C-623/11

Geodis Calberson GE

proti

Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer),

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia A. Borg Barthet, M. Ilešič, M. Safjan (spravodajca) a M. Berger,

generálny advokát: N. Jääskinen,

Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer), v zastúpení: F. Ancel, avocat,

—

francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, C. Candat a S. Menez, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: D. Bianchi a I. Galindo Martín, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právny rámec

3

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2802/98 zo 17. decembra 1998 o programe dodávok poľnohospodárskych výrobkov do Ruskej federácie ( Ú. v. ES L 349, s. 12 ; Mim. vyd. 03/024, s. 235):

„V zmysle podmienok tohto nariadenia sa do Ruska uskutočnia bezplatné dodávky poľnohospodárskych výrobkov uvedených v článku 3, ktoré sú buď k dispozícii na základe intervencie, alebo v prípade, že nie sú k dispozícii, sa zmobilizujú na trhu spoločenstva.“

4

Článok 2 ods. 3 tohto nariadenia znie:

V zmysle článku 2 nariadenia č. 111/1999:

„1. Vypísanie verejnej súťaže sa uskutočňuje, aby sa určili náklady na dodávku do morských prístavov a na hraničné body, kde príjemca stanovený v oznámení o vypísaní verejnej súťaže prevezme výrobky uvoľnené z intervenčných skladov, resp. získané na trhu spoločenstva.

a)

Takéto náklady sa môžu týkať dodávky tovaru z nakladacej haly skladu intervenčnej agentúry alebo z dopravných prostriedkov, na ktorých je naložený, do bodu prevzatia pri stanovenej dodacej parite.

…“

7

a)

mená a adresy účastníkov verejnej súťaže, ktorí najmä podľa článkov 3, 4, a 5 predložili prijateľné ponuky

b)

a pri každej prijateľnej ponuke ponúkanú sumu alebo množstvo podľa toho, o čo ide.

Intervenčný orgán alebo zainteresované orgány v rámci lehoty stanovenej v predchádzajúcom pododseku predložia Komisii pri každej zásielke úplnú kópiu dvoch prijatých najpriaznivejších ponúk spolu s kópiou zábezpeky a finančného záväzku uvedeného v článku 5 (1) h) a i), ako aj podpisovými vzormi osôb oprávnených vydávať tieto doklady.

2. Na základe predložených ponúk môže byť pre každú položku rozhodnuté, že:

4. Intervenčné agentúry, ktoré obdržali ponuky do verejnej súťaže, čo najskôr vyrozumejú účastníkov verejnej súťaže o výsledku ich účasti vo verejnej súťaži, a to faxom alebo, ak je to potrebné, elektronickou poštou.“

9

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia č. 111/1999:

„Zábezpeka na dodávku sa má zložiť v súlade s článkom 8 (1) hlavy III nariadenia (EHS) č. 2220/85 v prospech intervenčnej agentúry zodpovednej za platbu.

Doklad o zložení zábezpeky na dodávku bude doložený originálom dokumentu vydaného finančným orgánom poskytujúcim zábezpeku vystaveným v zmysle prílohy III.“

10

V zmysle článku 12 ods. 2 uvedeného nariadenia:

„Zábezpeka na dodávku sa uvoľní, keď úspešný účastník verejnej súťaže poskytne dôkaz o uskutočnení dodávky v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a nariadenia, ktorým sa oznamuje vyhlásenie konkrétnej verejnej súťaže.

…“

13

Článok 16 toho istého nariadenia stanovuje:

„Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právo rozhodovať v akýchkoľvek sporoch vyplývajúcich z uplatňovania alebo z neuplatňovania, resp. z výkladu pravidiel, ktorými sa riadia transakcie dodávok vykonávané v súlade s týmto nariadením.“

15

V zmysle verejného obstarávania vyhláseného podľa nariadenia č. 1799/1999 získala Geodis Calberson GE zákazku na prepravu hovädzieho mäsa z francúzskeho územia do Ruska.

16

Po uskutočnení prepravy požiadala uvedená spoločnosť vnútroštátnu intervenčnú agentúru, Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer), o zaplatenie poskytnutých služieb v súlade s článkom 10 nariadenia č. 111/1999 a o uvoľnenie, za podmienok stanovených v článku 12 uvedeného nariadenia, zábezpeky na dodávku, ktorú musela zložiť v prospech vnútroštátnej intervenčnej agentúry.

17

Vzhľadom na skutočnosť, že Geodis Calberson GE nebolo úplne vyhovené, podala na Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvého stupňa v Paríži) žalobu o náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku omeškania zo strany vnútroštátnej intervenčnej agentúry pri vyhovení jej žiadostí. Keďže Tribunal de grande instance de Paris rozhodol, že nemá v danej veci právomoc konať, podala Geodis Calberson GE žalobu na Tribunal administratif de Paris (správny súd v Paríži).

21

Uvedený súd tiež uvádza, že Súd prvého stupňa svojimi rozsudkami z 9. októbra 2002, Hans Fuchs/Komisia ( T-134/01, Zb. s. II-3909 ), a z 10. februára 2004, Calberson GE/Komisia ( T-215/01, T-220/01 a T-221/01, Zb. s. II-587 ), rozhodol po prvé, že z ustanovení nariadení č. 2808/98 a č. 111/1999 vyplýva, že medzi Komisiou a úspešným uchádzačom sa vytvoril právny vzťah bez toho, aby existencia tohto vzťahu bola vyvrátená skutočnosťou, že opatrenia na získavanie dodávok sú čiastočne vykonávané intervenčnými agentúrami členských štátov, najmä pokiaľ ide o platby úspešným uchádzačom, po druhé, že tento vzťah aj napriek neexistencii výslovnej zmluvnej kvalifikácie v uplatniteľných nariadeniach spĺňa kritériá dvojstrannej zmluvy a po tretie, že článok 16 nariadenia 111/1999 má charakter arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ.

22

Za týchto okolností Conseil d’État rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článku 16 nariadenia… č. 111/1999… vykladať ako ustanovenia, ktoré udeľujú Súdnemu dvoru Európskej únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa podmienok, za akých intervenčná agentúra poverená prijímaním ponúk predložených v rámci verejného obstarávania poskytovania bezplatnej dodávky poľnohospodárskych výrobkov do Ruska vykoná platbu splatnú úspešnému uchádzačovi a uvoľnenie zábezpeky na dodávku zloženej úspešným uchádzačom v prospech tejto agentúry, najmä o žalobách smerujúcich k náhrade škody vzniknutej v dôsledku pochybení, ktorých sa dopustila intervenčná agentúra pri výkone týchto transakcií?“

Ďalej je potrebné uviesť, že predmetná právna úprava Únie stanovuje vytvorenie právneho vzťahu zmluvnej povahy medzi Úniou a úspešným účastníkom, akým je žalobkyňa vo veci samej.

26

V zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 2802/98 zodpovedá totiž za uskutočnenie dodania poľnohospodárskych výrobkov do Ruskej federácie Komisia. Podľa ustanovení článku 6 nariadenia č. 111/1999 táto inštitúcia rozhoduje o pridelení kontraktu úspešnému účastníkovi verejného obstarávania, zatiaľ čo úloha intervenčnej agentúry sa v tomto štádiu obmedzuje na prijatie a zaslanie platných ponúk uchádzačov Komisii. Navyše podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 111/1999 má jedine Komisia právomoc vydať inštrukcie napomáhajúce ukončeniu dodávky. Podľa ustanovení článku 9 toho istého nariadenia prináleží kontrola dodávky Komisii.

27

Zo všetkých týchto ustanovení vyplýva, že sa predpokladá vznik právneho vzťahu medzi Komisiou, obstarávateľkou verejnej súťaže, a úspešným účastníkom.

28

31

Uhradenie dodávky a uvoľnenie finančnej zábezpeky však predstavuje zmluvné povinnosti. Tieto povinnosti sú jednotlivo formulované v článku 10 a v článku 12 ods. 2 nariadenia č. 111/1999 a tvoria neoddeliteľnú súčasť spornej zmluvy v zmysle článku 1 nariadenia č. 1799/1999, podľa ktorého sa dodávka uskutočňuje „v súlade s postupmi uvedenými v nariadení č. 111/1999“ [ neoficiálny preklad ]. Z toho vyplýva, že žaloby o náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku omeškania plnenia dvoch zmluvných povinností, sa majú považovať za žaloby odvodené od spornej zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku alebo za žaloby, ktoré majú priamy vzťah s povinnosťami, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú.

32

Okrem toho požiadavka riadneho výkonu spravodlivosti stanovuje povinnosť neudeľovať viacerým súdom právomoc rozhodovať v prípade tej istej zmluvy, najmä vzhľadom na povahu predmetných zmluvných povinností, a predchádzať protichodným rozhodnutiam, ktoré by z toho mohli vyplývať (pozri analogicky rozsudky z 11. júla 2010, Gabriel, C-96/00, Zb. s. I-6367 , body 57 a 58, ako aj z 5. februára 2004, DFDS Torline, C-18/02, Zb. s. I-1417 , bod 26).

33

Z toho vyplýva, že článok 16 nariadenia č. 111/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že udeľuje Súdnemu dvoru právomoc rozhodovať o všetkých žalobách o náhradu škody, ktorá vznikla z údajného omeškania úhrady za prepravu dodávky a uvoľnenia finančnej zábezpeky.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 16 nariadenia Komisie (ES) č. 111/1999 z 18. januára 1999 ustanovujúceho všeobecné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2802/98 o programe dodávania poľnohospodárskych výrobkov do Ruskej federácie, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1125/1999 z 28. mája 1999, sa má vykladať v tom zmysle, že udeľuje Súdnemu dvoru Európskej únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa podmienok, za akých intervenčná agentúra poverená prijímaním ponúk predložených v rámci verejného obstarávania poskytovania bezplatnej dodávky poľnohospodárskych výrobkov do Ruskej federácie vykoná platbu splatnú úspešnému uchádzačovi a uvoľnenie zábezpeky na dodávku zloženej úspešným uchádzačom v prospech tejto agentúry, najmä o žalobách smerujúcich k náhrade škody vzniknutej v dôsledku pochybení, ktorých sa dopustila intervenčná agentúra pri výkone týchto transakcií.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.