← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.1.2011

C-4/11

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62011CN0004

C_2011095SK.01000302.xml

26.3.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 95/3

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Nemecko) 5. januára 2011 — Spolková republika Nemecko/Kaveh Puid

(Vec C-4/11)

2011/C 95/05

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hessischer Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko

Žalovaný: Kaveh Puid

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia Dublin-II ( 1 ) , podľa ktorého je členský štát oprávnený posúdiť žiadosť o azyl, ktorá mu bola podaná, za ktorej posúdenie je podľa článku 3 ods. 1 nariadenia zodpovedný iný členský štát (ďalej len „zodpovedný členský štát“), bez ohľadu na túto zodpovednosť (tzv. samovstup), vykladať v tom zmysle, že sa povinnosť členského štátu uplatniť oprávnenie priznané týmto ustanovením v prospech dotknutého žiadateľa o azyl môže odvodiť aj z dôvodov, ktoré nespočívajú v osobe žiadateľa o azyl alebo nevyplývajú z iných osobitostí jednotlivého prípadu, ale vyplývajú zo situácie ohrozujúcej základné práva žiadateľov o azyl podľa Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v zodpovednom členskom štáte?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Vyplývajú relevantné dôvody pre povinnosť členského štátu týkajúcu sa samovstupu z dôvodu situácie v zodpovednom členskom štáte vzhľadom na záruky základných práv stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4, článku 18, článku 19 ods. 2 a článku 47 Charty už z toho, že zodpovedný členský štát počas nejasného obdobia závažným spôsobom nespĺňa jednotlivé a/alebo viaceré požiadavky, ktoré ukladajú smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. ES L 31, s. 18; Mim. vyd. 19/006, s. 101), a smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13)?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:

Existuje povinnosť členského štátu vykonať oprávnenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia Dublin-II vzhľadom na vyššie uvedené záruky Charty v každom prípade vtedy, keď v zodpovednom členskom štáte existujú mimoriadne závažné nedostatky, ktoré v zásade spochybňujú procesné záruky žiadateľov o azyl alebo ohrozujú existenciu alebo telesnú nedotknuteľnosť odsunutých uchádzačov o azyl?

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú alebo tretiu otázku:

Vyplýva z povinnosti členského štátu vykonať oprávnenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia Dublin-II vymožiteľný subjektívny nárok uchádzača o azyl na uplatnenie samovstupu voči tomuto členskému štátu?

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-4/11 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik