C-256/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CA0256
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2012025SK.01002001.xml
28.1.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 25/20
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 15. novembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof — Rakúsko) — Murat Dereci, Vishaka Heiml, Alban Kokollari, Izunna Emmanuel Maduike, Dragica Stevic/Bundesministerium für Inneres
(Vec C-256/11) ( 1 )
(Občianstvo Únie - Právo na pobyt štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie - Zamietnutie založené na neexistencii uplatnenia práva na voľný pohyb občana - Prípadné rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k občanom Únie, ktorí uplatnili právo na voľný pohyb - Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Článok 13 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 - Článok 41 dodatkového protokolu - Klauzula „standstill“)
(2012/C 25/33)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Murat Dereci, Vishaka Heiml, Alban Kokollari, Izunna Emmanuel Maduike, Dragica Stevic
Žalovaný: Bundesministerium für Inneres
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgerichtshof — Výklad článku 20 ZFEÚ, článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu z 23. novembra 1970 k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom a o opatreniach, ktoré sa majú prijať na jej vykonanie (Ú. v. ES L 293, s. 4), ako aj článku 13 rozhodnutia č. 1/80 Asociačnej rady, ktorá bola zriadená Asociačnou dohodou, o rozvoji asociácie z 19. septembra 1980 — Občianstvo Únie — Právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa zdržiavať na území členského štátu — Situácia občana Únie, ktorý sa zdržuje v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom — Podmienky nadobudnutia povolenia na pobyt rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín
Výrok
rozsudku
1.
Právo Únie, a najmä jeho ustanovenia týkajúce sa občianstva Únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát odoprel štátnemu príslušníkovi tretieho štátu pobyt na svojom území, keď má tento štátny príslušník záujem bývať so svojím rodinným príslušníkom, občanom Únie s bydliskom v tomto členskom štáte, ktorého je aj štátnym príslušníkom, a ktorý nikdy neuplatnil svoje právo na voľný pohyb, pokiaľ takéto odopretie neznamená pre dotknutého občana Únie stratu možnosti účinného požívania podstaty práv, ktoré mu vyplývajú z postavenia občana Únie, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
2.
Článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu, ktorý bol podpísaný 23. novembra 1970 v Bruseli a uzatvorený, schválený a potvrdený v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972, sa má vykladať v tom zmysle, že vydanie novej, prísnejšej právnej úpravy, ako bola predchádzajúca úprava, ktorá sama osebe predstavovala zmiernenie skoršej právnej úpravy týkajúcej sa podmienok výkonu slobody usadiť sa tureckých štátnych príslušníkov v čase vstupu tohto protokolu do platnosti na území dotknutého členského štátu, sa má považovať za „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 219, 23.7.2011 .