C-663/11

Scandic Distilleries SA

proti

Direcžia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia A. Rosas, E. Juhász (spravodajca), D. Šváby a C. Vajda,

generálna advokátka: E. Sharpston,

rumunská vláda, v zastúpení: R. H. Radu, I. Bara a R.-I. Munteanu, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: M. Szpunar a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia,

—

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes a M. Rebelo, splnomocnení zástupcovia,

—

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Scandic Distilleries SA (ďalej len „Scandic“) a Direcžia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili (Generálne riaditeľstvo pre správu daní veľkých daňovníkov, ďalej len „Direcžia Generală“) v súvislosti s vrátením spotrebných daní po dodaní výrobkov podliehajúcich týmto spotrebným daniam, určených na spotrebu v inom členskom štáte než v Rumunsku.

Právny rámec

Právo Únie

3

V zmysle osemnásteho odôvodnenia smernice 92/12 „platba spotrebných daní v členskom štáte, kde boli výrobky uvoľnené pre spotrebu [uvedené do daňového voľného obehu – neoficiálny preklad ], musí dať podnet k refundácii [viesť k vráteniu – neoficiálny preklad ] týchto daní, ak výrobky nie sú určené na spotrebu v tomto členskom štáte“.

b)

akúkoľvek výrobu, vrátane nepravidelnej výroby tých výrobkov, ktorú sú mimo dohôd o pozastavení [akákoľvek výroba vrátane protiprávnej výroby týchto výrobkov mimo režimu s podmienečným oslobodením od dane – neoficiálny preklad ];

c)

akýkoľvek import týchto výrobkov, vrátane nepravidelného importu, kde tieto výrobky neboli zaradené do dohody o pozastavení [akýkoľvek dovoz vrátane protiprávneho dovozu týchto výrobkov, pokiaľ tieto výrobky nespadajú pod režim s podmienečným oslobodením od dane – neoficiálny preklad ].“

5

V zmysle článku 7 ods. 1 až 6 smernice 92/12:

4. Výrobky uvedené v odseku 1 majú mať zabezpečený pohyb medzi územiami rôznych členských štátov na základe sprievodného dokumentu, v ktorom sú uvedené hlavné údaje z dokumentu uvedeného v článku 18 [ods. 1]. Forma a obsah tohto dokumentu sa má stanoviť v súlade s procesom stanoveným v článku 24 tejto smernice.

5. Osoba, obchodník alebo orgán uvedený v odseku 3 musí spĺňať nasledovné požiadavky:

a)

pred odoslaním výrobkov vykonať deklaráciu [urobiť vyhlásenie – neoficiálny preklad ] pre daňové úrady cieľového členského štátu a zabezpečiť platbu spotrebnej dane;

b)

zaplatiť spotrebnú daň cieľového členského štátu v súlade s procesom [postupom – neoficiálny preklad ] stanoveným týmto členským štátom;

Avšak členské štáty môžu odmietnuť [túto] požiadavku na refundáciu [žiadosť o vrátenie – neoficiálny preklad ], ak táto nezodpovedá správnosti kritérií, ktoré stanovujú [nimi stanoveným kritériám – neoficiálny preklad ].

2. Pri uplatňovaní odseku 1 sa majú brať do úvahy nasledovné opatrenia [Pri uplatňovaní odseku 1 platia tieto ustanovenia – neoficiálny preklad ]:

a)

pred odoslaním tovaru odosielateľ musí zostaviť požiadavku a refundáciu kompetentnými orgánmi jeho členského štátu [musí podať žiadosť o vrátenie od príslušných orgánov svojho členského štátu – neoficiálny preklad ] a poskytnúť dôkaz, že spotrebná daň bola zaplatená. Avšak kompetentné orgány nemôžu odmietnuť refundáciu z jediného dôvodu, ak nebol prezentovaný dokument, ustanovený tými istými orgánmi [nemôžu odmietnuť vrátenie len z dôvodu nepredloženia dokladu vystaveného týmito orgánmi – neoficiálny preklad ], ktorým sa potvrdzuje, že počiatočná platba bola vykonaná;

b)

pohyb tovaru, o ktorom sa hovorí v [písm.] a), má byť zaradený do súlade [sa uskutoční v súlade – neoficiálny preklad ] s ustanoveniami hlavy III;

d)

výrobky podliehajúce spotrebnej dani a uvoľnené na spotrebu [uvedené do daňového voľného obehu – neoficiálny preklad ] v členskom štáte a majúce daňové označenie alebo identifikačnú značku tohto členského štátu môžu byť stanovené pre refundáciu spotrebnej dane, ktorú majú vyberať daňové úrady členských štátov [môžu byť spôsobilé na vrátenie splatnej spotrebnej dane od daňových úradov členských štátov – neoficiálny preklad ], ktoré vydali daňové označenia alebo identifikačné značky, za predpokladu, že daňové úrady členského štátu, ktorý ich vydal, stanovil [zistil – neoficiálny preklad ], že takéto označenia alebo značky boli zničené.

3. V prípadoch uvedených v článku 7 odosielajúci členský štát je požiadaný o refundáciu zaplatenej spotrebnej dane len tam, kde spotrebná daň bola vopred [je povinný vrátiť zaplatenú spotrebnú daň len vtedy, ak spotrebná daň bola predtým – neoficiálny preklad ] zaplatená v cieľovom členskom štáte v súlade s procesom [postupom – neoficiálny preklad ] uvedeným v článku 7 [ods. 5].

Avšak členské štáty môžu odmietnuť túto požiadavku na refundáciu, kde to nezodpovedá správnosti kritérií, ktoré stanovujú [túto žiadosť o vrátenie, ak nezodpovedá nimi stanoveným kritériám – neoficiálny preklad ].

…

5. Daňový orgán každého členského štátu má stanoviť monitorovacie procesy a metódy aplikovaním refundácie vykonanej na ich území. Členské štáty majú zabezpečiť, aby refundácia spotrebnej dane nepresiahla sumu bežne zaplatenú [Daňové orgány každého členského štátu určia kontrolné postupy a metódy vzťahujúce sa na vrátenie uskutočnené na ich území. Členské štáty zabezpečia, aby vrátenie spotrebnej dane nepresiahlo skutočne zaplatenú sumu – neoficiálny preklad ].“

b)

dodanie výrobkov do cieľového členského štátu sa musí uskutočniť v súlade s článkom 192-4;

c)

obchodník, ktorý odosiela výrobky, musí predložiť príslušným daňovým orgánom kópiu dokladu uvedeného v článku 192-5, potvrdenú príjemcom, ku ktorej musí byť priložený doklad o tom, že spotrebná daň bola zaplatená v cieľovom členskom štáte. Obchodník, ktorý odosiela výrobky, je tiež povinný uviesť adresu príslušného daňového orgánu cieľového členského štátu a dátum prijatia vyhlásenia príjemcu príslušným daňovým orgánom cieľového členského štátu, spolu s referenčným alebo registračným číslom uvedeného vyhlásenia.

2. V súvislosti s výrobkami podliehajúcimi spotrebnej dani označenými a uvedenými do daňového voľného obehu v Rumunsku môže príslušný daňový úrad vrátiť spotrebnú daň pod podmienkou, že zistí, že označenia boli zničené za podmienok stanovených právnou úpravou.

3. V prípadoch uvedených v článku 192-3 príslušný daňový orgán vráti spotrebnú daň výlučne pod podmienkou, že spotrebná daň už bola zaplatená v cieľovom členskom štáte v súlade s postupom stanoveným v článku 192-3 ods. 5.

4. Spotrebná daň sa vráti v súlade s ustanoveniami zákona o daňovom konaní.

5. Spotrebnú daň z výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, ktoré sú označené a uvedené do daňového voľného obehu v Rumunsku a sú určené na spotrebu v inom členskom štáte, môže vrátiť miestne príslušný daňový úrad iba do výšky sumy rovnajúcej sa sume spotrebnej dane podľa množstva odoslaného tovaru. Kontrolné označenia musia byť na žiadosť obchodníka, ktorý odosiela výrobky, odstránené pod dohľadom daňového orgánu.

6. Ak rumunský obchodník prijíma výrobky podliehajúce spotrebnej dani uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, pred ich odoslaním zo strany dodávateľa je povinný podať vyhlásenie na miestne príslušnom daňovom úrade. Na základe tohto vyhlásenia miestne príslušný daňový úrad vezme na vedomie, že transakcia sa má vykonať, pričom zdanenie spotrebnou daňou vzniká v okamihu prijatia výrobkov a termínom jej zaplatenia je prvý pracovný deň nasledujúci po prijatí výrobkov.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

Rumunská spoločnosť Scandic predáva alkoholické výrobky v Rumunsku a v iných členských štátoch. Vo februári, marci, máji, júni a júli 2009 Scandic uviedla v Rumunsku do daňového voľného obehu alkoholické výrobky určené na spotrebu v Českej republike a zaplatila z týchto výrobkov v Rumunsku spotrebnú daň.

13

Keďže Direcžia Generală nevyhovelo žiadostiam spoločnosti Scandic o vrátenie daní, Scandic podala žalobu na Tribunalul Bihor, v ktorej navrhuje, aby bola Direcžia Generală uložená povinnosť vrátiť sporné spotrebné dane a zaplatiť príslušné úroky.

14

V rámci svojej obhajoby Direcžia Generală uviedlo, že všetky nevyhnutné dokumenty požadované v článku 192-6 zákona o daniach boli predložené. Spresnilo však, že odmieta vyhovieť žiadosti o vrátenie spotrebnej dane z dôvodu, že Scandic nepožiadala o toto vrátenie pred odoslaním výrobkov do iného členského štátu v súlade s článkom 22 smernice 92/12.

15

Keďže Tribunalul Bihor zamietol žalobu spoločnosti Scandic, táto spoločnosť podala odvolanie proti rozsudku tohto súdu na vnútroštátny súd, ktorý predložil tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.

i)

dokladu o zaplatení spotrebnej dane v Rumunsku; a

ii)

dokladu o odoslaní výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani do iného členského štátu;

b)

niektoré doklady, ktoré mali byť priložené k žiadosti o vrátenie dane, mohli byť poskytnuté v súlade s požiadavkami rumunského daňového práva (článok 192-6 zákona o daniach, bod 18-4 vykonávacích ustanovení… a príloha č. 11 hlavy VII zákona o daniach) až po doručení výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani do iného členského štátu;

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, je extrémne krátka lehota medzi dátumom zaplatenia spotrebnej dane z výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a dátumom odoslania výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani do iného členského štátu, v ktorom sú určené na spotrebu, v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity? Je z tohto hľadiska významná skutočnosť, že všeobecná lehota na podanie žiadosti o náhradu/vrátenie dane, poplatku alebo príspevku v uvedenom členskom štáte je podstatne dlhšia?“

O prejudiciálnych otázkach

17

Na úvod treba uviesť, že smernica 92/12 bola zrušená smernicou Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ). Podľa článku 48 ods. 1 prvého pododseku smernice 2008/118 však členské štáty majú dosiahnuť súlad s touto smernicou až od 1. apríla 2010. V dôsledku toho sa vec sama naďalej riadi ustanoveniami smernice 92/12.

18

Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 92/12 má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že výrobky podliehajúce spotrebnej dani a uvedené do daňového voľného obehu v členskom štáte, v ktorom bola zaplatená spotrebná daň, sú prepravené do iného členského štátu, v ktorom podliehajú spotrebnej dani, žiadosť o vrátenie spotrebnej dane zaplatenej v odosielajúcom členskom štáte môže byť zamietnutá len z dôvodu, že táto žiadosť nebola podaná pred odoslaním uvedených výrobkov.

22

Smernica 92/12 sa zameriava na stanovenie určitého počtu pravidiel, pokiaľ ide o držbu, obeh a kontrolu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje spotrebná daň, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby bola vymáhateľnosť spotrebnej dane rovnaká vo všetkých členských štátoch (pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Joustra, C-5/05, Zb. s. I-11075 , bod 27 a citovanú judikatúru).

23

Táto harmonizácia v zásade umožňuje vylúčiť dvojité zdanenie vo vzťahoch medzi členskými štátmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Alevizos, C-392/05, Zb. s. I-3505 , bod 38).

24

Režim vrátenia spotrebnej dane upravený v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 92/12 sa uplatňuje na situácie, v ktorých sa výrobky podliehajúce spotrebnej dani v určitom členskom štáte, v ktorom aj bola zaplatená táto spotrebná daň, prepravujú v režime pozastavenia dane do iného členského štátu, v ktorom tieto výrobky tiež podliehajú spotrebnej dani, pričom nie je nevyhnutné, aby spotrebná daň bola už v tomto štáte zaplatená. Naopak, v situáciách spadajúcich pod článok 22 ods. 3 tejto smernice je spotrebná daň vrátená len v prípade, že bola zaplatená tak v odosielajúcom členskom štáte, ako aj v cieľovom členskom štáte.

28

Zdá sa byť rozumné, že normotvorca Únie stanovil prísnejšie požiadavky v situáciách, keď sa žiada o vrátenie ešte predtým, než je spotrebná daň zaplatená v cieľovom členskom štáte. Medzi týmito požiadavkami je i požiadavka, podľa ktorej sa žiadosť o vrátenie dane musí podať pred odoslaním dotknutého tovaru. Podľa ďalšej požiadavky, ktorá sa nachádza v článku 22 ods. 2 písm. b) smernice 92/12, sa pohyb tovaru musí uskutočniť v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice, a síce tak, že tovary sa musia nachádzať v režime pozastavenia dane.

29

Naopak, článok 22 ods. 3 smernice 92/12 neupravuje nijakú povinnosť, pokiaľ ide o okamih podania žiadosti o vrátenie dane. Navyše tovary nepodliehajú povinnosti pohybu v režime pozastavenia dane, ale len povinnosti, aby boli sprevádzané dokumentom uvedeným v článku 7 ods. 4 tejto smernice.

30

Existencia dvoch samostatných režimov je navyše vysvetlená a zdôraznená v návrhu smernice Rady zo 7. novembra 1990 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a pohybe tovarov podliehajúcich spotrebným daniam [COM(90) 431, final] predloženom Komisiou Európskych spoločenstiev a vedúcom k prijatiu smernice 92/12, ktorý vo svojej časti venovanej komentárom k článkom spresňuje, že prvý typ konania o vrátení dane poskytuje každému odosielateľovi možnosť zaradiť alebo opätovne zaradiť do režimu pozastavenia dane výrobky podliehajúce spotrebnej dani, čím sa umožní vrátenie spotrebnej dani v prvom členskom štáte ešte pred zaplatením spotrebnej dane v druhom členskom štáte. Ďalej sa tam uvádza, že pokiaľ sa neuplatní prvý typ konania, druhý typ konania upravuje vrátenie dane po zaplatení spotrebných daní v druhom členskom štáte, čo je finančne náročná možnosť, ktorá ale umožňuje vyhnúť sa zaradeniu alebo opätovnému zaradeniu tovarov do režimu pozastavenia dane.

32

V dôvodovej správe uvedeného návrhu smernice bod 16 uvádza, že tieto dve samostatné konania umožňujú zamedziť dvojitému zdaneniu vyplývajúcemu z dvoch uvedení do daňového voľného obehu v dvoch odlišných členských štátoch. Ďalej sa uvádza, že týmto spôsobom je zaručený výber spotrebných daní štátom skutočnej spotreby a iné hospodárske subjekty, než sú hospodárske subjekty, ktoré sú držiteľmi príslušného povolenia, nie sú vylúčené z obchodovania v rámci Spoločenstva s výrobkami podliehajúcimi spotrebnej dani.

33

Je zjavné, že rumunská právna úprava nezohľadnila toto rozlišovanie. Článok 192-6 ods. 1 zákona o daniach, ktorý v podstate preberá podmienky vrátenia dane stanovené v článku 22 ods. 1 a v článku 22 ods. 2 písm. a) až c) smernice 92/12, sa líši od tohto článku 22, pokiaľ ide o jeho odsek 1 písm. c), keďže stanovuje, že žiadosť o vrátenie musí byť sprevádzaná dokumentom, ktorý potvrdzuje, že spotrebná daň bola zaplatená v cieľovom členskom štáte, kým uvedený článok 22 ods. 2 písm. c) nevyžaduje splnenie takejto podmienky.

37

Naopak, v situácii, keď bola žiadosť o vrátenie dane podaná predtým, než bola spotrebná daň zaplatená v cieľovom členskom štáte, sa uplatní článok 22 ods. 1 a 2 smernice 92/12, čo znamená, že odosielajúci členský štát môže požadovať, aby žiadosť o vrátenie dane bola podaná ešte pred odoslaním dotknutých tovarov. V takomto prípade ide o významnú podmienku výslovne stanovenú v článku 22 ods. 2 písm. a) tejto smernice, ktorej nedodržanie môže viesť k zamietnutiu vrátenia dane.

38

Zo štruktúry článku 22 ods. 1 a 2 smernice 92/12 vyplýva, že upravuje jedno konanie v dvoch etapách. Po podaní úvodnej žiadosti musí mať hospodársky subjekt možnosť predložiť dokumenty uvedené v článku 22 ods. 2 písm. c) tejto smernice.

39

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na predložené otázky odpovedať tak, že článok 22 ods. 1 až 3 smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že výrobky, ktoré podliehajú spotrebnej dani a sú uvedené do daňového voľného obehu v členskom štáte, v ktorom bola zaplatená spotrebná daň, sú prepravené do iného členského štátu, v ktorom podliehajú spotrebnej dani a v ktorom táto daň aj bola zaplatená, žiadosť o vrátenie spotrebnej dane zaplatenej v odosielajúcom členskom štáte nemôže byť zamietnutá len z dôvodu, že táto žiadosť nebola podaná pred odoslaním uvedených výrobkov, ale sa musí posúdiť na základe odseku 3 tohto článku. Naopak, pokiaľ spotrebná daň nebola v cieľovom členskom štáte zaplatená, uvedená žiadosť môže byť zamietnutá na základe odsekov 1 a 2 uvedeného článku.

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.