C-62/11

proti

Florence Feyerbacherovej

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hessisches Landessozialgericht (Nemecko)]

„Výsady a imunity Únie — Právna povaha dohody o sídle Európskej centrálnej banky — Verejnoprávna zmluva — Neexistencia účinku erga omnes — Štatút Európskeho systému centrálnych bánk — Článok 36 ods. 1 — Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky — Neexistencia výhradnej povahy — Uplatniteľnosť ustanovení nemeckého sociálneho práva upravujúcich poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia zamestnancom Európskej centrálnej banky na týchto zamestnancov — Charta základných práv Európskej únie — Článok 34 — Právo na prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia“

I – Úvod

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa tak na jednej strane týka právnej povahy dohody o sídle, predovšetkým toho, či je súčasťou práva Únie alebo nie. Na druhej strane v ňom ide o to, či článok 15 dohody o sídle – ktorý v zmysle článku 36 ods. 1 štatútu ESCB vylučuje uplatnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení pracovného práva a sociálneho práva Spolkovej republiky Nemecko na podmienky zamestnávania zamestnancov ECB prijaté Radou guvernérov ECB ( 4 ) (ďalej len „PZ“) – predstavuje kolíznu normu, ktorá bráni tomu, aby uvedený členský štát na základe zásady teritoriality poskytoval zamestnancom ECB s bydliskom na jeho území rodinné dávky stanovené v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch, akou je rodičovský príspevok.

5.

V tomto smere zdôrazňujem, že kľúčový prvok veci spočíva v tom, či a prípadne do akej miery môže Spolková republika Nemecko na základe článku 36 ods. 1 štatútu ESCB uplatňovať svoje vnútroštátne právne predpisy na účely poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia doplňujúcich dávky stanovené v PZ zamestnancom ECB.

II – Právny rámec

A – Právo Únie

1. Charta základných práv Európskej únie

7.

Externé operácie ECB sú vymedzené v článku 23. ECB môže predovšetkým „nadviazať vzťahy s centrálnymi bankami a s finančnými inštitúciami v iných krajinách, a ak je to vhodné, aj s medzinárodnými organizáciami“.

8.

V zmysle článku 24, nazvaného „Iné operácie“, môže ECB okrem operácií vyplývajúcich z jej úloh „uskutočniť transakcie pre potreby [svojej] prevádzky alebo zamestnancov“.

9.

Článok 35 ods. 1 a 4 štatútu ESCB stanovuje:

Článok 39 tohto štatútu stanovuje:

„ECB na územiach členských štátov požíva výsady a imunity potrebné na plnenie podmienok stanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.“

3. Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie

12.

Článok 14 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie ( 6 ) stanovuje:

„Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s dotknutými inštitúciami prostredníctvom nariadení stanovia systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov Únie.“

Článok 15 dohody o sídle, nazvaný „Neuplatniteľnosť nemeckého pracovného a sociálneho práva“, stanovuje:

„S prihliadnutím na článok 36 [štatútu ESCB] podmienky zamestnávania členov výkonnej rady a zamestnancov nepodliehajú hmotnoprávnym a procesnoprávnym ustanoveniam pracovného práva a sociálneho práva Spolkovej republiky Nemecko.“

16.

Článok 21 dohody o sídle stanovuje, že akékoľvek nezhody medzi vládou Spolkovej republiky Nemecko a ECB týkajúce sa výkladu alebo uplatnenia uvedenej dohody môže každá zmluvná strana predložiť Súdnemu dvoru v súlade s článkom 35 ods. 4 štatútu ESCB.

5. Ustanovenia PZ

17.

…

c)

Podmienky zamestnávania sa neriadia nijakým osobitným vnútroštátnym právom. ECB uplatňuje: i) spoločné všeobecné zásady právnych poriadkov členských štátov, ii) všeobecné zásady práva Spoločenstva… a iii) nariadenia a smernice… v oblasti sociálnej politiky…“

19.

Tretia časť PZ má názov „Základná mzda, príspevky a náhrady“. V článku 21 je v súvislosti s príspevkami a náhradami – ide o príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa, náhradu za prácu v zahraničí, príspevok na štúdium a predškolský príspevok – v zmysle článkov 15 až 20 PZ uvedené, že tieto dávky sú doplnkové vo vzťahu k akýmkoľvek iným dávkam rovnakej povahy poberaným z iných zdrojov. Zamestnanci ECB tiež majú povinnosť požiadať o „tieto príspevky a náhrady, ktoré sa započítajú voči dávkam poskytovaným ECB“, a priznať ich.

20.

Uvedená šiesta časť obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa dávok, konkrétne mesačnej podpory v nezamestnanosti, príspevku na domácnosť a ochrany systémami nemocenského a úrazového poistenia ECB, na ktoré majú nárok zamestnanci, ktorí sú po vypovedaní zmluvy s ECB nezamestnaní. Z článku 36 PZ však vyplýva, že tieto „dávky sú doplnkové vo vzťahu k akýmkoľvek iným dávkam rovnakej povahy poberaným z iných zdrojov“. Zamestnanci ECB tiež majú povinnosť požiadať o „tieto dávky, ktoré sa započítajú voči dávkam poskytovaným ECB“, a priznať ich.

B – Vnútroštátne právo

24.

§ 1 ods. 1 nemeckého zákona o rodičovskom príspevku a rodičovskej dovolenke (Gesetz zum Elterngeld und zur Elternzeit, ďalej len „BEEG“) z 5. decembra 2006 ( 10 ) stanovuje:

„Nárok na rodičovský príspevok má osoba, ktorá

1.

nevykonáva zárobkovú činnosť alebo ju nevykonáva na plný úväzok.“

25.

§ 1 ods. 2 bod 3 tohto zákona sa týka činnosti mimo Nemecka:

„Nárok na rodičovský príspevok má aj osoba, ktorá bez toho, aby spĺňala niektorú z podmienok stanovených v ods. 1 bode 1:

…

3.

F. Feyerbacher je nemecká štátna príslušníčka a žije v Nemecku, kde vykonávala zárobkovú činnosť a následne sa stala zamestnankyňou ECB. Z tohto dôvodu poberá mzdu, ktorá podlieha daňovej povinnosti Spoločenstva, a vzťahuje sa na ňu systém uplatniteľný na zamestnancov ECB v zmysle PZ, no nepatrí do systému nemeckého sociálneho zabezpečenia.

28.

Keďže v PZ nie je stanovený rodičovský príspevok, F. Feyerbacher po narodení svojho dieťaťa, ktoré sa narodilo 5. septembra 2008, požiadala nemecké orgány o poskytnutie rodičovského príspevku v zmysle § 1 ods. 1 BEEG na základe mzdy poberanej v ECB alebo subsidiárne o poskytnutie minimálneho zákonného príspevku v sume 300 eur mesačne.

29.

Na podporu svojej žiadosti F. Feyerbacher uviedla, že spĺňa podmienky na poberanie príspevku stanovené v § 1 ods. 1 BEEG v tom zmysle, že má bydlisko v Nemecku, kde aj vychováva svoje dieťa, a počas obdobia, na ktoré sa dávka vzťahuje, nevykonáva zárobkovú činnosť na plný úväzok.

30.

Sozialgericht Frankfurt usúdil, že vylúčiť istú kategóriu osôb z poberania dávok podľa BEEG môže len zákon osobitným ustanovením. Uviedol však, že článok 15 dohody o sídle takýmto ustanovením nie je, lebo nárok na rodičovský príspevok nevyplýva z podmienok zamestnávania zamestnancov ECB upravených uvedeným článkom. Zamietnutie žiadosti, ktorú podala F. Feyerbacher, okrem toho v tejto veci nie je dôvodné, lebo zamestnanci ECB nepoberajú dávky z dôvodu sociálneho poistenia, pomoci a podpory, medzi ktoré patrí predmetný rodičovský príspevok. V tomto prípade by teda nedošlo k duplicitnému poberaniu dávky.

34.

Hessisches Landessozialgericht, na ktorý bolo proti tomuto rozsudku podané odvolanie, sa domnieva, že F. Feyerbacher spĺňa podmienky uvedené v § 1 ods. 1 BEEG, a teda by mala mať nárok na poberanie rodičovského príspevku, pokiaľ osobitné ustanovenie spĺňajúce zákonné požiadavky nevylučuje jeho uplatniteľnosť. Uvedený súd nevylučuje možnosť, že článok 15 dohody o sídle by mohol byť takýmto ustanovením.

35.

Za týchto okolností sa Hessisches Landessozialgericht rozhodnutím zaregistrovaným v kancelárii Súdneho dvora 10. februára 2011 rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa uvedené ustanovenia vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia, ktoré sa vo veci poskytovania rodinných dávok riadi iba zásadou teritoriality?

b)

Je možné preniesť úvahy Súdneho dvora v rozsudku z 20. mája 2008, Bosmann ( C-352/06, Zb. s. I-3827 , body 31 až 33), na uplatniteľnosť uvedených ustanovení? Neodníma článok 15 dohody o sídle v spojení s článkom 36 [štatútu ESCB] Spolkovej republike Nemecko právomoc poskytovať rodinné dávky zamestnancom ECB, ktorí majú bydlisko na jej území?“

36.

F. Feyerbacher, nemecká vláda, Európska komisia a ECB predložili písomné pripomienky. Ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania.

IV – Analýza

39.

Nezávislosť ECB teda nie je samoúčelná, ale zodpovedá konkrétnemu cieľu. Účelom zásady nezávislosti je predovšetkým umožniť ECB účinne dosahovať cieľ cenovej stability a pri rešpektovaní tohto cieľa podporovať hospodárske politiky Únie, ako si to vyžaduje článok 127 ZFEÚ. ( 14 )

40.

Treba tiež pripomenúť, že ECB má právnu subjektivitu v súlade s článkom 282 ods. 3 ZFEÚ a s článkom 9 ods. 1 štatútu ESCB. Jej právomoci na vykonávanie externých operácií a ďalších operácií, ktoré nie sú súčasťou jej úloh, sú však uvedené v článkoch 23 a 24 štatútu ESCB. ( 15 ) Vzhľadom na právnu subjektivitu ECB sa domnievam, že má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody súvisiace s jej úlohami v rámci menovej politiky. ( 16 ) Ako však zdôrazňuje Komisia, ECB nemá právomoc na uzatváranie medzinárodných dohôd v mene Únie, lebo v tomto ohľade právomoci nemajú nijaký základ a uplatňujú sa len postupy stanovené v článku 218 ZFEÚ.

41.

Okrem operácií súvisiacich s menovou politikou, ktoré sú upravené v článku 23 štatútu ESCB, môže ECB v zmysle článku 24 uvedeného štatútu vykonávať ďalšie potrebné operácie z hľadiska svojho fungovania, akou je podľa môjho názoru uzavretie dohody o sídle. Znenie tohto článku však neuvádza povahu aktov, ktoré môže ECB v rámci takýchto operácií prijať. Preto je na stanovenie právnej povahy dohody o sídle potrebné preskúmať ju v osobitnom právnom kontexte, a to v kontexte protokolu o výsadách a imunitách.

45.

Na rozdiel od tvrdení nemeckej vlády sa však domnievam, že nejde o medzinárodnú dohodu v zmysle medzinárodného práva verejného, ale o verejnoprávnu zmluvu uzatvorenú medzi ECB a Spolkovou republikou Nemecko.

46.

Ďalej chcem uviesť, že táto dohoda sa môže riadiť len právnym poriadkom Únie. Ako som už uviedol, z preambuly uvedenej dohody vyplýva osobitné spojenie s právom Únie spočívajúce v tom, že dohoda o sídle je uplatnením protokolu o výsadách a imunitách v tomto osobitnom kontexte. ( 21 ) Bez ohľadu na vzťah k Spolkovej republike Nemecko je táto dohoda jednoznačne spojená s právom Únie, keďže jej cieľom je konkretizovať výsady a imunity, ktoré uvedený protokol priznáva ECB na nemeckom území. ( 22 )

47.

Z toho vyplýva, že dohoda o sídle je súčasťou právneho kontextu vytvoreného protokolom o výsadách a imunitách a v širšom zmysle súčasťou práva Únie, ktoré je referenčným právnym rámcom na účely výkladu jej ustanovení.

Chcem tiež uviesť, že neexistenciu takého účinku možno vyvodiť z obmedzenej legislatívnej právomoci ECB. Táto právomoc vyplýva z článku 132 ods. 1 ZFEÚ a z článku 34 ods. 1 štatútu ESCB, v zmysle ktorých je ECB oprávnená vydávať nariadenia, prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania a stanoviská. Rada guvernérov môže ďalej prijímať usmernenia a vydávať pokyny v zmysle článku 12 ods. 1 štatútu ESCB. ECB teda môže vykonávať legislatívnu právomoc upravenú v článku 36 ods. 1 štatútu ESCB vo vzťahu k svojim zamestnancom. Nemôže však uzatvorením zmluvy s členským štátom meniť rozsah pôsobnosti alebo pôsobnosť podmienok zamestnávania.

51.

Z toho vyplýva, že verejnoprávna zmluva, akou je dohoda o sídle v prejednávanej veci, nemôže mať záväzné účinky voči tretím osobám, čiže voči iným členským štátom, iným inštitúciám Únie a jednotlivcom. Inými slovami, na účinok erga omnes by bolo potrebné, aby bola dohoda o sídle prijatá v podobe nariadenia alebo rozhodnutia. ( 24 )

52.

Okrem toho sa zdá užitočné porovnať účinky dohody o sídle s účinkami smernice vo vzťahu k jednotlivcom. Rovnako ako smernica, ktorá sama osebe nemôže vytvoriť záväzky zaväzujúce jednotlivca, v dôsledku čoho sa na ňu ako takú vo vzťahu k jednotlivcovi nemožno odvolávať, ( 25 ) dohoda o sídle nemôže mať negatívny vplyv na práva, ktoré jednotlivcovi vyplývajú z práva Únie alebo z vnútroštátnych právnych predpisov. ( 26 )

53.

Súdny dvor na jednej strane konštatoval, že ustanovenia služobného poriadku bránia tomu, aby členský štát vylúčil vyplácanie rodinných príspevkov na nezaopatrené deti stanovených jeho právnymi predpismi z dôvodu, že na to isté dieťa možno poberať dávky vyplývajúce zo služobného poriadku, v prípade, že oprávnená osoba, manželský partner úradníka vo výkone služby či na dôchodku alebo iného zamestnanca na jeho území vykonáva alebo vykonával zárobkovú činnosť. ( 28 )

57.

Na druhej strane rozhodol, že uvedené ustanovenia bránia aj tomu, aby členský štát stanovil, že rodinné dávky vyplácané v zmysle jeho právneho poriadku sa znížia o sumu porovnateľných dávok upravených ustanoveniami služobného poriadku v prípade, že manželský partner úradníka vo výkone služby či na dôchodku alebo iného zamestnanca na jeho území vykonáva či vykonával zárobkovú činnosť alebo že samotný úradník vykonáva takúto činnosť na čiastočný úväzok mimo inštitúcií. ( 29 )

58.

Aby bolo možné poskytnúť užitočnú odpoveď na otázky vnútroštátneho súdu, je za týchto okolností nevyhnutné preformulovať otázky, ktoré položil. Zo skúmania všetkých predložených otázok totiž vyplýva, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či článok 36 ods. 1 štatútu ESCB, ktorý je uvedený len subsidiárne v prejudiciálnych otázkach, bráni tomu, aby Spolková republika Nemecko poskytovala dávky sociálneho zabezpečenia, akou je rodičovský príspevok, ktorý je predmetom prejednávanej veci, zamestnancom ECB vo všeobecnosti v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi na základe zásady teritoriality alebo subsidiárne za predpokladu, že v PZ takáto dávka nie je upravená.

61.

Okrem toho pripomínam, že uvedené PZ neboli prijaté nariadením, ale prostredníctvom aktu označeného ako „rozhodnutie“, takže vo vzťahu k členským štátom, ktoré nie sú jeho adresátmi, nemá nijaký záväzný účinok. Podobne ako služobný poriadok európskych úradníkov, ktorého jediným účelom je upraviť právne vzťahy medzi európskymi inštitúciami a ich úradníkmi, predpisy stanovujúce podmienky zamestnávania sú pre ECB a jej zamestnancov záväzné a rovnako ako služobný poriadok európskych úradníkov pre európsku verejnú službu stanovujú práva a povinnosti zamestnancov ECB. ( 31 )

62.

V tomto ohľade tiež treba pripomenúť, že článok 36 ods. 1 štatútu ESCB priznáva ECB legislatívnu autonómiu, pokiaľ ide o systém uplatniteľný na jej zamestnancov. Tento systém vymedzený v PZ a v pravidlách pre zamestnancov (článok 21 rokovacieho poriadku ECB) sa líši od pravidiel uplatniteľných na úradníkov a od pravidiel uplatniteľných na ďalších zamestnancov Európskej únie. Je autonómny aj vo vzťahu k právu členských štátov. ( 32 )

63.

Podľa článku 36 ods. 1 štatútu ESCB môže ECB podľa vlastného uváženia upraviť podmienky zamestnávania svojich zamestnancov, ktoré treba chápať tak, že zahŕňajú nielen pracovné podmienky, ale aj dávky sociálneho zabezpečenia, na ktoré má jednotlivec (alebo jeho právny nástupca) nárok ako zamestnanec ECB. ( 33 ) Na rozdiel od tvrdení, ktoré Komisia uviedla vo svojich pripomienkach, však legislatívna právomoc na stanovenie systému uplatniteľného na zamestnancov ECB, ktorá ECB vyplýva zo štatútu ESCB, nepredstavuje kolíznu normu, ktorá by ako taká vylučovala uplatniteľnosť ďalších systémov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Domnievam sa, že článok 36 ods. 1 štatútu ESCB predstavuje ustanovenie, ktoré ECB umožňuje explicitne alebo implicitne stanoviť uplatniteľnosť jednotlivých systémov sociálneho zabezpečenia na jej zamestnancov. ( 34 )

V tomto ohľade poukazujem na to, že sa zdá, že na rozdiel od účastníkov Graduate Programme, na ktorých sa vzťahujú PZ, ak príloha IIa nestanovuje opak, osoby, ktoré s ECB uzatvorili krátkodobú zmluvu („dočasní“ zamestnanci) a na ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky uvedené v prílohe IIb, sú vylúčené z osobnej pôsobnosti PZ v zmysle ustanovení článku 1 PZ. Vzhľadom na to konštatujem, že dočasní zamestnanci nepatria do kategórie zamestnancov ECB, na ktorých sa vzťahuje článok 4c nariadenia č. 549/69 ( 36 ), podľa ktorého zamestnanci ECB požívajú aj výsady a imunity stanovené pre európskych úradníkov a zamestnancov v protokole o výsadách a imunitách.

67.

Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť PZ, v prvom rade pripomínam, že v súlade so svojou legislatívnou právomocou v tejto oblasti ECB v článku 9 písm. c) PZ stanovuje, že na podmienky zamestnávania sa nevzťahuje nijaké vnútroštátne právo. Podľa tohto ustanovenia teda vnútroštátne právne predpisy v oblasti sociálneho poistenia založeného na existencii pracovného pomeru nemožno použiť vo vzťahu k ECB ako zamestnávateľovi ani vo vzťahu k pracovníkom tejto inštitúcie ako zamestnancom. V dôsledku toho na zamestnancov ECB nie je možné uplatniť ustanovenia vnútroštátnych systémov povinného sociálneho poistenia.

68.

Treba však vymedziť štatút dávok poskytovaných na inom základe, než je pracovný pomer. Medzi tieto dávky patria dávky priznané na základe systémov, do ktorých zamestnanec ECB vstúpil dobrovoľne, dávky poskytované zamestnancovi z iného dôvodu než z toho, že je zamestnancom ECB, ( 37 ) alebo dávky poskytované zamestnancovi na základe zásady teritoriality.

V tomto zmysle treba poukázať na to, že podľa PZ sa uvedené dávky poskytujú za predpokladu, že zamestnanec ECB už príslušný orgán alebo organizáciu požiadal o poskytovanie dávok z iných zdrojov a ich výšku oznámil ECB. ECB teda vypláca rovnocenné dávky len doplnkovo.

72.

Z tejto právnej úpravy podľa môjho názoru vyplýva, že systém stanovený v PZ má vlastnosti, na základe ktorých možno konštatovať, že prinajmenšom pokiaľ ide o rodinné dávky, nejde o výhradný, či dokonca primárny systém, ale o doplnkový systém vo vzťahu k iným systémom sociálneho zabezpečenia. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na dávky sociálneho zabezpečenia poskytované samotnému zamestnancovi, nielen na dávky poskytované rodinným príslušníkom alebo oprávneným osobám zamestnancov.

73.

Za týchto okolností sa na rozdiel od Komisie a ECB domnievam, že neexistujú závažné dôvody inštitucionálnej povahy súvisiace s nezávislosťou ECB na to, aby sa PZ vykladali v tom zmysle, že poskytovanie takého rodičovského príspevku, akým je príspevok, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov je vylúčené. Zdôrazňujem, že systémy uplatniteľné na zamestnancov ECB a Únie pripúšťajú uplatnenie iných systémov sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k uvedeným zamestnancom. ( 38 )

74.

Treba teda konštatovať, že PZ celkovo nevylučujú uplatniteľnosť vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia. Systém stanovený v PZ má teda dvojaký dosah. Na jednej strane PZ vylučujú uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov na sociálne zabezpečenie zamestnancov ECB v oblasti dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia. ( 40 ) Na druhej strane, ako som už zdôraznil, predstavujú doplnkový a subsidiárny systém v oblasti poskytovania dávok a náhrad, na ktoré sa vzťahuje štvrtá a šiesta časť PZ.

4. Účinok článku 34 Charty základných práv Európskej únie na výklad PZ

78.

S cieľom rozobrať všetky možnosti na záver preskúmam situácie, v ktorých majú zamestnanci ECB možnosť poberať určité dávky, ktoré ECB neposkytuje, buď tak, že na dobrovoľnom základe vstúpia do osobitného systému, ( 41 ) alebo na základe zásady teritoriality, ako je to v prípade rodičovského príspevku v tejto veci. V tejto súvislosti je prvoradé predovšetkým zohľadniť ustanovenia Charty základných práv Európskej únie.

79.

Treba teda poukázať na význam dodržiavania článku 34 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého je potrebné dodržiavať právo na prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia zaručujúcim ochranu v prípadoch vymedzených v uvedenom ustanovení. ( 42 ) V zmysle tohto ustanovenia a vzhľadom na znenie článku 9 písm. c) PZ, ktorý výslovne uznáva uplatniteľnosť všeobecných zásad práva Únie v súvislosti s PZ, nemožno PZ vykladať v tom zmysle, že uplatniteľnosť sociálnych dávok v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov na zamestnancov alebo bývalých zamestnancov ECB je vylúčená, pokiaľ ECB neposkytuje nijakú porovnateľnú dávku. ( 43 )

83.

Ďalej chcem uviesť, že výklad, podľa ktorého PZ stanovujú výhradný systém brániaci uplatňovaniu vnútroštátneho sociálneho práva na zamestnancov ECB, by bol tiež v rozpore s článkom 34 Charty základných práv Európskej únie. V súlade s ustanoveniami upravujúcimi štatút dočasného zamestnanca poukazujem predovšetkým na to, že takýto výklad založený len na existencii pracovnoprávneho vzťahu medzi dotknutou osobou a ECB by viedol k strate akejkoľvek sociálnej ochrany s výnimkou ochrany vyplývajúcej z nemocenského a úrazového poistenia, ako aj poistenia rizika choroby z povolania a rizika úrazu pri výkone zárobkovej činnosti. ( 46 )

84.

Za týchto okolností usudzujem, že Spolková republika Nemecko môže poskytovať sociálne dávky zamestnancom ECB za predpokladu, že poskytovanie uvedených dávok nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch naviazané na výkon zárobkovej činnosti a že ECB neposkytuje porovnateľnú dávku výhradným spôsobom.

85.

Napriek tomu chcem poukázať na to, že podľa článku 15 dohody o sídle Spolková republika Nemecko nemá povinnosť uplatňovať svoje právne predpisy v tejto oblasti na zamestnancov ECB. Z toho vyplýva, že uplatniteľnosť ustanovení vnútroštátneho práva v prípade splnenia podmienok poskytovania, ako aj výška poskytnutej dávky sa riadia vnútroštátnym právom.

( 3 ) Ide o Protokol č. 4 pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 83 , 2010, s. 230).

( 4 ) Rada guvernérov ECB na základe článku 36 ods. 1 štatútu ESCB prijala 9. júna 1998 podmienky zamestnávania zamestnancov ECB ( Ú. v. ES L 125 , 1999, s. 32), ktoré boli viackrát zmenené a doplnené. Podmienky zamestnávania neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie . Sú však verejne prístupné v angličtine na internetovej stránke ECB.

( 5 ) S cieľom zaručiť jasnosť a napriek tomu, že dohoda o sídle bola uzatvorená skôr a predmetný príspevok sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa skončilo pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, sa právny rámec týka predpisov primárneho práva v znení po tomto dátume. Okrem Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa nadobudnutím platnosti tejto zmluvy stala záväznou, sú totiž ustanovenia relevantné pre moju analýzu do veľkej miery rovnaké ako tie, ktoré boli účinné pred uvedeným dátumom.

( 6 ) Ide o protokol č. 7 pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie ( Ú. v EÚ C 83, 2010, s. 266 , ďalej len „protokol o výsadách a imunitách“).

( 7 ) V čase podpísania uvedenej dohody išlo presnejšie o Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 ( Ú. v. ES 1967, 152, s. 13 ) v znení pripojenom k Zmluve o ES a Zmluve o Euratome.

( 8 ) Poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.

( 15 ) Pozri OTT, A.: EU Regulatory Agencies in EU External Relations: Trapped in a Legal Minefield between European and International Law. In: European Foreign Affairs Review . 2008, č. 13, s. 527.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle HORNG, D.-C.: The European Central Bank’s External Relations with Third Countries and the IMF. In: European Foreign Affairs Review . 2004, č. 3, roč. 9, s. 326.

( 17 ) Pozri uznesenie zo 17. decembra 1968, Ufficio Imposte di Consumo di Ispra/Komisia, 2/68, Zb. s. 635 . Treba poukázať na to, že v tejto veci Súdny dvor neprijal prístup, ktorý navrhol generálny advokát Roemer vo svojich návrhoch a ktorý spočíval v analogickom uplatnení zásad, ktorými sa riadila dohoda o sídle OSN, na dohodu podpísanú medzi Komisiou a talianskou vládou o sídle Centra jadrového výskumu v meste Ispra. Súdny dvor uviedol, že aj keď Komisia mohla uzatvoriť dohodu o sídle s dotknutým členským štátom s cieľom zabezpečiť vykonávanie protokolu o výsadách a imunitách a prípadne ho doplniť, táto dohoda nemôže obmedziť práva a záruky, ktoré z uvedeného protokolu priamo vyplývajú pre členské štáty a ich orgány, inštitúcie Spoločenstva a jednotlivcov. Pokiaľ ide o európske školy, pozri a contrario rozsudky z 15. januára 1986, Hurd, 44/84, Zb. s. 29 , body 20 až 22, a z 30. septembra 2010, Komisia/Belgicko, C-132/09, Zb. s. I-8695 , bod 44.

( 18 ) Pozri rozsudok z 8. decembra 2005, ECB/Nemecko, C-220/03, Zb. s. I-10595 , bod 24.

( 19 ) Pozri SCHWARZE, J. (ed.): EU-Kommentar , článok 238 ES. Baden-Baden: Nomos, 2009, s. 1839 až 1843.

( 20 ) Rozsudok ECB/Nemecko, už citovaný, bod 27. Pozri tiež bod 29 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl v tejto veci.

( 26 ) Nevylučujem, že záver by mohol byť iný, keby sa dohoda o sídle, ktorú Spolková republika Nemecko ratifikovala konverzným zákonom z 19. decembra 1998 (BGBl. 1998 II, s. 2996), posudzovala z hľadiska nemeckého práva.

( 27 ) V tomto smere treba poukázať na to, že v nemeckej verzii článku 36 ods. 1 štatútu ESCB je použitý výraz „Beschäftigungsbedingungen“, ktorý zodpovedá terminológii použitej v článku 15 dohody o sídle.

( 28 ) Rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 30.

( 29 ) Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 35.

( 30 ) Rozsudok zo 14. októbra 2004, Pflugradt/ECB, C-409/02 P, Zb. s. I-9873 , body 31 až 33 a citovaná judikatúra. Treba však uviesť, že ECB ako inštitúcia disponuje voľnou úvahou, pokiaľ ide o organizáciu svojich útvarov, a to bez ohľadu na zmluvnú povahu právneho aktu, ktorý zakladá pracovnoprávny vzťah medzi ECB a jej zamestnancami. Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v už citovanej veci Pflugradt/ECB, bod 36 a citovanú judikatúru.

( 31 ) Pozri analogicky uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. apríla 2002, IPSO a USE/ECB, T-238/00, Zb. s. II-2237 , body 48 až 50 a citovanú judikatúru. Pozri tiež rozsudok z 10. júna 1999, Johannes, C-430/97, Zb. s. I-3475 , bod 19.

( 36 ) Nariadenie Rady (Euratom, ESUO, EHS) z 25. marca 1969, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia článku 12, druhý odsek článku 13 a článku 14 protokolu o výsadách a imunitách spoločenstiev ( Ú. v. ES L 74, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 39), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 1198/98 z 5. júna 1998 ( Ú. v. ES L 166, s. 3 ; Mim. vyd. 01/001, s. 442). Treba uviesť, že pri súčasnom stave práva Únie ide o článok 11, článok 12 druhý odsek a článok 13 protokolu o výsadách a imunitách.

( 37 ) Ide najmä o dávky, ktoré môže zamestnanec poberať ako bývalý člen systému sociálneho poistenia alebo ako oprávnená osoba takéhoto člena.

( 38 ) Pozri okrem iného články 67 a 68 služobného poriadku európskych úradníkov.

( 39 ) Pokiaľ ide o jeho ciele, pozri rozsudok zo 16. decembra 1960, Humblet/Belgické kráľovstvo, 6/60, Zb. s. 1125, 1157 . Pozri tiež bod 30 a citovanú judikatúru návrhov, ktoré 16. februára 2012 predniesol generálny advokát Cruz Villalón vo veci Bourges-Maunoury a Heintz (manželka Bourges-Maunoury) (C-558/10, vec v konaní pred Súdnym dvorom).

( 40 ) Pokiaľ ide o invalidný dôchodok, považujem v tomto bode ustanovenia PZ za pomerne nejasné.

( 41 ) Ako príklad uvádzam, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že poistenie pre prípad odkázanosti na starostlivosť upravené nemeckými právnymi predpismi predstavuje taký systém, do ktorého môžu zamestnanci ECB dobrovoľne vstúpiť. Pokiaľ ide o podrobnosti nemeckého systému poistenia pre prípad odkázanosti na starostlivosť, pozri rozsudok z 8. júla 2004, Gaumann-Cerri a Barth, C-502/01 a C-31/02, Zb. s. I-6483 , body 3 až 7.

( ) Podmienky zamestnávania vzťahujúce sa na dočasných zamestnancov sú upravené v prílohe IIb PZ, ktorá stanovuje len takú obmedzenú ochranu v časti uvedenej prílohy s názvom „Sociálne zabezpečenie“.