Všeobecný súd Európskej únie·30.6.2010

T-286/10

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62010TN0286
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2010221SK.01005701.xml

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/57

Žaloba podaná 30. júna 2010 — Fondation de l’Institut de Recherche Idiap/Komisia

(Vec T-286/10)

()

2010/C 221/91

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fondation de l’Institut de Recherche Idiap (v zastúpení: G. Chapus-Rapin, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

predbežne priznať tejto žalobe odkladný účinok,

—

v prvom rade:

—

vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—

prijať žalobu,

—

v dôsledku toho:

—

zrušiť rozhodnutie z 11. mája 2010 prijaté Európskou komisiou,

—

vyhlásiť, že náklady IDIAP na vedcov pracujúcich na základe zmluvy na dobu neurčitú na programoch AMIDA, BACS a DIRAC sú oprávnenými nákladmi na účely poskytnutia prostriedkov z externých fondov Európskej únie,

—

rozhodnúť, že IDIAP nie je povinná nahradiť sumu 98 042,45 eura za DIRAC a 251 505,76 eura za AMIDA,

—

zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy konania,

—

zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy právneho zastúpenia IDIAP,

—

subsidiárne:

—

vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—

prijať žalobu,

—

v dôsledku toho:

—

zrušiť rozhodnutie z 11. mája 2010 prijaté Európskou komisiou,

—

urýchlene uložiť Európskej komisii, aby nechala uskutočniť nový audit IDIAP a aby jeho vykonanie zverila inej osobe než Treureva,

—

zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy konania,

—

zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy právneho zastúpenia IDIAP.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou založenou na rozhodcovskej doložke žalobkyňa v podstate navrhuje Všeobecnému súdu, aby vyhlásil za oprávnené náklady IDIAP vynaložené na vedcov pracujúcich na základe zmluvy na dobu neurčitú na programoch AMIDA, BACS a DIRAC patriacich do rámca osobitných programov výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností nazvaných „Integrácia a posilnenie európskeho výskumného priestoru (2002 až 2006)“ a „Technológie informačnej spoločnosti (2002 až 2006)“.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že:

—

výklad zmlúv AMIDA, BACS a DIRAC Európskou komisiou, podľa ktorého sú náklady vyplývajúce z pracovných zmlúv vedcov uzavretých na dobu neurčitú neoprávnenými nákladmi bežnej prevádzky a nie dodatočnými nákladmi súvisiacimi s projektmi, je svojvoľný a prinajmenšom neodôvodnený, pretože:

—

vzorová zmluva, ktorá bola základom zmlúv AMIDA, BACS a DIRAC, nevylučuje z oprávnených nákladov pracovné zmluvy na dobu neurčitú,

—

vzťah medzi pracovnými zmluvami vedcov a projektmi AMIDA, BACS a DIRAC je výslovne uvedený v pracovných zmluvách,

—

pracovné zmluvy vedcov existujú len z dôvodu projektov, keďže žalobkyňa nedisponuje prostriedkami na platenie vedcov mimo týchto projektov,

—

najlepším prostriedkom na zaručenie možnosti ukončenia pracovného vzťahu s vedcami na konci projektu je zmluva na dobu určitú, ktorá môže byť podľa švajčiarskeho práva (miesto sídla žalobkyne) vypovedaná kedykoľvek pri dodržaní krátkej výpovednej doby,

—

výklad Komisie je v rozpore so zásadou dobrej viery a legitímnej dôvery, pretože sa postupne menil,

—

subsidiárne, postup auditu, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, obsahuje neopraviteľné chyby, ktoré musia viesť k jeho zrušeniu.