C-534/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CA0534
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013225SK.01001302.xml
3.8.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 225/13
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud — Česká republika) — Mehmet Arslan/Policie ČR, Krajské ředitelství policie Ústeckého kraje, odbor cizinecké policie
(Vec C-534/11) ( 1 )
(Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Smernica 2008/115/ES - Spoločné normy a postupy pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území - Uplatniteľnosť na žiadateľov o azyl - Možnosť ponechať štátneho príslušníka tretej krajiny v zaistení po podaní žiadosti o azyl)
2013/C 225/21
Jazyk konania: čeština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Nejvyšší správní soud
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Mehmet Arslan
Žalovaná: Policie ČR, Krajské ředitelství policie Ústeckého kraje, odbor cizinecké policie
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nejvyšší správní soud (Česká republika) — Výklad článku 2 ods. 1 v spojení s bodom 9 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98) — Pôsobnosť — Zaistenie neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu na účel jeho vyhostenia v situácii, že tento štátny príslušník podal žiadosť o azyl v zmysle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13)
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s jej odôvodnením 9 sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, a to v období od podania uvedenej žiadosti do prijatia rozhodnutia o tejto žiadosti na prvom stupni, alebo prípadne do rozhodnutia o opravnom prostriedku podanom proti uvedenému rozhodnutiu.
2.
Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, a smernica 2005/85 nebránia tomu, aby bol štátny príslušník tretej krajiny, ktorý po svojom zaistení na základe článku 15 smernice 2008/115 podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle smernice 2005/85, ponechaný v zaistení na základe ustanovenia vnútroštátneho práva, ak sa po individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností ukáže, že táto žiadosť bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu návratu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 65, 3.3.2012 .