu podľa článku 24 nariadenia č. 2201/2003 platí, iba ak bolo vydané rozhodnutie vo veci samej. 61. Uznesením z 15. júla 2010 predseda Táto zásada vyplýva z toho, že toto ustanove- Súdneho dvora vyhovel žiadosti o prejedna- nie je uvedené v kapitole III oddiele 1 naria- nie návrhu v skrátenom konaní. denia č. 2201/2003, ktorý sa týka uznávania rozsudkov. Španielsky súd však ešte nevydal rozhodnutie vo veci samej.

59. Okrem toho prípadné uznanie predbež- 62. V rámci prejednávanej veci predloži- ného opatrenia vo veci práva na zverenie do la B. Purrucker, nemecká, česká, španielska osobnej starostlivosti, ktoré vydal Juzgado de a francúzska vláda a Európska komisia ústne aj Primera Instancia 8. novembra 2007, podľa písomné pripomienky. Vláda Spojeného krá- článku 21 nariadenia č. 2201/2003 nemožno ľovstva predložila iba písomné pripomienky. jednoducho rozšíriť na neskoršie rozhodnutie vo veci samej.

63. V prvom prípade, ktorý uviedol vnút- roštátny súd, v ktorom dochádza ku konku- V — Konanie pred Súdnym dvorom rencii medzi prvým konaním o nariadenie predbežných opatrení a druhým konaním vo veci samej týkajúcim sa toho istého dieťaťa, sa vedľajší účastníci konania všeobecne zhodu- jú v tom, že predbežné opatrenia navrhnuté na základe článku 20 nariadenia č. 2201/2003 60. V návrhu na začatie prejudiciálneho ko- nemôžu viesť k prekážke začatej veci podľa nania Amtsgericht Stuttgart žiadal, aby bol článku 19 nariadenia č. 2201/2003.

13 — Pozri analogicky v súvislosti s pojmom „nezlučiteľnosť“ v zmysle článku 27 ods. 3 Bruselského dohovoru z 27. sep- A — Úvodné poznámky tembra 1968 návrhy, ktoré predniesol generálny advo- kát Léger vo veci Italian Leather (rozsudok zo 6. júna 2002, C-80/00, Zb. s. I-4995), v ktorých zdôraznil, že ak „sa dôvody na nariadenie predbežného opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi odlišujú, no rozhod- nutia vydané na základe týchto procesných podmienok nemajú navzájom nezlučiteľné účinky, nemožno považovať cudzie rozhodnutie za nezlučiteľné s rozhodnutím vyda- ným v dožiadanom štáte“. K funkčnému prepojeniu medzi uvedeným článkom a článkom 21 tohto dohovoru, ktorý 1. O vzťahu medzi prekážkou rozhodnutej veci sa týka prekážky začatej veci, pozri rozsudky z 19. mája a prekážkou začatej veci 1998, Drouot assurances (C-351/96, Zb. s. I-3075, bod 16), a z 9. decembra 2003, Gasser (C-116/02, Zb. s. I-14693, bod 41). 14 — Zjednotenie kritérií právomoci nevylučuje možnosť účast- níkov konania s protichodnými záujmami podať návrhy na súdoch odlišných členských štátov. 15 — Ako uviedla generálna advokátka Kokott, prekážka roz- hodnutej veci má tiež zabrániť koexistencii odporujúcich 65. Podľa môjho názoru treba v prvom rade si rozhodnutí [bod 37 a nasl. návrhov, ktoré predniesla vo veci Komisia/Luxembursko (rozsudok z 29. júna 2010, objasniť vzťah medzi niektorými kľúčovými C-526/08, Zb. s. I-6151)].

I - 11182

PURRUCKER

na to, že cudzie rozhodnutie môže predsta- rozhodnúť spor týkajúci sa predmetného vovať prekážku rozhodnutej veci v rámci ur- právneho vzťahu. To znamená, že právoplat- čitého právneho poriadku iba v prípade jeho né rozhodnutie treba považovať za záväzné uznania v tomto právnom poriadku, konanie pre ostatné správne alebo súdne konania. začaté v cudzine môže predstavovať prekáž- ku začatej veci, iba ak môže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré možno uznať v právnom poriadku súdu, ktorý začal konať ako druhý. 16

69. Pozitívny aspekt prekážky rozhodnutej veci zasa vyplýva zo základnej úlohy súdov, ktorá spočíva v rozhodovaní sporov medzi účastníkmi konania s cieľom autoritatívne 71. Rozhodnutia týkajúce sa rodičovských práv a povinností majú spravidla konštitu- 16 — Bolo by totiž nelogické, ak by súd prerušil konanie do roz- tívnu povahu, keďže priznávajú alebo menia hodnutia cudzieho súdu, ktoré by následne nebolo uznané s nimi súvisiace práva. Z toho vyplýva, že tie- vo vnútroštátnom právnom poriadku. Inak by bola žalob- covi odopretá spravodlivosť, keďže by nemohol dosiahnuť to rozhodnutia môžu predstavovať prekážku vydanie exekučného titulu na území daného členského štátu. rozhodnutej veci extra partes a nielen medzi 17 — Prekážku rozhodnutej veci (materiálnu právoplatnosť) si účastníkmi konania. Napríklad rozhodnutie, nemožno zamieňať s (formálnou) právoplatnosťou, ktorá znamená, že proti rozsudku nebolo možné alebo už nie je ktorým sa priznáva právo matky na zverenie možné podať odvolanie. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, je záväzné

I - 11183

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

18 — Pozri body 119 a 121 návrhov, ktoré generálna advokátka predniesla vo veci C-256/09. — subjektívna totožnosť (rovnaké dieťa) a

I - 11184

PURRUCKER

článok 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003, po- kiaľ ide o subjektívny prvok prekážky začatej veci v tejto oblasti, zjavne vyžaduje iba to, aby 75. Pokiaľ ide o jej subjektívny aspekt, pre- sa konania týkali toho istého dieťaťa, zastá- kážka začatej veci, rovnako ako prekážka roz- vam názor, že na tieto dve súbežné konania hodnutej veci, sa spravidla vzťahuje iba na ko- sa vzťahuje pravidlo vymedzené uvedeným nania medzi tými istými účastníkmi konania. článkom. Na rozdiel od viacerých ďalších ustanovení, s ktorými ho možno účelne porovnať, 20 zne- nie článku 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003

19 — Tento výraz je v jednotlivých verziách vyjadrený odlišne: „desselben Anspruchs“ v nemčine, „the same cause of action“ v angličtine, „samaa asiaa“ vo f ínčine a „samma sak“ vo švédčine. Podľa judikatúry (pozri rozsudky z 8. decem- bra 1987, Gubisch Maschinenfabrik, 144/86, Zb. s. 4861, bod 14, a zo 6. decembra 1994, Tatry, C-406/92, Zb. s. I-5439, bod 38) je objektívny rozsah vymedzený dvoma odlišnými faktormi, a to predmetom a dôvodom

odsekov 1 a 2 článku 19 nariadenia č. 2201/2003. Tento konania zároveň plniť alebo dosiahnuť ich dokument okrem toho uvádza, že pojem prekážka zača- tej veci je v práve členských štátov vymedzený pomerne nútený výkon, existuje objektívna totožnosť široko, pričom niektoré právne poriadky nerozlišujú medzi „predmetom“ a „dôvodom“, čo vyplýva aj z citovanej správy medzi týmito dvoma konaniami, a teda aj Borrás (bod 52). prekážka začatej veci.

2. O konfliktoch konaní alebo rozsudkov

81. Po druhé konflikt môže vzniknúť me- dzi konaním prebiehajúcim v členskom štá- te a rozhodnutím, ktoré už bolo vyhlásené v inom členskom štáte. V tomto prípade musí súd, na ktorom sa vedie konanie, na základe prekážky rozhodnutej veci vyhlásiť žalobu za neprípustnú, keďže v prípade, ak cudzie 79. Považujem za potrebné jasne rozlíšiť rozhodnutie možno uznať, sa žaloba stala tri prípady, ktoré môžu nastať v súvislosti bezpredmetnou.

I - 11186

PURRUCKER

83. Pravidlá týkajúce sa medzinárodnej litis- pendencie podľa môjho názoru plnia dva cie- le. Ako som už uviedol, ich cieľom je najmä zabrániť pozitívnemu konfliktu rozhodnutí. Ak totiž účastníci konania podajú na súdoch rôznych členských štátov návrhy, ktorých predmet a dôvod sú rovnaké a ktoré sa týkajú 85. Podľa praktickej príručky k uplatňovaniu toho istého dieťaťa, môže to viesť k vydaniu nariadenia č. 2201/2003 22 a podľa jej návr- ťažko zlučiteľných či dokonca diametrálne hu, na základe ktorého bolo toto nariadenie odlišných rozhodnutí, a teda spôsobiť právnu prijaté, 23 sa Komisia domnievala, že prípady neistotu občanov. Riešenie spočíva v uložení skutočnej litispendencie sú vo veciach rodi- povinnosti súdu, ktorý začal konať ako po- čovských práv a povinností zriedkavé, keďže sledný, vzdať sa právomoci v prospech súdu, dieťa má spravidla obvyklý pobyt iba v jed- ktorý začal konať skôr, a to ešte pred vydaním nom členskom štáte, v ktorom majú súdy prá- súbežných rozhodnutí. vomoc na základe všeobecného kritéria prá- vomoci stanoveného článkom 8 uvedeného nariadenia. Podľa môjho názoru však nemož- no opomenúť prípady, keď je buď ťažké určiť

21 — Inak to je v prípade nástrojov, ako je Bruselský doho- vor z 27. septembra 1968, keďže mnohé súbežné dôvody právomoci, ktoré stanovuje, do veľkej miery umožňujú litispendenciu. 22 — Praktická príručka k uplatňovaniu nového nariadenia 84. Tieto pravidlá majú tiež zabrániť tomu, Brusel II, zostavená útvarmi Komisie v spolupráci s európ- skou justičnou sieťou v občianskych a obchodných veciach aby účastníci konania zneužívali existenciu (ďalej len „EJS“), verzia aktualizovaná k 1. júnu 2005, s. 22, ktorá je dostupná na internetovej stránke Komisie (http:// rôznych súdnych systémov postupom na- ec.europa.eu/justice_home). zývaným „forum shopping“, ktorý spočíva 23 — Dokument KOM(2002) 222 v konečnom znení, s. 11.

24 — O taký prípad išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. apríla 2009, A (C-523/07, Zb. s. I-2805), keďže dotknutá 26 — Poznamenávam však, že v práve niektorých členských štá- rodina „opustila Švédsko, aby strávila prázdniny vo Fínsku. tov súrodenci tvoria jeden celok, ktorý sa chráni, pokiaľ Zostala na f ínskom území a prebývala v obytných prívesoch je to možné, ako celok, pričom zákonodarca ukladá súdu v rôznych kempingoch, pričom deti nechodili do školy“ povinnosť zabrániť rozdeleniu súrodencov, alebo ak to (bod 14). Pripomínam, že kritériá na určenie obvyklého nie je možné, dbať na zachovanie vzťahov medzi nimi pobytu boli v tomto rozsudku stanovené takto: „okrem (pozri napríklad článok 371-5 francúzskeho Občianskeho fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zákonníka). zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že 27 — V rozhodnutí z 25. septembra 2007 Amtsgericht Albstadt táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný uviedol, že uvedený návrh je nadbytočný, pretože podľa charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlene- nemeckej právnej úpravy sa dieťa zveruje do osobnej sta- nia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba rostlivosti matky. Treba uviesť, že v nadväznosti na rozsu- vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody dok Európskeho súdu pre ľudské práva z 3. decembra 2009 pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do vo veci Zaunegger proti Nemecku (sťažnosť č. 22028/04) tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky Bundesverfassungsgericht (nemecký spolkový ústavný súd) školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne nedávno vyhlásil, že článku 6 ods. 2 základného zákona väzby dieťaťa v danom štáte“ (bod 30 a nasl.). Pozri tiež odporuje skutočnosť, že podľa § 1626a a § 1672 nemeckého body 38 až 52 návrhov, ktoré v tejto veci predniesla gene- Občianskeho zákonníka (BGB) otec dieťaťa, ktoré sa naro- rálna advokátka Kokott. dilo mimo manželstva, nemôže získať právo na zverenie 25 — V takom prípade na základe článku 14 nariadenia tohto dieťaťa do osobnej starostlivosti, ak matka dieťaťa č. 2201/2003 „právomoc v každom členskom štáte sa určí odmietne udeliť súhlas (rozsudok z 21. júla 2010, podľa práva tohto štátu“. 1 BvR 420/09).

28 — K tejto zásade, ktorá sa všeobecne považuje za „pilier“, pozri najmä bod 30 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Turner (rozsudok 89. Podľa môjho názoru musí byť prístup z 27. apríla 2004, C-159/02, Zb. s. I-3565) týkajúcej sa Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968. Súdneho dvora neutrálny, objektívny a nezá- 29 — Kontrola dodržiavania ustanovení nariadenia č. 2201/2003 vislý od skutkových, procesných či právnych týkajúcich sa kritérií právomoci prináleží vnútroštátnym súdom, ktoré rozhodujú o žalobách, pričom tieto súdy sú okolností sporu vo veci samej. Okolnosti v prípade pochybností týkajúcich sa výkladu týchto ustano- prejednávanej veci, aj keď sú veľmi špecifické vení povinné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. Krajnou možnosťou je podanie žaloby o nesplnenie povin- alebo tragické, nemôžu byť rozhodujúce pre nosti proti danému členskému štátu.

I - 11189

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

91. Článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia 92. Podľa môjho názoru môže konflikt ko- č. 2201/2003 stanovuje, že toto nariadenie „sa naní, a teda aj litispendencia, nastať iba me- uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v ob- dzi konaniami týkajúcimi sa rovnakej oblasti čianskych veciach[ 30], ktoré sa vzťahujú na rodičovských práv a povinností a nie medzi nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie konaniami, ktoré sa týkajú dvoch alebo viace- alebo odňatie rodičovských práv a povinnos- rých z týchto piatich oblastí. 31 V niektorých tí“. Odsek 2 tohto článku stanovuje, že uvede- právnych poriadkoch však môže rovnaké né záležitosti „sa môžu týkať najmä: opatrenie zahŕňať ex lege viaceré aspekty ro- dičovských práv a povinností uvedené v tom- to článku. 32

31 — Napríklad kombinácia konaní, ktorých predmetom je návrh e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich na ustanovenie opatrovníka a návrh na zverenie dieťaťa do sa správy, udržovania alebo nakladania osobnej starostlivosti, nemôže spôsobiť prekážku začatej veci, keďže ide o odlišné veci a tieto konania zjavne nemajú s majetkom dieťaťa“. rovnaký dôvod a rovnaký predmet. Ťažšie je určiť, či by pre- kážka začatej veci mohla nastať v prípade konania o práve na zverenie do osobnej starostlivosti a konania o práve styku. 32 — Napríklad právo na zverenie do osobnej starostlivosti ako 30 —  Pripomínam, že pojem ‚občianske veci‘ je samostatným súčasť rodičovských práv a povinností môže automaticky pojmom práva Únie, ktorý zahŕňa aj verejnoprávne opatre- závisieť od ustanovenia opatrovníka alebo umiestnenia die- nia podľa vnútroštátneho práva členského štátu (rozsudok ťaťa do ústavu. z 27. novembra 2007, C, C-435/06, Zb. s. I-10141, body 46 33 — Z už citovaného rozsudku A vyplýva, že „pojem ‚občianske až 53). Preto môžu do pôsobnosti nariadenia č. 2201/2003 veci‘ [v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003] sa patriť správne konania, správne orgány alebo správne roz- vzťahuje aj na rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje okamžité hodnutia niektorých členských štátov (pozri v tomto zmysle prevzatie dieťaťa do starostlivosti a jeho umiestnenie mimo aj Praktickú príručku k uplatňovaniu nového nariadenia vlastnej rodiny, ak bolo toto rozhodnutie prijaté v rámci Brusel II, c. d., s. 8). predpisov verejného práva týkajúcich sa ochrany detí“.

94. Táto rôznorodosť dotknutých konaní má 95. Niektoré nástroje, ktoré platili alebo ešte tiež vplyv na posudzovanie prekážky začatej stále platia vo vzťahoch medzi členskými veci vo veci rodičovských práv a povinností, štátmi, môžu byť užitočné pri výklade usta- ktorú upravuje článok 19 ods. 2 nariadenia novení nariadenia č. 2201/2003. 35 Takýmto č. 2201/2003, keďže z neho vyplýva, že v tejto nástrojom je okrem iných nástrojov 36 aj oblasti môže nastať mnoho druhov konflik- Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 37, tov konaní. Uvediem niekoľko praktických ako aj nariadenie č. 44/2001, ktorým mal byť príkladov možných situácií: po prvé konanie tento dohovor nahradený od 1. marca 2002 38. na súde, ktorý rozhoduje vo veciach starost- Podobnosti sa týkajú aj pojmu prekážka za- livosti o maloletých, týkajúce sa starostlivosti čatej veci. 39 Rodičovské práva a povinnosti o dieťa, ktoré prebieha súbežne s konaním na súde pre rodinno-právne veci týkajúcim sa priznania práva styku starým rodičom tohto 35 — V tejto súvislosti pozri rozsudok Purrucker I, už citovaný, dieťaťa; po druhé predbežné konanie týkajúce bod 84 a nasl. 36 — Odôvodnenie č. 3 nariadenia č. 2201/2003 uvádza, že toto sa dočasného priznania práva na jeho zvere- nariadenie nahradilo nariadenie č. 1347/2000, ktorého nie do osobnej starostlivosti na dobu do skon- obsah bol v podstate prevzatý z Bruselského dohovoru II, ktorý mal rovnaký predmet úpravy, v zmysle vysvetliviek čenia sociálneho šetrenia alebo psychologic- uvedených v správe Borrás. kého vyšetrenia, zatiaľ čo v konaní týkajúcom 37 — Dohovor o právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 299, sa toho istého dieťaťa sa má s konečnou 1972, s. 32), ktorý bol viackrát zmenený a doplnený (pozri

rozsudok

Purrucker I, už citovaný, bod 12). 38 — K vzťahu medzi týmito dvoma nástrojmi v oblasti judika- túry pozri najmä bod 28 a nasl. návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Allianz (predtým 34 —  Poznamenávam, že odôvodnenia č. 9 a 11 nariadenia Riunione Adriatica di Sicurtà) (rozsudok z 10. februára č. 2201/2003 stanovujú, že na opatrenia, ktoré sa vzťahujú 2009, C-185/07, Zb. s. I-663). na majetok dieťaťa, ale ktoré sa netýkajú ochrany dieťaťa, sa 39 — Pozri článok 21 Bruselského dohovoru z 27. septembra nevzťahuje toto nariadenie, ale nariadenie č. 44/2001, ktoré 1968, článok 11 nariadenia č. 1347/2000 a článok 27 naria- upravuje aj vyživovaciu povinnosť. denia č. 44/2001.

98. Možno tvrdiť, že pojmy procesnej po- vahy, ako je pojem „súd, ktorý začal konať ako prvý,“ by mali závisieť od vnútroštátnych predpisov. V tejto súvislosti však poukazu- jem na to, že cieľom nariadenia č. 2201/2003 bolo vytvoriť spoločný systém, ktorý je nezá- vislý od odlišných vnútroštátnych predpisov. Článok 16 uvedeného nariadenia zjednocuje pojem začatie konania na súde prostredníc- tvom vymedzenia tak jeho procesných, ako aj 96. Okrem toho poznamenávam, že hoci časových vlastností. Tento článok totiž stano- sa rozhodnutia Súdneho dvora o výklade vuje, kedy a za akých podmienok sa konanie Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 začína, a to bez ohľadu na ustanovenia vnút- týkajú pojmov prekážka začatej veci a pred- roštátnych právnych predpisov členských štá- bežné opatrenia, pokiaľ viem, tieto pojmy tov. Podľa môjho názoru sa normotvorca od- boli v týchto rozhodnutiach vykladané samo- chýlil od judikatúry týkajúcej sa Bruselského statne a nie súčasne, čiže tieto rozhodnutia sa netýkajú prekážky začatej veci v prípade rozhodnutí o nariadení predbežných opat- rení. Zdá sa, že judikatúra členských štátov 41 — Pozri analogicky už citovaný rozsudok Gubisch Maschinenfabrik (bod 6 a nasl.), v ktorom sa uvádza, že tiež neposkytuje významné usmernenia, čo „pojmy použité v článku 21 dohovoru z 27. septembra 1968 na určenie prekážky začatej veci treba považovať za samo- vyplýva najmä z malého počtu odpovedí na statné,“ ako aj bod 2 návrhov, ktoré v tejto veci predniesol otázku, ktorú v tejto súvislosti výslovne polo- generálny advokát Mancini. Pozri aj rozsudok z 20. januára 2005, Gruber, C-464/01, Zb. s. I-439, bod 31 a citovanú žil Súdny dvor na pojednávaní. ustálenú judikatúru. K výberu medzi samostatným vyme- dzením a vnútroštátnym prístupom pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 1976, Industrie Tessili Italiana Como, 12/76, Zb. s. 1473, body 10 a 11. 42 — Pozri analogicky rozsudok zo 14. októbra 1976, LTU, 29/76, 40 — Pozri odôvodnenie č. 12 nariadenia č. 2201/2003. Zb. s. 1541, bod 3.

99. Článok 19 nariadenia č. 2201/2003 tre- ba vykladať po prvé 45 so zreteľom na znenie tohto ustanovenia, ako aj predchádzajúcich a nasledujúcich ustanovení tohto nariadenia. V tejto súvislosti poznamenávam, že v súvis- 101. Pojem predbežné opatrenia, ktoré mož- losti s prekážkou začatej veci uvedenej v cito- no vydať buď v rámci uvedeného článku 20, vanom článku 19 sa nerozlišuje medzi zača- ak sú splnené podmienky stanovené týmto tím konania vo veci samej a začatím konania článkom, alebo mimo pôsobnosti tohto člán- ku, ak tieto podmienky nie sú splnené, nie je jasne vymedzený, čo môže viesť k výklado- vým problémom vzhľadom na rôznorodosť 43 — Rozsudok zo 7. júna 1984, Zelger (129/83, Zb. s. 2397, bod 16), v ktorom sa uvádza, že „článok 21 Dohovoru treba právnych poriadkov členských štátov. 47 Tiež vykladať v tom zmysle, že za ‚súd, ktorý začal konať ako poukazujem na to, že článok 2 ods. 1 bod 4 prvý,‘ treba považovať súd, na ktorom boli najskôr splnené podmienky, z ktorých možno vyvodiť záver o definitív- nariadenia č. 2201/2003 vymedzuje „roz- nej prekážke začatej veci, pričom tieto podmienky treba sudky“ v zmysle tohto nariadenia a zaraďuje posudzovať podľa vnútroštátneho práva každého z dotknu- tých súdov“. K rovnakému záveru smeroval vzhľadom na do jeho pôsobnosti nielen „rozsudky“, ale aj rôznorodosť právnych režimov upravujúcich litispenden- ciu v jednotlivých členských štátoch aj generálny advokát Mancini vo svojich návrhoch. 44 — K vzťahu medzi doručením návrhu, ktorým sa začína kona- nie, a prekážkou začatej veci pozri bod 68 návrhov, ktoré 46 — K tomuto pojmu pozri analogicky rozsudok z 26. marca predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Weiss und 1992, Reichert a Kockler (C-261/90, Zb. s. I-2149, bod 34), Partner (rozsudok z 8. mája 2008, C-14/07, Zb. s. I-3367). ktorý sa týka výkladu článku 24 Bruselského dohovoru 45 — K výkladu zodpovedajúceho ustanovenia uvedeného z 27. septembra 1968. v Bruselskom dohovore z 27. septembra 1968, ktorým je 47 — K tomu pozri porovnávaciu analýzu právnych úprav na článok 21 tohto dohovoru, pozri analogicky už citovaný internetovej stránke EJS (http://ec.europa.eu/civiljus-

rozsudok

Gasser (bod 70), v ktorom Súdny dvor rozhodol, tice/interim_measures/interim_measures_gen_fr.htm): že treba prihliadať „tak na znenie, ako aj na systematiku „Porovnanie vnútroštátnych právnych predpisov ukazuje, a účel tohto dohovoru“. Porovnaj body 62 až 64 už citova- že takmer neexistuje všeobecná definícia predbežných ného rozsudku Purrucker I. a ochranných opatrení a že právne poriadky sa značne líšia.“

102. Po druhé treba článok 19 vykladať na základe jeho umiestnenia vo všeobecnej sys- tematike nariadenia č. 2201/2003. Rovnako ako v tomto zmysle rozhodol Súdny dvor v súvislosti s článkom 20 uvedeného nariade- nia, 48 zastávam názor, že článok 19 nestano- vuje kritérium právomoci vo veci samej, ale stanovuje klasifikačné kritérium alebo „kri- 103. Po tretie výklad musí vychádzať z logiky térium uplatňovania kritérií právomoci“ 49 vlastnej článku 19 a nariadeniu č. 2201/2003 v prípade začatia viacerých konaní a konflik- ako celku. Je zrejmé, že zosúladené kritériá tu konaní. V tejto súvislosti treba poukázať na právomoci sú záväzné pre vnútroštátne súdy, umiestnenie uvedeného článku 19 vo vzťahu keďže v opačnom prípade by vytvorený sys- k predchádzajúcim a nasledujúcim ustano- tém nemohol fungovať. Pripomínam, že pod- veniam tohto nariadenia. Ustanovenia pred- ľa odôvodnenia č. 12 nariadenia č. 2201/2003, chádzajúce tomuto ustanoveniu totiž stano- ktorého zmysel je vyjadrený v článku 8 uve- vujú kritériá právomoci, zatiaľ čo nasledujúce deného nariadenia, je jednou zo základných ustanovenie, ktorým je článok 20 nariadenia zásad tohto nariadenia zásada, podľa kto- č. 2201/2003, upravuje opatrenia vydané rej „kritériá právomoci vo veciach rodičov- v naliehavých prípadoch. Ak by sa uvedený ských práv a povinností, upravené týmto článok 19 týkal aj predbežných alebo ochran- nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali ných opatrení upravených článkom 20, boli najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä krité- by upravené pred týmto článkom. Z toho riu blízkosti“. Ďalšia základná zásada sa týka možno vyvodiť, že, ako uvádzajú všetci ved- časovej prednosti 50 stanovenej článkom 19 ľajší účastníci konania, prekážka začatej veci nariadenia č. 2201/2003, ktorý zakotvuje nemôže nastať, ak súd, ktorý by inak nemal zásadu „prior temporis“, ktorá je tradičnou zásadou litispendencie. 51 Zastávam názor, že súd, ktorý začal konať ako prvý, má sám 48 — Pozri už citovaný rozsudok Purrucker I (body 60 a 61), v ktorom sa uvádza, že „článok 20 nariadenia č. 2201/2003 je posledným článkom kapitoly II tohto nariadenia, ktorá sa týka právomoci. Nie je súčasťou článkov, ktoré špecificky 50 — K ustanoveniam Bruselského dohovoru z 27. septembra upravujú právomoc v oblasti rodičovských práv a povin- 1968 týkajúcim sa prekážky začatej veci pozri analogicky ností a ktoré tvoria oddiel 2 tejto kapitoly, ale je súčasťou už citovaný rozsudok Gasser,(bod 47), v ktorom sa uvádza, oddielu 3 tejto kapitoly nazvaného ‚Spoločné ustanovenia‘. že „procesné pravidlo obsiahnuté v článku 21 uvedeného Z umiestnenia tohto ustanovenia v rámci štruktúry naria- dohovoru… jednoznačne vychádza iba z časového poradia, denia č. 2201/2003 vyplýva, že tento článok 20 nemožno v akom sa začali konania na dotknutých súdoch“. považovať za ustanovenie, ktorým sa priznáva právomoc 51 — Porovnaj návrh Komisie z roku 1999, na základe kto- rozhodnúť vo veci samej v zmysle tohto nariadenia“. rého bolo prijaté nariadenie č. 1347/2000 [dokument 49 — Tento výraz je analogicky prebratý z už citovanej správy KOM(1999) 220 v konečnom znení, s. 17], a už citovanú Borrás, bod 55. správu Borrás, body 52 a 53.

52 — Pozri aj už citovanú Praktickú príručku k uplatňovaniu nového nariadenia Brusel II (s. 22), v ktorej sa uvádza, že „článok 19 ods. 2 stanovuje, že právomoc zásadne patrí súdu, ktorý začal konať ako prvý. Súd, ktorý začal konať — Predbežné opatrenia vydané podľa člán- ako druhý, musí prerušiť konanie a počkať, kým druhý súd nerozhodne o svojej právomoci. Ak súd, ktorý začal konať ku 20 nariadenia č. 2201/2003 ako prvý, rozhodne, že má právomoc, druhý súd musí odmietnuť vec prejednať. Súd, ktorý začal konať ako druhý, môže v konaní pokračovať, iba ak prvý súd rozhodne, že nemá právomoc, alebo že postúpi vec podľa článku 15“. 53 — K Bruselskému dohovoru z 27. septembra 1968 pozri ana- logicky už citovaný rozsudok Gasser (bod 48). Pozri aj

rozsudok

z 27. júna 1991, Overseas Union Insurance a i. (C-351/89, Zb. s. I-3317, bod 26), v ktorom sa uvádza, že „okrem prípadu, ak by súd, ktorý začal konať ako druhý, mal výlučnú právomoc stanovenú Dohovorom a najmä 106. Vzhľadom na všeobecnú štruktúru na- jeho článkom 16, článok 21 Dohovoru treba vykladať v tom riadenia č. 2201/2003 je podľa môjho názo- zmysle, že ak je právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, sporná, súd, ktorý začal konať ako druhý, musí prerušiť ru zrejmé, že prekážka začatej veci nemôže konanie, pokiaľ neodmietne vec prejednať bez toho, aby nastať v prípade kumulácie konaní týka- sám skúmal právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý“. V uvedenej veci generálny advokát Van Gerven poukázal júcich sa jednak nariadenia predbežných na to, že „ak by sa rozhodlo inak, znamenalo by to neodô- vodnený zásah druhého súdu do právomoci prvého súdu“ alebo ochranných opatrení v naliehavých (bod 15 návrhov, ktoré predniesol v tejto veci). prípadoch vedených na súde, ktorý nemá

108. Komisia na pojednávaní uviedla, že rozlišovanie medzi predbežnými opatre- niami uvedenými v článku 20 nariadenia 107. Podstatný právny základ 54 tohto riešenia č. 2201/2003 a predbežnými opatreniami vy- spočíva v tom, že opatrenia vydané na základe danými súdom, ktorý má právomoc vo veci článku 20 nariadenia č. 2201/2003 nemajú samej, nemôže slúžiť ako kritérium uplatňo- vania článku 19 ods. 2 tohto nariadenia, ke- ďže súd, ktorý začal konať ako druhý, nemô- že vedieť, či sú predbežné opatrenia vydané 54 — V prospech tohto riešenia svedčia aj iné argumenty; opat- renia vydané na základe článku 20 majú totiž okrem uvede- súdom, ktorý začal konať ako prvý, založené ných obmedzených územných účinkov jednak obmedzené hmotnoprávne účinky, keďže odsek 1 tohto článku stano- na jednom z kritérií právomoci stanovených vuje, že opatrenia prijaté v naliehavých prípadoch nemajú v článku 8 a nasl. uvedeného nariadenia. vplyv na právomoc rozhodovať vo veci samej, ktorá môže patriť súdom iných členských štátov, a nie sú pre tieto S týmto názorom sa nestotožňujem. súdy záväzné, a jednak obmedzené časové účinky, keďže odsek 2 tohto článku stanovuje, že uvedené opatrenia strá- cajú platnosť, len čo súd, ktorý má právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodne, a teda už nemusí namiesto neho dočasne konať iný súd. Medzi týmito dvoma kategóriami 55 — Porovnaj už citovaný rozsudok Purrucker I (bod 84 a nasl.), konaní nemôže vzniknúť priamy konflikt, keďže konanie a body 172 až 175 návrhov, ktoré v tejto veci predniesla podľa článku 20 je podradené konaniu vo veci samej, aby generálna advokátka Sharpston. Táto analýza sa týka uzná- sa zabránilo nebezpečenstvu obchádzania pravidiel právo- vania a výkonu rozhodnutí, ale podľa môjho názoru sa vzťa- moci. K tejto poslednej otázke pozri rozsudok Purrucker I, huje aj na litispendenciu. Treba totiž vychádzať z existujúcej už citovaný, body 86 a 91. judikatúry, čiže treba sledovať logiku tohto rozsudku.

112. V prípade, ak má dieťa obvyklý pobyt v členskom štáte B, v ktorom sídli súd, kto- rý začal konať ako druhý (alebo v treťom členskom štáte), a ak sa skutočne nachádza 110. Ako som už uviedol, článok 19 ods. 2 v členskom štáte A, v ktorom sídli súd, ktorý nariadenia č. 2201/2003 sa spravidla uplat- začal konať ako prvý, na účely vydania pred- ňuje na základe námietky neprípustnosti bežných opatrení môže súd, ktorý začal ko- z dôvodu litispendencie vznesenej jedným nať ako druhý, predpokladať, že ide o kona- z účastníkov konania na súde, ktorý začal ko- nie podľa článku 20 nariadenia č. 2201/2003, nať ako druhý. Nemožno však vylúčiť prípady, okrem prípadu, ak účastník konania, ktorý keď sa súd o existencii konania týkajúceho sa vznesie námietku litispendencie, poskytne rodičovských práv a povinností, ktoré sa vedie údaje, z ktorých vyplýva, že súd v členskom v inom členskom štáte, nedozvie od samot- štáte A, ktorý začal konať ako prvý, koná na ných účastníkov konania, ale na základe in- základe jednej zo skutočností zakladajúcich formácií poskytnutých ústredným orgánom.

57 — Bokom ponechávam otázku naliehavých opatrení vydaných 56 — Pozri Praktickú príručku k uplatňovaniu nového nariadenia vo vzťahu k majetku dieťaťa, ktorý sa nachádza na území Brusel II, c. d., s. 11. tohto členského štátu.

I - 11197

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

I - 11198

PURRUCKER

ustanovení španielskych právnych predpisov aby súd iného členského štátu mohol rozhod- v prejednávanej veci). núť vo veci samej, ak súd členského štátu, kto- rý má právomoc vo veci samej a začal konať skôr, vydal predbežné opatrenia.

I - 11199

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — N. JÄÄSKINEN — VEC C-296/10

120. V niektorých členských štátoch by bolo V tejto súvislosti pripomínam, že je vhodné neprirodzené snažiť sa rozlišovať medzi porovnanie s rozhodnutiami Súdneho dvora predbežnými rozhodnutiami, ktoré pred roz- vo veci výkladu zodpovedajúcich ustanovení hodnutím vo veci samej vydá súd, ktorý má Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968, právomoc vo veci samej, a konečnými roz- ktoré sa týkajú prekážky začatej veci, a že prí- hodnutiami vydanými týmto súdom, keďže padné osobitosti vnútroštátnych procesných tieto rozhodnutia tvoria jednu a tú istú vec, predpisov platných v dotknutých členských a to až kým sa úplne nerozhodne o všetkých štátoch nie sú v tomto smere relevantné. 61 aspektoch sporu prejednávaného týmto sú- dom, a teda až kým tento súd nevyčerpá svoju právomoc.

121. Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003 nerozlišuje kategórie rozhodnutí. Použije sa teda, ak majú dva súdy súčasne právomoc vo 4. O praktickom uplatňovaní pravidiel vyme- veci samej podľa článkov 8 až 14 tohto naria- dzených nariadením č. 2201/2003 v prípade denia bez ohľadu na to, čoho sa navrhovatelia prekážky začatej veci domáhajú (vydanie predbežného opatrenia alebo konečného rozhodnutia), a bez ohľadu na trvanie účinkov rozhodnutia, ktorého sa navrhovatelia domáhajú (obmedzená alebo neobmedzená časová účinnosť) na týchto sú- doch. Rozhodujúce je vznikajúce riziko vyda- nia rozhodnutí, ktoré nebudú súčasne vyko- nateľné, pričom toto riziko sa môže prejaviť na konci týchto konaní. 60 123. Vzhľadom na ťažkosti vnútroštátneho súdu so získaním nevyhnutných informácií, ktoré by mu umožnili posúdiť, či v Španielsku prebiehalo konkurujúce konanie, v prejedná- vanej veci by som chcel navrhnúť, aby Súdny

dvor zvážil možnosť vytvorenia pravidla základe ich žiadosti všetky užitočné informá- sudcovského práva, ktoré by umožňovalo čo cie týkajúce sa konaní vedených na týchto sú- najviac eliminovať problémy súvisiace s vý- doch, a to v primeranej lehote. Súd, ktorý za- menou informácií o konaniach a právnych čal konať ako druhý, totiž síce musí z úradnej predpisoch medzi súdmi členských štátov. moci prerušiť konanie, ale nemôže čakať na vyžiadané informácie o existencii prekážky začatej veci neprimerane dlho, pretože by to predstavovalo odopretie spravodlivosti. Hoci článok 19 nariadenia č. 2201/2003 nestano- vuje lehotu na poskytnutie odpovede súdu, ktorý začal konať ako prvý, vzhľadom na to, že najlepší záujem dieťaťa vyžaduje rýchle 124. Ak sa súd, ktorý začal konať ako druhý, rozhodnutie, považujem za potrebné stanoviť dozvie, že na súde iného členského štátu určitú lehotu. zrejme prebieha iné konanie vo veci samej, 62 podľa článku 19 nariadenia č. 2201/2003 je povinný zisťovať, či skutočne prebieha takéto konanie, a tiež je povinný zistiť rozsah tohto konania, čiže tak jeho predmet, ako aj jeho dôvod. Dotknutý súd by mal podľa môjho ná- zoru podniknúť tieto kroky: mal by sa pokúsiť nadviazať kontakt so súdom, ktorý začal ko- nať ako prvý, s ústredným orgánom daného členského štátu a prípadne aj s príslušným vnútroštátnym súdom prostredníctvom EJS. Mali by s ním aktívne spolupracovať aj účast- níci konania, najmä ten z účastníkov konania, ktorý vzniesol námietku litispendencie a má 126. V nadväznosti na otázku Súdneho dvo- záujem na poskytnutí užitočných informácií ra položenú na pojednávaní Spolková re- na preukázanie, že súd, ktorý začal konať ako publika Nemecko, poukazujúc na judikatúru prvý, môže vydať rozhodnutie nezlučiteľné Európskeho súdu pre ľudské práva, navrhla s rozhodnutím, ktoré má vydať súd, ktorý za- stanoviť šesťmesačnú lehotu. Podľa môjho čal konať ako druhý. názoru pravidlo zakotvené v článku 9 naria- denia č. 2201/2003, ktoré upravuje zachova- nie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa počas troch mesiacov, by sa mohlo analogicky použiť ako východisko pre stano- venie primeranej lehoty. 63 Súdny dvor by teda mohol rozhodnúť, že ak sa vyžiadané infor- mácie neposkytnú v lehote troch mesiacov 125. Súdny dvor by teda mohol účelne roz- od prijatia žiadosti príslušným súdom alebo hodnúť, že vnútroštátne súdy, ako aj ústred- ústredným orgánom a ich poskytnutiu nebrá- né orgány, sú povinné spolupracovať tak, ni náležite odôvodnená prekážka spôsobená že poskytnú súdom iných členských štátov na

127. Ako som už uviedol, právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, musí stanoviť ten- C — O druhej a tretej otázke to súd, pričom na rozdiel od stanoviska, kto- ré vyplýva z rozhodnutia Oberlandesgericht Stuttgart zo. 14 mája 2009, súd, ktorý začal konať ako druhý, túto právomoc nemôže skúmať. 65 Súd, ktorý začal konať ako druhý, nemôže skúmať, či bolo rozhodnutie o prá- vomoci z hľadiska skutkových okolností odô- vodnené, keďže toto rozhodnutie je záväzné 128. Svojou druhou otázkou sa vnútroštát- na území ostatných členských štátov, aj keď ny súd pýta Súdneho dvora, či sa ustanovenie súd, ktorý má právomoc vo veci samej, rozho- článku 19 ods. 2 nariadenia č. 2201/2003 týka- duje iba predbežne. Stotožňujem sa s názo- júce sa prekážky začatej veci použije aj vtedy, rom českej vlády, podľa ktorého uvedený súd ak rozhodnutie vydané v samostatnom konaní môže nanajvýš vykonať formálne overenie, o predbežnom opatrení v jednom členskom štáte nemožno v zmysle článku 21 nariade- nia č. 2201/2003 v druhom členskom štáte 64 — Situácia v prejednávanej veci je odlišná od situácie posu- uznať. Vnútroštátny súd súhrnne uvádza, že dzovanej v už citovanom rozsudku Gasser, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že „článok 21 Bruselského dohovoru [z 27. septembra 1968] treba vykladať v tom zmysle, že sa od jeho ustanovení nemožno odchýliť, ak konania na súdoch zmluvného štátu, v ktorom sídli súd, ktorý začal konať 66 — Porovnaj bod 75 už citovaného rozsudku Purrucker I. Súd, ako prvý, vo všeobecnosti trvajú neprimerane dlhú dobu“ ktorý má odmietnuť vykonávať právomoc, totiž nemôže (bod 73). Prístup, ktorý navrhujem, totiž po prvé nie je skúmať právomoc, keďže podľa článku 24 nariadenia všeobecný, ale kauzistický, po druhé neodporuje zásade č. 2201/2003 by nemohol skúmať právomoc vo vzťahu vzájomnej dôvery, keďže súd, ktorý začal konať ako druhý, k rozhodnutiu, ktoré má vydať súd iného členského štátu, môže ďalej konať iba v prípade, ak súd, ktorý začal konať ak by bolo toto rozhodnutie vydané a predložené tomuto ako prvý, neodpovie, a po tretie jeho cieľom je zabezpečenie súdu na účely jeho výkonu. právnej istoty účastníkov konania, keďže sa v krátkej lehote 67 — Pozri rozsudok Purrucker I, už citovaný, bod 71 a nasl. dozvedia o existencii prípadnej prekážky začatej veci. V tejto súvislosti by som chcel uviesť poznámku týkajúcu 65 — V tomto zmysle sa vyjadrila aj generálna advokátka Kokott sa povinnosti súdov členských štátov, ktorá je vyjadrená v súvislosti s článkom 19 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003, v bode 76 uvedeného rozsudku, výslovne odôvodniť svoju pričom uviedla, že „súd, ktorý začal konať ako druhý, medzinárodnú právomoc vo veci samej uvedením jednej zo nemôže v konaní pokračovať len preto, že má za to, že súd, skutočností zakladajúcich právomoc stanovených v člán- ktorý začal konať ako prvý, nemá právomoc“ [bod 31 návr- koch 8 až 14 tohto nariadenia. Poznamenávam, že v praxi hov, ktoré predniesla vo veci Hadadi (rozsudok zo 16. júla súd zriedka uvedie takéto odôvodnenie z úradnej moci, ak 2009, C-168/08, Zb. s. I-6871)]. Zastávam názor, že súd je účastníci konania nevzniesli námietku nedostatku právo- v každom prípade povinný z úradnej moci prerušiť konanie, moci alebo ak sporný cudzí prvok v čase začatia konania ale nie apriórne odmietnuť svoju právomoc. neexistoval.

130. Podľa môjho názoru treba, ako som uviedol v odpovedi na prvú otázku, rozlišo- vať medzi predbežnými opatreniami pod- ľa článku 20 nariadenia č. 2201/2003, ktoré podľa citovanej judikatúry Súdneho dvora 132. Podľa môjho názoru je odpoveď na túto nemožno uznať, a predbežnými opatreniami otázku bezpredmetná vzhľadom na mnou vydanými súdom, ktorý má právomoc vo veci navrhnutú odpoveď na prvú otázku, z ktorej samej podľa článku 8 a nasl. tohto nariadenia, vyplýva, že osobitosti vnútroštátnych pro- na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 21 cesných predpisov platných v členskom štá- a nasl. tohto nariadenia, a teda možno ich te – v prejednávanej veci osobitosti právnej uznať a vykonať rovnako ako všetky rozhod- úpravy platnej v Španielsku na rozdiel od nutia vydané súdom, ktorý má právomoc vo právnej úpravy platnej v Nemecku 70 – nema- veci samej, a to bez ohľadu na povahu návr- jú vplyv na posudzovanie existencie prekážky hu. Nie je totiž rozhodujúce, či má súd, ktorý začatej veci v zmysle článku 19 ods. 2 naria- má právomoc vo veci samej, vydať predbež- denia č. 2201/2003. né rozhodnutie alebo konečné rozhodnutie.

Naproti tomu konanie vedené na súde, ktorý odvodzuje svoju právomoc z ktorého- koľvek z článkov 8 až 14 tohto nariadenia a ktorý začne konať ako prvý vo veci týka- júcej sa rodičovských práv a povinností k dieťaťu v zmysle článku 1 ods. 1 a 2 článku 2 bodu 7 uvedeného nariadenia, bez ohľadu na označenie konania podľa vnútroštát- nych právnych predpisov platných v dotknutých členských štátoch a bez ohľadu na to, či sa navrhovateľ domáha vydania predbežného opatrenia na určitú alebo neurčitú dobu, bráni tomu, aby súd iného členského štátu rozhodoval o návrhu s rovnakým predmetom a rovnakým dôvodom, ktorý sa týka rovnakého dieťaťa, kým súd, ktorý

I - 11204

PURRUCKER

začal konať ako prvý, nepotvrdí svoju právomoc alebo kým sa konanie na tomto súde z akéhokoľvek dôvodu neskončí, vrátane prípadu, ak jeden z účastníkov konania ne- urobí procesný úkon, ktorý sa vyžaduje, aby súd, ktorý začal konať ako prvý, podľa práva členského štátu, v ktorom sídli, mohol rozhodnúť vo veci samej.

I - 11205