C-660/11
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62011CA0660
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2013325SK.01000501.xml
9.11.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 325/5
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 12. septembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana — Taliansko) — Daniele Biasci a i./Ministero dell’Interno, Questura di Livorno
(Spojené veci C-660/11 a C-8/12) ( 1 )
(Sloboda usadiť sa - Slobodné poskytovanie služieb - Články 43 ES a 49 ES - Hazardné hry - Zber stávok - Podmienky povolenia - Požiadavka policajného povolenia a koncesie - Vnútroštátna právna úprava - Povinná minimálna vzdialenosť medzi zbernými miestami - Cezhraničné činnosti podobné tým, ktoré sú predmetom koncesie - Zákaz - Vzájomné uznávanie licencií v oblasti hazardných hier)
2013/C 325/07
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
(Vec C-660/11)
Žalobcovia: Daniele Biasci, Alessandro Paquini, Andrea Milianti, Gabriele Maggini, Elena Secenti, Gabriele Livi.
Žalovaní: Ministero dell’Interno, Questura di Livorno
Za účasti: SNAI — Sindicato Nazionale Agenzie Ippiche SpA
(Vec C-8/12)
Žalobcovia: Cristian Rainone, Orentino Viviani, Miriam Befani
Žalovaní: Ministero dell’Interno, Questura di Prato, Questura di Firenze
Za účasti: SNAI — Sindicato Nazionale Agenzie Ippiche SpA, Stanley International Betting Ltd, Stanleybet Malta ltd.
Predmet veci
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana — Slobodný pohyb osôb — Slobodné poskytovanie služieb — Činnosť zberu stávok — Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej výkon takej činnosti podlieha koncesii a bezpečnostnému povoleniu vydanému vnútroštátnym orgánom — Neuznávanie koncesií a povolení vydaných zahraničnými orgánmi — Zlučiteľnosť s článkami 43 a 49 ES (teraz články 49 a 56 ZFEÚ)
Výrok
rozsudku
1.
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musia spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosti spojené s hazardnými hrami, získať okrem koncesie udelenej štátom na tento účel aj policajné povolenie, pričom vydanie takého povolenia sa obmedzuje predovšetkým na žiadateľov, ktorí už sú držiteľmi koncesie.
2.
Články 43 ES a 49 ES, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý v rozpore s právom Únie vylúčil jeden druh prevádzkovateľov z udeľovania koncesií na výkon podnikateľskej činnosti a snaží sa napraviť toto porušenie zavedením výberových konaní na veľký počet nových koncesií, chránil obchodné postavenie nadobudnuté existujúcimi prevádzkovateľmi stanovením najmä minimálnych vzdialeností medzi zariadeniami nových koncesionárov a zariadeniami existujúcich prevádzkovateľov.
3.
Z článkov 43 ES a 49 ES, zo zásady rovnosti zaobchádzania, z povinnosti transparentnosti, ako aj zo zásady právnej istoty vyplýva, že podmienky a spôsoby verejného obstarávania, aké je dotknuté vo veciach samých, a najmä ustanovenia o zániku koncesií udelených na konci takého verejného obstarávania, akým je článok 23 ods. 3 návrhu dohody, musia byť formulované jasne, presne a jednoznačne, čo musí overiť vnútroštátny súd.
4.
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bráni vykonávaniu akejkoľvek cezhraničnej činnosti v odvetví hier bez ohľadu na spôsob, akým sa vykonáva, a najmä v prípadoch, keď existuje jednak možnosť priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom a jednak možnosť vykonať na policajné účely fyzickú kontrolu zástupcov podniku, ktorí sa zdržiavajú na vnútroštátnom území. Vnútroštátny súd musí overiť, či to tak je v prípade článku 23 ods. 3 návrhu dohody.
5.
Články 43 ES a 49 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že za súčasného stavu práva Únie skutočnosť, že hospodársky subjekt má v členskom štáte svojho sídla povolenie, ktoré mu umožňuje ponúkať hazardné hry, nebráni tomu, aby iný členský štát, rešpektujúc požiadavky práva Únie, podmienil možnosť takéhoto subjektu ponúkať uvedené služby spotrebiteľom nachádzajúcim sa na jeho území držbou povolenia vydaného jeho vlastnými orgánmi.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 73, 10.3.2012 .