T-375/10
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62010TN0375
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2010301SK.01003801.xml
6.11.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 301/38
Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Hansa Metallwerke a i./Komisia
(Vec T-375/10)
()
2010/C 301/63
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: Hansa Metallwerke AG (Stuttgart, Nemecko), Hansa Nederland BV (Nijkerk, Holandsko), Hansa Italiana Srl (Castelnuovo del Garda, Taliansko), Hansa Belgium Sprl (Asse, Belgicko), Hansa Austria GmbH (Salzburg, Rakúsko) (v zastúpení: H.-J. Hellmann, Rechtsanwalt)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkýň
—
zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 23. júna 2010 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia), ktoré bolo žalobkyniam doručené 30. júna 2010, v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
—
subsidiárne, znížiť pokuty uložené žalobkyniam,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyne napádajú rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyniam a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa Komisie zúčastnili na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku.
Žalobkyne na odôvodnenie svojej žaloby na prvom mieste uvádzajú, že pokuty uložené žalobkyniam neprípustným spôsobom prekračujú najvyššiu prípustnú pokutu podľa článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 ( 1 ) , pretože žalovaná vo svojom rozhodnutí nesprávne použila celosvetový obrat Hansa Metallwerke AG.
Po druhé vytýkajú porušenie zásady legitímnej dôvery. Žalobkyne zastávajú názor, že žalovaná sa dopustila závažných vád správneho konania, a tým znevýhodnila žalobkyne oproti iným účastníkom konania. V napadnutom rozhodnutí nedošlo ku zohľadneniu okolnosti, ktoré žalovaná v priebehu konania prisľúbila.
Po tretie žalobkyne uvádzajú, že žalovaná porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, pretože nesprávne stanovila pokuty vzhľadom na úpravu týkajúcu sa korunného svedka ( 2 ) . Vytýkajú, že im nebola znížená uložená pokuta napriek tomu, že so žalovanou spolupracovali.
Na štvrtom mieste žalobkyne uvádzajú, že použitie usmernení k stanoveniu pokút ( 3 ) na skutkové okolnosti, ktoré sa udiali dávno pred ich uverejnením, porušuje zákaz retroaktivity.
Žalobkyne ďalej uvádzajú, že na prax žalobkyne pri ukladaní pokút sa nevzťahuje splnomocňujúce ustanovenie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyne v tejto súvislosti vytýkajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania a proporcionality. Spôsob akým používa žalovaná článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 pri ukladaní pokút podľa usmernení k stanoveniu pokút porušuje ďalej zásadu der zákonnosti trestov podľa článku 7 EKĽP a článok 49 Charty základných práv Európskej únie.
Nakoniec žalobkyne vytýkajú nesprávne použitie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a usmernení k stanoveniu pokút z dôvodu početných pochybení pri ich použití a pri použití voľnej úvahy v neprospech žalobkýň. Uvádzajú najmä, že dokazovanie a hodnotenie dôkazov žalovanou týkajúce sa individuálneho konania žalobkýň je nesprávne.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
( 2 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim vyd 08/002, s. 155).
( 3 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).