T-418/10
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62010TN0418
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2010301SK.01005902.xml
6.11.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 301/59
Žaloba podaná 15. septembra 2010 — voestalpine a voestalpine Austria Draht/Komisia
(Vec T-418/10)
()
2010/C 301/95
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: voestalpine AG (Linz, Rakúsko), voestalpine Austria Draht GmbH (Bruck an der Mur, Rakúsko) (v zastúpení: A. Ablasser Neuhuber a G. Fussenegger, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobkýň
—
zrušiť rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010 K(2010) 4387 v konečnom znení, vydané v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
—
subsidiárne, primerane znížiť pokuty uložené žalobkyniam v článku 2 rozhodnutia,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyne napadajú rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyniam a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa názoru Komisie zúčastnili na trvalej dohode a/alebo zosúladených postupoch v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a na trhu EHP.
Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.
Ako prvý žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že neporušili článok 101 ZFEÚ. V tejto súvislosti uvádzajú, že konštatovanie ich účasti výlučne prostredníctvom obchodného zástupcu v Taliansku je nesprávne, pretože tento obchodný zástupca na stretnutiach „Club Italia“ žalobkyne vôbec nezastupoval, konanie nevýhradného obchodného zástupcu nemožno pripísať žalobkyniam z dôvodu, že s nimi netvorí hospodársky celok, automatické započítanie konania nevýhradného obchodného zástupcu, ktoré vykonala žalovaná je v rozpore s judikatúrou Všeobecného súdu a žalobkyne nemali vôbec znalosti o konaní obchodného zástupcu. Subsidiárne uvádzajú, že doba trvania porušovania bola v prípade žalobkýň nesprávne stanovená.
V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne popierajú účasť na jednotnom, komplexnom a pokračujúcom porušovaní. Uvádzajú k tomu okrem iného, že porušenie v rámci „Club Italia“ treba oddeliť od ostatných porušovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uvádzajú, že sa na jednotnom, komplexnom a pokračujúcom porušovaní nikdy nezúčastnili, pretože nepoznali celkový plán, tento ani nemohli rozumne predpokladať a ani by neboli ochotné vziať na seba z neho vyplývajúce riziko.
Nakoniec ako tretí žalobný dôvod vytýkajú nesprávne stanovenie pokút. Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú porušenie zásady proporcionality, pretože bola uložená neprimerane vysoká pokuta napriek novým (nepredvídateľným) právnym otázkam a rovnaká pokuta pri púhej znalosti porušení iných podnikov. Ďalej došlo k porušeniu pravidla rovnakého zaobchádzania, v rozpore s usmerneniami k stanoveniu pokút ( 1 ) a s právom na obhajobu a na spravodlivé konanie.
( 1 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).