← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·1.10.2010

T-456/10

Odmieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62010TN0456

C_2010346SK.01004601.xml

18.12.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 346/46

Žaloba podaná 1. októbra 2010 — Timab Industries a CFPR/Komisia

(Vec T-456/10)

()

2010/C 346/91

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Timab Industries (Dinard, Francúzsko) a Cie financière et de participations Roullier (CFPR) (Saint-Malo, Francúzsko) (v zastúpení: N. Lenoir, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

zrušiť rozhodnutie,

subsidiárne zrušiť článok 1 rozhodnutia, najmä v rozsahu, v akom sa v ňom tvrdí, že CFPR a Timab sa zúčastnili na praktikách spojených s podmienkami predaja a systémom kompenzácie,

v každom prípade opraviť článok 2 rozhodnutia a podstatne znížiť pokutu uloženú spoločne a nerozdielne CFPR a Timab,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa v prvom rade domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 5001 v konečnom znení z 20. júla 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) (vec COMP/38.866 — Fosfáty používané na výživu zvierat) v súvislosti s kartelom na európskom trhu fosfátov používaných na výživu zvierat týkajúcim sa prideľovania predajných kvót, koordinácie cien a predajných podmienok a výmeny citlivých obchodných informácií.

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov založených na:

porušení práv na obhajobu, zásad legitímnej dôvery a riadnej správy vecí verejných, ako aj nariadenia 773/2004 ( 1 ) a oznámenia o vedení konania o urovnaní ( 2 ) , keďže žalobkyne boli penalizované z dôvodu skutočnosti, že opustili rokovania, ktoré mali viesť k urovnaniu podľa článku 10a nariadenia č. 773/2004, keďže prípadná pokuta, ktorú Komisia stanovila pri týchto rokovaniach o urovnaní bola následne zvýšená o 25 %, zatiaľ čo prípadná pokuta sa nemala zvýšiť o viac ako 10 % po tom, čo bolo zastavené konanie o urovnaní a doba trvania protiprávneho konania bola znížená o 60 %,

nedostatočnom a rozpornom odôvodnení a porušení práva na obhajobu a pravidla dôkazného bremena, keďže žalobkyniam bola pripisovaná účasť na praktikách, na ktorých sa nezúčastnili, hoci Komisia nemala k dispozícii dôkazy o takejto účasti,

porušení zásady zákazu retroaktivity prísnejšieho represívneho zákona a porušení zásad legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, keďže výška pokuty bola stanovená podľa usmernení z roku 2006 ( 3 ) , zatiaľ čo k vytýkanému protiprávnemu konaniu došlo pred uverejnením týchto usmernení, pričom toto retroaktívne uplatnenie usmernení z roku 2006 viedlo k zvýšeniu pokuty,

porušení článku 23 nariadenia č. 1/2003 ( 4 ) , zásad proporcionality, individuality trestov a rovnosti zaobchádzania, keďže uložená pokuta nezodpovedá ani dobe trvania, ani závažnosti praktík,

zjavne neprávnom posúdení závažnosti praktík vytýkaných žalobkyniam a porušení zásady rovnosti zaobchádzania, proporcionality a individuality trestov pri stanovení základnej čiastky, keďže Komisia nezohľadnila neexistenciu významných účinkov protiprávneho konania a skutočnosti, že spoločnosť Timab sa zúčastnila na karteli v menšej miere než ostatní účastníci,

nesprávnom posúdení a porušení zásad individuality trestov a rovnosti zaobchádzania tým, že odmietla žalobkyniam priznať akékoľvek poľahčujúce okolnosti napriek ich závislosti na jednom z ďalších účastníkov kartelu a napriek konkurenčnému správaniu spoločnosti Timab,

porušení práv na obhajobu, zásady rovnosti zaobchádzania a oznámenia o zhovievavosti ( 5 ) , keďže zníženie pokuty, ktoré bolo žalobkyniam priznané z dôvodu zhovievavosti v rámci rokovaní o urovnaní, bolo po tom, čo žalobkyne opustili uvedené rokovania, významne obmedzené,

zjavne nesprávnom posúdení platobnej schopnosti žalobkýň a porušení zásady rovnosti zaobchádzania a článku 3 ZEÚ v spojení s protokolom č. 17 pripojeným k Lisabonskej zmluve tým, že na platobnú schopnosť žalobkýň uplatnila ustanovenia usmernení z roku 2006 a nezohľadnila pritom ani mimoriadne okolnosti vyplývajúce z krízy európskeho poľnohospodárstva, ani konkrétne ekonomické a sociálne obmedzenia žalobkýň.

( 1 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

( 2 ) Oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov ( Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1 ).

( 3 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).

( 4 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

( 5 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-456/10 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik